Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-260-2018.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/260/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. M., T.. X.X.XXXX, bytom C., K. XXX, o zaplatenie 3.395,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13. marca 2018, č.k. 9Csp/221/2017-69
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlh v splácať v mesačných splátkach po 40 € vždy do 20-eho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.5.2018 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 3.395,12 €, úrok 139,23 €, úroky z omeškania 1,60 €, úrok 11,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.395,12 € od 24.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.395,12 € od 24.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 139,23 € od 24.11.2017 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 40 € mesačne, vždy do 20-eho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.5.2018 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy z úverovej zmluvy uzavretej dňa 17.3.2017 so žalovanou, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.500 €.
3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Žalovanej umožnil splácať dlh v mesačných splátkach po 40 € od 1.5.2018 vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery s prihliadnutím na to, že stratila prácu a tým pravidelný príjem, momentálne poberá podporu v nezamestnanosti a jej mesačný príjem činí 208 €. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorá má 9 rokov a je v jej osobnej starostlivosti. S otcom maloletej dcéry nežijú spolu. Otec dieťaťa na výživu maloletej dcéry platí výživné vo výške 120 € mesačne. Bývajú v rodinnom dome spolu s matkou žalovanej a spoločne uhrádzajú náklady na bývanie celkovo v sume 220 €, ktorá suma predstavuje zálohové platby za elektriku a plyn.
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku a to iba proti výroku, ktorým súd povolil žalovanej plnenie v splátkach podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania. Namietala, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach postupoval súd podľa neplatnej právnej úpravy a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, že v zodpovedajúcom ustanovení Civilného sporového poriadku takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba, keďže ust. § 232 ods. 3 CSP vymedzuje, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku; súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd má iba možnosť neurčiť paričnú lehotu, v takom prípade zostáva zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni (nie splátky). Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, t.j. súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Uviedla, že súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania, svoje závery o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, prípadne, že peňažné plnenie sa má platiť v splátkach, musí byť náležite odôvodnené. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní bol odkázaný na dôkazmi nepodložené tvrdenia žalovanej o jej finančnej situácii. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 40 € súd zapríčinil, že žalovaná bude istinu splácať viac ako sedem rokov a tiež to, že na základe porušenia úverovej zmluvy a úplného zastavenia splácania úveru bola tak žalovaná „odmenená“ tým, že jej bola priznaná možnosť splácať úver mesačne vo výške mesačnej splátky dokonca nižšej ako bola splátka dohodnutá v úverovej zmluve (62,01 €), čím súd de facto poprel účinky predčasného zosplatnenia úveru.V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že na splnenie povinnosti je zásadne stanovená paričná lehota 3 dni. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť jej dlhšiu lehotu. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote 3 dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a rozsudok v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2019 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
8. Žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
10. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený.
11. Odvolací súd považuje rozsudok vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40 € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky za vecne správny.
12. Podľa ust. § 232 ods.2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa ust. § 232 ods.3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Podľa ust. § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.
16. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP a uvedenými zásadami, pokiaľ povolil žalovanej možnosť zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaná stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na nepriaznivé príjmové a majetkové pomery žalovanej a jej platobnú neschopnosť preukázané jej výpoveďou na pojednávaní dňa 13.3.2018, v ktorej uviedla, že úver od žalobkyne nemohla splácať, pretože stratila prácu. Zostatok úveru je schopná (vzhľadom na to, že je nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti s mesačným príjmom 208 € a stará sa sama o maloletú dcéru) zaplatiť iba v splátkach, keďže jej mesačné príjmy jej neumožňujú splatiť úver naraz.
17. Vychádzajúc z uvedeného, súčasný príjem žalovanej neumožňuje, aby istinu vo výške 3.395,12 € s prísl. zaplatila jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanej uložil povinnosť splácať žalobkyni pohľadávku v splátkach po 40 € mesačne.
18. Aj keď výška splátky priznaná súdom prvej inštancie je nižšia (40 €) ako zmluvne dohodnutá splátka (62,01 €), je väčší predpoklad, že takouto splátkou žalovaná splatí dlh aj keď v dlhšom časovom úseku. Vzhľadom na výšku jej príjmu splatenie pohľadávky jednorázovo, tak ako žiadala žalobkyňa je menej pravdepodobné, priam nereálne.
19. Odvolací súd poukazuje aj na postoj žalovanej k svojmu záväzku a v konaní prejavenú snahu o jeho splnenie v rámci svojich možností, a má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobkyňu, ktorá je podnikateľským subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v prípade omeškania jednotlivej (ktorejkoľvek) splátky je žalobkyňa chránená stratou výhody splátok, preto rozhodnutím súdu nebude výrazne zasiahnuté do jej majetkovej sféry.
20. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov
rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd povolil splácanie dlhu v splátkach, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje.
21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu jej trov a úspešnému žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).