Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-304-2008.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Subarea
5Er/304/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. koniec XXX/XX, I., vykonávanej súdnym exekútorom Františkom Radzom, Exekútorský úrad so sídlom Radlinského 1728/47, Dolný Kubín, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.248,02 eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 42,57 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor podnetom zo dňa 16.04.2018 na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného žiadal zastaviť exekúciu a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 118,20 eur.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania ex offo zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2OdK/57/2018 zo dňa 20.03.2018.
3. Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok povinného súd exekúciu zastavil ex offo v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v celom rozsahu.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
18. Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu
trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
19. Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
20. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za ním vyúčtované úkony a to návrh na zastavenie exekúcie krátil v trvaní 15 min., príkaz na začatie exekúcie krátil v trvaní 15 min., 2x žiadosť o súčinnosť krátil na 15 min., zvýšených v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 1,33 eur, nakoľko je jej platiteľom. Ostatnú časovú odmenu nepriznal, pretože ich náhrada je buď už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora alebo by sa jednalo o duplicitne priznanú odmenu keďže za tieto úkony mu bola priznaná paušálna odmena. Taktiež mu z tejto časovej odmeny nepriznal 20 % DPH.
21. Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), c), g), g), i), j) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 19,92 eur za 6 úkonov, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 3,32 eur, 1x každé zisťovanie bydliska povinného - OcÚ Klin, 1x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, 1x každé zisťovanie účtu povinného - lustrácia bánk, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - ODI, zvýšených v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 3,98 eur, nakoľko je jej platiteľom.
22. V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 9,86 eur vrátane DPH, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a to poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise a lustráciou bánk v sume 0,70 eur, zvýšenou od 0,14 eur ako 20 % DPH.
23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 0,97 eur, cestovné vo výške 6,17 eur náhradu za stratu času vo výške 3,96 eur + 20 % DPH z tejto náhrady v sume 0,79 eur s poukazom, že súd nemal tieto náhrady vôbec špecifikované ani účelne preukázané v exekučnom spise doručenkami alebo inými dokladmi. Pri vyúčtovanej pracovnej ceste do bydliska povinného súdny exekútor hodnoverne nepreukázal, že danú pracovnú cestu relevantne aj vykonal iba k tejto exekučnej veci alebo aj k iným exekučným veciam, a preto sa javí táto pracovná cesta ako nepreskúmateľná.
24. O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a preto nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.
25. Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšší súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 239 a nasl. C.s.p.).