Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58C-90-2023.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Subarea
58C/90/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci navrhovateľa: Y. Q. G., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XXXX/X, H., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o. so sídlom Gercenova 6, Bratislava, IČO: 36 859 044, proti odporkyni: F. G., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XXXX/X, H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Súd u k l a d á odporkyni, aby dočasne nevstupovala do nehnuteľnosti - bytu č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, ul. M. X, H. - C., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad H., katastrálny odbor, pre okres H. D., obec H. - C., katastrálne územie C., a to po dobu 14 dní od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
II. Súd navrhovateľovi voči odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd p o u č u j e odporkyňu o tom, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 22.12.2023 domáhal vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, ul. M. X, H. - C., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad H., katastrálny odbor, pre okres H. D., obec H. - C.Ž., katastrálne územie C. (ďalej len „byt“), po dobu 14 dní od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ
a odporkyňa sú manželia. Spoločne žijú v predmetnom byte, ktorý je 4-izbový, jeho výmera je 88,54 m2. Je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - navrhovateľa a odporkyne. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ pristúpil k rozhodnutiu podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je situácia, ktorá nastala a pretrváva v súvislosti so zdravotným stavom odporkyne. Odporkyňa trpí, podľa názoru navrhovateľa, poruchou nazývanou „chorobné zhromažďovaním vecí“ - do spoločného bytu nosí veci, ktoré kupuje v rôznych „akciách“ a to v takom množstve, ktoré je reálne neupotrebiteľné, alebo veci vyberá z kontajnerov, alebo nachádza ich pohodené na ulici a donáša ich do bytu. V byte sú nahromadené nepotrebné a dlhodobo nepoužívané kopy matracov, šatstva, novín a iných vecí, ktoré vytvárajú v byte fyzické prekážky, ktoré sú k dnešnému dňu už tak vysoké, že nielen obmedzujú navrhovateľa v pohybe po byte, ale predstavujú aj riziko, že sa na navrhovateľa (ako aj na odporkyňu)
„zrútia“ a ublížia im na zdraví. Samozrejme, je potrebné uviesť, že v takomto zapratanom byte nie je možné udržať poriadok a čistotu, je vylúčené jeho upratovanie a preto hrozia ochorenia aj z týchto dôvodov, na naskladaných veciach sa tvoria plesne, vyskytujú sa mole, prípadne iný drobný hmyz, zväčša donesený zvonku. V byte je problematické zabezpečiť riadne vetranie. Situácia v zapratanom byte je natoľko vážna, že k dnešnému dňu je zaprataná aj kúpeľňa - vaňa, umývadlo, čo znemožňuje ich riadne používanie a preto je navrhovateľ nútený zabezpečovať svoju hygienu mimo priestorov bytu. Rovnaká situácia je v kuchyni, ktorú nie je možné používať na účel, ktorému slúži. Nemožnosť dôstojného bývania v byte bráni navrhovateľovi pozývať svojich známych do bytu, na návštevu. Preto žije navrhovateľ v podstate v sociálnej izolácii. Jedinou osobou, ktorá občasne chodí do bytu je syn navrhovateľa a odporkyne. Okrem bytu odporkyňa zapratáva a hromadí veci aj v spoločných priestoroch bytového domu. Na tento nežiadúci stav ju upozornil správca bytového domu. Takýmto konaním odporkyňa ohrozuje bezpečnosť a zdravie svojich susedov v dome. Správca bytového domu vyzýval odporkyňu zdržať sa takéhoto konania listom zo dňa 13.09.2023, ktorý je označený „Stanovisko správcovskej spoločnosti Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o. k veci hromadenia osobných vecí v spoločných priestoroch v bytovom dome M. X-XX“. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je presvedčený, že dôvodom konania odporkyne je jej zlý psychický stav. Tento stav sa dramaticky zhoršuje. Začína byť voči navrhovateľovi agresívna. Vážny problém je podľa názoru navrhovateľa v tom, že odporkyňa si svoj zdravotný stav, resp. svoj problém, nedokáže priznať a nie je ochotná vyhľadať lekársku pomoc a liečiť sa. Navrhovateľovi nechce povedať, kto je jej odvodným ošetrujúcim lekárom. Navrhovateľ sa snažil presvedčiť odporkyňu, aby vyhľadala pomoc psychiatra, ale bohužiaľ bezvýsledne. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa svojim správaním (aj keď je podľa jeho názoru spôsobené chorobou) porušuje základné povinnosti podľa zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine, ktoré musia manželia vzájomne rešpektovať. Odporkyňa nerešpektuje jeho dôstojnosť, núti ho žiť v nedôstojných a v zdravie ohrozujúcich podmienkach. Správanie odporkyne a situácia, ktorú spôsobila v spoločnom byte vyvolala to, že život navrhovateľa už nie je dôstojný. Jeho existencia v byte sa stala nebezpečnou fyzicky - je každodenne ohrozovaný tým, že naskladané veci na neho spadnú, ako aj tým, že takéto prostredie je zdraviu škodlivé, nakoľko neumožňuje riadnu starostlivosť o byt a jeho udržiavanie v čistote. Naviac je znemožnené riadne užívanie bytu, vrátane kúpeľne a kuchyne. Vzhľadom na doterajšie správanie odporkyne, odmietanie liečby, mal navrhovateľ dôvodné obavy o svoj život aj zdravie. Akákoľvek jeho snaha o vypratanie - upratanie bytu vyvolá neprimeranú reakciu odporkyne, ktorá absolútne odmieta
vypratanie - upratanie bytu. Po akejkoľvek zmienke o možnom vyprataní - uprataní, sa začne odporkyňa vyhrážať, nadávať a rôznym nevhodným spôsobom ústne útočiť na navrhovateľa. Spôsobuje mu tým vážny psychický diskomfort. Neodkladné opatrenie z vyššie uvedených dôvodov navrhol žalobca na dobu určitú, aby mohol vypratať a vyčistiť byt, ktorý s odporkyňou obývajú a tým im obom umožniť obývať byt dôstojne tak, aby ani jednému z nich nehrozilo, že sa nazhromaždené veci na niektorého z nich „zrútia“ a ublížia im na zdraví alebo aby neboli ohrození inými chorobami, ktoré môžu vzniknúť ako následok dlhodobého uskladňovanie nepotrebných a nepoužívaných vecí v byte. Účelom vydania neodkladného opatrenia má byť vytvoriť v byte zdravé životné podmienky, na čo má zo zákona navrhovateľ plné právo. Navrhovateľ tiež uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení, nebudú žiadnym spôsobom dotknuté práva a oprávnené záujmy odporkyne. Na potrebný čas doby trvania neodkladného opatrenia má odporkyňa možnosť bývať v byte, ktorý vlastní vo výlučnom vlastníctve na ul. H. X, H. - C.. Tento byt č. X sa nachádza X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, O.. H. X, H. - C.. Tento byt je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad H., katastrálny odbor, pre okres H. D., obec H. - C.Ž., katastrálne územie C.. Podľa vedomostí navrhovateľa je tento byt neobývaný a teda ho odporkyňa môže použiť na bývanie. Podľa názoru navrhovateľa je prípade navrhovateľa a odporkyne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, nariadenie tohto opatrenia je nevyhnutné a neznesie odklad, jeho účel nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov, čo je v tomto prípade bez akýchkoľvek pochybností splnené. Navrhovateľ je toho názoru, že účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľ si voči odporkyni primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Navrhovateľ mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporkyňu, neostatne bez možnosti bývať v inom byte. Navrhovateľ sa domáha procesnoprávnej ochrany svojho nároku vyplývajúceho zo zákona o rodine, podľa ktorého má právo, aby odporkyňa rešpektovala jeho dôstojnosť, ako aj má právo na vytváranie zdravých životných podmienok. V aktuálnej situácii nemôže navrhovateľ tieto svoje práva vykonávať. Jeho snaha
o akúkoľvek zmenu stavu sa stretáva s absolútnym odmietaním zo strany odporkyne. Vzniknutá situácia spôsobuje ohrozenie fyzickej, ako aj duševnej integrity navrhovateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil ako listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C., Stanovisko správcovskej spoločnosti Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o. k veci hromadenia osobných vecí v spoločných priestoroch v bytovom dome M. X-XX zo dňa 12.09.2023, fotografie bytu.
4. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh
jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
18. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
19. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, aj v prípade pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, str. 1098-1099).
20. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), a h) CSP je teda ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je ex lege podmienené
len tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
21. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
22. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na ohrozenie fyzickej, ako aj duševnej integrity navrhovateľa. Súd mal za osvedčené, že navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu č. X nachádzajúceho sa na ul. M. X, H.a. Z fotodokumentácie predmetného bytu predloženej navrhovateľom mal súd za osvedčené, že v byte je nahromadené veľké množstvo vecí, ktoré vytvárajú v byte fyzické prekážky. Zo Stanoviska správcovskej spoločnosti Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o. k veci hromadenia osobných vecí v spoločných priestoroch v bytovom dome M. X-XX zo dňa 12.09.2023 mal súd za osvedčené, že správca bytového domu vyzýval odporkyňu na odpratanie vecí a tým aj spriechodnenie spoločných priestorov z dôvodu hygienických noriem, protipožiarnej a všeobecnej bezpečnosti všetkých vlastníkov bytového domu, avšak neúspešne. Podľa názoru súdu tak navrhovateľ osvedčil, že predmetný byt je odporkyňou zaprataný do takej miery, že v takto zapratanom byte nie je možné udržať poriadok a čistotu, je vylúčené jeho upratovanie a vetranie, bezpečný pohyb po uvedenom byte nie je možný, resp. je veľmi
sťažený, čo znemožňuje jeho riadne užívanie. Z uvedeného dôvodu nie je možné riadne používať ani kuchyňu a kúpeľňu, a preto je navrhovateľ nútený zabezpečovať svoju hygienu mimo priestorov bytu. Nemožnosť dôstojného bývania v byte bráni navrhovateľovi pozývať svojich známych do bytu, na návštevu, a preto žije navrhovateľ v podstate v sociálnej izolácii. Odporkyňa nerešpektuje dôstojnosť navrhovateľa, núti ho žiť v nedôstojných a v zdravie ohrozujúcich podmienkach. Správanie odporkyne a situácia, ktorú spôsobila v spoločnom byte vyvolala to, že život navrhovateľa už nie je dôstojný. Existencia navrhovateľa v byte sa stala nebezpečnou fyzicky - je každodenne ohrozovaný tým, že naskladané veci na neho spadnú, ako aj tým, že takéto prostredie je zdraviu škodlivé, nakoľko neumožňuje riadnu starostlivosť o byt a jeho udržiavanie v čistote. Zároveň tým, že po akejkoľvek zmienke o možnom vyprataní - uprataní, sa odporkyňa začne navrhovateľovi vyhrážať, nadávať mu a rôznym nevhodným spôsobom ústne útočiť na navrhovateľa, odporkyňa navrhovateľovi spôsobuje vážny psychický diskomfort. Vzhľadom na doterajšie správanie odporkyne, odmietanie liečby, tak navrhovateľ mal dôvodné obavy o svoj život aj zdravie. S ohľadom na uvedené mal súd za osvedčené, že odporkyňa svojím konaním ohrozuje telesnú ako aj duševnú integritu navrhovateľa.
23. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha procesnoprávnej ochrany svojho nároku vyplývajúceho zo zákona o rodine, podľa ktorého má právo, aby odporkyňa rešpektovala jeho dôstojnosť, ako aj má právo na vytváranie zdravých životných podmienok. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje aj na vyššie citované ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje možnosť súdu riešiť problematiku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o možnosť domáhať sa, aby súd na návrh jedného z manželov obmedzil užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému manželovi nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu. Súd môže v takomto prípade právo užívať dom alebo byt druhému manželovi obmedziť alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť. Práve uvedeného návrhu sa navrhovateľ domáhal žiadajúc, aby súd dočasne obmedzil právo odporkyne užívať predmetný byt tým, že jej uloží, aby odporkyňa dočasne, po dobu 14 dní, nevstupovala do
predmetného bytu. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne osvedčil, že odporkyňa svojím vyššie uvedeným konaním ohrozuje telesnú ako aj duševnú integritu navrhovateľa takým spôsobom, že z dôvodu tohto psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k navrhovateľovi sa ďalšie spolužitie navrhovateľa a odporkyne v predmetnom byte stalo neznesiteľným.
24. Rovnako za osvedčenú mal súd aj potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko aktuálna situácia v byte je ďalej neúnosná, nespĺňajúca hygienické normy, protipožiarnu a všeobecnú bezpečnosť a ohrozujúca život a zdravie navrhovateľa, samotnej odporkyne, ako aj iných osôb vrátane ostatných vlastníkov bytov nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome. Nariadenie tohto opatrenia je teda podľa názoru súdu nevyhnutné a neznesie odklad, jeho účel nie je možné dosiahnuť iným spôsobom.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov, čo je v tomto prípade podľa názoru súdu splnené. Účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľ si voči odporkyni neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Zároveň podľa názoru súdu právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia odporkyňu ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), nakoľko súd uložil odporkyni, aby iba dočasne nevstupovala do predmetného bytu, a to po dobu 14 dní, ktorú súd nepovažuje za neprimerane dlhú. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia tak odporkyňu neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom odporkyňa neostatne bez možnosti bývať v inom byte (t.j. v byte vo výlučnom vlastníctve odporkyne nachádzajúcom sa na ul. Budatínska 5, Bratislava - Petržalka). Neodkladné opatrenie je teda nariadené iba na dobu určitú (14 dní) tak, aby navrhovateľ mohol byt vypratať od odporkyňou nahromadených vecí a vyčistiť ho, a tým obom účastníkom umožniť obývať byt dôstojne.
25. Majúc na zreteli uvedené, keď nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne podstatným spôsobom do práv odporkyne, sa súd stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu ako dôvodne podanému vyhovel. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami, a preto predmetné neodkladné opatrenie nariadil a uložil odporkyni, aby dočasne, po dobu 14 dní, nevstupovala do nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia.
26. Samotným nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporkyni uložil, aby dočasne, po dobu 14 dní, nevstupovala do predmetnej nehnuteľnosti, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd preto neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Keďže súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil odporkyňu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku III. tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak odporkyňa, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak odporkyňa podá žalobu, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Čo sa týka trov konania, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Navrhovateľ mal v konaní plný
úspech a preto by mal právo aj na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi však žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadny nárok na náhradu trov konania neuplatnil (v danom prípade bol navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov
(čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že navrhovateľovi sa voči odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, nebolo by možné titulom náhrady trov konania žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo 10 58C/90/2023
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).