Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/5/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, N., proti žalovanému: FCP-SK, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Slovnaftská č. 100, IČO: 44 605 391, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. -138 zo dňa 8. apríla 2019, takto

rozhodol:

odvolanie žalobcu odmieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd uznesením č. k. -138 zo dňa 08.04.2019 sťažnosť zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 33.082 eur a sumy 973 eur mesačne od 18.05.2015 do vystavenia pracovného posudku, maximálne do doby jún 2019. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že nakoľko mu zamestnávateľ nedal referenciu, nemôže si nájsť primerané zamestnanie, takže je úplne vo finančnej tiesni. Žalobca súdu nedoručil doklady, ktoré by preukazovali jeho ťaživú finančnú situáciu a preto svoje osobné ani majetkové pomery nepreukázal. Súd preto návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením č. k. -109 zo dňa 24.05.2018 zamietol. Výzvou zo dňa 04.07.2018 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.984,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že pokiaľ súdny poplatok nebude zaplatený v súdom stanovenej lehote, súd konanie zastaví. Výzvu si žalobca prevzal dňa 24.07.2018, pričom podaním doručeným súdu dňa 07.08.2018 (podané na pošte dňa 3.8.2018, t.j. v posledný deň lehoty na zaplatenie) požiadal žalobca o odklad splatenia súdneho poplatku z dôvodu finančnej tiesne. Uvedené podanie súd podľa obsahu posúdil ako návrh na predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. V nadväznosti na to výzvou zo dňa 20.08.2018 vyzval žalobcu, aby súdu písomne oznámil konkrétny primeraný termín, dokedy žiada predĺžiť lehotu na zaplatenie súdneho poplatku. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 08.10.2018 označeným ako odpoveď na výzvu a žiadosť o opätovné prerokovanie o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, keď uviedol, že jeho príjmové pomery sa nezmenili a je ťažko určiť konkrétny termín na zaplatenie súdneho poplatku. Uviedol, že to bude možné po skončení BSM - konanie sp. zn. na Okresnom súde Čadca, alebo ukončenie o vyplatenie miezd a odstupného, vydanie referencie - konanie sp. zn. vedené na Okresnom súde Bratislava II. Zároveň žiadal o opätovné prerokovanie o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, nakoľko sa jeho zárobkovo-majetkove pomery nezmenili a vydanie opravného uznesenia, nakoľko príčinná súvislosť je jednoznačná, lebo jeho by žalovaný nezamestnal, pokiaľ by mu neposkytol referencie a teraz nemá ani právo uchádzať sa o prácu bez žalovaného referencie. Uznesením č. k. -122 zo dňa 25.10.2018 súd žalobcovi predĺžil lehotu na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle výzvy Okresného súdu Ružomberok zo dňa 04.07.2018 do 31.12.2018. Žalobca dňa 21.12.2018 uhradil na účet prevádzkovateľa systému sumu 200 eur a dňa 21.12.2018 sumu 300 eur. Spolu žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 500 eur, nie ako bol súdom vyzvaný vo výške 1.984,50 eur. Nakoľko súdny poplatok nebol v plnej výške uhradený ani

v dodatočnej lehote určenej súdom, vyšší súdny úradník rozhodol uznesením č. k. -128 zo dňa 17.01.2019 tak, že zastavil konanie, žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 493,30 eur. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 28.02.2019 sťažnosť, ktorú zdôvodnil tým, že rozhodujúcou skutočnosťou na jej podanie bola skutočnosť, že napadnutým uznesením mu bolo bezdôvodne a podľa jeho právneho názoru v rozpore s SR zamietnutá právna pomoc, na základe údajne nepreukázaných podporných nie rozhodujúcich faktorov k oslobodeniu od súdnych poplatkov, pričom jeho majetkové pomery sa doteraz nezmenili, a naďalej je vo finančnej tiesni. Na základe uvedeného zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal pokyn na opätovné prerokovanie o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, nakoľko sa jeho zárobkové a majetkové pomery nezmenili. Súd prvej inštancie po oboznámení sa rozsahom, obsahom a dôvodmi podanej sťažnosti žalobcu, po zistení, že bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej 15-dňovej lehote a preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ktoré vydal vyšší súdny úradník, dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník v konaní postupoval správne, keď zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko z obsahu spisu mal za preukázané, že súdny poplatok splatný podaním žaloby vo výške 1.984,50 eur nebol v plnej výške uhradený ani v dodatočnej lehote určenej súdom, t.j. do 31.12.2018. Žalobca v súdom stanovenej lehote na zaplatenie súdneho poplatku uhradil dňa 21.12.2018 len časť súdneho poplatku vo výške 500 (záznam o zložení č.l. 126 spisu - suma 200 eur, záznam o zložení č.l. 127 spisu - suma 300 eur), čím nesplnil jednu z podmienok konania, ktorá musí byť splnená, pričom o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený vo výzve zo dňa 04.07.2018. Ide o osobitnú procesnú prekážku vyplývajúcu zo , ktorá bráni tomu, aby súd konal vo veci samej a vydal meritórne rozhodnutie. Súd na základe podanej sťažnosti nezistil ani žiadny ďalší z dôvodov, na základe ktorého by zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákona súdnych poplatkoch“. Pokiaľ žalobca v podanej sťažnosti naďalej tvrdil, že jeho majetkové pomery sa nezmenili, je stále vo finančnej tiesni, pričom súd jeho návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol na základe nepreukázaných, podporných, nie rozhodujúcich faktorov, súd opätovne poukázal na to, že rovnako ako v konaní vo veci samej, tak aj v štádiu konania o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, platí pre žiadateľa povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Žiadateľ musí svoje pomery riadne preukázať a odôvodniť. Žalobca pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku nedostatočným spôsobom preukázal, že má nedostatok finančných prostriedkov, resp. že by jeho pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, keď nepredložil súdu doklady, ktoré by preukazovali jeho zlú finančnú situáciu, aj keď bol na ich predloženie súdom vyzvaný. Súd preto nevyhovel jeho žiadosti a návrh ako nedôvodný zamietol. V súhrne vyššie uvedeného, keď žalobca nepreukázal ani jeden z dôvodov, na základe ktorého by bolo možné zrušiť uznesenie pre nezaplatenie súdnych poplatkov, súd vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú, a preto ju zamietol. Pri rozhodnutí vychádza z ust. , , , , ďalej len „“ a , , .

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca podanie označené ako „Vec: námietka, sťažnosť a návrh na vydanie opravných uznesení“. Uviedol v ňom, že v právnej veci ním vedenej proti odporcovi o náhradu škody podáva sťažnosť voči uzneseniu -138. Rozhodujúcou skutočnosťou k sťažnosti a námietke voči uzneseniu je tá skutočnosť, že uznesením -109 mu bola bezdôvodne a podľa jeho názoru v rozpore s zamietnutá právna pomoc, pričom sa jeho majetkové pomery doteraz nezmenili a teda naďalej je vo finančnej tiesni. Pri rozhodovaní súd sťažnosť zamietol, na základe údajne nepreukázaných podporných nie rozhodujúcich faktov k oslobodeniu od súdnych poplatkov a právnej pomoci. Podľa jeho názoru dostatočne a jednoznačne preukázal, že bol vo finančnej tiesni a doteraz sa nezmenili jeho finančné možnosti - veď podľa to môže súd hocikedy zmeniť - teda pravda je v rozpore s bodom 1 uznesenia -138. Ďalej žalobca uviedol, že každý účastník konania nesie tzv. dôkazné bremeno - čo tvrdí musí preukázať relevantnými dôkazmi. zavádza, že dôkaznú iniciatívu za slabšiu stranu sporu (zamestnanca, spotrebiteľa alebo účastníka antidiskriminačného sporu) môže prevziať súd, ktorý za túto stranu zabezpečí dôkazy vo vlastnej réžii. Súd má zároveň povinnosť takúto stranu náležite poučiť o jej právach. V prílohe odvolania poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -144, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov ešte podľa . Navrhol súdu, aby zrušil uznesenie -109 a vydal opravné uznesenie o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a právnej pomoci, nakoľko sa jeho zárobkovo majetkové

pomery nezmenili a vydanie opravného uznesenia o právnej pomoci, nakoľko príčinná súvislosť je jednoznačná, lebo by ho žalovaný nezamestnal, pokiaľ by mu neposkytol jeho referencie a teraz nemá ani právo uchádzať sa o prácu bez žalovaného referencie a následne, aby vydal opravné uznesenie -138, čím by zrušil -128.

3. Okresný súd prípisom zo dňa 22.05.2019 vyzval žalobcu na uvedenie, či podanie z 30.04.2019 označené ako „námietka, sťažnosť a návrh na vydanie opravných uznesení“ má považovať za odvolanie voči uzneseniu č. k. -138 zo dňa 08.04.2019. Žalobca v reakcii na výzvu súdu v podaní zo dňa 20.06.2019 uviedol: „Keďže zamietnutie sťažnosti a zastavenie konania -138 považujem ako protiprávne, nakoľko som stále vo finančnej tiesni a ako slabšia strana sporu má právo podľa SR právo na súdnu ochranu, takže podania chápte ako odvolanie voči uzneseniu -138 z 08.04.219, ak je to možné, nakoľko zamietnutie oslobodenia od súdnych poplatkov považujem za protiprávne“.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom ustanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia okrem

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Z ust. vyplýva, že základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, kde je prípustné odvolanie len vtedy, keď to zákon pripúšťa. Formou taxatívneho výpočtu sa ustanovil v ustanovení okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je.

12. Podľa odvolanie, je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a , návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. V predmetnej veci odvolací súd zistil, že okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Nakoľko proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka je v zmysle ust. prípustná sťažnosť, o tejto rozhodol zákonný sudca súdu prvej inštancie napadnutým uznesením podľa ust. Sudca považoval sťažnosť za nedôvodnú a túto v súlade s ust. zamietol. Citované ust. neustanovuje možnosť prípustnosti odvolania proti uzneseniu, ktorým súd sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zamietol. Súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí i správne poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto výroku napadnutého uznesenia ( , ). Za vyššie uvedenej situácie odvolací súd odvolanie žalobcu, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol v zmysle ust. a to bez nariadenia pojednávania ( a contrario).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).