Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-35-2019.pdf
PDF · 124.78 KB
Case nature
Subarea
14CoP/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. D., narodený XX.XX.XXXX a H. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pracovisko P., deti matky: A. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P., E. S. XX, t. č. bytom XXX XX P., E. S. R. XX, zastúpená MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, P. O. Hviezdoslava 344/23, pracovisko XXX XX. W., T. S. XX a otca: Q. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P., U. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 5P/155/2019-16 zo dňa 08.07.2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen číslo konania 5P/155/2019-16 zo dňa 08.07.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté deti J. D., nar. XX.XX.XXXX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu maloletých detí, v bežných veciach maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom II. uznesenia súd dočasne upravil stretávanie otca Q. D., nar. XX.XX.XXXX s maloletým J. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., výrokom III. súd dočasne upravil stretávanie otca Q. D., nar. XX.XX.XXXX s maloletým H. D., nar. XX.XX.XXXX, tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Výrokom IV. súd uložil matke A. D., nar. XX.XX.XXXX povinnosť maloleté deti v určenom čase riadne pripravené odovzdať otcovi pred bydliskom matky, v ktorom s maloletými býva a otcovi súd uložil povinnosť v určenom čase maloleté deti na tom istom mieste matke odovzdať. Výrokom V. uznesenia súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloleté deti J. D., nar. XX.XX.XXXX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 30 eur mesačne na každé dieťa zvlášť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia k rukám matky. Súčasne súd výrokom VI. uznesenia uložil matke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súd návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a výrokom VII. rozhodol súd o náhrade trov prvoinštančného konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Neskôr prostredníctvom splnomocnenej advokátky doplnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala aj o úpravu styku otca s oboma maloletými deťmi. Súd konštatoval, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C.. Pred aj po uzavretí manželstva žili v I.,
kde s manželom mala nezhody, tieto nezhody trvali aj po ich príchode na Slovensko, preto sa matka spolu s deťmi odsťahovala od 17.06.2019 do nájomného bytu. Spočiatku sa jej darilo uzatvárať ústne dohody o starostlivosti o deti s otcom maloletých, postupne sa to však začalo komplikovať, pretože manžel bol na ňu agresívny, čo vygradovalo dňa 23.06.2019, keď násilím vnikol do nájomného bytu, kde matka spolu s maloletými deťmi býva. Stáva sa, že otec jej bez dohody a ohlásenia zoberie deti, potom ich vracia vo večerných hodinách a bráni jej v kojení maloletého H.. Súd právne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“), podľa § 324 ods. 1, § 360 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP). Súd prvej inštancie sa pred rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako s listinnými dôkazmi oboznámil aj s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen č. k. ČVS: ORP-449/1-VYS-ZV-2019 zo dňa 24.06.2019 a záznamom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen č. k. ČVS: ORPPZ-ZV-OPP5-166/2019-P zo dňa 21.06.2019, ktorými orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie otca maloletých detí pre zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku. Súd zdôraznil, že v prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom a to s ohľadom na záujem maloletých detí. S poukazom na zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko za daného stavu boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu matky. Súd zdôvodnil, že z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloleté deti sú v súčasnosti vo faktickej starostlivosti matky v jej domácnosti v nájomnom byte od 17.06.2019, do ktorého sa matka odsťahovala pre nezhody s otcom. Súd mal preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím. Taktiež mal súd preukázané, že otec je obvinený pre zločin porušovanie domovej slobody (uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen č. k. ČVS: ORP-449/1-VYS-ZV-2019 zo dňa 24.06.2019). Súd mal taktiež osvedčené, že o maloleté deti sa stará v súčasnosti matka, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 17.06.2019, teda nastala zmena pomerov, ktorá si vyžaduje neodkladné riešenie za účelom zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloleté deti s poukazom na to, že maloletý H. je dojčený, je v útlom veku a otec matke odopiera dojčenie neskorým vracaním maloletého. Prihliadnuc na zmenu pomerov, keď maloleté deti sú v starostlivosti matky, za tohto skutkového stavu za súčasnej situácie je v záujme maloletých detí, aby boli pomery medzi rodičmi upravené neodkladným opatrením tak, ako žiadala matka. Súd pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletých detí prihliadol aj na to, že im okrem bežnej osobnej starostlivosti bude potrebné zabezpečiť v prípade potreby aj zdravotnú starostlivosť. Ohľadom výroku o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi súd prihliadol na to, že doba, po ktorú jeden z rodičov sa nemôže stretávať s dieťaťom, by mala byť čo najkratšia, aby nedošlo o citovému odlúčeniu a vytváraniu len ženského alebo mužského vzoru a vzhľadom na zásadu, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Otec má tak právo aspoň v minimálnej miere počas doby úpravy styku sa podieľať na výchove maloletých, pričom do budúcna nie je vylúčená možnosť aj prípadného rozšírenia styku či už dohodou rodičov, alebo rozhodnutím súdu, preto nateraz stretávanie otca s maloletými deťmi súd upravil v rozsahu návrhu matky, s obmedzenejšou úpravou u maloletého H. vzhľadom na jeho vek a dojčenie. Ohľadom vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodol súd podľa ustanovenia § 366 CMP s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Výšku výživného určil súd otcovi vo výške 30 eur mesačne, nakoľko súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že otec nemá preukázaný príjem. Naposledy bol zamestnaný od 18.06.2019 do 25.06.2019 v spoločnosti H. L., s.r.o., Z. XX, T., O.: XX XXX XXX, preto mu súd uložil povinnosť platiť výživné predbežne v sume 30 eur na každé dieťa zvlášť (minimálne výživné je v súčasnosti sume 28,79 eur), ktorá výška výživného na túto dobu bude postačovať pokryť nevyhnutné náklady na výživu maloletých, pričom úprava výšky výživného sa bude posudzovať v konaní vo veci samej, ak matka podá návrh. Súd prvej inštancie zároveň podľa ustanovenia § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil matke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súd návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec maloletých detí v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom rozhodnutie súdu napadol v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania citoval príslušnú zákonnú úpravu a prebral citáciu jednotlivých zákonných ustanovení obsiahnutých v odsekoch 5 až 10 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd pred rozhodnutím nevzal do úvahy, že rodičia maloletých detí sú manželia a poukázal na ustanovenie § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Otec tak namieta, že spoločný nájom vzniká zo zákona, aj keď nájomná zmluva bola uzavretá len jedným s manželom a v zmysle ustálenej judikatúry nie je ani rozhodujúce, či obaja manželia ešte spoločný byt obývajú alebo neobývajú, alebo či medzi nimi došlo k dočasnému rozchodu. Taktiež otec maloletých detí poukázal na ustanovenie § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho práva a povinnosti spoločných nájomcov z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu a poukázal taktiež na článok 1 druhej vety Zákona o rodine a zdôraznil zásadu rovnosti v právach a povinnostiach manžela a manželky. Otec maloletých detí ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho vyjadrenia v zápisniciach spísaných vyšetrovateľom Policajného zboru Slovenskej republiky ČVS: ORP 449/1 - VYS-ZV-2019 - zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 24. 06. 2019, zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 23. 6. 2019 a uznesenia zo dňa 24. 06. 2019 o začatí trestného stíhania otca maloletých, ako obvineného pre zločin porušovania domovej slobody. V nich sa otec vyjadril, že ľutuje čo sa stalo, že konal pod tlakom, lebo mal obavu, že manželka môže spraviť niečo iracionálne, keďže v poslednom období sa správala veľmi labilne. Ich partnerské problémy v tom čase trvali asi 1 mesiac, manželke navrhol navštíviť manželskú poradňu, s čím však ona nesúhlasila. Predmetom ich sporov a hádok, ktoré u manželky vrcholili často amokmi hnevu, bola podľa tvrdenia otca skutočnosť, že manželka sa nedostatočne venovala maloletým deťom a jemu, zanedbávala starostlivosť o domácnosť, nevarila a tak musela tieto domáce práce vykonávať otcova XX ročná matka. Manželka taktiež celé dni, často i viac ako 10 hodín denne, trávila pri počítači, kde sa venovala pochybnému podnikania s predajom vlastných produktov s pyramídovou firmou I., do ktorej investovala vysoké sumy z ich spoločného účtu, ktoré nedokázala nahradiť. Boli to peňažné dávky z úradu práce z I., ktoré míňala výhradne ona pričom otec uviedol jednotlivé sumy, ktoré matka vybrala z účtu, v novembri 2018 vo výške 904,05 eur, v decembri 2018 vo výške 469,44 eur a v januári 2019 len za prvých 7 dní mesiaca 600 eur. Svoje podnikanie mu matka zatajila a toto otec zistil pri podaní žiadosti o sociálne dávky, bol zhrozený a z toho dôvodu sa pohádali. Manželka však v tomto naďalej pokračuje, hromadne kupuje produkty, ale už na meno svojej sestry, pretože si uvedomuje, koľko peňazí míňa, pritom nemá žiadne príjmy. Svoj peňažný účet otcovi detí odmietla ukázať a otec tvrdil, že nemá umožnený už ani prístup k spoločnému účtu. Z tohto pramenia jej záchvaty hnevu, respektíve často až amok a otec tvrdí, že peniaze pre potrebu domácnosti a maloletých detí zabezpečuje len otec. Manželka nevlastní žiadne podnikateľské oprávnenie, svoje „obchody“ vykonáva len prostredníctvom banky. Otec k svojmu odvolaniu priložil ako listinný dôkaz výpisy z bankového účtu za mesiac november - december 2018 a január 2019. Ďalej otec uviedol, že počas hádky medzi nimi sa niekoľkokrát stalo, že manželke naňho vytiahla nôž a pichla ho nožničkami a celou silou poškriabala, no počas kontroly z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny však uviedla, že sa im obom darí dohodnúť sa. Práve z dôvodu, že sa bojí, aby neprišla o deti, podľa tvrdenia otca, jeho manželka odmieta spoločnú návštevu manželskej poradne a povedala, že sa zabije, ak bude bez detí. Z vyššie uvedených dôvodov mal otec detí obavy o maloleté deti, ktoré bývajú spolu s matkou v nájomnom byte. Pri uzavretí nájomnej zmluvy prenajímateľka odovzdala jeho manželke, ktorá je uvedená zmluva ako nájomníčka, jeden kľúč, takže otec do bytu vstúpiť nemôže, len pokiaľ by mu to manželka umožnila. Na vyhotovenie kópie kľúčov pre jeho potrebu mu manželka originálny kľúč odmietla požičať a nesúhlasí ani s výmenou zámky. Otec následne popísal incident, ktorý sa odohral dňa 23.6. 2019 a uviedol, že viac ako 1 a pol hodiny klopal, zvonil a neskôr aj búchal na dvere bytu, volal manželke telefónom, avšak nedvíhala, napriek tomu, že boli dohodnutí na jeho návšteve. Otec uviedol, že vedel a cítil, že v byte niekto je, ale keď počul hlasný detský plač, konal neuvážene a pudovo a plecom vyvalil vchodové dvere. Jeho manželka sedela za dverami na zemi, no on sa o ňu nezaujímal, okamžite sa venoval maloletým deťom, pretože mal úzkosť, či sa im niečo nestalo. Otec tak tvrdí, že nespáchal žiadny zločin, úmyselný či neúmyselný a bráni sa proti obvineniu zákonnými prostriedkami. V závere odvolania otec uviedol, že je presvedčený, že súd nemal rozhodnúť o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd sa vôbec nezaujímal o zistenie pomerov v domácnosti, ktorú spolu s manželkou a deťmi viedli v rodinnom dome pred odchodom manželky a maloletých detí do nájomného bytu. Procesný postup súdu považuje za nesprávny a trvá na tom, aby bola v konaní vypočutá ako svedkyňa jeho matka. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. Matka, ani kolízny opatrovník maloletých detí, sa k odvolaniu otca maloletých detí nevyjadrili.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 vety prvej, v spojení s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
10. Vychádzajúc z čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa čl. 4 Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
16. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami, respektíve účastníkmi konania. Keďže neodkladné opatrenie nenahrádza meritórne rozhodnutie, ani miera dokazovania nie je postavená na úroveň dokazovania potrebného na rozhodnutie vo veci samej. Za predpokladu zistenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd spravidla ani nemá dostatočný priestor (obzvlášť pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy pomerov maloletých detí, pri nutnosti rešpektovania zákonných lehôt) na to, aby vykonal rozsiahlejšie a podrobnejšie dokazovanie, čo korešponduje aj s požiadavkou promptnosti a naliehavosti úpravy pomerov účastníkov konania, obzvlášť, pokiaľ ide o konania starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých je nosnou zásadou sledovanie predovšetkým prioritného a dominantného záujmu maloletého dieťaťa.
17. Odvolací súd konštatuje, že predmetom prieskumu v odvolacom konaní je uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, hoci je nutné konštatovať, že dôvody odvolania otca maloletých detí sa priamo a konkrétne netýkajú jednotlivých výrokov uznesenia súdu prvej inštancie a otec vo všeobecnosti nie je spokojný s tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil pomery jeho maloletých detí.
18. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, vychádzajúc z dôvodov uvádzaných matkou maloletých detí, z dôvodov odvolania otca a zohľadňujúc všetky okolnosti doposiaľ vyplývajúce z obsahu spisu, ako aj listinných dôkazov doposiaľ obsiahnutých v spise, sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konkrétnej veci boli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravili pomery maloletých detí D. do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej a to tak zverenia detí do dočasnej osobnej starostlivosti matky, ohľadom potreby dočasnej úpravy styku druhého rodiča s maloletými deťmi, ako aj uložením povinnosti otca predbežne prispievať na výživu maloletých detí. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne podrobne, zrozumiteľne, jasne a argumentačne presvedčivo vysvetlil, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor obsiahnutý vo výrokových častiach svojho uznesenia, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v danej veci. Odvolací súd poznamenáva, že otec maloletých detí ani v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné nové skutočnosti a dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. Ustanovenia Zákona o rodine, ako aj Civilného mimosporového poriadku, zdôrazňujú nosnú a prioritnú zásadu sledovania záujmu a blaha maloletého dieťaťa v konaniach, ktoré sa ho týkajú. Súdom tak nielen z početných medzinárodných dohovorov dotýkajúcich sa a garantujúcich práva dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa, Listina základných práv a slobôd, Charta základných práv Európskej únie, Dohovor o základných právach a ľudských slobodách), no aj z vnútroštátnej právnej úpravy priamo vyplýva povinnosť prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa a to v čo najširších súvislostiach (čl. 5 Zákona o rodine, § 28 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj čl. 4 Civilného mimosporového poriadku). Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností však nemôže byť vykonávaný na úkor práv maloletých detí a v rozpore s ich záujmami. V danom prípade sú rodičia maloletých detí manželia, majú obaja rodičovské práva a povinnosti v rovnakom rozsahu a doposiaľ súd o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom J. a H. D. súdnym rozhodnutím nerozhodoval. Rodičia sa majú o výkone rodičovských práv a povinností predovšetkým dohodnúť, len v prípade nezhody rodičov je namieste, aby o pomeroch maloletých detí rozhodoval súd autoritatívnym rozhodnutím. Prvoradým kritériom pri rozhodovaní súdu v prípade nezhody rodičov je predovšetkým sledovanie záujmu maloletého dieťaťa. Súd nesmie byť pri rozhodovaní ovplyvnený prípadnou vzájomnou rivalitou rodičov, ktorá len sleduje uspokojuje osobných a subjektívnych pohnútok jedného z rodičov.
20. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu, ktorú popisuje matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorá nastala od mesiaca jún 2019, kedy po predošlých vzájomných nezhodách, hádkach a
konfliktoch medzi manželmi, došlo k vyhroteniu vzťahu medzi matkou a otcom detí natoľko, že matka sa rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti a s oboma maloletými deťmi odišla do prenajatého bytu v P., na ul. E. S. R. XX, je žiadúce autoritatívne - hoc aj predbežne - pomery maloletých detí upraviť súdnym rozhodnutím. Za situácie, kedy z obsahu spisu súdu vyplýva, že medzi rodičmi neexistuje efektívna a konštruktívna komunikácia ohľadom záležitostí týkajúcich sa ich maloletých detí, boli potom závery súdu prvej inštancie, že je predovšetkým v záujme maloletých detí upraviť ich pomery aj predbežne, do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, správne a opodstatnené. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne podrobne uviedla, že otec, aj po ústnych dohodách s matkou, tieto prakticky nerešpektuje, opakovane má problémy s ich dodržiavaním, obe maloleté deti v útlom veku si berie od matky svojvoľne, bez ohlásenia, mimo dohôd s matkou detí a taktiež svojvoľne, oneskorene, prípadne v časoch, kedy sa to hodí jemu deti matke opäť vracia. Dokonca matka uviedla, že bola nútená volať políciu v záujme toho, aby jej otec vrátil aspoň maloletého H. a to na kojenie. Zásadné v danej veci je najmä to, že pokiaľ vzájomná dohoda rodičov ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností zjavne nie je efektívna a nie je obojstranne rešpektovaná, je to jednoznačne na úkor maloletých detí. Obe maloleté deti sú v útlom veku, kedy sú ešte odkázané na nevyhnutnú a celodennú osobnú starostlivosť rodičov a svojvoľné vytŕhanie detí z ich denného režimu, ako aj neustále menenie ich prostredia, v ktorom sa nachádzajú, nie je na prospech tak malých detí. Navyše odvolací súd venuje osobitnú pozornosť argumentu, že matka mladšie dieťa ešte stále kojí a teda je v tomto prípade obzvlášť nevyhnutné rešpektovať režim dieťaťa a nutnosť v daných časoch byť v prítomnosti matky a matke dieťa umožniť kojiť. Toto podľa tvrdenia matky otec nerešpektuje, viackrát matke odmietol vydať mladšie dieťa a umožniť matke kojiť v čase, kedy to už dieťa potrebovalo a je tiež otázne, či otec dokáže obom deťom zabezpečiť potom všetky ich potreby a nároky a poskytnúť im adekvátnu starostlivosť, na ktorú sú obe maloleté deti plne odkázané. Matka napríklad uviedla situáciu, kedy otec odmietol deti matke, napriek ich predošlej dohode, vydať, doviedol ich až v nasledujúci deň, prípadne ich vydal matke oneskorene, v neskorých nočných hodinách, kedy deti už mali spať, prípadne matka poukázala aj na zásadné zanedbanie nielen stravovacích a sociálnych potrieb detí, ale aj nevyhnutnej hygieny, kedy otec podľa tvrdení matky ponechal maloletého H. neprebaleného 24 hodín, keďže mal tú istú plienku, ako mu matka deň vopred prebalila. Už len zo skutočnosti, že rodičia nedokážu dospieť v záujme maloletých detí k vzájomnej dohode ohľadom výkonu svojich rodičovských práv a povinností a otec má opakovane problémy s dodržiavaním ústnych dohôd s matkou, je potom nariadenie neodkladného opatrenia plne namieste a v najlepšom záujme oboch maloletých detí. Vzájomné nezhody a neústretové správanie sa otca voči matke sú jednoznačne na úkor a v neprospech maloletých detí a potom aj námietka otca obsiahnutá v odvolaní, že nebol dôvod neodkladné opatrenie nariadiť, je s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, nedôvodná, pretože okolnosti tvrdené matkou preukázali naliehavosť a nevyhnutnosť predbežným opatrením upraviť pomery maloletých detí.
21. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd rozhodol o neodkladnom opatrení bez vypočutia druhej strany a bez jeho vyjadrenia, odvolací súd konštatuje, že takýto postup vyplýva priamo zo zákonnej úpravy § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku a postup súdu v súlade so zákonom nemožno v žiadnom prípade považovať za porušenie práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Ako už odvolací súd vyššie vo svojom rozhodnutí zdôraznil, neodkladné opatrenie nenahrádza meritórne rozhodnutie, preto ani miera dokazovania nie je postavená na úroveň dokazovania potrebného na rozhodnutie vo veci samej. Za predpokladu zistenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd spravidla ani nemá dostatočný priestor na to, aby vykonal rozsiahlejšie dokazovanie, čo korešponduje aj s požiadavkou promptnosti a naliehavosti úpravy pomerov strán konania. Pokiaľ otec navrhuje výsluch konkrétnych svedkov v konaní, s týmito návrhmi na vykonanie dokazovania sa súd prvej inštancie vysporiada v konaní vo veci samej.
22. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že odvolacie dôvody otca s poukazom na ustanovenie § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vznikom nájmu bytu jedného z manželom došlo zo zákona k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nie sú vzhľadom na predmet konania v danej veci právne zásadné, pretože predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí sa o nich dohodnúť nedokážu. Keďže rodičia spolu nežijú, o obe maloleté deti sa stará osobne ich matka a rodičia sa nevedia dohodnúť na zásadách výkonu ich rodičovských práv a povinností tak, aby ich vzájomné nezhody a nerešpektovanie sa neboli na úkor ich maloletých detí, je bez právnej relevancie otázka vzniku spoločného nájom bytu manželov. Ani dôvody uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zdôvodnil naliehavosť a dôvodnosť predbežne upraviť pomery maloletých detí, neboli založené na tej skutočnosti,
že otec násilím vnikol do bytu, v ktorom sa matka s maloletými deťmi nachádzala a odmietla ho doň vpustiť. Súd prvej inštancie zdôvodnil naliehavosť a potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí práve nespôsobilosťou oboch rodičov dospieť k obojstranne akceptovaným dohodám o spôsobe výkonu rodičovských práv, čo napokon otec ani v dôvodoch odvolania žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil.
23. Obe maloleté deti sa po odchode matky zo spoločnej domácnosti s otcom nachádzajú v jej osobnej starostlivosti a preto súd prvej inštancie aj vzhľadom na útly vek oboch maloletých detí a tiež s ohľadom na osobitné potreby dieťaťa, ktoré doposiaľ matka kojí, predbežne zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Rovnako súd mal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi práve vzhľadom na už viackrát konštatovanú neschopnosť a nespôsobilosť oboch rodičov dospieť v otázke styku otca s deťmi k takýmto pravidlám, ktoré by rešpektovali obidvaja rodičia, no najmä, ktoré by rešpektovali predovšetkým záujmy oboch maloletých detí, a to z hľadiska ich všestranných psychických a fyzických potrieb, stravovacích návykov, ako aj už zabehnutého denného režimu oboch maloletých detí v útlom veku. Konkrétny rozsah súdom určeného stretávania sa otca s deťmi odvolaním otca výslovne napadnutý a namietaný nebol. Hoci otec v odvolaní výslovne nenamietal ani svoju vyživovaciu povinnosť súdom určenú vo výške 30 eur mesačne na každé dieťa zvlášť za stanovených podmienok, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj ohľadom tohto výroku za plne dôvodné a správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že takáto výška výživného bola stanovená súdom v rámci nariadeného neodkladného opatrenia a je len dočasná, pokiaľ súd v konaní vo veci samej preskúma dôsledne osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. V tomto štádiu konania - o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani nie je potrebné dopodrobna a dôsledne skúmať zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, prípadne požadovať ich preukázanie. Ide len o opatrenie dočasné, súd tak len v rámci skutočností, ktoré sú mu už známe, predbežne posúdi primeranosť a adekvátnosť navrhovaného výživného v rámci petitu neodkladného opatrenia a zváži, predovšetkým vzhľadom na vek maloletých detí a ich potreby, primeranosť určenia výšky predbežného výživného. Pokiaľ rodičia maloletých detí, voči ktorému majú zákonnú vyživovaciu povinnosť, nežijú spolu, pričom deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti jedného z rodičov - v konkrétnom prípade matky - je druhý rodič povinný prispievať na výživu maloletých detí v pravidelných opakujúcich sa peňažných sumách a to mesačne vopred. Matka navrhovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predbežne uložiť otcovi povinnosť prispievať výživným na maloletých vo výške 100 eur na každé dieťa zvlášť. Takáto navrhovaná výška výživného by však nezodpovedala (vzhľadom na skutočnosti zistené súdom z lustrácie vykonanej v sociálnej poisťovni a konštatované v odôvodnení uznesenia, že otec aktuálne zrejme nemá príjem), zákonnej dikcii ustanovenia § 366 CMP, pretože striktne vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, zákon umožňuje súdu neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Odvolací súd tak konštatuje, že rozhodnutie súdu o povinnosti otca dočasne prispievať na maloleté deti v sume 30 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, teda v sume približne zodpovedajúcej výške tzv. minimálneho výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, je primerané. Konkrétnu výšku výživného povinného rodiča po dôkladnejšom dokazovaní a zvážení určí súd až v meritórnom rozhodnutí vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
24. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so všetkými ich argumentmi bude predmetom konania vo veci samej tak, aby súd bol oprávnený skonštatovať, aká úprava pomerov maloletých detí je z hľadiska dlhodobej perspektívy úpravy rodičovských práv a povinností najoptimálnejšia, aby boli rešpektované a hájené záujmy v prvom rade maloletých detí a nebol ohrozený ich všestranný zdravý vývoj. Odvolací súd tak súčasne považuje za potrebné vo vzťahu k obom rodičom zdôrazniť, že vyhrocovanie ich vzájomných konfliktov a gradovanie napätia medzi nimi nie je v záujme ich maloletých detí. Preto by bolo nanajvýš žiaduce, aby obaja rodičia vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práva, v záujme svojich maloletých detí boli k sebe ústretovejší, riešili svoje postoje kompromisom a vzájomné dohody najmä s ohľadom na rešpektovanie prirodzených potrieb maloletých detí aj dodržiavali.
25. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v meritórnych výrokoch I. až VI.. a vo výroku VII. o trovách konaniach, ako výroku závislého, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správne potvrdil.
26. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Pokiaľ okresný súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 52 CMP v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov konania v mimosporovom procese, rozhodol v súlade so zákonom. Odvolací súd vzhľadom na charakter daného konania - ktorým je konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, považuje za spravodlivé, aby si každý z rodičov znášal aj trovy odvolacieho konania sám a zhodne, s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom ani návrh na náhradu trov odvolacieho konania žiadnym z účastníkov konania podaný nebol.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).