Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (64)Rozsudok_7Co-17-2019.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci navrhovateľky I.. I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q. X v Y. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom na Bajzovej 2 v Košiciach a povinného Bc. N. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho na Q. X v Y. zastúpeného Hrčka-Sabó s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom na Obchodnej 187/6 v Sečovciach v konaní o určenie výživného medzi manželmi o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.1.2019 č.k. 14Pc/37/2018-180 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že Bc. N. G. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky Mgr. I. G. sumou vo výške 200,- € mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 9.5.2018 opakovane do budúcna. Dlh na výživnom pre Mgr. I. G. za obdobie od 9.5.2018 do 31.12.2018 vo výške 1.548,35 € je Bc. N. G. povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a návrh ako nedôvodný zamietol. Trovy odvolacieho konania nežiada. Uviedol, že rozsudok považuje za protizákonný, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S názorom súdu nemôže absolútne súhlasiť, pretože nebral do úvahy ďalšie skutočnosti, na ktoré bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadať. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka bezdôvodne a bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia opustila spoločnú domácnosť, pričom z jej výpovedí je zrejmé, že nikdy ju z bytu nevyhadzoval, nikdy sa jej nevyhrážal a nikdy jej nijakým spôsobom neubližoval. Skutočnosť, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie za týranie blízkej osoby považuje v tomto štádiu za absolútne nepodstatnú, pretože zatiaľ nebol právoplatne odsúdený, a preto nemožno robiť záver, že je dôvodne trestne stíhaný. Tento záver už vonkoncom nemal právo urobiť súd v konaní, pretože trestnú vec tento súd absolútne nepozná, ale pri rozhodovaní vychádzal z toho, že stačí na posúdenie veci len samotná skutočnosť, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie. Za vážny nedostatok považuje tú skutočnosť, že absolútne nebral do úvahy jeho tvrdenia o splácaní hypotekárneho úveru, a to napriek tomu, že byt, v ktorom zostal bývať, patrí do BSM. Ďalej nebral do úvahy skutočnosť, že platí výživné na maloleté dieťa 250,- € mesačne a keď k tomu pripočíta náklady na bývanie - inkaso a ďalšie jeho nutné potreby, nezostáva mu na živobytie ani jedno euro. Nemôže súhlasiť s názorom, že pri rozhodovaní sa má brať do úvahy aj finančná podpora jeho rodičov, pretože nie je logické, aby od rodičov požadoval finančné prostriedky na platenie výživného pre jeho manželku. Je síce pravdou, že
rodičia jemu aj maloletému synovi zaplatili v lete 2018 dovolenku v Chorvátsku, ale išlo o jednorazovú podporu, čo urobili hlavne kvôli maloletému dieťaťu a nie kvôli nemu a absolútne nie je férové, že toto sa zneužíva v jeho neprospech, pretože zastáva názor, že za toto by mali jeho rodičom len poďakovať. Je nepochopiteľné, že súd pri rozhodovaní určil výživné napriek tomu, že evidentne, keď spočíta príjem navrhovateľky a jej výdaje, tak táto je na tom v oveľa výhodnejšej situácii ako on, pretože po odpočítaní nákladov jej zostáva viac finančných prostriedkov na bežný život. Nepovažuje za správne ani to, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka od septembra pracuje na plný úväzok a jej príjem je podstatne vyšší ako ten, ktorý je uvedený v rozsudku. Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok je správny po právnej, ako aj skutkovej stránke. Súd rozhodol na základe dostatočne a podrobne vykonaného dokazovania, ktoré viedlo k zisteniu skutočného stavu veci. Povinným napadnuté rozhodnutie súd jasne, zrozumiteľne, preskúmateľne a podrobne odôvodnil v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP použije aj na konanie vedené podľa CMP. V podanom odvolaní neuviedol povinný žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa ešte nebol súd prvej inštancie riadne vyporiadal. K tvrdeniam povinného ohľadne jej odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla, že pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nie je rozhodujúce kto a za akých okolností zo spoločnej domácnosti odišiel. Jediným relevantným kritériom je, že jeden z manželov túto povinnosť neplní voči druhému. V takom prípade súd na návrh určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Dokonca uložiť vyživovaciu povinnosť jednému z manželov voči druhému je možné aj v prípade, keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale nemajú zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Vôbec nie je rozhodujúce, či manžel zotrváva v spoločnej domácnosti alebo nie. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nikde v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nerobí závery ohľadne vedeného trestného konania voči povinnému. Súd len vyslovil, že má za to, že bola daná na jej strane dôvodnosť reálnej obavy z ďalšieho zotrvania v spoločnej domácnosti, čo má za preukázané z podaného trestného oznámenia, uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj z podanej obžaloby. Súd neprijal žiaden záver v súvislosti s vinou povinného. Pokiaľ ide o splácanie hypotekárneho úveru povinným, k jeho tvrdeniam, že do dnešného dňa nedošlo k právoplatnému rozvodu manželstva, a teda ani zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, všetok majetok, ktorý nadobúdajú, patrí do BSM, vrátane príjmu povinného. Teda pokiaľ povinný tvrdí, že hypotekárny úver spláca sám, tak hypotekárny úver spláca z majetku patriaceho do BSM, pričom tieto prostriedky využíva na byt patriaci tiež do BSM manželov. Životná úroveň je celková úroveň najmä výživy, odievania, bývania, kultúry, vzdelania, stupňa uspokojovania životných potrieb ľudí a súčasne aj podmienky, za ktorých sa tieto potreby ľudí uspokojujú. Na životnej úrovni povinného sa vo veľkej miere podieľajú aj jeho rodičia. Pokiaľ povinný spomína, že tí zaplatili maloletému jednorazovú dovolenku, uvedené nikdy nerozporovala a uvedené ani nesúvisí s predmetom konania, v ktorom sa prejednáva vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Rodičia povinného mu poskytujú absolútne krytie, čo sa týka aj iných jeho výdavkov, zabezpečujú mu napr. aj hnuteľné veci, čo bolo predmetom vykonaného dokazovania. Tiež poukazuje na prepisy osobných motorových vozidiel vykonané medzi povinným a jeho otcom, ktorými zdanlivo došlo k zvýšeniu výdavkov povinného, pričom účastnícka výpoveď povinného v súvislosti s motorovými vozidlami nekorešpondovala ani so záznamom, ktoré poskytol príslušný dopravný inšpektorát, ktorý dôkaz si súd zabezpečil a vykonal. Preto sa javia tieto prepisy motorových vozidiel uskutočnené po jej odchode zo spoločnej domácnosti účelové. Skutočnosť, že od 09/2018 má plný pracovný úväzok, bola súdu oznámená a bral ju do úvahy pri určovaní výšky priemerného mesačného príjmu na určenie sumy vyživovacej povinnosti medzi manželmi (strana 12, 21. odsek a tiež strana 16, 43. odsek odôvodnenia rozsudku). Tam je uvedené, že došlo k zmene úväzku a aký bol jej čistý príjem od 09/2018, ako aj výška príjmu, z ktorej súd vychádzal. Príjem povinného oproti jej mesačnému príjmu je vždy viac ako dvojnásobne vyšší. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nevykazuje povinným vytýkané nedostatky, a preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CMP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti , ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania , preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým , že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorým je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného odvolací súd dodáva, že zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje ostatné potreby, avšak v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod.. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Súd prvej inštancie skúmal potreby oprávneného, t.j. navrhovateľky, ako aj výkon starostlivosti o domácnosť a dieťa, či a z akého dôvodu niektorý z manželov si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, aké sú
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na základe vyššie uvedených kritérií súd prvej inštancie správne zohľadnil nielen príjem oboch manželov, ale aj starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o dieťa a samozrejme aj jednotlivé výdavky oboch manželov. Výkon starostlivosti o maloleté dieťa a domácnosť je postavený na roveň finančnému zabezpečeniu potrieb rodiny. V ďalšom súd prvej inštancie vychádzal z príjmu navrhovateľky správne ustáleného ako čistý priemerný príjem za obdobie od 11/2017 do 10/2018, pričom v uvedenom období bol zahrnutý aj jej príjem z úväzku na 100%. Príjem povinného v rozhodnom období bol vo výške 1.665,97 Eur, pričom po odpočítaní odôvodnených výdavkov, v ktorom bolo zahrnuté aj súdom určené výživné na maloleté dieťa, mu zostávajúca suma slúži na uspokojovanie ostatných potrieb, t.j. stravy, ošatenia a hygieny. Súd prvej inštancie si obstaral všetky podklady pre záver o životnej úrovni manželov, o ich osobných príjmových a majetkových pomeroch, výdavkoch, v rámci rozhodovania prihliadol na osobnú starostlivosť manželky o dieťa, o domácnosť a na skutočnosť, že už spolu nežijú. Pri dôvodoch a opodstatnenosti určenia výživného zhodnotil situáciu, že po nezhodách navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti s dieťaťom, nakoľko spolužitie s manželom sa stalo pre ňu neúnosné. Odvolací súd má za to, že výživné určené na manželku vo výške 200 Eur mesačne primerane dorovnáva životnú úroveň manželky počas trvania manželstva, pričom ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a v konkrétnom prípade zaniká rozvodom. Z uvedeného vyplýva, že výživné od manžela možno žiadať a na druhej strane povinnosť plniť len za trvania manželstva. Účastníci konania uviedli, že konanie o rozvod manželstva bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 8P 14/2018 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené. V prípade právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vyživovacia povinnosť trvá iba do jeho zániku.
11. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).