Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-3-2024.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Subarea
21C/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a mieta.
II. Odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaním označeným ako „Návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu priblíženia sa k mojej osobe“, podaným osobne na Okresnom súde Prievidza dňa 09.01.2024, domáhala vydania rozhodnutia o zákaze priblíženia sa jej otca – odporcu k jej osobe. Uvedené odôvodnila tým, že ju odporca svojím správaním obmedzuje a psychicky týra. Jeho správanie ju doviedlo k anorexii, neskoršej bulímii a strate sebadôvery. Po konzultácii so psychiatrom a psychoterapeutkou jej bolo doporučené podať tento návrh na súd, nakoľko bez neho nebude mať dostatočný pokoj a vydieranie zo strany otca. Navštevuje vysokú školu v Bratislave a jej návštevy matky a brata sú minimálne, nakoľko hneď po návrate domov začnú telefonáty, výčitky a vypisovanie na sociálnych sieťach.
2. Súd podľa obsahu posúdil toto podanie ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku.
3. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 až 3 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
5. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
9. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p.) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
11. V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ je povinný v návrhu na nariadenie odkladného opatrenia nielen opísať, ale aj osvedčiť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
12. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Skúmanie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou tej strany sporu, ktorá žiada nariadenie neodkladného opatrenia v konaní.
13. Súd posúdil podanie navrhovateľky podľa jeho obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.
14. V danej veci sa navrhovateľka domáhala úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi nepribližovať sa k nej. Na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku je potrebné osvedčiť, že konanie odporcu môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán. Navrhovateľka v návrhu len stručne uviedla, že navrhuje zákaz priblíženia k nej z dôvodu, že odporca ju svojím správaním obmedzuje a psychicky týra, jeho správanie ju doviedlo k anorexii, neskoršej bulímii a strate sebadôvery. K svojmu návrhu navrhovateľka nepripojila žiadne dôkazy. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľky. Tieto tvrdenia je nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
15. Súd po posúdení návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade nejde o také nedostatky návrhu, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, avšak na druhej strane sú dôvodom, pre ktorý návrhu nie je možné vyhovieť, keďže súd nepovažuje za preukázané splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka dostatočne neosvedčila danosť jej nároku, teda neosvedčila, že konanie odporcu ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán, keď toto zostalo len v rovine jej tvrdení. Navrhovateľka navyše poskytla súdu v jej návrhu len veľmi stručné a vágne skutkové tvrdenia, z ktorých okrem iného nie je ani zrejmé, či odporca s ňou žije v spoločnej domácnosti, rovnako navrhovateľka ani bližšie nešpecifikovala časové obdobie, kedy malo dôjsť k tvrdenému ohrozujúcemu konaniu zo strany odporcu. Navrhovateľka síce v návrhu uviedla, že to riešila cez psychiatra, avšak žiadny listinný dôkaz k svojmu návrhu nepripojila a taktiež neuviedla, či uvedené skutočnosti a tvrdené konanie odporcu riešila prostredníctvom polície, prípadne prokuratúry. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a preto súdu neostalo iné, len návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľka bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná, preto by mala nahradiť trovy konania úspešnému odporcovi, ale keďže odporcovi doposiaľ v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (ani nemohli vzniknúť, nakoľko mu
v danom štádiu konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenie nebol doručený), súd odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.