Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-1254-2013.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/1254/2013
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Vranov nad Topľou, so sídlom Rázusova 128, 093 18 Vranov nad Topľou, IČO: 30 807 484 proti povinnému: W. D., S.. XX.X.XXXX, U. XX, V., J.. W. S. N., o vymoženie uloženej povinnosti 390,81 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad Bardejov, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,12 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.6.2013 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 390,81 eur s príslušenstvom.
2. Dňa 11.8.2017 bol súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok dlžníka (povinného) bol vyhlásený konkurz.
3. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 1OdK/11/2017 zo dňa 13.6.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného). Za správcu KP bol ustanovený JUDr. Ľuba Berezňaninová, Hlavná 45, Prešov. Uznesením toho istého súdu zo dňa 31.8.2017 bol konkurz na povinného zrušený.
4. Podľa ust. § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 167 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii; návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
6. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (S 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (Š 166b).
7. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie, alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. V prejednávanej veci pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, a ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Súd preto s poukazom na citované ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. V zmysle § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. V zmysle § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „ vyhláška“), odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
18. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „ vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zaisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
21. Súdny exekútor si vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 11.8.2017 žiadal priznať trovy exekúcie pozostávajúcej z odmeny súdneho exekútora v sume 33,19 eur, ako aj hotové výdavky v sume 8,63 eur, ktoré pozostávajú z poštovného v sume 1,91 eur, nákladov na poštovné po zastavení exekúcie v sume 3,40 eur a nákladov na kancelárske potreby v sume 3,32 eur.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 33,19 eur, ako aj hotové výdavky v sume 1,91 eur, pozostávajúce z poštovného v sume 1,91 eur.
23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné náhrady trov za činnosť, ktorú musí súdny exekútor vykonať po zastavení exekúcie v sume 3,40 eur, a to za zaslanie vyúčtovania oprávnenému a povinnému, z dôvodu, že tieto vzniknú až v budúcnosti a ich vynaloženie nie je možné preskúmať. Súd môže priznať iba náhradu trov, ktorú má preukázanú v čase vydania rozhodnutia alebo náhradu, ktorá bez akýchkoľvek pochybností musí súdnemu exekútorovi vzniknúť a reálne aj vznikne. Nie je možné preskúmať, či súdny exekútor bude zasielať zásielky na doručenku alebo obyčajnou poštou.
24. Súd takisto nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 3,32 eur, pričom malo ísť o náklady na administratívny materiál. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác ( §25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške, žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného ( z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013- 21 zo dňa 12.02.2013).
25. Navyše otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov.
26. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26.05.2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21.12.2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12.02.2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13.07.2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30.03.2012. Súd ďalej uvádza, že vyhláška nepriznáva súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu výdavkov, len náhradu skutočne vynaložených výdavkov, ktorých vynaloženie a výšku je potrebné preukázať.
27. Od 1.1.2011 sa priznáva DPH vo výške 20% v súlade s § 19 a § 85j zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a stanoviska Daňového riaditeľstva SR o výške DPH 20% .
28. Na základe tohto vyúčtovania exekučných trov a v zmysle citovaných ustanovení, je oprávnený povinný uhradiť trovy exekúcie v sume 35,10 eur plus 20 % DPH v sume 7,02 eur, spolu v sume 42,12 eur.
29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.