Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-777-2008.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/31/2006
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčín, IČO: 00 312 037, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, proti povinnému: K. K., H.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., o vymoženie 16,60 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd poverenej súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 16,60 € na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2148845 zo dňa 09.06.2005, ktorý vydal Mesto Trenčín, Mestská polícia Trenčín.
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 31.07.2006 súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom.
(3) Poverená súdna exekútorka doručila Okresnému súdu Topoľčany dňa 28.07.2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý zomrel dňa 07.01.2016 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie vo výške 310,37 €. Podnet na zastavenie exekúcie bol tunajšiemu súdu doručený dňa 03.08.2016.
(4) Súd z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.02.2016, č.k. 4D/35/2016-30, Dnot 30/2016 zistil, že povinný dňa 07.01.2016 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.
(5) Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
(8) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(9) Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len "zákon o priestupkoch") rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
(10) Súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že je dôvod exekúciu zastaviť podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. b) EP.
(11) Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 25.06.2005. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Exekúcia nebola vykonaná do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Lehota na vykonanie exekúcie určená vo vyššie citovanom ustanovení zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že súd na ňu prihliada ex offo. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. Lehota na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Mestskou políciou Trenčín, sp. zn. AA 2148845 márne uplynula dňom 25.06.2008, čím sa rozhodnutie stalo neúčinným, na základe čoho súd exekúciu podľa citovaných ustanovení EP zastavil.
(12) V danom prípade prichádzali do úvahy dva zákonné dôvody na zastavenie exekúcie ex offo, a to podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v spojení s § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 alebo na podklade § 57 ods. 1 písm. h), keďže povinný zomrel v priebehu konania a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nedostatok majetku a z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd však rozhodol o zastavení exekúcie podľa § § 57 ods. 1 písm. b) EP a § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko sa jedná o skorší dôvod na zastavenie exekúcie, keďže k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu došlo dňa 25.06.2008, a teda uplynutím tejto lehoty bol daný dôvod na zastavenie exekúcie.
(13) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(14) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
(15) Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(16) Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
(17) V ustanovení § 197 ods. 1 EP je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Výnimky z tejto zásady sú upravené v § 203 EP, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdnej exekútorky v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 EP s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 EP. Povinný však zomrel dňa 07.01.2016 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 4D/35/2016-30, Dnot 30/2016 zo dňa 22.02.2016 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a v konaní tak nie je možné pokračovať bez dedičov ako právnych nástupcov povinného. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný zomrel nemajetný, táto nebola primárnym dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom k uplynutiu lehoty došlo pred úmrtím povinného.
(18) V nadväznosti na uvedené súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ju súdnej exekútorke nepriznal, nakoľko vzhľadom na zastavenie dedičského konania povinného pre nemajetnosť niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd pri tom poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie" (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 z 16.12.2008).
(19) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(20) Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(21) Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(22) Súd nárok na náhradu trov konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Súd má za to, že skutočnosť, že sa exekučný titul stal neúčinným, nemožno pričítať za vinu ani jednému z účastníkov konania. Z tohto dôvodu, ani jeden z účastníkov procesne nezavinil za zastavenie konania. Preto súd nárok na náhradu trov konania oprávnenému ani povinnému nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.