Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/76/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: FOR REGION s.r.o., sídlom Rázusova 49, Košice, IČO: 45 972 303, právne zastúpeného: Agile & Clever s.r.o., so sídlom Rázusova 49, Košice, IČO: 47 257 253, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101264251/2018 zo dňa 03.07.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.09.2018 doručenou správnemu súdu dňa 13.09.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101264251/2018 zo dňa 03.07.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100557123/2018 zo dňa 15.03.2018, ktorým správca dane podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane v sume 8203,34 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej priznal odkladný účinok v zmysle (ďalej len „“). Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že zo strany správcu dane boli voči žalobcovi vydané ďalšie rozhodnutia v skutkovo a právne totožnej veci, a to rozhodnutie č. 100557447/2018 zo dňa 15.03.2018 /rozdiel dane vo výške 9.539,22 Eur/ a rozhodnutie č. 100557634/2018 zo dňa 15.03.2018 /rozdiel dane vo výške 8.337,89 Eur/. Predmetné rozhodnutia sú v súčasnosti už právoplatné a vykonateľné. Navyše rozhodnutím Daňového úradu - pobočka Rožňava č. 101540526/2018 zo dňa 09.08.2018 bolo za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku zriadené záložné právo na nehnuteľnosť žalobcu. Príslušný daňový úrad rozhodol zároveň o zablokovaní podnikateľského účtu žalobcu, čo podľa jeho názoru reálne obmedzuje žalobcu pri podnikaní a ohrozuje existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu.

3. Žalobca predmetnú žiadosť odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v tejto veci majú na žalobcu vážny dopad, keďže jednotlivé rozhodnutia správcu dane ukladajú žalobcovi povinnosť úhrady rozdielu dane spolu vo výške približne 26.000,- Eur. Zaplatenie sumy v takejto výške by pre žalobcu malo likvidačný charakter. Navyše žalobca je v dôsledku záložného práva obmedzovaný na svojich vlastníckych právach. Nakoľko je podľa jeho názoru dôvodná pochybnosť o správnosti a zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí, neopomínajúc, že v dôsledku týchto rozhodnutí dochádza k značnému zásahu do vlastníckych a iných práv žalobcu, považuje za nevyhnutné, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

4. Za účelom preukázania hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody predložil žalobca správnemu súdu aj priebežnú účtovnú závierku, v zmysle ktorej je podľa jeho názoru zjavné, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami v malej výške, ktoré pokrývajú iba bežnú prevádzku spoločnosti a záväzky voči veriteľom žalobcu, ktoré sa žalobca snaží uhradiť načas, aby nedošlo k zbytočnému navyšovaniu o úroky z omeškania a iné sankcie. Uvedenú skutočnosť žalobcu preukázal výpisom z bankového účtu ku dňu 11.09.2018, v zmysle ktorého pasíva prevyšujú nad aktívami žalobcu (aktíva vo výške 1066,64 Eur). Rovnako aj z účtovnej závierky podľa žalobcu vyplýva, že výnosy žalobcu sú v porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím výrazne nižšie. Bol toho názoru, že je tiež potrebné zohľadniť nepriaznivú hospodársku situáciu a konkurenčný boj v regióne, v ktorom žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené môže mať úhrada predmetného rozdielu dane na žalobcu nepriaznivý ekonomicko-finančný dopad. Žaloba zároveň predpokladá za rok 2018 v rámci výsledku hospodárenia stratu. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2010.

5. Žalovaný správny orgán sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadril vo svojom vyjadrení doručenému správnemu súdu dňa 19.02.2019. Poukázal na tú skutočnosť, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom podľa jeho názoru nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

6. Následne žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.06.2019 podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca úvodom poukázal na tú skutočnosť, že zo strany správcu dane boli voči žalobcovi vydané ďalšie rozhodnutia v skutkovo a právne totožnej veci, a to rozhodnutie č. 100557123/2018 zo dňa 15.03.2018 /rozdiel dane vo výške 8.203,34 Eur/, rozhodnutie č. 100557634/2018 zo dňa 15.03.2018 /rozdiel dane vo výške 8.337,89 Eur/ a rozhodnutie č. 101266101/2018 zo dňa 03.07.2018 /rozdiel dane vo výške 9539,22 Eur/. Predmetné rozhodnutia sú v súčasnosti už právoplatné a vykonateľné. Navyše rozhodnutím Daňového úradu - pobočka Rožňava č. 101540526/2018 zo dňa 09.08.2018 bolo za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku zriadené záložné právo na nehnuteľnosť žalobcu. Príslušný daňový úrad rozhodol zároveň o zablokovaní podnikateľského účtu žalobcu, čo podľa jeho názoru reálne obmedzuje žalobcu pri podnikaní a ohrozuje existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu.

7. Žalobca predmetnú žiadosť odôvodnil aj tým, že po podaní prvotného návrhu na priznanie odkladného účinku sa objavili nové skutočnosti, ktoré na strane žalobcu umocňujú hrozbu závažnej ujmy v podobe zániku podnikateľského subjektu (žalobcu) ešte viac než doposiaľ. Vyššie uvedené rozhodnutia sú v súčasnosti právoplatné a vykonateľné, čím slúžia ako podklad pre ďalšie inštitúty, ktoré v zmysle daňových právnych predpisov žalovaný má k dispozícii v rámci správneho konania. Upozornil správny súd, že na podklade týchto rozhodnutí žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie č. 100122421/2019 zo dňa 10.01.2018 /pokuta vo výške 1775,50 Eur/, č. 1001270077/2019 zo dňa 11.01.2018 /pokuta vo výške 1975,70 Eur/, č. 100128360/2019 zo dňa 11.01.2018 /pokuta vo výške 1663 Eur/. Predmetnými rozhodnutiami žalovaný, resp. správca dane uložil žalobcovi pokuty spolu vo výške približne 5500 Eur ako sankciu za uvedenie nižšej dane v daňovom priznaní k DPH, než akú mal uviesť, pričom tieto nezrovnalosti v daňovom priznaní k DPH vychádzajú práve z rozdielu dane vyrubeného vyššie uvedenými rozhodnutiami žalovaného, ktoré sú v súčasnosti predmetom súdneho preskúmania z hľadiska ich zákonnosti. Zdôraznil, že súd doposiaľ v tomto ani v ostatných vyššie spomenutých konaniach o správnej žalobe nerozhodol. Inými slovami nedeklaroval zákonnosť žalobcom napadnutých rozhodnutí. Napriek uvedenému, tieto rozhodnutia už v súčasnosti slúžia ako podklad ďalších konaní, čím sa podľa jeho názoru systematicky kumulujú sankcie a povinnosti ukladané žalobcovi v dôsledku čoho narastá aj výška žalobcových záväzkov. Uvedený postup správnych orgánov je v rozpore s princípom právnej istoty. V zmysle zákona musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

8. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že ak by súd žalobám vyhovel a deklaroval nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, zanikol by aj dôvod v súčasnosti už prebiehajúcej daňovej exekúcie, rovnako tak by odpadol aj dôvod pre uloženie vyššie spomenutých sankcií za nesprávne

údaje v daňovom priznaní k DPH, eventuálne pre vydanie ďalších nadväzujúcich rozhodnutí v blízkej budúcnosti. Pokiaľ by medzičasom jednotlivé záväzky vyplývajúce na podklade vyššie uvedených rozhodnutí už boli zo strany žalobcu hoci len čiastočne uhradené, na strane žalovaného resp. správcu dane by tým došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nepriznaním odkladného účinku tak súd umožňuje správnym orgánom postupovať v rozpore s verejným záujmom. Postupy a rozhodnutia správcu dane nadväzujúce na rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane považoval preto žalobca za nezákonné a predčasné. Napriek tomu platná legislatíva nijako nebráni správnym orgánom v uvedenom postupe. Je preto podľa jeho názoru nevyhnutné, aby potrebnú ochranu práv a právom chránených záujmov zabezpečil dotknutým subjektom súd, a to práve prostredníctvom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe.

9. Za účelom preukázania hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody predložil žalobca správnemu súdu aj priebežnú účtovnú závierku k 31.08.2018 a výpis z bankového účtu ku dňu 11.09.2018.

10. Z predloženého bankového účtu ku dňu 11.09.2018 podľa žalobcu vyplýva, že pasíva ku dňu 11.09.2018 prevyšujú nad aktívami žalobcu (aktíva vo výške 1066,64 Eur). Konštatoval, že suma /8.203,34 Eur/ vyrubená rozhodnutím žalovaného preskúmavaného v tomto súdnom konaní, deväťnásobne prevyšuje aktivity žalobcu. Rovnako aj z účtovnej závierky podľa žalobcu vyplýva, že výnosy žalobcu sú v porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím výrazne nižšie. Situácia žalobcu sa odvtedy nezlepšila, práve naopak, čo preukazuje výpisom z bankového účtu zo dňa 28.05.2019. V zmysle výpisu žalobcu ku dňu 28.05.2019 evidoval stav aktív vo výške 1625,12 Eur, avšak iba vďaka finančnej podpore vo výške pôžičky poskytnutej z vlastných prostriedkov konateľa žalobcu U. I. v sume 3500 Eur. Bez tejto pôžičky by bol stav na účte žalobcu -1874,88 Eur, čo oproti poslednému dokladovanému stavu /1066,64 Eur/ predstavuje pokles o 2941,52 Eur.

11. Žalobca považoval za zrejmé, že finančná situácia žalobcu je vysoko nepriaznivá, nakoľko žalobca podľa svojich slov nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu. Vzhľadom na uvedené môže mať úhrada predmetného rozdielu dane a nadväzujúcich sankcií na žalobcu nepriaznivý ekonomicko- finančný dopad resp. až likvidačný charakter. Navyše pokiaľ by súdy v meritórnom rozhodnutí o správnych žalobách deklarovali nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a medzičasom by v dôsledku týchto právoplatných a vykonateľných rozhodnutí došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, jednalo by sa o nenapraviteľný stav. Nielenže by žalobcovi vznikli voči daňovým orgánom nároky z bezdôvodného obohatenia spomínané vyššie, ale za daných okolností by už nebolo možné „oživiť“ žalobcu ako podnikateľský subjekt.

12. Žalovaný správny orgán sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nevyjadril.

13. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ). Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne ( ).

15. Ako to vyplýva z dikcie ustanovenia priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu

závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

16. Žalobca žiadosť na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil poukazom na napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré v tejto veci majú na žalobcu vážny dopad, keďže jednotlivé rozhodnutia správcu dane ukladajú žalobcovi povinnosť úhrady rozdielu dane spolu vo výške približne 26.000,- Eur, pričom zaplatenie sumy v takejto výške by pre žalobcu malo likvidačný charakter. Správny súd však poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 8.203,34 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Prípadné ďalšie žaloby žalobcu, ktorými budú napadané ďalšie rozhodnutia žalovaného v ďalších veciach budú už predmetom ďalšieho prieskumu v iných konaniach pred správnym súdom. Žalobca však podľa názoru správneho súdu nedostatočne odôvodnil v čom konkrétne by mal spočívať vážny dopad, ba priam až likvidačný charakter na podnikanie žalobcu v prípade bezodkladného výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby považuje správny súd za nedostatočné a tým aj za nepreukázané. Zvlášť za situácie keď v citovanom ustanovení vyžaduje pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby preukázanie hrozbu závažná ujmy, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a to v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené tak ako to vyplýva z dikcie citovaného zákonného ustanovenia však správny súd nemal za preukázané. Záver správneho súdu zároveň súvisí aj s výškou vyrubeného rozdielu dane /8.203,34 Eur/, ktorá podľa názoru správneho súdu v podnikateľskej činnosti žalobcu nemôže pri prirodzenom priebehu spôsobiť taký faktický následok, aký označil žalobca. Jednotlivé výpisy z účtov žalobcu z 11.09.2018 a 28.05.2019 neposkytujú podľa názoru súdu dostatočný obraz o stave žalobcovho majetku, resp. len deklarujú konečný zostatok za príslušný kalendárny mesiac ku dňu ich vystavenia. Z uvedených dôvodov správny súd nemal za preukázanú hrozbu závažnej ujmy ani značnej finančnej škody, tak ako to tvrdí žalobca.

17. Z dikcie jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v ustanovení . Žalobca predmetné zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom nepreukázal, preto správny súd nebol povinný zaoberať sa posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

18. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keby pripustil žalobcom tvrdený stav, teda hrozbu závažnej ujmy, nebola by splnenou ďalšia zákonná podmienka, a teda neexistencia rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom. Vymáhanie daní a poplatkov oprávnenými správnymi orgánmi na tomto úseku predstavuje ochranu záujmov štátu a je preto v súlade s verejným záujmom. Naopak správny súd považoval za predčasné a účelové úvahy žalobcu v tom smere, že ak bude úspešný vo veci samej a v priebehu konania pred správnym súdom budú čo i len čiastočne žalobcom záväzky uhradené, vznikne na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, preto je podľa žalobcu priznanie odkladného účinku v súlade s verejným záujmom.

19. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa .

20. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).