Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-18-2019.pdf
PDF · 75.03 KB
Case nature
Subarea
15CoE/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N. N. I., W.. N. Č.. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.158,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Er/900/2011-36 zo dňa 4.8.2016 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávnený zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie doplnenia návrhu na začatie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 23.11.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko zo zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník v nej bol označený jednak ako fyzická osoba a zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda exekučný súd nemal za preukázaný účel, na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté. Oprávnený nepreukázal účel poskytnutia finančných prostriedkov, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a exekučný súd podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval na vec výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na to, že predmetná exekúcia prebiehala na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, bolo nevyhnutné v predmetnej veci aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku až dňa 3.3.2016, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty, právnym následkom nesplnenia zákonnej povinnosti podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku bolo zastavenie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie namietajúc porušenie práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu exekučného súdu. Namietal tú skutočnosť, že exekučný súd v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, voči ktorým uzneseniam o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie ako aj na ustanovenie § 357 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré pripúšťa odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Na základe uvedeného mal za to, že odvolanie voči napadnutému uzneseniu je prípustné. Čo sa týka veci samej oprávnený odmietol spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o úvere, keďže úver bol poskytnutý na účel podnikania. Oprávnený sa domáhal ochrany dobrej viery veriteľa, keďže povinný v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé a zo zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté za účelom podnikania. Oprávnený
uviedol, že skutočnosť, na čo konkrétne povinný následne poskytnutý úver použil oprávnený neskúma, keďže ide o nepodstatnú informáciu pre neho. Oprávnený zároveň napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a a 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 386 písm. c). 2 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Odvolací súd najskôr musel vyriešiť otázku, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, keďže od uvedenej skutočnosti závisela aplikácia ustanovenia § 243f Exekučného poriadku spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
14. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, je potrebné túto skutočnosť vyhodnotiť na ťarchu oprávneného. Preto aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
15. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v prepadnej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty je súd povinný exekúciu zastaviť.
16. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.1.2016, oprávnený doplnil návrh podaním doručeným súdu dňa 21.3.2016, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.
17. Čo sa týka odvolania voči výroku o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, odvolací súd konštatuje, že na vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. a) CSP, keďže Exekučný poriadok ako lex specialis výslovne upravuje, voči ktorým uzneseniam je podľa tohto zákona prípustné odvolanie, teda je nevyhnutné predmetnú úpravu považovať za komplexnú a nemožno subsidiárne aplikovať ustanovenia CSP. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal oprávnený vo svojom odvolaní, a to znenie ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, kde uvedený právny predpis výslovne vymenúva rozhodnutia o zastavení exekúcie, voči ktorým je prípustné odvolanie ako opravný prostriedok. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pričom v uvedenom prípade Exekučný poriadok výslovne neustanovuje možnosť podať odvolanie voči predmetnému uzneseniu, preto v tomto prípade je odvolanie neprípustné.
18. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa §386 písm. c) CSP.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže odmietnutia odvolania oprávneného je potrebné považovať za neúspech oprávneného v odvolacom konaní.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).