Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-134-2019.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/134/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, v mene ktorej koná JUDr. Janka Grolmusová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu - žalobkyne, so sídlom kancelárie A.. O.. J. X, Q., IČO: 37 982 851, proti žalovaným: 1/ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocneným zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/47/2019-30 zo dňa 04. apríla 2019, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, voči žalovanému 2/ žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 46Csp/47/2019-30 zo dňa 04. 04. 2019 uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a D. W. a. s. v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42616943529008 zo dňa 31. 10. 2012 (výrok I.). Žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a D. SLR. a. s. v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42616943529008 zo dňa 31. 10. 2012 (výrok II.). Žalobkyni voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). Žalobkyni voči žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Žalovaného 1/ súd poučil, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu, alebo o náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia (výrok V.). V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 03. 2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a D. W. a. s. v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42616943529008 zo dňa 31. 10. 2012 a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody z dôvodu, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou bola zabezpečená zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 10. 2012, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, pričom vykonávaním zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody žalovaný 1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) návrhu žalobkyne vyhovel. Súd mal z listín predložený žalobkyňou osvedčené uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného 1/ ako veriteľom dňa 31. 10. 2012, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Rovnako mal súd osvedčené, že žiadosťou zo dňa 27. 03. 2018 právny predchodca žalovaného 1/ vyzval žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom umorenia dlhu žalobkyne v maximálnej zákonom prípustnej miere, a to až do úplného splatenia úveru, vrátane príslušenstva. Žalobkyni boli zo strany žalovaného 2/ ako jej zamestnávateľa na základe uvedenej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného 1/. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného 1/ z úverovej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, je sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyni zrazená. Existuje tak bezprostredne hroziaca ujma, spočívajúca v tom, že zo mzdy žalobkyne by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má žalovaný 1/ v skutočnosti nárok. Súd vzhľadom na to, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1, 2 C. s. p. poučil žalovaného 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd aplikoval ust. § 257 C. s. p. a žalobkyni voči žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento je vo vzťahu k žalobkyni v postavení zamestnávateľa, ktorý je viazaný dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/, a svojím konaním nespôsobil situáciu, pre ktorú žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie povinnosti zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy súdom prvej inštancie považuje za nesprávne a nedostatočné. Poukázal na to, že žalobkyňa ako dlžník si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mesačné splátky nesplácala riadne a včas, preto si uplatnil svoje nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom na ust. § 551 Občianskeho zákonníka uviedol, že v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a s odkazom na platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, a to vo výške 28.306,04 eur bez príslušenstva, v maximálnej zákonom prípustnej miere. Uplatňovaním zrážok zo mzdy si len zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne, na ktoré sa zaviazala uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neaplikovaním dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k nevyváženému zásahu do jeho práv, keďže nemôže uplatniť zmluvný zabezpečovací prostriedok, ktorý si riadne uplatnil a dohodol so žalobkyňou. Ak žalobkyňa tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná (neprijateľná zmluvná podmienka), je potrebné k určeniu neplatnosti (neprijateľnosti) uvedenej zmluvnej podmienky preukázať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky - existencie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je sama dôvodom k tomu, aby takáto podmienka bola považovaná za neprijateľnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Za značnú nerovnováhu sa má považovať taká podmienka, ktorá spotrebiteľovi nedovoľuje alebo ho značne obmedzuje v uplatňovaní nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (zodpovednosť za vady, omeškanie či škodu). Za značnú nerovnováhu sa nepovažuje zabezpečenie veriteľa, ktoré použije na splnenie zmluvných povinností dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepriznáva žalovanému silnejšie právne postavenie ako
spotrebiteľovi. Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neprijateľná zmluvná podmienka a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Opätovne poukázala na okolnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, majúc za to, že súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú, hoci má základ v znení zákona. Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam, bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. Poukázala na to, že nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Zrážkami zo mzdy jej vzniká priamo majetková ujma, t. j. jej príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný 1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jej zamestnávateľ, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ak by žalovaný 1/ nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný 1/ vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly, a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Je preto toho názoru, že okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie osvedčila, čo svojim rozhodnutím potvrdil aj súd prvej inštancie.
4. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní. Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že súdu prináleží judikovať prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutú v spotrebiteľských zmluvách a tiež, že dohodu o zrážkach zo mzdy je možné za určitých okolností považovať za neprijateľnú, nie každá takáto dohoda je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako to prezentuje žalobkyňa. Judikovaniu o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky musí podľa jeho názoru predchádzať relevantné dokazovanie, pritom v danej veci nebolo de facto preukázané nič, okrem existencie spotrebiteľskej zmluvy v spojení so zákonom predpokladaným zabezpečovacím prostriedkom. Právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom pramení z pôvodného vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, v rámci ktorého je povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi plnenie, na ktoré sa zaviazal, pričom voči dlžníkovi nevykonal žiadne úkony, ktorými by si nárokoval niečo iné než to, na čo má právo. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola zákonodarcom implementovaná do právneho poriadku mala a stále má svoje dôvody, a preto ju nemožno bez ďalšieho automaticky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa v zásade podrobnejšie nezaoberal hmotnoprávnou dôvodnosťou návrhu žalobkyne, a to v kontexte doposiaľ priložených podkladov, z ktorého dôvodu vníma rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a predčasné.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k replike žalovaného (v tzv. duplike) rovnako zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktoré považovala za nedôvodné.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
8. Preskúmaním napadnutého uznesenia, predloženého spisu, vyhodnotením predložených listinných dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania žalovaného a vyjadrení účastníkov konania produkovaných v rámci odvolacieho konania, odvolací súd, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle v § 325 C. s. p.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je 1/ potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia a povahy konania vo veci samej) zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C. s. p.).
10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate domáhala ochrany spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami, dôvodiac, že ako spotrebiteľka bola nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému 1/ siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa, aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pričom je povinná sa takémuto konaniu žalovaného 1/ podriadiť, bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnených nárokov.
11. Okresný súd správne konštatoval, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/ bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a v rámci tejto zmluvy dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou si právny predchodca žalovaného 1/ ako veriteľ zabezpečil pohľadávku voči žalobkyni ako dlžníčke, na základe ktorej je zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne. Bolo osvedčené, že žalovaný 1/ predložil zamestnávateľovi žalobkyne (žalovanému 2/) dohodu o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 28.306,04 eur, pričom už došlo aj k realizácii zrážok zo mzdy žalobkyne. Vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne na základe prípadne neprijateľnej - neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný 1/ mohol dosiahnuť uspokojenie nárokov spôsobom, ktorý neprešiel súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a prípadne i neodôvodnených/nezákonných nárokov.
12. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že uplatňovaním práva z dohody o zrážkach zo mzdy si iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne, krajský súd dospel k záveru, že zrážky zo mzdy nepredstavujú len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“, ktorá by dohliadala na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Ak by veriteľ uskutočnil svoje práva prostredníctvom žaloby, teda
dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu, prebiehal by proces zásahu do majetkového práva spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardami spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak v základných (meritórnych) konaniach, ako aj v exekučných konaniach v obdobných veciach. V prípade uplatnenia práva veriteľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy je zásah do majetkového práva spotrebiteľa uskutočňovaný bez akejkoľvek kontroly.
13. Odvolací súd nemieni spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za účelom poskytnutia súdnej ochrany spotrebiteľovi bolo nevyhnutné pozitívne rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a pod. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Zásah súdu formou neodkladného opatrenia v období, keď podľa zistenia zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy už začal vykonávať, preto považuje odvolací súd za dôvodný, efektívny, nepredstavujúci pre žalovaného 1/ neprimeraný zásah.
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov spôsobom uplatneným v podanom návrhu, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Vydaním neodkladného opatrenia dosiahla žalobkyňa ochranu, ktorej sa domáhala, t. j. ochranu svojich majetkových práv, vychádzajúc z ochrany spotrebiteľa garantovanej slovenským právnym poriadkom i právom Európskej únie.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 262, § 255 C. s. p., vo vzťahu k žalovanému 2/ i podľa § 257 C. s. p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému 1/, ktorý inicioval odvolacie konanie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí). Voči žalovanému 2/ súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný 2/ odvolanie vo veci nepodal a odvolacie konanie sa viedlo len na základe odvolania žalovaného 1/.
16. Odvolací súd v závere pre úplnosť dodáva, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/264/2019 zo dňa 16. 08. 2019 bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz (uverejnený v Obchodnom vestníku č. 162/2019 zo dňa 22. 08. 2019 pod č. K073564), za správcu bola ustanovená JUDr. Janka Grolmusová, so sídlom kancelárie A.. O.. J. X, Q., IČO: 37 982 851. Výrokom IV. uvedeného uznesenia súd rozhodol o oddlžení dlžníka, t. j. dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ako osobu konajúcu v mene žalobkyne označil správkyňu konkurznej podstaty, na ktorú prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (čím nesporne mzda úpadcu je) a ktorá vo veciach týkajúcich sa tohto majetku koná v mene a na účet dlžníka a v zmysle § 167b ods. 4, § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) neuviedol v hlavičke rozhodnutia splnomocneného zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863. Dôvod pre zastavenie konania v zmysle § 161e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. však odvolací súd nezistil, keď predmetom konania nie je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (predmetom konania nie je pohľadávka veriteľa voči úpadcovi, ale zdržanie sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)