Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-249-2018.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ E. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 082 53 Petrovany, 2/ D. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 082 53 Petrovany, o zaplatenie 4.444,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanej v 1. a žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania, žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 10.09.2018 Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade a voči Gabriele Horvátovej zaplatenia sumy vo výške 4.444,95 eura s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 13.10.2011 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 19.06.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.06.2017. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4.444,95 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.136,84 eura, z riadneho úroku vo výške 1.097,33 eura, z úroku z omeškania vo výške 210,78 eura a z poplatkov vo výške 0 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 22.05.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalobca ako dôkaz predložil zmluvu o splátkovom úvere, dodatok č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.6.2017 s doručenkami, všeobecné obchodné podmienky, výzvy adresované žalovaným zo dňa 23.1.2018 oznamujúce, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky, výpis z úveru, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2018, pokus o zmier s podacími hárkami, zmluvu o postúpení pohľadávok, sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s.
4. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 20.09.2018 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 30Up 643/2018, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj žalovanej v 3. rade G. U., aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 4.444,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23.136,84 eura od 22.05.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.
5. Vyššie uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. Voči G. U. (pôvodne žalovanej v 3. rade) nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť.
6. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 03.12.2018 a je vedená pod sp. zn. 10Csp 249/2018.
7. Žalovaní v 1.a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili. Zásielka doručovaná na adresu ich trvalého bydliska sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Iná adresa žalovaných z Registra obyvateľov SR nevyplýva. Pobyt žalovaných sa súdu nepodarilo zistiť ani cestou ZVJS, OOPZ a ani lustráciou v Sociálnej poisťovni a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto súd postupujúc podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") po nezistení inej adresy žalovaných zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 23.01.2019. Žalobu súd považoval za doručenú žalovaným po 15 dňoch od zverejnenia bez ohľadu na to, či sa o nej žalovaní dozvedeli.
8. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 06.05.2019 uviedol, že žalovaný dňa 13.10.2011 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 4 881 eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 5 568,49 eur, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1 744,16 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 389,81 eura, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 3 374,72 eura a na úrok z omeškania zmluvný bola započítaná suma vo výške vo výške 59,80 eura. Istina tak predstavuje súčet položky Čerpanie úveru bezhot.“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (4 881,00 eur - 1 744,16 eur = 3 136,84 eur). Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 389,81 eur, čím boli poplatky uhradené v plnej výške. Zmluvný úrok v celkovej výške 4 472,05 eura je v platobnej histórii označený ako „Predpis riadneho úroku“. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 3 374,72 eura, neuhradený zmluvný úrok ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu vo výške 1 097,33 eura. Z úhrad žalovaného bola na úrok zo omeškania zmluvný započítaná suma vo výške 59,80 eura, neuhradený úrok z omeškania zmluvný predstavuje sumu 36,69 eura. Z úhrad žalovaného nebola na zákonný úrok z omeškania započítaná žiadna úhrada a tak zákonný úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 174,09 eura. Celkový úrok z omeškania tak predstavuje sumu v celkovej výške 210,78 eura, pričom pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 36,69 eura a zo zákonného úroku z omeškania vo výške 174,09 eura.
9. Podaním zo dňa 22.07.2019 žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB stanovuje. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaní boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa 02.12.2015 označenou ako „UPOZORNENIE NA OMEŠKANIE“, 2/ výzvou zo dňa 12.12.2015 označenou ako „Upomienka“, 3/ výzvou zo dňa 02.12.2015 označenou ako „UPOZORNENIE NA OMEŠKANIE“, 4/ výzvami zo dňa 24.04.2017, 5/ výzvami označenými ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 19.06.2017, ku ktorým žalobca pripojil kópie doručeniek, ktoré preukazujú doručenie výziev žalovaným. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovaným, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach (bod 19.16), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 19.06.2017 upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaných týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.
10. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Žalovaná 1. rade, ktorej bolo predvolanie doručené v zmysle § 112 CSP dňa 30.07.2019, ako aj žalovaný 2. rade, ktorému bolo predvolanie doručené v zmysle § 112 CSP dňa 30.07.2019 sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnili. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a k nej pripojenými prílohami, a to zmluvou o splátkovom úvere, dodatkom č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.6.2017 s doručenkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvami adresovanými žalovaným zo dňa 23.1.2018 oznamujúcimi, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky, výpismi z úveru, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2018, pokusom o zmier s podacími hárkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvami adresovanými žalovaným zo dňa 24.4.2017, vyjadrením žalobcu, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkami, upomienkou z 12.12.2015, upozornením na omeškanie z 2.12.2015 a z 31.12.2015 a zistil tento skutkový stav veci:
12. Dňa 13.10.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovanými uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným tzv. Spotrebný úver na Čokoľvek vo výške 5.000 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p.a. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 20,87 %, priemerná RPMN bola 17,88 %. Celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť predstavovala 8.729,97 eura. Výška splátky od prvého čerpania úveru do 31.10.2011 bola vo výške 47,59 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.11.2011 vo výške 108,41 eura mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Počet splátok predstavoval 79 od 20.11.2011 a konečná splatnosť úveru mala nastať 20.05.2018. V zmluve bol dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 119 eur uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne, poplatok za upomienku 25 eur.
13. V zmysle čl. I. bodu 10. zmluvy o splátkovom úvere, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
14. V zmysle dodatku k predmetnej zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18.04.2012 bola konečná splatnosť dohodnutá na 25.05.2018. Ďalej sa zmluvné strany dohodli na zmene splácania pohľadávky tak, že v dobe od 25.04.2012 do 25.09.2012 je dlžník povinná splácať pohľadávku vo výške splátky 30 eur. Po uplynutí doby zníženia splátok od 25.10.201 sa dlžník zaväzuje splácať pohľadávku spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve.
15. Žalovaní dňa 13.10.2011 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 4 881 eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 5 568,49 eur, pričom z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma vo výške 1 744,16 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 389,81 eura, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 3 374,72 eura a na úrok z omeškania zmluvný bola započítaná suma vo výške vo výške 59,80 eura. Istina tak predstavuje súčet položky čerpanie úveru mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (4 881,00 eur - 1 744,16 eur = 3 136,84 eur).
16. Právny predchodca žalobcu vyzval dňa 24.04.2017 žalovaných na zaplatenie omeškaných splátok úveru s oznámením, že ku dňu 23.04.2016 eviduje voči nim omeškané splátky vo výške 1.601,78 eura a upozornil ich, že ak dlžnú sumu neuhradia v stanovenej lehote, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
17. Právny predchodca vyhlásil ku dňu 16.06.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, čo je zrejmé z oznámenia zo dňa 19.06.2017 zaslaného žalovaným, pričom žalovaní uvedené oznámenie prevzali dňa 26.06.2017. V zmysle výzvy mali žalovaní splatiť uvedenú pohľadávku s príslušenstvom do 15 dní.
18. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalobcom dňa 21.05.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené podaním zo dňa 21.05.2018.
19. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 13.10.2011 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
22. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ je celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
27. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa čl. 3 písm. l) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ,,celková výška úveru“ je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere.
29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
33. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
34. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
36. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
37. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a nasl. OZ so zreteľom na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu. Súd považoval za platnú zmluvu o postúpení pohľadávky, preukázané bolo totiž splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V čase postúpenia pohľadávky bol už úver zosplatnený a postupca si splnil aj svoju povinnosť pred postúpením pohľadávky vyzvať žalovaných na úhradu ich dlhu.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany konania uzatvorili dňa 13.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu súd ex offo podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10). Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil výklad celkovej výške úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 teda nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Ak žalovaní na základe zmluvy o úvere reálne čerpali sumu 4.881 eur (úver znížený o spracovateľský poplatok 119 eur), čo vyplýva jednak z vyjadrenia žalobcu (č.l. 159), jednak z výpisu z účtu žalovaných (č.l. 162), pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000 eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.
39. Pri závere o absencii obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ (celková výška úveru), o uvedení nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 ZoSÚ), je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru t.j. 4.881 eura (5.000 eur po odrátaní spracovateľského poplatku eru vo výške 119 eur). Žalovaní doposiaľ preukázateľne uhradili titulom pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere sumu 5.568,49 eura. So zreteľom na to, že žalovaní v prospech právneho predchodcu žalobcu realizovali úhrady vo vyššej sume ako skutočne čerpali, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie výsluchu žalovaných k otázke, aký bol skutočný účel poskytnutia predmetného úveru a či nie sú naplnené podmienky pre vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z., súd uvádza, že tento dôkaz nebolo možné reálne vykonať, a to predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že pobyt žalovaných nie je známy, zásielky na adrese ich trvalého pobytu nepreberali, inú adresu ich pobytu nebolo možné zistiť. Naviac súd vo vzťahu k otázke účelu poskytnutia predmetného úveru upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že išlo o spotrebný úver na čokoľvek, pričom aj zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. II, bod 4 a 6) vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť okrem iného Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, pričom kontrolným orgánom vo vzťahu k dodržiavaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, preto súd nemal dôvodnú pochybnosť o potrebe aplikácie zákona č. 129/2100 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaná v 1. rade a žalovaní v 2. rade boli úspešní v celom rozsahu, a preto by im mal patriť nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania však nežiadali a ani im preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP (podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva) rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.