Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-68-2018.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/68/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, XXX XX F. W., zastúpený JUDr. Katarínou Gahírovou, so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 275 458, proti žalovanému ERKOM, spol. s r.o., v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 973 101, zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 938 183, o zaplatenie 1.020,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/48/2016-159 zo dňa 03. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14Cb/48/2016-159 výrokom I. žalobu zamietol s poukazom na § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 34, § 35 Občianskeho zákonníka a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie že, žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,81 €, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol rôzne reklamné a marketingové služby - prípravu a výrobu reklamných plagátov, prípravu, výrobu a montáž loga a polepov vozidiel v zmysle objednávok žalovaného, ktoré boli žalobcovi doručené v mesiacoch marec až august 2015 elektronickou poštou, reklamné tlačoviny a práce prevzal buď konateľ žalovaného, alebo poverení zamestnanci žalovaného. Za poskytnuté služby žalobca žalovanému vyfakturoval 1.400,81 €, ktorú sumu žalovaný nezaplatil. Existencia záväzkového vzťahu vyplýva z obsahu mailovej, resp. SMS komunikácie. Pre žalovaného išlo o naliehavé objednávky, nakoľko išlo o propagáciu akcií poriadaných v podnikoch žalovaného v jarnej a letnej sezóne 2015. Žalobca taktiež realizoval pre žalovaného polepy vozidiel. Pokiaľ ide o e-maily, súd pri ich hodnotení vychádzal z toho, že tieto boli odoslané z adresy a@b.c - teda z adresy jednoznačne hlásiacej to, že e-mail prichádza práve od žalovaného. Naviac, na viacerých týchto e-mailoch je znázornené aj logo „Erkom“ spolu s obchodným menom a sídlom žalovaného a s údajmi o e-mailových adresách, o webovej adrese a o telefónnych číslach. Okrem toho aj konateľ žalovaného potvrdil, že tieto e-maily posielal on alebo jeho brat - tiež konateľ žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto e-maily odoslal žalobcovi práve žalovaný. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že on nemá v predmete podnikania také činnosti,
na ktoré by potreboval plagáty, poukážky a polepy, táto skutočnosť v žiadnom prípade nevylučuje, že žalovaný si takéto plagáty, poukážky a polepy objednal (viď aj § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka). Je teda zrejmé, že aj e-mail spĺňa všetky kritériá na to, aby odoslanie e- mailu bolo možné považovať za prejav vôle - zjavne ide o konanie (osoba koná tak, že na klávesnici elektronického zariadenia zadáva príslušné alfanumerické znaky), pričom výsledkom tohto konania je to, že určitá vôľa sa vyjadrí slovami. Vzhľadom na predmet plnenia pritom zjavne išlo o návrh na uzatvorenie zmluvy o dielo (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/48/2013). Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je však uvedenie ceny alebo uvedenie spôsobu určenia ceny alebo výslovné uvedenie toho, že strany majú vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo aj bez takéhoto určenia. V konaní však nebolo preukázané, že by sa žalobca s odosielateľom predmetných e-mailov dohodol na cene alebo na spôsobe určenia ceny alebo na tom, že strany majú vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo aj bez takéhoto určenia a predmetná zmluva o dielo je teda neplatná. Pokiaľ ide o možnosť uzatvoriť platnú zmluvu o dielo aj bez dohodnutia ceny alebo bez dohodnutia spôsobu určenia ceny, na to je potrebné prejaviť takú vôľu, že strany chcú uzatvoriť zmluvu aj bez určenia ceny alebo spôsobu určenia ceny. Z predmetného ustanovenia však vyplýva, že takýto prejav vôle nemôže byť urobený opomenutím - zákon totiž výslovne vyžaduje, aby strany v zmluve vôľu prejavili (nakoniec aj komentárová literatúra uvádza, že „...V takomto prípade zmluvné strany v zmluve o dielo musia prejaviť vôľu aj bez tohto určenia. Bez tohto prejavu vôle bude zmluva o dielo neplatná.“). Pokiaľ by listiny založené v spise mohli na prvý pohľad vyvolať dojem, že strany medzi sebou zaviedli takú prax, že žalovaný poslal email s údajmi, čo má byť na plagáte uvedené a že žalobca následne takýto plagát pripravil a vytlačil, pričom strany sa o cenách v priebehu tohto kontraktačného procesu už nebavili, nakoľko žalovaný tieto ceny poznal z minulosti, v konaní bolo preukázané iba to, že žalovaný bol oboznámený s tým, že cena grafiky je buď 21,60 € alebo 4,80 € (viď č.l. 93). V danom prípade však žalobca žiadal za grafiku 6 €, a teda nemožno mať za preukázané, že by cena za túto konkrétnu grafiku bola dohodnutá „praxou“ (z č.l. 93 vyplýva, že vytvorenie grafiky má rôznu náročnosť a teda aj rôznu cenu - buď 21,60 € alebo 4,80 €).
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to s poukazom na § 355 ods. 1, § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) g) a h) CSP z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom k podaniu žaloby došlo dôvodne, zavinením samotného žalovaného. Ku skutkovým okolnostiam, ktoré majú právne relevantný význam či došlo alebo nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo žalobca uviedol, že pred podaním žaloby na základe platnej zmluvy o dielo žalovanému prijal objednávku, zhotovil, doručil, fakturoval a prijal plnenie za zhotovenie iných rôznych diel. Uviedol, že základná právna úprava zmluvy o dielo medzi podnikateľmi upravuje § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Vyplýva z nej (o.i.) že cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú označenie strán zmluvy (zhotoviteľ a objednávateľ - § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka), vymedzenie rozsahu diela (s uvedením presného označenia kvality a kvantity diela - § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka) a dohoda o cene (§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka). Žalovaný má so žalovaným v konaní prakticky len jedinú zhodu a to takú, že pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma (ak z osobitných predpisov nevyplýva iné). Žalobca sa pri uzatváraní jednotlivých dohôd o dielo spoliehal na platnú právnu úpravu s predpokladom, že formalizovanie dohody o cene, resp. spôsobe jej určenia nie je pre strany rozhodujúce, ak cenu žalovaný pozná z internetovej stránky žalobcu a tiež z predchádzajúcich 14 zákaziek pozostávajúcich zo 493 grafických prezentácií, zrealizovaných v priebehu jedného roka pred spornou faktúrou. Táto okolnosť vyplýva z konkrétneho skutkového priebehu uzatvárania jednotlivých zmlúv o dielo v prípade 14 zákaziek, ktorý bol vždy hektický, nakoľko žalovaný objednával jednotlivé diela vždy na poslednú chvíľu, opakovane naliehal upresňoval menil a zároveň už urgoval dielo, jeho parametre a dodanie, čo jemu samému absolútne neumožňovalo venovať sa ešte aj formálnej stránke zmluvy o dielo. Aj z prehľadu mailovej komunikácie nepochybne vyplýva absolútna časová naliehavosť a tiež stručnosť, resp. až strohosť vyjadrovania sa žalovaného. Čiže konanie samotného žalovaného ako objednávateľa diela fakticky vylučovalo nie len zámer, ale aj možnosť formalizovať zmluvu o dielo do písomnej formy; táto skutočnosť z prehľadu mailovej
komunikácie je zrejmá a nemá byť daná na ťarchu žalobcovi v pozícii zhotoviteľa diela. V tomto kontexte podľa názoru žalobcu by v konaní pred súdom nemalo obstáť paušálne tvrdenie žalovaného, že v obchodnom styku medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnemu objednaniu, žiadnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, žiadnemu vyhotoveniu, dodaniu a prevzatiu aspoň jediného diela a všetko je len bezdôvodné obohatenie (skutkovo vyjadrujúce, že žalobca sa sám svojvoľne rozhodol žalovanému niečo nedohodnuté a proti jeho vôli vyhotoviť a dodať). Absurdnosť tohto postoja žalovaného vyniká poukázaním na priebeh a množstvo ich obchodných interakcií počas jedného roka pred vystavením spornej faktúry úspešným zrealizovaním celkom 14 zákaziek, ak ku nim neboli prezentované žiadny výhrady; naopak, boli v plnej výške a včas zaplatené. Žalobca je presvedčený, že aj v prípade žalovanej faktúry, resp. v prípade všetkých objednávok žalovaného, došlo ku platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Takáto ich prax je v súlade s výkladom ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka, komentár P. F. - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-314-1, str. 1008: "Ak bude zmluva o dielo platne uzavretá aj bez dohody o cene, resp. spôsobe jej určenia, uplatní sa pravidlo vyjadrené v ustanovení § 546 ods. 1." Odkaz je na ustanovenie § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak nie je cena dohodnutá, alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. V tomto kontexte žalobca poukázal na obchodné zvyklosti, ktoré medzi žalovaným a žalobcom boli postupne založené a vznikli v priebehu úspešného realizovania vyhotovenia a dodania predchádzajúcich 14 zákaziek, nakoľko pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa správne má na ne prihliadať pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom (čo nie sú). Platná právna úprava problematiku upravuje spôsobom, že na obchodné zvyklosti sa má prihliadať a tieto sa použijú pred tými ustanoveniami obchodného zákonníka, ktoré nemajú donucovaciu povahu (čo ustanovenia o podstatných náležitosti zmluvy o dielo tiež nie sú). (odkaz na ust. § 264 Obchodného zákonníka). Tieto obchodné zvyklosti opodstatňujú presvedčenie žalobcu a oprávňujú ho aj v konaní pred súdom tvrdiť, že ku platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo konkludentne, konaním žalobcu a žalovaného. Na pojednávanie dňa 23.10.2017 žalobca doniesol všetky listiny súvisiace s vecou s úmyslom ich odovzdať súdu ako dôkaz. Išlo o všetky faktúry vystavené žalobcom žalovanému, kompletný písomný prepis mailovej komunikácie a tiež aj štruktúru ekonomickej hodnoty jednotlivých zákaziek preukázaním ekonomicky oprávnených nákladov jednotlivo ku každej zákazke. Fyzicky išlo o niekoľko šanónov rôznych listín a pri akejkoľvek snahe ich predložiť súdu k založeniu do spisu sudca takúto aktivitu žalobcu zastavil s tým, že nech predkladá len dôkazy, ktoré bezprostredne súvisia so žalovanou sumou. Takýmto postupom súdu mu do spisu nebolo umožnené odovzdať ani len všetky tri prechádzajúce faktúry (č. 2014021 zo dňa 09.10,2014, č. 2014024 zo dňa 09.11.2014), nakoľko súd mu na pojednávaní výslovne oznámil, že prevezme do spisu len jednu a to poslednú faktúru č. 20140232 zo dňa 28.10.2014, ktorá predchádzala spornej faktúre. V tejto chvíli si žalobca nebol schopný komplexne domyslieť dôsledok, vyplývajúci z následnej koncentrácie a straty možnosti lepšie preukázať obchodné zvyklosti a z nich následne vyplývajúce konkludentné dohody o jednotlivých zmluvách o dielo. Uvedené sa zakladá na pravde a je možné túto skutočnosť overiť zo záznamu nahrávacieho zariadenia z pojednávania. Sporná faktúra č. 201509051 dňa 15.09.2015, obsahujúca jednotlivé zložky diela, bola po zhotovení a odovzdaní diela vystavená a doručená žalovanému na úhradu. Žalovaný sa s ňou oboznámil a žalobcovi prostredníctvom elektronickej mailovej komunikácie oznámil: "Ahoj. zo sumou nesúhlasím. Navrhujem upraviť cenu na 850e bez DPH, nakoľko nebola služba riadne vykonaná a niektoré služby boli dodane po dohodnutom termíne. Ak súhlasíš pošli faktúru. Diky.". V zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Vzhľadom k predchádzajúcej komunikácii a absencii iných vystavených faktúr v tom čase medzi stranami sporu je zrejmé, že aktivita žalovaného smerujúca k zníženiu fakturovanej sumy sa týka faktúry č. 201509051 a jeho prejavenú vôľu vo vyššie citovanom texte považuje za prejav uznania záväzku s dôsledkami preň určenými obchodným kódexom. Pre obsah úkonu uznania záväzku sa na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu, nevyžaduje určenie právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva; stačí, ak je z obsahu úkonu uznania záväzku záväzok, ktorý sa uznáva, bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. Uznanie následne zakladá vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania trval. V prípade, že by žalovaný chcel túto domnienku vyvrátiť, dôkazné bremeno je na ňom a v rámci dokazovania v prvostupňovom konaní sa tomu tak nestalo. Prvostupňový súd považuje skutočnosť odoslania predmetného mailu zo sféry vplyvu žalovaného za nespornú. Jeho
právne posúdenie však prvostupňový súd nevykonal správne, čo zakladá ďalší z odvolacích dôvodov, ktorých sa žalovaný domáha. Ku pasívnej legitimácii je potrebné uviesť, že v konaní je preukázané, že výkony boli žalovaným objednané, uskutočnené, (častokrát urgované a menené ich parametre), odovzdané a niekde slúžia danému účelu. V tejto časti odvolania riešime situáciu, kedy ku plneniu chýba právna skutočnosť, najmä zmluva, ak sa napríklad účastníci domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je dôležité, ktorý subjekt v konečnom dôsledku užíva hodnoty a úžitky diela. Dôležité je, že dielo spolu s jeho úžitkovými hodnotami (spolu s jeho ekonomickou hodnotou) do svojej sféry vplyvu prevzal žalovaný a ďalšie konanie žalovaného žalobca už nemohol ovplyvniť. Nie je právne relevantné, či žalovaný si dielo sám ponechal, alebo ho odovzdal inému subjektu, ani či dielo a jeho rôzne hodnoty (typicky estetické a informačné hodnoty) niekto užíval, alebo neužíval. Podľa názoru žalobcu aj v prípade, ak žalovaný dielo spolu s jeho úžitkovými hodnotami odovzdal ďalšiemu (tretiemu) subjektu, vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie priamo proti žalovanému, čiže voči subjektu, ktorému dielo odovzdal a nie voči tretiemu subjektu, ktorému ho žalovaný dal do dispozície. Žalovaný nemohol nijako ovplyvniť napr. prípadnú absenciu právneho dôvodu odovzdania do dispozície tretiemu subjektu, alebo prípadnú existenciu právneho dôvodu (napr. uzavretie kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo, sprostredkovateľskej zmluvy, prípadne odovzdanie do užívania na základe nájomnej alebo inej zmluvy); rovnako žalobca na základe spomenutých alternatív nemohol ani zistiť, ani ovplyvniť rozsah užívania diela, ktoré sám vyhotovil a žalovaný ho na základe niektorej zo spomenutých alternatív odovzdal do dispozície tretej osoby. Spôsob a rozsah disponovania dielom žalovaným alebo treťou a prípadne ďalšou osobou pre žalobcu nemá žiadny právny význam. Žalobca sa nevie stotožniť ani so záverom, že nie je preukázaná ekonomická hodnota jednotlivých zákaziek. Osobitne poukazuje na Článok 4./ o zamedzení odovzdať do spisu a vykonať dôkaz predložením podrobnej kalkulácie nákladov ku všetkým trinástim zákazkám. Napriek tomu poukazuje aspoň na tie listiny, ktoré sa mu napriek nevôli súdu podarilo do spisu odovzdať. Všetky vyššie uvedené tvrdenia spochybňujú závery súdu prvej inštancie a opodstatňujú odvolacie dôvody. Žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu v zmysle žalobného petitu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 17.05.2018. Uviedol, že má za to, že Okresný súd Považská Bystrica po zrušujúcom rozsudku vec opätovne a riadne prejednal v intenciách zrušujúceho rozsudku. Dôsledne prebral dôkaz po dôkaze, s každým sa podrobne vysporiadal a uviedol ako ho vyhodnotil a čo je resp. čo ním nie je preukázané. Má za to, že bolo vykonané skutočne podrobné dokazovanie a súd sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom rozsudku. Žalobca v časti 4. odvolania tvrdil, že mu nebolo umožnené predložiť dôkazy, ktoré mal zo sebou na pojednávaní dňa 23.10.2017. K tomu tvrdeniu žalovaný uviedol, že pred vyhlásením rozsudku boli účastníci vyzvaní na predloženie dôkazov a riadne poučení o následku ich nepredloženia. Žalobca v tomto momente žiadne dôkazy nenavrhol, nežiadal ani ďalšie vykonať. Jeho tvrdenie o tom, že ich súd nevykoná je zavádzajúce. Ak by boli nejaké ďalšie dôkazy žalobcom navrhnuté súd by rozhodol tak, že tieto dôkazy buď vykoná alebo nevykoná. Ak by ich nevykonal, v rozsudku by bolo následne odôvodnené, prečo tieto dôkazy neboli vykonané. Podľa § 536 ods. 3 ObZ cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byt' aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akúkoľvek dohodu na cene a ani to, že by bolo vôľou účastníkov uzavrieť zmluvu o dielo bez dohodnutia ceny. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval konsenzus na cene medzi žalobcom a žalovaným. Tiež nepreukázal, že by si so žalovaným dohodol cenu inak. Žalobca síce spomínal cenník svojich prác, no tento nepredložil a tiež nepreukázal, že žalovaného s týmto oboznámil. Na jeho www stránke sa ani nenachádza. Absolútne nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v tom, že správa, na ktorú poukazuje žalobca v odvolaní v časti 5. (str. 6) možno bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku. Táto správa je len potvrdením toho, čo aj sám súd uznal a to, že medzi účastníkmi sporu nedošlo k dohode na cene a ani k vôli uzavrieť zmluvu bez tohto určenia. Takouto reakciou žalovaný dal jednoznačný nesúhlas s určovaním cien zo strany žalobcu. Ostatné tvrdenie uvedené v odvolaní považuje za právne bezvýznamné, resp. Okresný súd Považská Bystrica súd sa v napádanom rozsudku už s nimi riadne vysporiadal. Tak isto už, tieto argumenty posúdil aj odvolací súd v zrušujúcom rozsudku. Uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Navrhol, aby rozsudok odvolací súd potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 8.8.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol v ods. 12. až 20., že žalobca nepreukázal, že výsledok činnosti žalobcu (nesprávne uvedené žalovaného), ktorá je v každom z uvedených odsekov špecifikovaná, bol odovzdaný práve žalovanému a v ods. 21 uviedol, že žalobca nepreukázal presný rozsah prác vykonaných pri realizácii polepov vozidiel. Uvedené tvrdenia a zistenia, ktoré súdu prvej inštancie vyplynuli z vykonaného dokazovania, tvoria základ pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Ďalšie tvrdenia súdu prvej inštancie týkajúce sa nepreukázania ceny vykonaných plnení žalobcu považuje odvolací súd za nadbytočné. Pokiaľ žalobca ako strana sporu nepreukázal, že ním vykonané činnosti boli aj druhej strane odovzdané, preukazovanie ceny týchto výkonov by bolo nadbytočné.
8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že na pojednávaní dňa 23.10.2017 mal v úmysle doložiť do spisu všetky listiny súvisiace s vecou, pričom podľa tvrdenia žalobcu sudca tieto aktivity zastavil s tým, aby predkladal len dôkazy bezprostredne súvisiace so žalovanou sumou. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.10.2017 a ani zo zvukového záznamu (úradný záznam č.l. 208) z tohto pojednávania uvedené skutočnosti nevyplývajú. Tie listiny, ktoré žalobca predložil boli do spisu založené a súd sa v rámci dokazovania s nimi zaoberal a žiadne iné listinné dôkazy žalobca nepredložil. Uvedená odvolacia námietka je preto nedôvodná.
9. Strana sporu má dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ strana sporu neunesie bremeno tvrdenia alebo bremeno označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno a nemôže byť z tohto dôvodu úspešná v spore. Žalobca v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak tieto tvrdenia aj preukáže. Procesným dôsledkom nesplnenia týchto povinností je zamietnutie žaloby. V predmetnej veci žalobca nepreukázal, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (že ním vykonané činnosti boli žalovanému odovzdané).
10. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa uznania záväzku vyplývajúceho z faktúry č. 201509051 je tiež nedôvodná. Uznanie záväzku je upravené tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku. Úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku prihliada na potreby praxe v obchodných stykoch a odlišuje sa od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Úprava uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku, pretože ten spravidla vyplýva už zo samej povahy obchodného styku na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje, aby bol v písomnom uznaní záväzku uvedený aj samotný dôvod vzniku záväzku dlžníka. Musí však obsahovať identifikáciu záväzku. Predmetná elektronická mailová komunikácia medzi stranami sporu identifikáciu záväzku neobsahuje a nie je z nej možné jednoznačne určiť, ktorého záväzku sa týka.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný a žalobca ako neúspešná strana sporu je povinná nahradiť žalovanému trovy konania.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).