Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-80-2018.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Subarea
5S/80/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MEJ clinic s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 36 869 473, zastúpený advokátskou kanceláriou: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 18700102 zo dňa 23.03.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 23.05.2018 odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 23.05.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018 vydaného žalovaným (ďalej „protokol“). Žalovaný vykonal u právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti PEDBEL s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 36 869 473, kontrolu, výsledkom ktorej bol protokol, ktorým bola žalobcovi uložená zmluvná pokuta vo výške XXX,XX eur, určená lehota na odstránenie zistených nedostatkov - ihneď a žalobca bol upozornený na dodržiavanie legislatívnych ustanovení pri preskripcii liekov a zdravotníckych pomôcok.
2. Dňa 23.03.2018 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, čím bol výkon kontroly ukončený. Z prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica, v ktorej bol zosumarizovaný priebeh kontroly.
3. Žalobca uviedol, že napadnutý protokol výrazným spôsobom narušuje právnu istotu žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Protokol podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalobca žiadal, aby súd zrušil protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.09.2018. Vo svojom vyjadrení namietal, že nie je daná právomoc správneho súdu podľa § 7 písm. d) Správneho súdneho poriadku na rozhodovanie predmetnej veci, pretože sa jedná o súkromnoprávny spor, ktorý má rozhodovať civilný súd. Svoje tvrdenie odôvodil tak, že nemá zákonom priznané postavenie orgánu verejnej správy. Zdravotná poisťovňa je právnickou osobou, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb len v obmedzenom rozsahu. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti môže poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecná zdravotná starostlivosť o deti a dorast. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva verejné zdravotné
poistenie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotná poisťovňa uzatvárajú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon č. 581/2004 Z. z.). Táto zmluva má obchodnoprávny charakter, pričom uvedený názor zastáva aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý sa riadi zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, všeobecnými zmluvnými podmienkami, bez akéhokoľvek oprávnenia žalovaného postupovať voči žalobcovi, ako zmluvnému partnerovi verejnomocensky, či nadradene. Vykonávanie kontroly podľa § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. nemá verejnomocenský charakter. Žalovaný pri tejto kontrole nevydáva žiadne rozhodnutia. Jedná sa o následné preverenie, či v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dohodnuté povinnosti sa naozaj zo strany žalobcu, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti plnia a či má nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej úhrady. Pravidlá výkonu kontroly sú dohodnuté v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a majú teda zmluvný charakter, nie sú prejavom mocenského alebo administratívneho postavenia žalovaného. Protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu nie sú rozhodnutím, možnosť ich vyhotovenia neupravuje žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Žalobcovi uložená zmluvná pokuta je inštitútom obchodného charakteru, nejedná sa o pokutu, ktorú by mohol žalovaný ukladať na základe zákona. Nárok na zaplatenie týchto pohľadávok, zmluvných pokút, si žalovaný v prípade ich neuhradenia uplatňuje žalobou na civilnom súde. Svoje tvrdenia žalovaný podporil priloženým uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Co/46/2008-189 z 29.05.2009, ktoré sa zaoberá posúdením charakteru právneho vzťahu účastníkov konania, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, vyplývajúceho z poskytovania zdravotnej starostlivosti.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 30.11.2018 a uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že zdravotné poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom lekárenskej starostlivosti nevystupujú ako subjekty, ktoré by rozhodovali o ich právach a povinnostiach. Má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno považovať za čisto obchodnoprávny, keďže sa jedná o verejný systém zdravotného poistenia a ide o vynútený zmluvný vzťah, bez ktorého nemôže žalobca poskytovať zdravotnú starostlivosť.
II.
7. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže v danom prípade ide o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, o ktorom má rozhodovať súd v civilnom procese. Nie je daná právomoc správneho súdu na rozhodovanie predmetnej veci.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
12. Podľa § 4 písm. c) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
15. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
17. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
18. V uvedenej právnej veci správny súd po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je daná jeho právomoc konať o podanej žalobe z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Žalovaný napadnutým opatrením uložil žalobcovi na základe vykonanej kontroly zmluvnú pokutu vo výške 618,48 eur, určil lehotu na odstránenie zistených nedostatkov a upozornil žalobcu na dodržiavanie legislatívnych ustanovení pri preskripcii liekov a zdravotníckych pomôcok. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalovaný by vystupoval a rozhodoval ako orgán verejnej správy len v prípade, ak by rozhodoval v rámci jemu zvereného oprávnenia rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb o porušení zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovených povinností, a teda porušení predpisov verejného práva. Vzťah poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, založený zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Vzťah žalobcu a žalovaného vznikol z vôle žalobcu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom vstup do tohto zmluvného vzťahu je založený zo strany žalobcu na báze dobrovoľnosti. Žalobca nemal zákonnú povinnosť vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu so žalovaným a urobil tak výlučne na základe svojej slobodnej vôle. V zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti si žalobca a žalovaný dohodli v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. podmienky, na základe ktorých bude žalobca poskytovať zdravotnú starostlivosť a žalovaný mu bude za jej poskytovanie platiť úhrady. Vykonanie kontroly dodržiavania podmienok uvedených v zmluve v tomto prípade nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ale zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný tak mohol vykonať kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok u žalobcu a v prípade zistenia porušení podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti požadovať od žalobcu zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v zmluve. Žalovaný v tomto prípade nevystupoval voči žalobcovi verejnomocensky, ale postupoval na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú má uzatvorenú so žalobcom. Realizácia oprávnení a vyžadovanie plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá má súkromnoprávny charakter, nie je realizáciou verejnej moci, nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem. Žalovaný nemá možnosť si na základe protokolu a zápisnice priamo vymôcť uloženú zmluvnú pokutu v prípade jej neuhradenia, ale musel by sa obrátiť na civilný súd, aby rozhodol o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Protokol nie v tomto prípade rozhodnutím, ktoré by mohlo byť exekučným titulom a nebol vydaný v administratívnom konaní, v ktorom by išlo o rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia podľa zákona č. 581/2004 Z. z.. V danej veci, vzhľadom na jej súkromnoprávny charakter nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného
zákon zo súdneho preskúmania správnym súdom vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol. Ak žalobca s protokolom žalovaného nesúhlasí, môže sa domáhať ochrany svojich práv žalobou na príslušnom civilnom súde.
19. Záverom súd dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané opatrenie podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.