Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/188/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovaným: v rade 1/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, štátny občan SR, v rade 2/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, W. B. T., štátny občan SR, právne zastúpený: STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 1.365,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -73 zo dňa 10.12.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Výroku III. sa nedotýka.

Žalovanému v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému v 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol. II. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 873,70 eur od 23.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V. Žalobcovi priznal voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,94 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. , , , , , , , , , .

3. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 21.11.2014, a to nakoľko bol úver poskytnutý na účet žalovaného v rade 1/, ktorý jeho splátky uhrádzal. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či platne vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy aj so žalovaným v rade 2/, ktorý v konaní spochybnil svoj podpis na zmluve a opakovane uviedol, že došlo k jeho sfalšovaniu a zneužitiu jeho dokladov. Súd preto skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 2/ v spore. Nakoľko súd doručil vyjadrenie žalovaného v rade 2/ k žalobe na vyjadrenie žalobcovi a ten sa k spochybneniu podpisu žalovaného v

rade 2/ v konaní nevyjadril, súd v zmysle považoval tvrdenie žalobcu za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalobca v konaní vôbec nepreukázal doručovanie výziev a oznámenia o zosplatnení úveru aj žalovanému v rade 2/. Uvedené preukázal iba vo vzťahu k žalovanému v rade 1/. Na základe uvedeného, je súd toho názoru, že žalobca vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nielen jeho pasívnej legitimácie v spore, ale najmä vo vzťahu preukázania dôvodnosti žalobného nároku voči žalovanému v rade 2/. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol a žalovanému v rade 2/ v zmysle , t. j. zásady úspechu v konaní, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Súd následne posudzoval právny vzťah z vyššie uvedenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, ktorý bol preukázateľne príjemcom úveru a zároveň úver splácal (i keď nepravidelne). S poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. a zo strany žalovaného v rade 1/ nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému v rade 1/, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu (žalobcom a žalovaným v rade 1/) vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. a nasl. . Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( ). Pri oznaní splatnosť úveru je zmluve uvedený údaj - splatnosť úveru (počet splátok) 42. Nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Pokiaľ žalobca listom zo dňa 21.11.2014 oznámil žalovanému v rade 1/ údaje o schválenom úvere (okrem iného aj termín konečnej splatnosti), žalovaný v rade 1/ sa ako dlžník dozvedel niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísal listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalobca jednostranne bez spoluúčasti žalovaného. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok v ustanovení sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že žalovaný v rade 1/ čerpal úver na svoj účet uvedený v zmluve o úvere vo výške 1.500,- eur dňa 21.11.2014. Súd mal z tvrdení žalobcu za preukázané, že žalovaný v rade 1/ splatil na úvere sumu 626,30 eur, čo zároveň preukázal aj v prehľade platieb (č. l. 23), to znamená, že pri výške čerpaného úveru 1.500,- eur, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je povinný žalovaný v rade 1/ zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť istiny poskytnutého úveru, t. j. sumu 873,70 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v časti uplatňovanej istiny 873,70 eur vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške z priznanej dlžnej sumy (873,70 eur), a to od 23.07.2015 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania si žalobca uplatnil dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. V zmysle oznámenia zo dňa 14.06.2015 malo dôjsť k zosplatneniu úveru uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie sa považuje v zmysle bodu 12.2 VOP dňom 18.06.2015, lehota 15 dní uplynula dňa 03.07.2015. Ďalším dňom sa dostal žalovaný v rade 1/ do omeškania, t. j. od 04.07.2015. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od 23.07.2015, súd mu ho priznal v zmysle žalobného návrhu (nakoľko nemohol priznať viac, ako žalobca žiadal). Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení výška úrokov z omeškania v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala 5,05 % ročne. Na základe uvedeného súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 873,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 873,70 eur od 23.07.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.365,76 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých súm za príslušné obdobie. Súd žalobcovi priznal celkovo sumu 873,70 eur s príslušným úrokom z omeškania z priznaných súm za jednotlivé obdobia. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 63,97 % (873,70 eur / 1.365,76 eur x 100 %). Procesný úspech žalovaného v rade 1/ je vo výške 492,06 eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 36,03 % (492,06 eur / 1.365,76 eur x 100 %). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 27,94 % (63,97 % - 36,03 %). Preto je žalovaný v rade 1/ povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 27,94 %.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom I., II., IV. a V. rozsudku. Žalobca popiera závery súdu pre ich ne, ale aj únijného práva. Postup, kedy postup súd sa odkloní od takto určeného postupu, je poručením povinnosti dodržať únijné právo, čo vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval Súdny dvor EÚ. Poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. , ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Súd prvej inštancie nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uzavretá zmluva neobsahovala údaj o konečnom termíne splatnosti úveru, a preto ide o dôvod bezúročnosti úveru. Náležitosť ,,konečná splatnosť úveru“ nepozná unijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena od 01.09.2018. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru pritom bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Výrok súdu v časti, v ktorej žalobu žalobcu voči žalovanému v 2/ rade zamietol, súd odôvodnil tým, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného v 2/ rade spočívajúce v tom, že úverovú zmluvu nepodpísal. Súd rozhodol na základe , a teda považoval jeho tvrdenie za sporné. Uvedený postup súdu je nesprávny, nakoľko žalobca v žalobe tvrdil a písomnou zmluvou aj preukázal, že žalovaný v 2/ rade zmluvu podpísal. Toto tvrdenie žalobcu poprel žalovaný v 2/ rade tým, že namietal svoj podpis. Výsledkom týchto dvoch tvrdení nie je to, že tvrdenie žalovaného v 2/ rade je nesporné. Výsledkom týchto dvoch vzájomných tvrdení je iba to, že táto skutočnosť je v konaní sporná. Na tom nemení nič ani to, že žalobca sa k tomuto tvrdeniu na výzvu súdu nevyjadril, keďže k uvedenej otázke sa už vyjadril v žalobe. Súd na základe uvedeného rozhodol nesprávne a predčasne podľa nesprávne právnej normy, ktorú zle aplikoval. Žalobca podáva odvolanie podľa , , a a žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaných zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.

5. Žalovaný sa v 1/ rade k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko súd vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je vecne správne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným v 2/ rade uzavrel zmluvu o úvere. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu. Žalobca k podanej žalobe pripojil kópiu zmluvy. Len žalovaný v 2/ rade však platnosť predmetnej zmluvy poprel, nakoľko so žalobcom predmetnú zmluvu neuzatvoril. Keďže došlo k popretiu pravosti predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.11.2014, žalobcovi vznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že s ním uzatvoril predmetnú zmluvu. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať pravosť predloženej listiny, teda, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne žalobcom v 2/ rade podpísaná. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Tvrdí, že zmluvu nikdy nepodpísal, teda tvrdí jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie zmluvy nie je možné od neho spravodlivo požadovať. Žalobca na preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. Jeho námietky považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

7. Žalobca ani žalovaný v 1/ sa k vyjadreniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle v napadnutom rozsahu, t. j. čo do výrokov I., II., IV. a V. potvrdil v zmysle ust. , .

9. Rozsudku súdu prvej inštancie sa čo do výroku III., ktorý nebol odvolaním napadnutý, rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu vecne správny. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ust. . Z odôvodnenia jeho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyplývajú jeho skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne v zmysle ust. .

11. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

12. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným v 1/ rade ako spotrebiteľom neobsahuje jednu z obligatórnych náležitostí v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, následkom čoho je potrebné vzniknutý zmluvný vzťah považovať v zmysle za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musel byť podľa zákonnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších náležitostí zmluvy. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou a nemožno ho stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, účelom uvedenej náležitosti je bez pochybností zrozumiteľným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, čomu zmluva nezodpovedá. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona musia byť uvedené v zmluve, a pokiaľ podstatné náležitosti obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nie je ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami.

13. Odvolací súd tiež poukazuje na znenie , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy pre spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom pre spotrebiteľa je v tomto prípade taký výklad, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym, vopred pevne stanoveným dňom, pričom tento nemožno odvodzovať od termínov splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy, od počtu splátok a pod. Možno teda konštatovať, že predmetný spotrebiteľský úver je už aj bez ďalšieho pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť bezúročný a bez poplatkov.

14. Uvedenú požiadavku zákona platnú v čase uzavretia zmluvy nemožno prekonať eurokonformným výkladom. Požiadavka uvedenia tejto obligatórnej náležitosti celkom jasne zo zákona účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva a na tom nič nemení ani neskoršia novelizácia tohto zákonného ustanovenia, ktorá z hľadiska časovej pôsobnosti na posudzovaný prípad nedopadá.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, aj pokiaľ ide o konštatovaný nedostatok vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade. Možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vecnú legitimáciu žalovaného v 2/ rade. Všeobecne platí, že žalobcu v každom prípade zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu právneho vzťahu, od ktorého odvodzuje uplatňované právo. Žalovaný existenciu právneho vzťahu so žalobcom zospornil, keď tvrdil, že písomnú zmluvu, ktorá bola predložená ako podstatný dôkaz na preukázanie ich vzájomného právneho vzťahu, neuzavrel a nepodpísal. Žalovaný v 2/ rade tak zospornil existenciu vzájomného právneho vzťahu a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu predložiť ďalšie dôkazy

preukazujúce existenciu právneho vzťahu so žalovaným v 2/ rade (napr. preukazujúce pravosť podpisu na dotknutej písomnej zmluve). Možno iba prisvedčiť žalovanému v 2/ rade, že vychádzajúc z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, nemožno mu uložiť povinnosť preukazovať neexistenciu právneho vzťahu. Možno konštatovať, že žalobca bol v súdnom konaní nedostatočne bdelý, keď nijakým spôsobom sa nevyjadril k tvrdeniam žalovaného v 2/ rade o neuzavretí a nepodpísaní predmetnej zmluvy. Nezúčastnil sa ani pojednávania, kde mohol využívať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu má pre neho nepriaznivý procesný výsledok, ktorý sa prejavil neúspechom v spore vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade.

16. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, čo do výrokov I., II., IV. a V. potvrdil ako vecne správny.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný v plnom rozsahu, preto žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako úspešným stranám sporu vznikol voči nemu nárok na náhradu trov konania. Súd tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznal iba žalovanému v 2/ rade, ktorý bol v odvolaní aktívny a preukázateľne mu vznikli trovy konania. Súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žalovanému v 1/ rade, ktorý bol v odvolacom konaní nečinný a trovy konania mu preto nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )