Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/152/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: B., zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribina 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie 174.727,65 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -169 zo dňa 4.4.2018 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudok Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie I. žalobu žalobcu zamietol, II. náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, III. štát má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 % a že IV. znalec H. V. B. má nárok na odmenu vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 50 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %.

2. S poukazom na ust. , , , , -3, , , , , , , , , , mal za to, že námietka žalovaného vznesená na pojednávaní dňa 14.3.2018 týkajúca sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. znalca H.. G. C., ako aj z pripojeného spisu mal za jednoznačne preukázané, že pôvodný žalobca, spoločnosť J. vynaložila investície do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli znalcom preskúmané a zároveň mal za preukázané, že spoločnosť J., s.r.o. nadobudla spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXXX v podiele 40/60 titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy od predávajúceho spoločnosti J. s.r.o. so sídlom v S.. Zároveň nespornou skutočnosťou v tomto konaní bolo, že na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.5.2017 bola pohľadávka vo výške 174.727,65 eur ako náhrada za investície vložené do nehnuteľnosti postúpená zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť B. I. s.r.o. V predmetnom konaní však absentuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V zmysle predloženého znaleckého posudku znalca H.. G. C. č. XX/XXXX investície vynaložené spoločnosťou J. s.r.o. mali charakter investícií, ktoré neboli nevyhnutné na opravu a údržbu veci. V zmysle citovanej judikatúry súdov je tento nárok žalobcu potrebné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení titulom vynaložených prostriedkov na nie nevyhnutné opravy a údržby, ktorý vzniká až pri zániku podielového spoluvlastnícka (porovnaj napríklad rozhodnutie ). Zároveň nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že tieto investície vynaložil právny predchodca žalobcu bez vedomia, respektíve bez súhlasu žalovaného. Opätovne je preto potrebné nárok právne kvalifikovať ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade však súd má za to, že žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal postúpenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a vynaložených investícií na spoločnú vec zo spoločnosti J., s.r.o. S. na spoločnosť J., s.r.o. ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v podiele 40/60. V konaní pod sp. zn. nebola súdu predložená žiadna listina, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala.

Bol predložený zo strany pôvodného právneho zástupcu iba list vlastníctva, z ktorého vyplýva prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť J., s.r.o. Súd tak vôbec nemal za preukázané, že zo spoločnosti J., s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť J., s.r.o. Z tohto dôvodu súd vyhodnocuje aj predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2017 medzi postupcom spoločnosťou J., s.r.o. a spoločnosťou B. TRU. s.r.o. ako neúčinnú, nakoľko nebolo v konaní preukázané, aby túto pohľadávku postupca nadobudol od predchádzajúceho podielového spoluvlastníka. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzavrel, že nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je obligačným nárokom, ktorý neprechádza na nadobúdateľa podielu (s výnimkou, že ide o prípad univerzálnej subcesie). Dlžníkom je ten, kto sa takto na úkor investujúceho spoluvlastníka obohatil a veriteľom je ten, kto náklad v prospech iného vynaložil. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia prešla zo spoločnosti J. s.r.o. na spoločnosť J., s.r.o. a práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu titulom vynaložených investícií súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal zároveň na skutočnosť, že strany sporu boli na pojednávaní poučení v zmysle zákonnej koncentrácie podľa a pri striktnej úprave tejto zákonnej koncentrácie súd nemôže zohľadniť zmenu skutkového stavu, ktorá nastala po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku. Pre doplnenie tiež skonštatoval, že aj keď súčasťou znaleckého posudku H.. G. C. sú faktúry č. XXXXXXXX na sumu vykonaných stavebných prác vo výške 374.130,69, č. XXXXXXXXX na sumu 11.499,97 eur a č. XXXXXXXX na sumu 2.955,96 eur, kde odberateľom bola spoločnosť J., s.r.o., žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súd prvej inštancie nevie, či tieto faktúry boli zo strany odberateľa aj uhradené dodávateľovi a rovnako z nich nie je zrejmé, ako došlo titulom týchto investícií k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti.

3. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal skonštatujúc dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a rozhodol tiež o trovách konania štátu s poukazom na -3 spočívajúcich vo vyplatených sumách znalečného za vypracovanie znaleckých posudkov znalcovi H.. X. E. a H.. V. B., ktoré boli vyplácané zo štátnych prostriedkov. Vykonané znalecké dokazovanie bolo realizované na základe návrhov strán sporu, pričom bolo v záujme obidvoch strán sporu, a preto mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné uložiť stranám sporu nahradiť štátu trovy konania, ktoré platil, a to u každého v podiele 50 %. Rovnakým spôsobom rozhodol aj o náhrade nákladov H.. V. B., ktorý začal vykonávať úkony smerujúce k vypracovaniu znaleckého posudku vyčíslené na sumu 73,04 eur, pričom náhradu týchto výdavkov zaviazal zaplatiť žalobcu aj žalovaného v podiele po 50 %.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v priebehu celého konania nepochyboval o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu až do momentu, keď žalovaný túto spochybnil vo svojej záverečnej reči. Žalovaný pritom nespochybnil aktívnu vecnú legitimáciu pôvodného žalobcu J. s.r.o., ale spochybnil existenciu takej právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv uplatnených pôvodným žalobcom - J. s.r.o. Súd prvej inštancie nemal v priebehu konania dôvod pochybovať o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keďže uznesením sp.zn. zo dňa 18.9.2008 podľa pripustil, aby do celého konania na miesto spoločnosti J. s.r.o. vstúpila spoločnosť J., s.r.o., nakoľko mal za to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, pričom žalovaný voči tomuto uzneseniu nič nenamietal. Ani po vyjadrení predbežného právneho názoru (naposledy na pojednávaní dňa 14.3.2018) súd pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nevyslovil, naopak, pripustil vykonanie rozsiahleho časovo náročného a nákladného dokazovania ohľadne charakteru a rozsahu žalobcom tvrdených investícií. Zdôraznil pritom, že určenie sporných a nesporných skutočností, z ktorých následne súd formuluje svoj predbežný právny názor, je obligatórna povinnosť súdu, pričom má súd postupovať v súlade s ust. . V tejto súvislosti sa má súd pridržiavať zistenia, ktoré skutočnosti treba považovať za nesporné. Týmto určením následne súd vymedzí predmet dokazovania. Po tom, ako žalovaný v záverečnej reči uplatnil nový prostriedok procesnej obrany, mal súd prvej inštancie niekoľko možností ako postupovať v súlade s . Mohol podľa na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadnuť, mohol podľa vykonať ďalšie dôkazy na objasnenie tejto skutočnosti alebo podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia. V každom prípade mal však poskytnúť žalobcovi priestor, aby tento prostriedok procesnej obrany vyvrátil, prípadne mohol v súlade s určiť žalobcovi lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Namiesto toho však súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Takýmto postupom umožnil žalovanému

zneužiť záverečnú reč na to, aby v nej učinil popretie dosiaľ nesporných tvrdení žalobcu, na základe čoho sa odvíjalo aj celé vykonané dokazovanie a aby v nej žalovaný uviedol také skutkové tvrdenia, ku ktorým bol povinný v predchádzajúcich štádiách konania a na druhej strane neumožnil žalobcovi na tento nový prostriedok procesnej obrany adekvátne reagovať. Takýto postup súdu nemožno považovať za ústavne konformný.

5. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu, pochybil aj pokiaľ ide o nesprávne vyporiadanie sa s údajným neunesením dôkazného bremena, pokiaľ ide o časť investícií, ktoré vynaložil predchádzajúci žalobca, teda spoločnosť J., s.r.o. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že nevie, či tieto faktúry boli zo strany odberateľa uhradené dodávateľovi. Tieto závery súdu prvej inštancie sú taktiež mylné, pretože skutkové tvrdenie žalobcu, že tieto investície vynaložil vtedajší žalobca, teda právny predchodca terajšieho žalobcu spoločnosť J., s.r.o., žalovaný nikdy v priebehu konania nepoprel a naviac dôkazom o vyložení týchto investícií je znalecké dokazovanie vykonané vo veci. Súd okolnosti týkajúce sa investícií vykonaných žalobcom a jeho právnym predchodcom taktiež v priebehu konania nepovažoval za sporné.

6. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj v otázke náhrady trov konania, pretože nevzal do úvahy, že v predchádzajúcich štádiách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bol žalovaný neúspešný. Neexistujú žiadne skutočné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal žalobca znášať trovy súdneho konania, ktoré zbytočne vyvolal a predlžoval žalovaný, a v ktorom bolo napokon rozhodnuté tak, ako to navrhoval žalobca. Preto majúc za to, že v predmetnej veci sú dané odvolacie dôvody v zmysle , , , , , navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, konanie, ktoré vydaniu tohto rozsudku predchádzalo, je zaťažené vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a naviac, predmetný rozsudok je aj nepreskúmateľný.

10. Podľa , sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.

11. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12. Podľa , na prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa , ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a .

14. V prejednávanej veci nemal súd prvej inštancie pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v predmetnom konaní a podľa priebehu konania ani o dôvodnosti nárokov, ktoré v tomto konaní uplatňuje, pretože vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na zistenie hodnoty investícií (rozsahu obohatenia na strane žalovaného), ktoré sú predmetom tohto konania, vykonal aj znalecké dokazovanie, a to znaleckým posudkom znalca H.. G. C.. Samotný žalovaný nespochybňoval v priebehu konania aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní a urobil tak až v záverečnej reči, na poslednom pojednávaní na

súde prvej inštancie. Až do tohto momentu boli teda skutkové tvrdenia žalobcu v tom smere, že je oprávnenou osobou na uplatňovanie nárokov, ktoré sú predmetom tohto konania, aj súdom prvej inštancie považované za nesporné v zmysle .

15. Pokiaľ žalovaný na poslednom pojednávaní na prvoinštančnom súde aktívnu legitimáciu spochybnil a vzniesol v tomto smere námietku, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s touto námietkou vyrovnať, avšak takým procesným spôsobom, aby bola zaručená rovnosť sporových strán v konaní a právo oboch sporových strán na uplatňovanie procesných práv tak, aby bolo zároveň zachované právo na spravodlivý proces. Táto námietka žalovaného je totiž prostriedkom procesnej obrany ( a nasl. ), pretože ide o hmotnoprávnu námietku (spochybňovanie, že žalobca je nositeľom hmotných práv uplatňovaných v tomto konaní) a ako taká podlieha sudcovskej koncentrácii konania v zmysle . Aj pre túto námietku teda platí, že musí byť uplatnená včas a jej uplatnenie musí rešpektovať zásadu hospodárnosti konania, pretože v opačnom prípade na ňu súd nemusí prihliadať.

16. Vo vzťahu k uvedenému prostriedku procesnej obrany - námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu treba povedať, že uvedené zásady špecifikované v sa nerešpektovali. Žalovaný mal v priebehu konania dostatok času na jeho uplatnenie, a to najmä v čase pred vykonaním rozsiahleho a nákladného znaleckého dokazovania, ktoré podľa všetkého svedčilo o názore súdu prvej inštancie, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sú čo do základu dôvodné. Ak napriek týmto okolnostiam súd prvej inštancie na tento prostriedok procesnej obrany prihliadol v zmysle , nie je zrejmé, prečo neumožnil žalobcovi na túto novú okolnosť reagovať tak, aby bola zachovaná zásada rovného postavenia sporových strán ( Základných princípov ). Práve okolnosť, že žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v záverečnej reči, mala byť dôvodom na umožnenie žalobcovi sa k nemu vyjadriť a predložiť aj ďalšie prostriedky procesného útoky na vyvrátenie tejto obrany žalovaného. Bolo preto dôvodné postupovať podľa vzhľadom na neobvyklosť postupu žalovaného, ktorý spôsobil túto procesnú situáciu. Žalobca takýto prostriedok procesného útoku dokonca aj predložil ( zmluva o postúpení pohľadávky z 3.1.2008 uzavretá medzi spoločnosťou J. s.r.o. a spoločnosťou J., s.r.o.;č.l. 167b spisu), avšak súd prvej inštancie bez primeraných dôvodov na tento dôkaz neprihliadol, hoci bol priamou a bezprostrednou reakciou žalobcu na tvrdenia protistrany - žalovaného. Nemožno teda konštatovať, že súd prvej inštancie v danej procesnej situácii vytvoril rovnaký priestor na uplatňovanie procesných práv aj pre žalobcu (viď , Komentár, Praha, Vydavatelství C.H.Beck, 2016, s. 671). Z výkladu podaného týmto komentárom ako významným doktrinálnym zdrojom vyplýva, že určenie zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia strany považuje za nesporné, je obligatórne. Túto svoju povinnosť si súd splní tým, že so svojimi závermi o nespornosti skutkových tvrdení oboznámi strany prítomné na pojednávaní a v závislosti od toho v ďalšom priebehu konania aj postupuje, čo súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepochybne urobil v podobe nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania. Ak by mal totiž pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu alebo by urobil záver, že táto nie je v prejednávanej veci daná, nemal dôvod znalecké dokazovanie nariaďovať.

17. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu, ale je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

18. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie týmito zásadami neriadil, pokiaľ síce prihliadol na námietku spochybňujúcu aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, ale nedal žalobcovi právo, aby na danú procesnú situáciu adekvátne reagoval a jeho dôkaz - zmluvu o postúpení pohľadávky, nebral do úvahy.

19. Otázniky pretrvávajú aj nad závermi súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o investície špecifikované faktúrami č. XXXXXXXX na sumu 374.130,69 eur, č. XXXXXXXXX na sumu 11.499,97 eur a č. 20100292 na sumu 2.955,96 eur. Samotný znalec v znaleckom posudku uvažuje vo vzťahu k týmto faktúram, že ide o doklady preukazujúce vynaložené investície. Žalobca v tomto smere uniesol bremeno tvrdenia, pretože jednoznačne tvrdil, že ide o faktúry, ktoré boli uhradené, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia efektívne nepoprel. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nepovažoval tieto okolnosti za nesporné a v tomto smere možno konštatovať

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd sa s týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyrovnal. Súd prvej inštancie vysvetlí dôvody neakceptovania tvrdení žalobcu.

20. Za týchto okolností možno konštatovať, že boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle (nesprávnym procesným postupom súdu bolo strane - žalobcovi znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to v dôsledku neumožnenia reakcie žalobcu na hmotnoprávnu námietku žalovaného), (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku nesprávneho vyporiadania sa s vyššie uvedenými faktúrami svedčiacimi o vykonaní o investícií právnym predchodcom žalobcu, t.j. spoločnosťou J. s.r.o., ktorých dôvodnosť zatiaľ nebola vyvrátená) a v zmysle (sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu, na ktoré súd prvej inštancie nevzal zreteľ - zmluva o postúpení pohľadávky z 3.1.2008).

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude umožniť stranám sporu realizovať procesné prostriedky, či už útoku alebo obrany, zaoberať sa zmluvou o postúpení pohľadávky z 3.1.2008, znaleckým posudkom znalca H.. C. č. XX/XXXX, tieto dôkazy oboznámiť na pojednávaní a v kontexte s ďalšími dôkazmi, ktoré boli doposiaľ vo veci vykonané, opätovne rozhodnúť.

23. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania tohto odvolacieho konania ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).