Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-30S-88-2022.pdf
PDF · 263.18 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/88/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka konania: Tatranský Permon, a.s., so sídlom Pribylina 1486, 032 42 Pribylina, IČO: 31 664 571, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 567 942, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005736-002 zo dňa 11. 02. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 18.11.2019 požiadal žiadateľ Tatranský Permon, a.s. so sídlom Pribylina 1486, 032 42 Pribylina (ďalej aj ako „ďalší účastník konania“ alebo „žiadateľ“) Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) o vydanie súhlasu na výrub 109 ks drevín, konkrétne 56 ks smreku priemeru do 8 cm, 1 kus smreku priemeru do 17 cm, 42 ks vŕby rakyty priemeru do 10 cm, 5 ks topoľ osika priemeru od 8 do 15 cm, 5 ks breza priemeru do 8 cm, rastúcich na parcele A. B. XXXXX/XXX, v k.ú. C., vedenej v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast, obec C., okres Liptovský Mikuláš, na území národného parku Vysoké Tatry. Ďalší účastník konania v žiadosti uviedol, že dreviny sa nachádzajú medzi pozemkom žiadateľa (Penzión Pínius) a na pozemku prenajímateľa Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce Východná, ktoré má žiadateľ v prenájme na nástupnej časti stanice prenosného vleku Tatrapoma. Ako dôvod žiadosti o výrub žiadateľ uviedol úpravy okolia nástupnej časti vleku. Ku svojej žiadosti žiadateľ pripojil výpis z Listu vlastníctva č. XXXX , k. ú. C.. K žiadosti tiež pripojil aj udelenie súhlasu prenajímateľa Pozemkového spoločenstva Bývalá urbarialisti obce Východná na výrub drevín zo dňa 11.11.2019. Doručením žiadosti, teda dňa 19.11.2019 bolo začaté správne konanie vo veci vydania súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na výrub drevín. Prvostupňový orgán verejnej správy zverejnil informáciu o začatí správneho konania na svojej internetovej stránke dňa 19.11.2019 a na doručenie písomného alebo elektronického potvrdenia záujmu byť účastníkom konania v začatom správnom konaní určil lehotu do 26.11.2019.
2. Dňa 22.11.2019 žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy potvrdenie účasti na výrubových správnych konaniach a uviedol, že preferuje odbornú starostlivosť o strom pred jeho vyrúbaním. S poukazom na § 3 ods. 4 a ods. 5 a § 54 ods. 19 zákona o ochrane prírody a krajiny žiadal, aby ďalší účastník konania predložil projekty, ktoré sú dôvodom jeho žiadosti, projektovú dokumentáciu preukazujúcu nemožnosť zachovania predmetných stromov, projekt sadových a parkových úprav po realizácii zámeru, analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno-historického významu, návrhy v rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu a katastrálnu mapu s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu. Zdôraznil, že v zmysle § 47 Správneho poriadku je uvedenie spoločenskej hodnoty drevín a spôsob jej výpočtu neopomenuteľnou súčasťou každého súhlasu na výrub drevín a tiež upozornil na ústavné právo na informácie o životnom prostredí podľa článku 45 Ústavy Slovenskej republiky a článku 4 odseku 1 a ods. 2 Aarhuského dohovoru. Zároveň navrhol, aby výpočet spoločenskej hodnoty drevín mal tabuľkovú formu a bol súčasťou vydaného výrubového povolenia. Žalobca tiež žiadal, aby boli v rámci výrubového konania objektívne a odborne preukázané dôvody opodstatnenosti výrubu podľa § 47 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon EIA“) a v zmysle § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „vyhláška o ochrane prírody a krajiny“), primeranosť náhradnej výsadby podľa § 48 v zmysle § 95 ods. 3 písm. d), splnenie § 3 ods. 4 a odseku 5 zákona o ochrane prírody a krajiny a splnenie povinnosti podľa § 38 ods. 3 a ods. 6 zákona EIA s tým, že dôkazné bremeno je na ďalšom účastníkovi konania. Žalobca tiež uviedol, že k vecnej stránke konania sa vyjadrí po miestnej obhliadke na základe preštudovania spisovej dokumentácie a dokladov/posudkov, ktorých predloženie v konaní žiadal. Zároveň požiadal o ospravedlnenie neúčasti na zvolanej miestnej obhliadke spojené s ústnym pojednávaním a zápisnicu spolu s ďalšími relevantnými podkladmi rozhodnutia žiadal doručiť mailom, respektíve do elektronickej schránky žalobcu.
3. Podaním zo dňa 19.11.2019 , č. OU-LM-OSZP-2019/014553-003-RY a podaním zo dňa 03.12.2019, č. OU-LM-OSZP-2019/014553-003 prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomil žalobcu, ďalšieho účastníka konania a Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku (ďalej aj ako „ŠOP SR, Správa TANAP“) o začatí správneho konania vo veci vydania súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny na výrub drevín a podľa § 21 Správneho poriadku nariadil ústne pojednávanie spojené s terénnou ohliadkou. Zároveň poučil účastníkov o ich práve podľa § 17 Správneho poriadku dať sa v konaní zastupovať a v tom prípade predložiť písomnú plnú moc.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy oznámením zo dňa 06.12.2019 účastníkov konania upovedomil o zmene termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou pôvodne určeného na deň 10.12.2019 na nový termín 17.12.2019 z dôvodu školenia zamestnancov úseku Štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 17.12.2019 za účasti ďalšieho účastníka konania, zástupcu prvostupňového orgánu verejnej správy a zástupcu ŠOP SR, Správa TANAP ústne pojednávanie spojené s terénnou ohliadkou zamerané na posúdenie žiadosti, stavu drevín, charakteru lokality, výskytu drevín a dôvodov ich odstránenia, ktoré boli v konkrétnostiach obsahom vyhotovenej zápisnice. Zo zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou vyplýva, že dôvodom pre výrub je realizácia sánkarskej dráhy, vybudovanie prenosného lanového vleku na mieste existujúceho lyžiarskeho vleku. Náhradná výsadba bude na parcele, ktorá bude určená po dohode žiadateľa s vlastníkom pozemku a následne orgán ochrany prírody stanovuje 100 ks drevín (uprednostniť smrek obyčajný). V časti Pripomienky účastníkov konania dotknutých orgánov odporučila ŠOP SR, Správa TANAP vydať súhlas na výrub pri dodržaní podmienky náhradnej výsadby a termínu výrubu od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka. Zo záveru konania vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vydá rozhodnutím súhlas na výrub drevín na parcele A. B. XXXXX/ XXX (trvalé trávne porasty) a určí bližšie podmienky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zápisnicu podpísali všetky zúčastnené subjekty. Žalobca sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil.
5. Podaním č. OU-LM-OSZP-2019/014553-009 zo dňa 31.12.2019 prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval žalobcu a ďalšieho účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, k spôsobu ich zistenia, prípadne podania návrhu
na ich doplnenie v lehote 5 pracovných dní od jeho doručenia. Elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 17.01.2020 žalobca nesúhlasil s výrubom. V danom prípade nebolo podľa žalobcu preukázané, že realizácia projektu prevyšuje záujem na zachovaní drevín, resp. projekt nie je možné postaviť tak, aby k výrubu nedošlo. Vzhľadom na uvedené navrhol ďalšie dokazovanie spočívajúce v zistení, či sa predmetný vlek nedá zrealizovať bez výrubu, resp. s menším počtom stromov určených na výrub a v zistení, či záujem na zrealizovanie predmetného vleku prevyšuje záujem na zachovaní drevín.
Pôvodné prvostupňové rozhodnutie
6. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2020/000868-011 zo dňa 03.06.2020 (ďalej aj ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“) vydal na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania súhlas na výrub drevín, rastúcich na parcele A. B. XXXXX/XXX, v k. ú. C., vedenej v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast, extravilán obce C., vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná, vo vlastnom území Tatranského národného parku, kde platí 3. stupeň územnej ochrany v zmysle zákona, nasledovne: 74 m2 krovín vŕby a rakyty a jarabiny vtáčej, 56 ks smreka priemeru do 8 cm, 1 kus smreka priemeru 17 cm, 12 ks vŕby rakyty priemeru do 10 cm, 5 ks topoľa osika priemeru 8-15 cm a 5 ks brezy priemeru do 8 cm. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil ďalšiemu účastníkovi konania bližšie podmienky výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny: 1. Výrub drevín vykonať v čase vegetačného pokoja (od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka) do 31.12.2021, 2. Vyrúbané budú len stromy vyznačené na koreňovom nábehu a na kmeni oranžovou farbou a dreviny materského porastu smreka označené na hranici ružovou farbou, 3. Pri výrube a manipulácii s drevnou hmotou, ktorá je vlastníctvom vlastníka pozemku, budú dodržané zásady ochrany zdravia a majetku pri práci tohto druhu, 4. Po výrube bude drevná hmota zmanipulovaná a miesto po výrube vyčistené a upravené tak, aby nedošlo k pôdnej erózii, 5. Výrub bude realizovaný šetrným spôsobom. V prípade poškodenia okolitých drevín budú tieto do 24 hodín od poškodenia ošetrené prípravkom na to určeným. Ďalej v súlade s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uložil ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 100 ks drevín, prednostne smrek obyčajný, ktorú uskutoční na svoje náklady v termíne do 31.12.2021 na parcele A. B. XXXXX, ktorá vo vlastníctve pozemkového spoločenstva Bývalý urbarialisti obce Východná a v priebehu troch rokov náhradnej výsadby zabezpečí starostlivosť o vysadené dreviny. V prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.
7. Proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 08.06.2020 odvolanie, ktoré bolo oznámené ostatným účastníkom konania. Podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 22.07.2020 ďalší účastník konania oznámil, že náhradnú výsadbu zrealizuje v predmetnej lokalite na parcele A. B. XXXXX/X a tiež na parcele A. B. XXXXX/X a A. B. XXXXX/X, okolie Hotela Pieris. Zároveň uviedol, že pozemky sú vo výlučnom vlastníctve ďalšieho účastníka konania. Prvostupňový orgán verejnej správy predložil spisový materiál na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný“, resp. odvolací orgán“) ako odvolaciemu orgánu, ktorý podaním zo dňa 09.10.2020 vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy spisový materiál ako predčasne predložený z dôvodu, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie nesprávne doručoval subjektu odlišnému od účastníka konania, a to spoločnosti Grandhotel Permon, s.r.o., Pribylina 1486, 032 42 Pribylina, IČO: 44 130 651. Žalovaný zaviazal prvostupňový orgán verejnej správy predmetné rozhodnutie doručiť ďalšiemu účastníkovi konania a až následne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania predložiť spisový materiál s podaným odvolaním opätovne žalovanému na rozhodnutie. Pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo doručené ďalšiemu účastníkovi konania dňa 26.10.2020 a prvostupňový orgán verejnej správy predložil podaním zo dňa 03.11.2020 spisový materiál žalovanému.
Zrušujúce rozhodnutie žalovaného
8. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/007209-002 zo dňa 20.01.2021 (ďalej aj ako „zrušujúce rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný na preskúmal zákonnosť pôvodného prvostupňového rozhodnutia, ako aj celý spisový materiál v súlade s § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo
vydané v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, ako aj v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom verejnej správy je nedostatočné vo vzťahu k zisteniu odôvodnenosti výrubu predmetných drevín, nakoľko ďalší účastník konania v priebehu konania uviedol viacero rôznych dôvodov výrubu. So žiadosťou o vydanie súhlasu vyplýva ako dôvod výrubu „úprava okolia nástupnej časti vleku“, na ústnom pojednávaní bol uvedený dôvod „realizácia sánkarskej dráhy a vybudovanie prenosného lanového vleku na mieste existujúceho lyžiarskeho vleku“ a nakoniec vo vyjadrení k odvolaniu žiadateľ uviedol ako dôvod výrubu „udržiavacie práce, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy medzi vlastníkom ako prenajímateľom a účastníkom konania ako nájomcom a uvedením miesta do pôvodného stavu“. Prvostupňový orgán verejnej správy posúdil predmetnú žiadosť vo vzťahu k dôvodu uvedenému na ústnom pojednávaní (realizácia sánkarskej dráhy a vybudovanie prenosného lanového vleku na mieste existujúceho lyžiarskeho vleku), pričom z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že zástupcovia žiadateľa na ústnom pojednávaní nepredložili písomnú plnú moc s osvedčeným podpisom splnomocniteľa, čo potvrdil aj zástupca žiadateľa vo vyjadrení k odvolaniu, kde uviedol, že „na ústnom pojednávaní sa vyjadrili osoby, ktoré na takýto úkon nemali splnomocnenie“. Podľa žalovaného je dôvodné sa domnievať, že dôvod, z pohľadu ktorého prvostupňový orgán verejnej správy posudzoval odôvodnenosť výrubu, nie je skutočným dôvodom, pre ktorý žiadateľ výrub požaduje. Ak by dôvodom výrubu drevín bola realizácia sánkarskej dráhy a vybudovanie prenosného lanového vleku, odvolateľ správne namietal, že takýto zámer podlieha podľa kapitoly 14, položky č. 2, prílohy č. 8 zákona EIA zisťovaciemu konaniu a podľa § 38 ods. 3 zákona EIA povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa zákona EIA. Podľa okolností konkrétneho prípadu by potom bolo rozhodnutie zo zisťovacieho konania o ďalšom neposudzovaní alebo záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov podkladom v následných povoľovacích konaniach, ktorým je okrem iného aj konanie podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na uvedené žalovaný skonštatoval, že ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou bolo vykonané v rozpore so zákonom, nakoľko sa ho nezúčastnil žiadateľ (alebo jeho splnomocnený zástupca) a v danom prípade je jeho účasť nevyhnutná najmä z dôvodu správneho označenia drevín určených na výrub. Podľa žalovaného je výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia v časti, ktorou sa stanovuje podmienka č. 2, neurčitý a nevychádza z podkladov rozhodnutia. Zo znenia tejto podmienky nie je celkom zrejmé, či sa v prípade porastu smreka jedná o označenie rúbanej plochy a tiež nie je jasne definované, či sa výrub bude vzťahovať aj na dreviny označené ružovou farbou alebo nie. V znení predmetnej podmienky skôr evokuje dojem, že sa výrub vzťahuje aj na dreviny označené ružovou farbou, pričom v zápisnici z miestnej ohliadky je uvedené, že stromy označené ružovou farbou sa rúbať nebudú. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 13 vyhlášky o ochrane prírody a krajiny uviedol, že správny orgán môže v prípade výrubu viac ako 50 stromov namiesto označenia jednotlivých stromov označiť rúbanú plochu, napríklad tak, že vyznačí okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať, prípadne vyznačí stromy, ktoré sa nebudú rúbať. Zo spôsobu vyznačenia drevín určených na výrub v teréne potom bude vychádzať aj výroková časť rozhodnutia. Tá však musí byť naformulovaná určito, bez možnosti alternatívneho výkladu a z jej znenia nesmú vznikať pochybnosti o rozsahu stanoveného výrubu. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je teda v časti stanovenej podmienky č. 2 neurčitý a nevychádza z podkladov rozhodnutia. Zároveň žalovaný uviedol, že v odvolaním napadnutom prvostupňovom rozhodnutí absentuje správna úvaha z prvostupňového orgánu verejnej správy ako postupoval pri stanovení rozsahu náhradnej výsadby. V predloženom spisovom materiáli sa nenachádza listina, ktorá by preukazovala súhlas vlastníka pozemku s náhradnou výsadbou ani jeho súhlas so starostlivosťou o náhradnú drevinu, pričom žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku. Ak drevina rastie na pozemku, ktorému v katastri nehnuteľnosti zodpovedajú parcely oboch registrov (KN-C, KN-E), je nevyhnutné uviesť aspoň v odôvodnení rozhodnutia obe zodpovedajúce parcely. Register „E“ z dôvodu zistenia vlastníctva k pozemku a register „C“ z dôvodu zistenia druhu pozemku, nakoľko druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ nie je záväzným údajom katastra. Zistenie správneho druhu pozemku je potrebné z dôvodu vymedzenia príslušnosti správneho orgánu vo veci konať. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny na účely tohto zákona sa považuje za drevinu rastúcu mimo lesa strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku. V posudzovanom prípade je vo výroku rozhodnutia uvedený pozemok, na ktorom dreviny určené na výrub rastú ako parcela registra A. B. XXXXX/XXX, ktorej však
v registri „C“ zodpovedajú viaceré parcely, niektoré z nich s druhom pozemku „lesné pozemky“. Ak by niektoré dreviny určené na výrub rástli na pozemku s druhom pozemku v registri A. ako „lesné pozemky“, nebol by v danom prípade prvostupňový orgán verejnej správy príslušný na rozhodovanie o ich výrube. V súvislosti s vyššie uvedeným je preto potrebné, aby prvostupňový orgán verejnej správy pre účely zistenia druhu pozemku identifikoval parcely registra A., na ktorých dreviny určené na výrub rastú a na základe zistených skutočností buď pokračoval v konaní alebo podľa ustanovenia § 82 ods. 9 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny konanie zastavil. V prípade, že by prvostupňový orgán verejnej správy bol príslušný vo veci konať, uvedie v rozhodnutí zodpovedajúce parcely registra „D.“ spolu s druhom pozemku. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal na to, že v časti výroku, ktorým sa stanovuje náhradná výsadba je uvedené, že sa uskutočňuje na parcele registra A. B. XXXXX vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná. Právny vzťah k tejto parcele však nie je evidovaný na liste vlastníctva a tiež chýba označenie katastrálneho územia, v ktorom sa predmetná parcela nachádza. Žalovaný tiež uviedol, že žiadosť o vydanie súhlasu na výrub drevín neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 8 písm. b) vyhlášky o ochrane prírody a krajiny (nie je uvedené katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh pozemku, na ktorom drevina rastie). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 2. je nesprávne uvedené, že dreviny rastú na parcele A. B. XXXXX/XXX, nakoľko uvedená parcela je evidovaná v registri „E.“. V tomto prípade ide o chybu v písaní a inú zrejmú nesprávnosť v zmysle ustanovenia § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorá nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, avšak v záujme predísť rovnakej chybe v novom konaní, považuje žalovaný za vhodné na ňu upozorniť. Žalovaný v závere svojho odôvodnenia uviedol, že je potrebné, aby prvostupňový orgán verejnej správy v súvislosti so zistením druhu pozemku parcely registra „D.“ potvrdil svoju príslušnosť vo veci konať, odstránil pochybnosti ohľadom odôvodnenosti výrubu, nanovo vykonal miestnu ohliadku so žiadateľom, alebo jeho splnomocneným zástupcom, odstránil vyššie uvedené pochybenia, zistil presne a úplne skutkový a právny stav veci a následne vydal rozhodnutie v súlade so zákonom.
9. Na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného podaním zo dňa 23.02.2021 ďalší účastník konania doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy Žiadosť o výrub stromov - doplnenie žiadosti, v ktorej uviedol, že dopĺňa svoju žiadosť o skutočnosť, že žiadateľ má uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom, pričom v zmysle dojednaných podmienok nájmu v tejto zmluve je skutočnosť, že nájomca sa bude na vlastné náklady o predmet nájmu starať, najmä ho ošetrovať a udržiavať. Vzhľadom na to vznikla potreba udržiavacích prác na predmetnom pozemku parcely registra A. B. XXXXX/XXX, konkrétne na podparcele registra A. B. XXXXX, A.F. C.. Ako dôvod žiadosti uviedol, že odstránením predmetných drevín dôjde k uvedeniu prenajatého pozemku do pôvodného stavu a dôjde k naplneniu povinnosti nájomcu voči prenajímateľovi. Žiadateľ k doplneniu svojej žiadosti pripojil aj splnomocnenie pre svojho splnomocnenca zo dňa 14.12.2020, ktoré obsahuje úradné osvedčenie podpisu splnomocniteľa. Predmetné splnomocnenie bolo predložené spolu s osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii.
10. Prvostupňový orgán verejnej správy podaním č. OU-LM-OSZP- 2021/000275-025zo dňa 08.03.2021, zvolal na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou na deň 15.03.2021. Prvostupňový orgán verejnej správy poučil účastníkov o tom, že sa môžu dať zastupovať, pričom je potrebné predložiť písomnú plnú moc s osvedčeným podpisom žiadateľa. Prvostupňový orgán verejnej správy o zvolaní ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou upovedomil ďalšieho účastníka konania, ŠOP SR Správa TANAP ako aj žalobcu. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 15.03.2021 za účasti splnomocneného zástupcu ďalšieho účastníka konania, zástupcu ŠOP SR Správa TANAP a zástupcu prvostupňového orgánu verejnej správy ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou vo veci žiadosti o vydanie súhlasu na výrub stromov na parcele A. B. XXXXX (A. B. XXXXX/XXX), k. ú. C.. Ústne pojednávanie spojené s terénnou ohliadkou bolo zamerané na posúdenie žiadosti, stavu drevín, charakteru lokality, výskytu drevín a dôvodov ich odstránenia, ktoré boli v konkrétnostiach obsahom vyhotovenej zápisnice. V popise o priebehu konania bolo uvedené: „Dreviny boli obhliadnuté v teréne, stav drevín bol posúdený, jedná sa o dreviny z náletu, ktoré nie sú v súlade s využívaním územia. Niektoré jedince boli mechanicky poškodené (zlomené kostrové konáre, odlomený vrcholec), rástli v prehustenom zapojí a vzájomne si konkurovali. Zároveň je plocha v územnom pláne vedená ako funkčná plocha zjazdových lyžiarskych tratí. Na výrub bolo odsúhlasených 35 ks drevín. Viď tabuľka. Dreviny boli označené žltou farbou na kmeni a výška 130 centimetrov v koreňovom nábehu. Dôvodom pre výrub je uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Výrub možno uskutočniť v termíne medzi 01.10.2021 do 31.03.2022 a od 01.10.2022 do 31.03.2023“. Žiadateľ v zápisnici uviedol, že „súhlasí s náhradnou výsadbou z druhov pôvodných
drevín v počte 100 ks (smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský) do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia na parcelách katastra k nehnuteľnosti - D. XXXXX/X, XXXXX/X G. XXXXX/X“. V zápisnici v časti Pripomienky účastníkov konania dotknutých organizácií štátnej správy uviedla ŠOP SR Správa TANAP, že „na základe miestnej ohliadky zo dňa 15.03.2021 doporučuje po posúdení ekologických a estetických funkcií, ktoré sú opísané v časti „priebeh konania“ vydať súhlas na výrub vyššie uvedených drevín, a to pri dodržaní podmienky náhradnej výsadby v počte 100 ks pôvodných druhov drevín a termín výrubu v období od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka. Zároveň výrubom nesmie dôjsť k poškodeniu okolitých drevín, ktoré majú na predmetnom pozemku zostať ponechané“. Splnomocnený zástupca ďalšieho účastníka konania v zápisnici uviedol, že navrhuje vylúčiť z tohto konania žalobcu z dôvodu pasivity. V časti zápisnice o ústnom pojednávaní Záver konania spojeného s miestnou obhliadkou je uvedené, že „dreviny vyznačené spolu so zástupcom štátnej ochrany prírody budú zahrnuté do rozhodnutia o povolení na výrub“. Zápisnicu na znak súhlasu podpísali všetci prítomní zástupcovia. Prílohou zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.03.2021 je listina, z ktorej vyplýva zoznam drevín (v počte 35 ks) odsúhlasených na výrub: „vŕba rakyta 13 ks (9 ks pod 30 cm obvod, 2 ks 34 cm, 1 ks 33 cm, 1 ks 30 cm), topoľ 3 ks (1 ks 42 cm, 1 ks 60 cm a 1 ks 51 cm), smrek 17 ks (1 ks 60 cm, 1 ks 32 cm, 1 ks 35 cm, 1 ks 38 cm, 1 ks 20 cm, 2 ks 43 cm, 2 ks 30 cm, 2 ks 28 cm, 3 ks 24 cm, 1 ks 41 cm, 1 ks 11 cm a 1 ks 19 cm), borievka 2 ks do výšky 1 m“. Súčasťou zápisnice je aj katastrálna mapa umiestnenia parcely číslo A. B. XXXXX/X a parcely číslo A. B. XXXXX/X, kópia katastrálnej mapy o umiestnení parcely KN-C č. 11224/1, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., na ktorom sú evidované parcely B. XXXXX/X, XXXXX/X G. XXXXX/ X a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., na ktorom je evidovaná parcela A. B. XXXXX/ XXX. Žalobca sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou nezúčastnil.
11. Podaním č. OU-LM-OSZP-2021/000275-028 zo dňa 17.03.2021 prvostupňový orgán verejnej správy oboznámil účastníkov konania s novými podkladmi pre vydanie rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom im doručil doplnenú žiadosť o výrub stromov zo dňa 23.02.2021 podanú ďalším účastníkom konania, ako aj zápisnicu z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 15.03.2021. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučil účastníkov konania a zúčastnené osoby o možnosti, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené podklady prvostupňový orgán verejnej správy zaslal v prílohe a dal možnosť sa k nim vyjadriť do piatich pracovných dní od doručenia tohto oboznámenia. Predmetné oboznámenie bolo doručené žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania dňa 22.03.2021 a Pozemkovému spoločenstvu Bývalí urbarialisti obce Východná dňa 25.03.2021.
12. Elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 29.03.2021 žalobca súhlasil s výrubom na základe predložených podkladov. Žiadal o uvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí ako aj o uvedenie úvahy, akým spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená.
Prvostupňové rozhodnutie
13. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2021/000275-030 zo dňa 11.06.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vydal súhlas na výrub drevín rastúcich na parcele A. B. XXXXX (A. B. XXXXX/XXX), v k. ú. C., vedenej v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast, extravilán obce Pribylina, vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná, vo vlastnom území Tatranského národného parku, kde platí 3. stupeň územnej ochrany v zmysle zákona, nasledovne: vŕba rakyta 13 ks (9 ks obvod kmeňa pod 30 cm, 2 ks 34 cm, 1 ks 33 cm, 1 ks 30 cm), topoľ 3 ks (obvod kmeňa 42 cm, 60 cm, 51 cm), smrek 17 ks (11 cm, 19 cm, 20 cm, 3 ks 24 cm, 2 ks 28 cm, 2 ks 30 cm, 32 cm, 35 cm, 38 cm, 41 cm, 2 ks 43 cm, 60 cm) a borievka 2 ks (do výšky 1 m). Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil prvostupňový orgán verejnej správy bližšie podmienky výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny: 1. Výrub drevín vykonať v čase vegetačného pokoja (od 01.10.2021 do 31.03.2022 alebo od 01.10.2022 do 31.03.2023), 2. Vyrúbané budú len stromy vyznačené žltou farbou na kmeni vo výške 130 centimetrov a na koreňovom nábehu, 3. Pri výrube a manipulácii s drevnou hmotou, ktorá je vlastníctvom vlastníka pozemku, budú dodržané zásady ochrany zdravia a majetku pri prácach tohto druhu, 4. Po výrube bude drevná hmota zmanipulovaná a miesto po výrube vyčistené a upravené tak, aby nedošlo k pôdnej erózii a po 5. Výrub bude realizovaný šetrným spôsobom. V prípade poškodenia okolitých drevín budú tieto do 24 hodín od poškodenia ošetrené prípravkom na to určeným. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny uložil ďalšiemu účastníkovi konania uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 100 ks drevín, prednostne smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský, ktorú uskutoční na svoje náklady v termíne do dvoch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na parcele A. B. XXXXX/X, C. A. B. XXXXX/X G. C. A. B. XXXXX/X, k. ú. C., ktoré sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania a v zmysle § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny sa o vysadené dreviny starať, najmä ich ošetrovať a udržiavať. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zopakoval obsah podanej doplnenej žiadosti, priebeh administratívneho konania, priebeh a obsah ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou dňa 15.03.2021. V súvislosti s požiadavkou ďalšieho účastníka konania vylúčiť žalobcu z konania prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že túto požiadavku nemôže akceptovať, nakoľko predmetný subjekt splnil podmienky podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, čím sa stal zákonným účastníkov konania a správny orgán nevidí dôvod na jeho vylúčenie. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že po zvážení dôvodov, ktoré uviedol žiadateľ v doplnení žiadosti a s ohľadom na pripomienky účastníka konania a zástupcu odborovej organizácie ŠOP SR Správa TANAP bol odsúhlasený výrub 35 ks drevín, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré boli vyznačené žltou farbou na kmeni stromu a na koreňovom nábehu. So žiadateľom bola odsúhlasená náhradná výsadba v počte 100 ks stromov druhu smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský na pozemku do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Počet kusov a druhové zloženie náhradnej výsadby správny orgán zvolil na základe odporúčania odbornej organizácie ŠOP SR Správa TANAP. Žiadateľ ku zápisnici doložil súhlas s náhradnou výsadbou na svojich pozemkoch A. B. XXXXX/X, A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/ X, k. ú. C.. Prvostupňový orgán verejnej správy k požiadavke žalobcu vo vyjadrení doručenom dňa 29.03.2021 na uvedenie spoločenskej hodnoty drevín a úvahy aký spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená, uviedol, že tejto nevyhovie, nakoľko zo zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub bol povinnou obsahovou náležitosťou vydaného rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy v závere svojho odôvodnenia uviedol, že na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, podľa zistených skutočností ako aj pripomienok zo strany účastníka konania, čo je uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo doručené ďalšiemu účastníkovi konania dňa 15.06.2021 a dňa 14.06.2021 bolo doručené žalobcovi, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a ŠOP SR Správa TANAP.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy doručil dňa 15.06.2021 žalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že ďalší účastník konania si svoje povinnosti starať sa na vlastné náklady o predmet nájmu neplnil a so svojou žiadosťou o výrub sledoval opačný cieľ, a to beztrestne poškodiť, resp. zničiť dreviny nachádzajúce sa na predmetnom pozemku. Podľa žalobcu je zrejmé, že uvedenú povinnosť si žiadateľ vykladal účelovo, a to sledovanie svojich komerčných záujmov spočívajúcich v prevádzke lyžiarskych zariadení. Spôsob, akým si ďalší účastník konania uplatňoval svoje právo je podľa žalobcu zneužitie vlastníckeho práva na poškodzovanie životného prostredia. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že v princípe snaha ďalšieho účastníka konania o údržbu a prevádzku lyžiarskeho strediska nie je nesprávna, či zlá, avšak aj takáto snaha má svoje zákonné náležitosti. Ďalší účastník konania je povinný poznať vplyvy a dopady takejto činnosti na životné prostredie podľa § 18 zákona o životnom prostredí, ktorá je podrobnejšie upravená v zákone EIA. Len po absolvovaní príslušného zisťovania vplyvov na životné prostredie je možné zákonným spôsobom žiadať o následné povoľovacie rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na zisťovacie konanie Okresného úradu Levoča, kde sa podrobne zistil vplyv navrhovanej činnosti, ktorý tiež vo svojej podstate spočíva v údržbe o zjazdovú dráhu. Až na základe podrobne zisteného vplyvu na životné prostredie bol spracovaný projekt a až na jeho základe Okresný úrad Levoča vydal rozhodnutie, ktorým povolil zásah do biotopu. V zmysle zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku žalobca žiadal, aby aj v danom prípade bol zvolený obdobný postup. Žalobca v odvolaní namietal, že orgán ochrany prírody nerešpektoval požiadavku zákona o ochrane prírody a krajiny pri rozhodovaní brať do úvahy aj spoločenskú hodnotu drevín, a tak porušil zásadu legality podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kedy konal svojvoľne a arbitrárne len na základe dohody medzi ďalším účastníkom konania a ŠOP SR, Správa TANAP na miestnej ohliadke, ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z požiadavky úplného a presného zistenia skutkového stavu sa žiada zistiť aj objektívny stav drevín, ktorý je práve predmetom výpočtu spoločenskej hodnoty. Až porovnaním a vyvažovaním individuálnych podkladov rozhodnutia s objektívnymi je možné vydať
nielen zákonné, ale aj vecne správne rozhodnutie. Bez nej je len rozhodnutie poznačené značnou dávkou subjektivity a arbitrárnosti. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie nekorešponduje s pôvodne zistenými skutočnosťami a to tým, že dôvodom pôvodnej žiadosti a zdôvodnenia výrubu je „realizácia sánkarskej dráhy a vybudovanie prenosného lanového vleku na mieste existujúceho lyžiarskeho vleku“. Správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, z ktorej vyplýva, že až právoplatné rozhodnutie je skončením celého administratívneho procesu. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy sa uvedenou zásadou neriadil, nakoľko ignoroval pôvodné zistenia a vyjadrenia v rámci pôvodného správneho konania. V pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí žalobca tiež poukázal na povinnosť starostlivosti a údržby o dreviny, ktoré sú podstatou a predmetom prvého odvolacieho dôvodu. Žalobca v odvolaní uviedol, že pokladá za nesplnenú aj povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy zistiť úplne a presne skutkový stav podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán verejnej správy sa pôvodným zisteniam nevenoval, čím porušil túto zásadu vedenia správneho konania. Dôsledkom je aj logická nekonzistentnosť zdôvodnenia udelenia povolenia na výrub uvedeného v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v novom prvostupňovom rozhodnutí. To súčasne podporuje odvolací dôvod, že skutočným dôvodom žiadosti bola realizácia činnosti v súvislosti s údržbou a prevádzkou lyžiarskeho centra, a teda žalobca sa pridržiava aj pôvodného argumentu, že súčasťou zdôvodnenia musí byť uvedené, prečo záujem na realizácii lyžiarskeho centra prevyšuje záujem na zachovaní, starostlivosti a údržby drevín. Žalobca poukázal tiež na to, že v zisťovacom konaní ŠOP uviedla negatívne stanovisko k zámeru prestavby Hotela Pieris. K predmetnému výrubu sa však podľa prvostupňového rozhodnutia vyjadrila kladne. Uvedené stanoviská teda nie sú vo vzájomnom súlade. Žalobca preto v odvolaní navrhol vykonať nový dôkaz spočívajúci v zjednocujúcom stanovisku ŠOP SR Správa TANAP k všetkým zámerom ďalšieho účastníka konania v území, a to kumulatívne a synergicky. Žalobca zároveň navrhol vykonať ako nový dôkaz aj stanovisko Okresného úradu Prešov, nakoľko predmetný výrub sa má realizovať na hranici s Prešovským krajom a je preto potrebné primerane zohľadniť záujmy ochrany prírody v miestnej pôsobnosti Okresného úradu Prešov, ktoré tunajší úrad nemal možnosť zohľadniť. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že správny orgán neprihliadal a nevyhodnotil námietku, ktorá bola aj odvolacím bodom pôvodného odvolania, teda preto v prílohe pripojil podnet na vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 19 zákona EIA. Toto konanie považuje za tzv. predbežnú otázku, ktorá má zodpovedať aj ďalšie podstatné skutočnosti dôležité pre predmetné rozhodnutie. Preto požiadal toto konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť a to až do doby rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o tomto podnete. V závere odvolania žalobca uviedol, že toto vyjadrenie a spôsob ako ho prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil žiada uviesť v rozhodnutí o odvolaní, s podkladmi žalovaného žiada byť oboznámený pred samotným vydaním druhostupňového rozhodnutia a umožniť mu sa k nim podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť. Rozhodnutie ako aj ostatné písomnosti žalobca žiadal doručovať v zmysle § 25 Správneho poriadku do elektronickej schránky. Prvostupňový orgán verejnej správy podaním zo dňa 20.07.2021 oznámil ostatným účastníkom konania podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň ich vyzval, aby sa k predmetnému odvolaniu vyjadrili v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia.
15. Ďalší účastník konania sa podaním zo dňa 31.07.2021 vyjadril k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom uviedol, že žalobca sa k predmetu konania vyjadruje značne neurčito a možno vyvodiť záver, že len konštatuje ustanovenia príslušných zákonov a iných právnych predpisov vzťahujúcich sa ku konkrétnemu konaniu bez priamych zistení na mieste, o čom svedčí aj tvrdenie, že predmetné konanie má súvis so stavbou Hotela Pieris, čo sa nezakladá na pravde a tiež, že predmetné miesto sa nachádza na hranici Žilinského a Prešovského kraja, čo možno považovať, že je od Prešovského kraja trošku vzdialené a nemá na tento kraj žiadny vplyv. Ďalší účastník konania tiež uviedol, že predmetná žiadosť bola podaná z dôvodu udržiavacích prác, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy medzi vlastníkom ako prenajímateľom a ďalším účastníkom konania ako nájomcom. Podstatou veci je uvedené miesta dať do pôvodného stavu. Ďalší účastník konania sa na miestnom konaní nevyjadroval v tom zmysle, že by bolo odstraňovanie drevín v dôsledku stavania lyžiarskeho vleku alebo aby súvisel výrub s prestavbou Hotela Pieris. Rovnako neplánuje nejaký lyžiarsky vlek stavať. Ďalší účastník konania po preštudovaní zápisnice z miestneho zisťovania zistil, že tejto sa vyjadrili osoby, ktoré na takýto úkon (vyjadrovať sa za žiadateľa ako účastníka konania) nemali splnomocnenie, o čom existuje aj poučenie v zápisnici. Záverom ďalší účastník konania uviedol, že predmetné odvolanie žalobcu možno vyhodnotiť ako obštrukciu, bez dostatočného poznania veci a miesta, bez odborných stanovísk, napísané formálne tzv. od stola. Zároveň ďalší účastník konania konštatoval, že konanie osôb
žalobcu možno vyhodnotiť ako konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby žalovaný rozhodol podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku.
16. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 26.07.2021 vyjadrila aj ŠOP SR Správa TANAP, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny na základe konania zvolaného listom zo dňa 08.03.2021 sa zúčastnila ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou, a to dňa 15.03.2021, na ktorom konkrétne a vecne posúdila opodstatnenosť výrubu predmetných drevín, vykonala premeranie obvodových kmeňov vo výške 130 cm nad zemou, resp. výšku drevín, ktoré nedosahovali 11 cm obvod kmeňa vo výške 130 cm, vyznačenie drevín určených na výrub podľa § 17 ods. 13 vyhlášky o ochrane prírody a krajiny a podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny bol ŠOP SR Správa TANAP odporučený primeraný rozsah a druhové zloženie náhradnej výsadby. Všetky predmetné náležitosti boli následne uvedené v zápisnici z predmetného konania.
17. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2022/005736-002 zo dňa 11.02.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol ako príslušný odvolací orgán o odvolaní, ktoré podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe odvolateľom (žalobcom) podaného odvolania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj celý spisový materiál v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie a uviedol celý priebeh prvostupňového konania. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci. Podľa žalovaného vydané prvostupňové rozhodnutie bolo náležite a dostatočne odôvodnené, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný.
18. Žalovaný k odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého bolo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nedostatočné a neprimerané, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy viazaný právnym názorom odvolacieho správneho orgánu doplnil dokazovanie a dňa 15.03.2021 vykonal miestnu ohliadku drevín určených na výrub za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Z odôvodnenia výrubu týchto drevín prvostupňovým orgánom verejnej správy vyplýva, že „sa jedná o dreviny z náletu, ktoré nie sú v súlade s užívaním územia, niektoré jedince boli mechanicky poškodené (zlomené kostrové konáre, odlomený vrcholec), rástli v prehustenom zápoji a vzájomne si konkurovali, zároveň je plocha v územnom pláne vedená ako funkčná plocha zjazdových lyžiarskych tratí“. Na miestnu ohliadku prizval aj zástupcov ŠOP SR Správa TANAP, aby posúdili nevyhnutnosť/vhodnosť výrubu predmetných drevín. Zo stanoviska ŠOP SR Správa TANAP, ktoré je súčasťou zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 15.03.2021 vyplynulo, že súhlasí s výrubom 35 ks drevín. Taktiež prenajímateľ dotknutého pozemku prejavil súhlas s výrubom predmetných drevín. Podľa názoru žalovaného samotná existencia nájomnej zmluvy a z toho vyplývajúca povinnosť vykonania udržiavacích prác a uvedenia pozemku do pôvodného stavu nájomcom nemôže byť automaticky relevantným dôvodovom k udeleniu súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. V kontexte s ostatnými skutkovými zisteniami, ktoré boli zistené najmä vykonaním miestnej ohliadky však takýto dôvod výrubu drevín môže postačovať, pričom v posudzovanom prípade ide najmä o skutočnosť, že dreviny sú z náletu, rastú v prehustenom zápoji, vzájomne si konkurujú a niektoré jedince sú mechanicky poškodené, taktiež nie je predpoklad ich zdravého vývoja. Žalovaný uviedol, že žalobca sa predmetného pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil, preto nemohol objektívne zhodnotiť nevyhnutnosť/vhodnosť výrubu týchto drevín a svoj odvolací dôvod nepodporil nijakým dôkazom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalovaný odôvodnenie prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu za dostatočné.
19. Žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke, že výrubovému konaniu malo predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, resp. tzv. zisťovacie konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona EIA, uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy posudzoval odôvodnenosť výrubu vo vzťahu k dôvodom uvedeným žiadateľom o doplnenie žiadosti zo dňa 23.02.2021, ako aj na základe záverov z vykonaného ústneho pojednávania a miestneho šetrenia zo dňa 15.03.2021. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by dôvodom na výrub bola činnosť zaradená v prílohe č. 8 zákona EIA. Žalovaný vo vzťahu k námietke uvedenej v odvolaní, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedená spoločenská hodnota drevín určených na výrub, žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny, podľa ktorého „orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu do troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny“. Zmysel ustáleného výkladu tohto ustanovenia podľa žalovaného podlieha v stanovení náhradnej výsadby, prípadne finančnej náhrady za vyrúbané dreviny v správnej úvahe prvostupňového správneho orgánu v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, pričom správny orgán je pri jej určovaní limitovaný hornou hranicou výšky spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí uložil žiadateľovi povinnosť vykonať náhradnú výsadbu. Zo zákona o ochrane prírody a krajiny však nevyplýva, že by výpočet spoločenskej hodnoty drevín určený na výrub bol povinnou obsahovou náležitosťou vydaného rozhodnutia. Podľa právneho názoru žalovaného je jej výpočet nevyhnutný najmä v prípadoch stanovenia finančnej náhrady za vyrúbané dreviny. V prípadoch, kedy je stanovená náhradná výsadba nie je nevyhnutné, aby bol výpočet spoločenskej hodnoty súčasťou rozhodnutia, ale aby bola v konkrétnom prípade náhradná výsadba primeraná vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu. Orgán ochrany prírody stanovuje rozsah náhradnej výsadby vždy vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu a v posudzovanom prípade je primeranosť náhradnej výsadby zrejmá z pomeru počtu drevín náhradnej výsadby k počtu, zdravotnému stavu a obvodu kmeňov drevín určených na výrub. Žalovaný preto považoval stanovenie náhradnej výsadby prvostupňovým orgánom verejnej správy za primerané a námietku odvolateľa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za neopodstatnenú.
20. Žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej predmetné rozhodnutie nekorešponduje s pôvodne zistenými skutočnosťami najmä v otázke zdôvodnenia dôvodu výrubu, uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy posudzoval odôvodnenosť výrubu na podklade dôvodov uvedených v žiadateľovom doplnení žiadosti zo dňa 23.02.2021. Dôvod výrobu, na ktorý poukazuje žalobca, teda realizácia sánkarskej dráhy a vybudovanie prenosného lanového vleku na mieste existujúceho lyžiarskeho vleku, uviedli na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2019 osoby, ktoré neboli splnomocnené konať za žiadateľa v zmysle ustanovenia § 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočnosť, že ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou dňa 17.12.2019 bolo vykonané v rozpore so zákonom, bola jedným z dôvodov zrušenia pôvodného rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie. Prvostupňový orgán verejnej správy preto nemal dôvod prihliadať na obsah zápisnice zo dňa 17.12.2019 a vo veci opätovne vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou drevín určených na výrub dňa 15.03.2021, kde bol uvedený rovnaký dôvod výrubu drevín ako v doplnení žiadosti zo dňa 23.02.2021.
21. K námietke žalobcu, podľa ktorej existuje nesúlad stanovísk ŠOP SR, a to nesúlad medzi stanoviskom k posudzovanému výrubu a stanoviskom k prestavbe H. C., žalovaný uviedol, že požiadavka žalobcu o zjednocujúce stanovisko ŠOP je nedôvodná, nakoľko predmetné činnosti so sebou nijako nesúvisia. Výrub sa má uskutočniť na parcele A. B. XXXXX, k. ú. C., navrhovaná zmena činnosti – prestavba Hotela Pieris sa má uskutočniť na parcelách A. B. XXXXX/X G. XXXXX/X v k. ú. C., ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria. Taktiež požiadavka ohľadom zabezpečenia stanoviska Okresného úradu Prešov je vzhľadom na rozsah výrubu a vzdialenosť od hranice Prešovského kraja neopodstatnená.
22. Žalovaný nevyhovel ani požiadavke odvolateľa prerušiť konanie do doby rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o podnete v zmysle ustanovenia § 19 zákona EIA. Žalobca ako odvolateľ nepredložil žiadnu listinu, ktorá by preukazovala prebiehajúce konanie o podnete. Neuviedol ani, čo je predmetom ním podaného podnetu v zmysle § 19 zákona EIA. Predmetom tohto konania je posúdiť odôvodnenosť výrubu vo vzťahu k ďalším účastníkom konania uvádzaným dôvodom, pričom na podklade uzáverov z vykonaného ústneho pojednávania a miestneho šetrenia dňa 15.03.2021 je v danom prípade odôvodnenosť výrubu celkom zrejmá.
23. Žalovaný tiež uviedol, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie, do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a žalovaný v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, s obsahom ktorého mali účastníci konanie
možnosť sa v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zároveň žalovaný doplnil, že prvostupňový orgán verejnej správy, viazaný právnym názorom odvolacieho správneho orgánu odstránil v ňom vytknuté pochybenia a s nedostatkami pôvodného prvostupňového konania sa náležite vysporiadal.
24. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy sa v konaní uvedenými požiadavkami dôsledne riadil a pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov platných v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ako aj celý spisový materiál a v súlade s § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovania, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalovaný nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového orgánu verejnej správy, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené ďalšiemu účastníkovi konania aj žalobcovi dňa 14.02.2022.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
25. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu, v úvode ktorej s poukazom na ustanovenie zákona o životnom prostredí a ustanovenie zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) uviedol, že v tejto veci je reprezentantom verejnosti ako takej a nepresadzuje svoje subjektívne práva a záujmy procesného alebo vecného charakteru, ale záujmy celej verejnosti, a to najmä s ohľadom na zásadu legitímnych očakávaní a právnej istoty ktoréhokoľvek občana z hľadiska jeho ústavných práv na ochranu životného prostredia podľa článku 44 a článku 45 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zároveň uviedol, že táto žaloba vychádza a používa pre teoreticko-právne východiská a úvahy, ktoré sú základom Environmentálnej doktríny Združenia domových samospráv, ktorú žalobca začal spracúvať počas svojej činnosti. Táto doktrína je neoddeliteľnou a integrálnou súčasťou žaloby.
26. V bode 2. správnej žaloby žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Ďalej žalobca v tejto časti správnej žaloby konkretizoval prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.
27. Žalobca v bode 3. správnej žaloby všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
28. V bode 4. správnej žaloby žalobca konkretizoval svoje žalobné námietky. Žalobca poukázal na ust. § 48 ods. 1 a ust. § 95 ods. 1 a 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny týkajúcich sa náhradnej výsadby drevín, v prípade udelenia súhlasu na výrub, ako aj na spoločenskú hodnotu drevín, ktorá sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny. Žalobca uviedol, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu tak pre životné prostredie ako aj pre spoločnosť. Je podmienkou sine qua non pre posúdenie adekvátnosti a ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej výsadby. Ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré žalovaný bagatelizuje, majú podľa žalobcu naopak zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a nevyhnutnosť uvedenia týchto údajov aj v rozhodnutí. Spôsob rozhodovania správneho orgánu odôvodňujúci svoje rozhodnutie „ustáleným výkladom tohto ustanovenia“ zákona, v zmysle ktorého stanovenie náhradnej výsadby, resp. finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podlieha správnej úvahe prvostupňového správneho orgánu v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, pričom je pri jej určovaní limitovaný hornou hranicou výšky spoločenskej hodnoty drevín, je podľa žalobcu nezákonný. Správny orgán má v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustálený spôsob výkladu podľa žalobcu nie je správny
a nemá oporu v zákone. V zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Samotné konštatovanie správneho orgánu, že vychádza z ustáleného výkladu ustanovenia ešte neznamená, že je aj správne a zákonné. Samotné určenie náhradnej výsadby, aj v množstve prevyšujúcom vyrúbané dreviny bez ďalšieho nie je rozhodnutím na základe spoľahlivo zisteného stavu veci. Len určením spoločenskej hodnoty vyrúbanej dreviny a následným porovnaním tejto hodnoty s hodnotou náhradnej výsadby môže správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci.
29. Žalobca ďalej namietal, že žiadal o vykonanie nového dôkazu spočívajúceho v zjednocujúcom stanovisku ŠOP SR všetkým zámerom žiadateľa v území, a to kumulatívne a synergicky. V zisťovacom konaní ŠOP uviedla negatívne stanovisko k zámeru prestavby Hotela Pieris, ale k výrubu, ktorý bol predmetom administratívneho konania sa vyjadrila kladne. Žalovaný k predmetnej požiadavke zjednocujúceho stanoviska uviedol, že požiadavka o zjednocujúce stanovisko je nedôvodná, nakoľko predmet či predmetné činnosti so sebou nijako nesúvisia. Výrub sa má uskutočniť na parcele A. B. XXXXX, k. ú. C., navrhovaná zmena činnosti – prestavba Hotela Pieris sa má uskutočniť na parcelách A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/X, v k. ú. C., ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria. Podľa žalobcu žalovaný teda nenamietal a potvrdil, že stanovisko ŠOP vo veci prestavby Hotela Pieris bolo negatívne. Žalobca pritom namietal, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal so súvislosťou medzi predmetným výrubovým konaním a prestavbou Hotela Pieris, keď tvrdil, že tieto navzájom nesúvisia. Žalobca uviedol, že to nie je pravdou. V samotnom prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že náhradná výsadba sa má uskutočniť na parcele A. B. XXXXX/X, A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/X, v k. ú. C.. Prestavba Hotela Pieris sa uskutoční na parcelách A. B. XXXXX/X G. B. XXXXX/X, v k. ú. C.. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vzťah medzi predmetnými konaniami existuje, a to už z pohľadu navrhovateľa alebo z pohľadu toho, ktorých parciel sa majú jednotlivé administratívne konania týkať. Ak teda je určená náhradná výsadba na parcele, na ktorej mala prebiehať rekonštrukcia Hotela Pieris, neobstojí tvrdenie, že sa jedná o činnosti, ktoré so sebou nijako nesúvisia.
30. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že ďalší účastník konania nepochopil podstatu činnosti žalobcu ako environmentálneho združenia, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia. Ďalší účastník konania konštatuje, že konanie osôb žalobcu možno vyvodiť ako konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou/poznámkou ani nezaoberal, preto žalobca pri domnienke dobromyseľného konania žalovaného predpokladá, že sa s týmto výrokom ďalšieho účastníka konania nestotožnil. Žalobca považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že správny orgán nepoučil ďalšieho účastníka konania o význame verejnosti v konaniach vo veciach životného prostredia, a to napriek tomu, že pri konaní o povolení výrubu sa jednoznačne o také konanie jedná. Len samotné konštatovanie, že podanie opravného prostriedku je minimálne konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje útok na činnosť environmentálnej verejnosti ako takej a pochybovanie o nutnosti ochrany životného prostredia. Preto je možné konštatovať, že nie podanie opravného prostriedku žalobcu, ale postoj ďalšieho účastníka konania je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spochybňuje dôvodnosť ochrany životného prostredia a právo na priaznivé životné prostredie podľa článku 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky. Nevysporiadanie sa s daným tvrdením ďalšieho účastníka konania spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžp/103/2009 a uviedol, že v tomto prípade sa jedná žalobcu, ktorý ochraňuje verejný záujem životného prostredia a nie je preto možné akceptovať postoj ďalšieho účastníka konania.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol priebeh administratívneho konania a obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že preskúmal ich zákonnosť a celý spisový materiál v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Podľa právneho názoru žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie aj náležite odôvodnil, s čím sa taktiež žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.
32. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, žalovaný uviedol, že proces aplikácie práva musí vždy nevyhnutne zahŕňať aj interpretáciu príslušnej právnej normy, ktorej základom je správne objasnenie zmyslu a významu daného ustanovenia. Z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že stanovenie náhradnej výsadby má byť primerané vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu, pričom zákon túto primeranosť ale nijako nešpecifikuje. Zhodnotenie primeranosti náhradnej výsadby tak zostáva na individuálnom posúdení orgánom aplikujúcim právo. Pokiaľ ide o absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, v prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o náletové dreviny, ktorých výskyt na danom pozemku nie je v súlade s užívaním územia, vedenom v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast. Niektoré jedince sú mechanicky poškodené, rastú v prehustenom zápojí a vzájomne si konkurujú. Tieto skutočnosti boli podstatné pre rozhodnutie o súhlase s výrubom drevín. Z argumentácie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín nie je možné dospieť k záveru o nesprávnom alebo nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a ani k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, pretože primeranosť náhradnej výsadby bola vymedzená iným spôsobom ako porovnaním so spoločenskou hodnotou drevín určených na výrub. Orgán ochrany prírody stanovuje rozsah náhradnej výsadby vždy vo vzťahu ku odsúhlasenému výrubu a v posudzovanom prípade je primeranosť náhradnej výsadby zrejmá z pomeru počtu drevín náhradnej výsadby k počtu, zdravotnému stavu a obvodu kmeňov drevín určených na výrub. Navyše žalobca nijakým spôsobom ďalej neargumentuje, že by určená náhradná výsadba bola neprimeraná, len poukazuje na nevyhnutnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Z tohto dôvodu možno jeho argumentáciu považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými zisteniami a právnym posúdením vecí zo strany orgánu verejnej správy, ktorý však sám o sebe nepostačuje pre záver o dôvodnosti takto uplatnenej žalobné námietky. Žalobca nenamieta proti rozhodnutiu o súhlase na výrub drevín, ani proti určeným podmienkam vykonania výrubu, ale namieta len nedostatočnosť preukázania primeranosti určenej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu preto, že prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní nevychádzal z podkladov, na ktorých potrebu žalobca poukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že tento rozhodoval jednak na základe podanej žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín a taktiež na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou zo dňa 15.03.2021 za účasti zamestnanca konajúceho správneho orgánu, zástupcu ŠOP SR Správa TANAP a splnomocneného zástupcu žiadateľa. Na tomto konaní boli obhliadnuté dreviny, dotknutá parcela, na ktorej sa dreviny určené na výrub nachádzajú, bol posúdený charakter lokality, stav drevín aj dôvody ich výrubu a boli prijaté závery a opatrenia, ktoré boli prenesené do prvostupňového rozhodnutia, ako určené bližšie podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zo zápisnice z ústneho pojednávania tiež vyplýva, že žiadateľovi bola uložená povinnosť vykonať ako náhradu za výrub dotknutých náletových drevín náhradná výsadba v počte 100 ks drevín na parcele v jeho vlastníctve. Žalobca sa predmetného pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou nezúčastnil, preto nemohol objektívne zhodnotiť nevyhnutnosť/vhodnosť výrubu predmetných drevín ako aj primeranosť stanovenej náhradnej výsadby. V administratívnom konaní bolo zabezpečené stanovisko ŠOP SR Správa TANAP, ktorá súhlasila s vydaním súhlasu na výrub drevín, ktorých rozsah bol v teréne vyznačený, a to za určených podmienok, vrátane stanovenia rozsahu náhradnej výsadby. Žalobca, ktorý bol s týmito podkladmi prvostupňového konania oboznámený, súhlasil s výrubom drevín na základe žiadosti žiadateľa podľa predložených podkladov. Z obsahu podkladov, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, je zrejmé, že primeranosťou náhradnej výsadby sa prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní zaoberal a náhradnú výsadbu v počte 100 ks drevín považoval voči vykonanému výrubu za primeranú. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe zákonom povolenej správnej úvahy, ktorú žalobca nijakým spôsobom nespochybnil a ktorá bola náležite odôvodnená. Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizuje, prečo by mala byť náhradná výsadba stanovená prvostupňovým správnym orgánom neprimeraná, trvá len na tom, aby bola stanovená na základe výšky spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub napriek tomu, že zákon o ochrane prírody a krajiny takýto postup pri určovaní náhradnej výsadby obligatórne nestanovuje.
33. K námietke žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že prestavba Hotela Pieris súvisí s predmetným výrubovým konaním, žalovaný uviedol, že takýto súvis by bol pre rozhodnutie vo veci výrubu podstatný len v prípade, ak by zmena navrhovanej činnosti „prístavba a nadstavba bazéna, kongresovej haly a apartmánov - Hotel Pieris“ bola dôvodom k výrubu predmetných drevín.
Je však evidentné, že výrub sa má uskutočniť na iných parcelách ako tých, na ktorých má dôjsť k zmene navrhovanej činnosti. Samotná skutočnosť, že na danej parcele (A. B. XXXXX/X, k. ú. C.) sa má uskutočniť náhradná výsadba, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie o udelení súhlasu / nesúhlasu na výrub drevín. Správny orgán pri určovaní miesta náhradnej výsadby podľa okolností konkrétneho prípadu primárne vyberá pozemky vo vlastníctve žiadateľa.
34. Žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobných bodoch číslo 4.16 až 4.18 (v bode 30. odôvodnenia tohto rozsudku) sú irelevantné vo vzťahu k posúdeniu žiadosti o výrub v zmysle ustanovení § 47 a § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny a nemajú žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
35. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia zhrnul, že považuje prvostupňové rozhodnutie za dostatočne vierohodné a preskúmateľné, keďže v ňom prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, ktoré skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami bol pri vydaní rozhodnutia vedený. Argumenty účastníka konania sú dostatočne zohľadnené a vysvetlené. Žalovaný sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, v konaní prvostupňového orgánu verejnej správy nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Zároveň žalovaný uviedol, že na základe vyššie uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné a navrhol súdu zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 SSP.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe
36. Ďalší účastník konania sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.08.2022 vyjadril k správnej žalobe žalobcu, pričom k žalobnej námietke týkajúce sa absencie spoločenskej hodnoty drevín v napadnutých rozhodnutia uviedol, že je potrebné poukázať na nesprávne presvedčenie žalobcu, že zákonodarca zákonnou úpravou ukladá správnemu orgánu povinnosť určovať spoločenskú hodnotu drevín vždy, keď sa rozhoduje o náhradnej výsadbe drevín a následne určenú výšku náhrady povinne uvádzať v súhlase. Ani pri uplatnení extenzívneho výkladu z obsahu ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny za žiadnych okolností nevyplýva skutočnosť, že by určená spoločenská hodnota drevín bola nevyhnutnou podstatnou obsahovou náležitosťou vydaného súhlasu. Je nepochybné, že určenie spoločenskej hodnoty drevín je ponechané na správnej úvahe orgánu ochrany prírody a má sa použiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu. V súvislosti s vyššie uvedeným je preto potrebné poukázať na okolnosti odsúhlaseného výrubu drevín. V tejto súvislosti ďalší účastník konania poukázal na ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou dňa 15. 03. 2021 za účasti zamestnanca prvostupňového orgánu verejnej správy, zástupcu ŠOP SR Správa TANAP a splnomocneného zástupcu ďalšieho účastníka konania. Na ústnom pojednávaní a miestnom šetrení boli opätovne obhliadnuté dreviny a ich zdravotný stav. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou bola spísaná zápisnica, ktorá bola na záver pojednávania prečítaná a na znak súhlasu podpísaná všetkými prítomnými. Z miestneho zisťovania vyplynulo, že sa jedná o dreviny z náletu, ktoré nie sú v súlade s užívaním územia. Niektoré z drevín boli mechanicky poškodené (zlomené kostrové konáre, odlomený vrcholec), rástli v prehustenom zápoji a vzájomne si konkurovali. Zároveň nie je daná plocha v územnom pláne vedená ako funkčná plocha z jednotlivých lyžiarskych tratí. Zároveň poukázal na vyjadrenie zástupcu ŠOP SR Správa TANAP v zápisnici, ktorý vyjadril súhlas s výrubom predmetných drevín pri dodržaní podmienky náhradnej výsadby v počte 100 ks pôvodných druhov drevín a termínu výrubu v období od 1. októbra do 31. marca kalendárneho roka s tým, že zároveň výrubom nesmie dôjsť k poškodeniu okolitých drevín, ktoré majú na predmetnom pozemku zostať ponechané. Po zvážení dôvodov, ktoré uviedol ďalší účastník konania v doplnení žiadosti a s ohľadom na pripomienky zástupcov odbornej organizácie bol odsúhlasený výrub 35 ks drevín, ktoré boli vyznačené žltou farbou na kmeni stromu a na koreňovom nábehu. Počet kusov a druhové zloženie náhradnej výsadby prvostupňový orgán zvolil na základe odporúčaní odbornej organizácie. Ďalší účastník konania ku zápisnici doložil súhlas s náhradnou výsadbou na svojich pozemkoch A. B. XXXXX/X, číslo XXXXX/X G. B. XXXXX/X, katastrálne územie C.. Ďalší účastník konania zároveň poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.03. 2021, v ktorom žalobca uviedol, že súhlasí s výrubom podľa predložených podkladov. V rozhodnutí považoval za potrebné uviesť spoločenskú hodnotu drevín a úvahu akým spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená. Ďalší účastník konania k uvedenému poukázal na to, že vzhľadom k mechanickému poškodeniu a povahe drevín, ktoré neboli cielene vysadené a zároveň sa nachádzali na území v územnom pláne vedenom ako funkčná porucha zjazdových lyžiarskych tratí, nemožno na okolnosti prípadu nahliadať ako na výrub zdravých nenáletových drevín na území Tatranského národného parku, kde platí 3. stupeň
územnej ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa ďalšieho účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy pri posúdení prípadu musel zohľadniť a aj zohľadnil v súlade s § 17 ods. 10 a 11 vyhlášky o ochrane prírody a krajiny špecifické okolnosti prípadu, a teda, že ide o dreviny náletové a dreviny poškodené a dreviny, ktoré ohrozujú život a zdravie lyžiarov, najmä detí, keďže ide vzhľadom na svoju povahu o svah pre lyžiarov – začiatočníkov. Všetky uvedené skutočnosti boli správnym orgánom aj náležite preukázané, čo potvrdil žalovaný. Zároveň ďalší účastník konania uviedol, že dreviny sa nachádzajú na svahu, ktorý je využívaný a aj pred náletom drevín v minulosti dlhodobo bol využívaný na zjazdové lyžovanie, čím možno konštatovať, že dreviny okrem iného ohrozujú život a zdravie lyžiarov. Ďalší účastník konania však netvrdí, že správny orgán nemá nikdy povinnosť určiť spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín. Avšak v prípade ďalšieho účastníka konania po zohľadnení všetkých okolností prípadu a v súbehu s určenou, nepomerne väčšou náhradnou výsadbou, na strane prvostupňového orgánu verejnej správy objektívne nevznikla povinnosť určiť spoločenskú hodnotu drevín. Výpočet spoločenskej hodnoty drevín je nevyhnutný najmä v prípadoch stanovenia finančnej náhrady za vyrúbané dreviny. V prípadoch, kedy je stanovená náhradná výsadba, nie je nevyhnutné, aby bol výpočet spoločenskej hodnoty súčasťou rozhodnutia, ale aby bola v konkrétnom prípade náhradná výsadba primeraná vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu. Rozsah náhradnej výsadby sa určuje vždy vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu a v posudzovanom prípade je primeranosť náhradnej výsadby zrejmá minimálne z pomeru počtu drevín náhradnej výsadby (100 ks) k počtu (35 ks), zdravotnému stavu a obvodu kmeňov drevín určených na výrub. Taktiež ďalší účastník konania považoval za potrebné uviesť, že dreviny náletové a nezdravé budú nahradené čo do druhu pôvodnými druhmi drevín ako smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský. V prípade výrubu drevín by totiž určenie hodnoty drevín nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý po zistení, že ide o náletové dreviny, mechanicky poškodené dreviny, dreviny nachádzajúce sa na ploche v územnom pláne vedenej ako funkčná plocha zjazdových lyžiarskych tratí, ktorých výrub ŠOP SR Správa TANAP a žalobca odsúhlasili, nemal dôvod konať inak, ako výrub drevín odsúhlasiť a určiť ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť náhradnej výsadby, ktorej rozsah spoľahlivo určil tak, že počet náhradne vysadených drevín výrazne presahoval počet drevín odsúhlasených na výrub, t. j. vyrúbaných už poškodených drevín malo byť 35 ks a vysadených nových zdravých drevín malo byť 100 ks a čo do druhu nariadil výsadbu pôvodných druhov. V zmysle vyššie uvedeného tak niet pochýb, že náhradná výsadba bola vo vzťahu k odsúhlasenému výrubu primeraná a jej spoločenskú hodnotu na určenie primeranosti nebolo potrebné v súhlase konkrétne vyčísliť.
37. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho vysporiadania sa žalovaného zo súvislosťou medzi konaním o výrube drevín a konaním o prestavbe Hotela Pieris, ktoré podľa žalobcu jasne súvisia, keďže náhradná výsadba drevín sa má uskutočniť aj na parcele A. B. XXXXX/X, na ktorej sa má uskutočniť aj prestavba Hotela Pieris, ďalší účastník konania poukázal na to, že žalobcom tvrdený zistený súvis nielen neexistuje, alebo bol by aj absolútne irelevantný a nemal by žiaden vplyv na náhradnú výsadbu drevín. Skutočnosť, že parcela A. B. XXXXX/X je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, neznamená, že na nej nie je možná náhradná výsadba drevín. Na parcele A. B. XXXXX/X sa v súčasnosti nachádzajú výlučne dreviny. Je preto zrejmé, že zastavaná plocha a nádvorie, ktorým je parcela A. B. XXXXX/X je v súčasnosti využívaná iba na rast drevín a nie je zastavaná. Možná budúca výstavba na časti tohto územia však nebráni výsadbe náhradných drevín. Ďalší účastník konania ako dôkaz predložil výstrižok z katastrálnej mapy (príloha číslo 4) a výstrižok z katastrálnej mapy – satelit (príloha číslo 5).
38. Podľa ďalšieho účastníka konania je zrejmé, že k samotnej výsadbe drevín by nikdy nedošlo presne na ploche územia, na ktorej stojí alebo po prestavbe bude stáť Hotel Pieris, a to preto, že výsadba drevín na identickom mieste, na ktorom stojí nehnuteľnosť je samozrejme neobjektívne nemožná. Ďalšiemu účastníkovi konania nič nebráni, aby náhradnú výsadbu, ktorá sa má z časti uskutočniť aj na parcele A. B. XXXXX/X, na tejto parcele vykonal na takom mieste, na ktorom nestojí, resp. v budúcnosti nebude stáť Hotel Pieris.
39. K tvrdeniam žalobcu o povinnosti žalovaného poučiť ďalšieho účastníka konania o význame verejnosti v konaniach vo veciach životného prostredia sa ďalší účastník konania obmedzil len na krátke konštatovanie, že ide o tvrdenia bez právneho významu, ktoré do správnej žaloby nielen nepatria, ale sú aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď sa žalobca umelo snaží vytvárať žalobné dôvody bez právnej relevancie a akéhokoľvek objektívneho základu.
40. Na záver svojho vyjadrenia ďalší účastník konania uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy pri vydaní rozhodnutia a postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia netrpia vadami uvedenými v žalobných bodoch žaloby a pri ich vydaní nedošlo k žiadnym zásahom do práv žalobcu ako ani do práv celej verejnosti. Vzhľadom na uvedené ďalší účastník konania navrhol, aby súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Ďalší účastník konania si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania
41. Žalobca v republike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zotrváva na svojom tvrdení a to v rozsahu, že výrubové konanie nesúvisí s prestavbou Hotela Pieris. V danom prípade sa však žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril ako zabezpečil náležité zistenie skutkového stavu a ochranu prírody novou výstavbou, ak podľa rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia sa má na parcele A. B. XXXXX/X uskutočniť náhradná výsadba a zároveň prestavba sa uskutoční na parcelách A. B. XXXXX/X G. XXXXX/X. I. na uvedené, ak sa vykoná náhradná výsadba na predmetnej parcele a následne sa tieto stromy výrubu z dôvodu prístavby ako zabezpečil správny orgán takýmto rozhodnutím účel predmetného zákona. Takéto obchádzanie zákona a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedodržanie účelu zákona sa prieči ako dobrým mravom, tak aj právo na životné prostredie, ktoré je garantované Ústavou. Žalobca poukázal na to, že podľa tvrdenia ďalšieho účastníka konania, že samotný účastník potvrdil, že predmetná výsadba sa má uskutočniť na rovnakej parcele. V predmetnom tvrdení ďalší účastník konania poukazuje na skutočnosť, že nedôjde na tom istom mieste predmetnej parcely aj k výsadbe aj prestavbe. Tieto tvrdenia však mali byť preskúmané správnym orgánom. Žalobca nevylučuje, že tvrdenia, na ktoré poukazuje ďalší účastník konania nie sú pravdivé, ale mali byť predmetom preskúmania správnym orgánom. Správny orgán je povinný náležite zistiť skutkový stav veci, ak nepreskúmal rozsah prestavby ako mohol vedieť, koľko stromov je možné na danej parcele skutočne vysadiť alebo ako sa má s predmetnou situáciou vysporiadať. Správny orgán je povinný poskytnúť značnú ochranu práv chráneného Ústavou, a to právo na priaznivé životné prostredie v zmysle článku 44 až 45 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiada súd, aby rozhodol v intenciách doručenej žaloby.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (tzv. duplika)
42. Žalovaný v duplike uviedol, že v zákone o ochrane prírody a krajiny nie je explicitne stanovené, že rozhodnutie o výrube a stanovení náhradnej výsadby musí obsahovať aj výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Ustanovenie § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré spoločenskú hodnotu definuje, obsahuje iba demonštratívny výpočet situácii, kedy ju je možné uplatniť, preto zastáva názor, že orgán ochrany prírody a krajiny má iba možnosť využiť tento inštitút v prípade, kedy to považuje za účelné. Jej výpočet by mal tak opodstatnenie najmä v prípade stanovenia finančnej náhrady za vyrúbané dreviny, kedy sa určuje konkrétne stanovená finančná čiastka k úhrade, a v takomto prípade je nevyhnutné, aby orgán ochrany prírody, ktorý ju stanovuje mal po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu predstavu o tom, do akej výšky ju môže uložiť (ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 48 ods. 1, tretej vety. V prípade stanovenia primeranej náhradnej výsadby by „primeranosť“ mala vychádzať najmä z okolností daného prípadu (ako je počet drevín, ich zdravotný stav, dôvod výrubu, atď.), nie s porovnávania abstraktného čísla s hypotetickými nákladmi na výsadbu. V uvedenej problematike sa žalovaný podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a na tomto naďalej trvá. Čo sa týka žalobcom namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu správnym orgánom z dôvodu, že umiestnenie náhradnej výsadby má byť uskutočnené na mieste pre stavby Hotela Pieris a obáv žalobcu, že môže dôjsť k následnému výrubu náhradnej výsadby uvádza, že tvrdenia žalobcu považuje za absurdné. Je nelogické, aby žiadateľ o výrub umiestnil náhradnú výsadbu na mieste, kde mu dreviny budú brániť vo výstavbe a kde by mu z tohto dôvodu vznikli dodatočné náklady. Vlastníkovi pozemku, na ktorom drevina rastie vyplýva z ustanovenia 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny povinnosť sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Taktiež v zmysle ustanovenia § 47 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno uplatniť výnimku uvedenú v ustanovení § 47 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko pozemok, na ktorom má byť umiestnená náhradná výsadba sa nachádza v 3. stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Žiadateľ by tak v prípade zamýšľaného výrubu náhradnej výsadby potreboval opätovne súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom, v ktorom by sa znovu stanovila náhradná výsadba. Takýto nelogický postup zo strany žiadateľa nemožno očakávať a ak by aj k takému postupu došlo, záujmy ochrany prírody a krajiny by zostali zachované a vo výsledku
by sa len navýšili náklady žiadateľa. Žalovaný preto naďalej trval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol súdu zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 SSP.
Konanie na správnom súde
43. Žalobca v žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, Uznesením č. k. 30S/88/2022-100 zo dňa 18.08.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2022, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
44. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou 30S/88/2022 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou ZA-30S/88/2022.
45. Žalobca elektronickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.12.2023 doplneného podaním autorizovaným podľa osobitného predpisu dňa 27.12.2023 na výzvu správneho súdu, či trvá na nariadení pojednávania, oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, ibaže by súd pre účely rozhodovania o odmietnutí žaloby podľa § 28 SSP potreboval zistiť skutočnú vôľu žalobcu v súlade s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda, či skutočná vôľa žalobcu smeruje k nelegitímnemu uplatňovaniu práva. V takom prípade je potrebné zaviazať štatutára žalobcu k osobnej prítomnosti na pojednávaní za účelom poskytnutia svedectva. V každom inom prípade na pojednávaní netrvá.
46. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. o včas podanej správnej žalobe (§ 181 ods. 3 SSP) žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP) nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 22. 1. 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 10.01.2024 do 23.01.2024. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných bodov správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
Právny rámec
47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
48. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 42 ods. 1 a 2 SSP; (1) Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená : a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
c) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. (2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
50. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
51. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
52. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
53. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
54. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
55. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
56. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
57. Podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; Na účely tohto zákona sa považuje za drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len "drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku.
58. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 8 a 11 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; (1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. (2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. (8) Orgán ochrany prírody v lehote 15 pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 7 a) vydá súhlasné stanovisko k oznámenému výrubu,
b) výrub obmedzí, zakáže alebo určí podmienky jeho uskutočnenia, ak si to vyžadujú záujmy ochrany prírody a krajiny, alebo c) upozorní oznamovateľa výrubu, že nepodlieha oznamovacej povinnosti, ak zistí, že nejde o výrub podľa odseku 7. (11) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
59. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.
60. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
61. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
62. Podľa § 86 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; (1) Orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. (2) Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe žiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania podľa tohto zákona. Ustanovenie § 71 ods. 6 a 17 vo vzťahu k predvolaniu platí rovnako.
63. Podľa § 95 ods. 1, ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30.11.2022; (1) Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. (3) Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri: d) rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.
64. Podľa Článku 44 Ústavy Slovenskej republiky (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
65. Predmetom konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi na základe jeho žiadosti vydaný súhlas na výrub náletových drevín, uložené podmienky vykonania výrubu a uložená povinnosť náhradnej výsadby drevín v počte 100 ks (smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský) do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia na parcelách A. B. XXXXX/X, A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania.
66. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 podľa § 493e SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.
67. Žalobca v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože v administratívnom konaní absentoval výpočet spoločenskej hodnoty drevín a rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Žalobca vzniesol konkrétne žalobné námietky len voči tej časti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola uložená povinnosť náhradnej výsadby. Konkrétne žalobné námietky voči tej časti rozhodnutí, ktorými bol povolený výrub drevín, v správnej žalobe nevzniesol. Napokon aj z administratívneho spisu vyplýva, že elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 29.03.2021 žalobca vyjadril súhlas so samotným výrubom drevín s dôvetkom, že v rozhodnutí je potrebné uviesť spoločenskú hodnotu drevín a úvahu akým spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená.
68. Podstatnou otázkou v tomto súdnom konaní bolo, či správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a či bolo vadou v ich postupe, ak nezaobstarali určenie spoločenskej hodnoty drevín pri určovaní náhradnej výsadby.
69. Z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva pre orgán ochrany prírody povinnosť uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub drevín povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste na náklady žiadateľa, pričom má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy. Alternatívne, ak nie je možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby, toto zákonné ustanovenie umožňuje orgánu ochrany prírody a krajiny uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub povinnosť zaplatiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny resp. drevín. Náhradná výsadba môže byť realizovaná na pozemkoch vo vlastníctve žiadateľa, ale aj na pozemkoch, ktorých
žiadateľ nie je vlastníkom. V prípade, že má byť náhradná výsadba realizovaná na pozemku, ktorého vlastníkom nie je žiadateľ, môže mu byť uložená aj povinnosť starať sa o dreviny, najviac však na dobu troch rokov.
70. Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny zavádza cestou uvedených povinností, ukladaných obligatórne žiadateľom o výrub v súhlase na výrub, satisfakciu za povolený výrub drevín, teda účelom je, aby nedochádzalo k výrubu drevín bez toho, aby sa nevytvorili podmienky pre nahradenie vyrúbaných drevín inými novými drevinami, teda aby sa nahradila ekologická ujma spôsobená výrubom drevín. Zákon zavádza povinnosť pre toho, komu bol výrub povolený, realizovať náhradnú výsadbu alebo alternatívne zaplatiť finančné prostriedky, ktorých použitie je účelovo viazané a smeruje taktiež k tomu, aby sa vyvážil zásah do životného prostredia v podobe povoleného výrubu drevín.
71. Z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by náhradná výsadba alebo finančná náhrada mali byť vo výške rovnajúcej spoločenskej hodnoty drevín. Toto ustanovenie hovorí len pri finančnej náhrade, že sa uloží finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty dreviny určenej podľa § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny. Teda aj v prípade, že orgán ochrany prírody ukladá povinnosť finančnej náhrady, má možnosť správnej úvahy, do akej výšky uloží finančnú náhradu a nemusí to byť finančná náhrada vo výške rovnajúcej sa vyčíslenej spoločenskej hodnote drevín, pričom vždy budú zohľadňované konkrétne okolnosti danej veci. Možno zhrnúť, že ust. § 48 ods. 1 zákona o prírode a krajiny priamo pri finančnej náhrade odkazuje na výpočet spoločenskej hodnoty dreviny tak, že umožňuje orgánu ochrany prírody a krajiny uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Správnemu súdu je pritom z jeho rozhodovacej činnosti známe, že finančná náhrada je v praxi určená často percentom zo spoločenskej hodnoty drevín, napr. 30 % a pod., teda ani pri určovaní finančnej náhrady táto nemusí byť určená vo výške spoločenskej hodnoty drevín ale prihliada sa na konkrétne okolnosti veci. Pri ukladaní povinnosti náhradnej výsadby ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny neodkazuje na výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Až ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vymedzuje demonštratívne, použitím slova „najmä“ prípady, kedy sa spoločenská hodnota drevín uplatňuje, a pod písmenom d) sa v tomto zákonnom ustanovení uvádza, že sa spoločenská hodnota drevín uplatní aj pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a pri určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu, že ustálený výklad ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) v spojení s § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým žalovaný odôvodňoval neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí v prípade určenia náhradnej výsadby, je nezákonný, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
72. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/54/2019 zo dňa 12.02.2020, z ktorého vyplýva: „podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. V
súvislosti so samotnou podstatou výpočtu spoločenskej hodnoty sa kasačný súd stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmuje, že výška spoločenskej hodnoty (stanovená na základe výpočtu) je smerodajná pri určení výšky finančnej náhrady v prípade, ak nie je možné uložiť náhradnú výsadbu, čo jasne vyplýva z § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z.“
73. Žalobca namietal, že ak orgány verejnej správy oboch stupňov rozhodli bez toho, aby bolo zaobstarané vyčíslenie spoločenskej hodnota drevín, bol nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu nebola preukázaná, pretože v prejednávanej veci podľa správneho súdu mali orgány verejnej správy dostatok podkladov pre rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v prejednávanej veci ďalší účastník konania ako nájomca pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. C., žiadal o udelenie súhlasu na výrub náletových drevín na pozemku A. B. XXXXX/XXX (A. B. XXXXX), druhové určenie: „trvalé trávnaté porasty“. Nešlo teda o výrub na pozemkoch druhového určenia lesný pozemok, ale o výrub náletových drevín, za účelom udržiavacích prác, pričom odstránením predmetných drevín dôjde k uvedeniu prenajatého pozemku do pôvodného stavu a k splneniu povinností nájomcu voči prenajímateľovi Pozemkovému spoločenstvu bývalí urbarialisti obce Východná na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2012, čo vyplýva z udelenia súhlasu prenajímateľa s výrubom zo dňa 11.11.2019, ktorý je prílohou žiadosti o výrub zo dňa 18.11.2019. Bol predložený výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX, k. ú. C., z ktorého je zrejmé druhové určenie pozemku. Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste samom dňa 15.03.2021 a tohto ústneho pojednávania sa zúčastnili zástupcovia ŠOP SR Správa TANAP, zástupca ďalšieho účastníka konania a zamestnanec orgánu verejnej správy prvého stupňa. V stanovisku ŠOP SR Správa TANAP obsiahnutého v zápisnici z ústneho pojednávania a miestnej ohliadky zo dňa 15.03.2021 je uvedené, že po posúdení ekologických a estetických funkcií súhlasí s výrubom 35 ks drevín pri dodržaní podmienok náhradnej výsadby drevín, termínu výrubu a určenia ďalších podmienok, ktoré sú súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva podstatná skutková okolnosť, že išlo o povolenie výrubu náletových drevín, ktoré nie sú v súlade s využívaním územia a niektoré jedince boli mechanicky poškodené (zlomené kostrové konáre, odlomený vrcholec), rástli v prehustenom zápoji a vzájomne si konkurovali. Zároveň je plocha v územnom pláne vedená ako funkčná plocha zjazdových lyžiarskych tratí. Ďalšiemu účastníkovi konania bol povolený súhlas na výrub náletových drevín v počte 35 ks: vŕba rakyta 13 ks (9 ks pod 30 cm obvod, 2 ks 34 cm, 1 ks 33 cm, 1 ks 30 cm), topoľ 3 ks (1 ks 42 cm, 1 ks 60 cm a 1 ks 51 cm), smrek 17 ks (1 ks 60 cm, 1 ks 32 cm, 1 ks 35 cm, 1 ks 38 cm, 1 ks 20 cm, 2 ks 43 cm, 2 ks 30 cm, 2 ks 28 cm, 3 ks 24 cm, 1 ks 41 cm, 1 ks 11 cm a 1 ks 19 cm), borievka 2 ks do výšky 1 m. Povinnosť náhradnej výsadby bola taktiež určená v rozsahu 100 ks (smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský), ktorú uskutoční ďalší účastník konania na svoje náklady v termíne do dvoch rokov od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia na parcele A. B. XXXXX/X, C. A. B. XXXXX/X G. C. A. B. XXXXX/X, k. ú. C., ktoré sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania. Podľa správneho súdu orgány verejnej správy mali dostatok podkladov pre rozhodnutie vo vzťahu k určeniu rozsahu náhradnej výsadby.
74. Zároveň je podstatné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa neudelil ďalšiemu účastníkovi konania súhlas na výrub drevín v počte 109 ks drevín, na ktorých výrub žiadal udelenie súhlasu žiadosťou zo dňa 18.11.2019, teda nedošlo k paušálnemu udeleniu súhlasu v požadovanom rozsahu bez toho, aby bol preverený stav drevín a ich význam a funkcia na dotknutom pozemku na mieste samom. Žiadosť s prílohami, stanovisko ŠOP SR Správa TANAP, ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste, boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie orgánov verejnej správy. Aj zo stanoviska ŠOP SR vo vyjadrení k odvolaniu je preukázané, že ŠOP SR Správa TANAP posúdila konkrétne a vecne opodstatnenosť výrubu predmetných drevín, vykonala premeranie obvodov kmeňov vo výške 130 cm nad zemou, resp. výšky u drevín, ktoré nedosahovali 11 cm obvod kmeňa vo výške 130 cm, vyznačenie drevín určených na výrub podľa § 17 ods. 13 vyhlášky o ochrane prírody a krajiny a bol odporučený primeraný rozsah a druhové zloženie náhradnej výsadby. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval správny súd skutkový stav za spoľahlivo zistený a z rozhodnutí je potom zrejmé, prečo považovali orgány verejnej správy práve uloženú náhradu výsadbu, aj bez určenia spoločenskej hodnoty drevín, za primeranú.
75. Žalobca v správnej žalobe v súvislosti s námietkou nedodržania spoľahlivo zisteného stavu veci tiež poukazoval na to, že už v administratívnom konaní žiadal zabezpečiť zjednocujúce stanovisko ŠOP SR ku všetkým zámerom ďalšieho účastníka konania z dôvodu, že v zisťovacom konaní ŠOP SR uviedla negatívne stanovisko k zámeru prestavby Hotela Pieris, ale k výrubu, ktorý bol predmetom administratívneho konania, sa vyjadrila kladne. Žalobca namietal, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal
so súvislosťou medzi predmetným výrubovým konaním a prestavbou Hotela Pieris, keď tvrdil, že tieto navzájom nesúvisia. Žalobca uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že náhradná výsadba sa má uskutočniť na parcelách A. B. XXXXX/X, A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/X, v k. ú. C. a prestavba Hotela Pieris sa uskutoční na parcelách A. B. XXXXX/X G. A. B. XXXXX/X, v k. ú. C.. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vzťah medzi predmetnými konaniami existuje, a to z pohľadu navrhovateľa alebo z pohľadu toho, ktorých parciel sa majú jednotlivé administratívne konania týkať. Ak je určená náhradná výsadba na parcele, na ktorej mala prebiehať rekonštrukcia Hotela Pieris, neobstojí podľa žalobcu tvrdenie, že sa jedná o činnosti, ktoré so sebou nijako nesúvisia. Správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že predmetná požiadavka na zaobstaranie zjednocujúceho stanoviska ŠOP SR nie je dôvodná. Správny súd uvádza, že v danom prípade si stanoviská ŠOP SR vzájomne nekonkurujú vzhľadom na to, že pokiaľ existuje negatívne stanovisko ŠOP SR k prestavbe Hotela Pieris (čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné), potom je určenie náhradnej výsadby na dotknutej parcele A. B. XXXXX/X v súlade s týmto stanoviskom. Naopak v prípade udelenia kladného stanoviska u oboch týchto činností by sa mohlo eventuálne jednať o „konkurujúce“ činnosti, avšak o taký prípad však v posudzovanej veci nešlo. Správny súd preto nevzhliadol logickú rozpornosť medzi oboma stanoviskami. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že aj v prípade vydania súhlasu ŠOP SR s oboma činnosťami a s ich realizáciou, nemusia si bez ďalšieho predmetné činnosti navzájom „konkurovať“. V tomto smere je potrebné prisvedčiť argumentácii ďalšieho účastníka konania, že aj možná budúca výstavba na parcele A. B. XXXXX/X, v k. ú. C. nemusí brániť výsadbe náhradných drevín, ako aj argumentácii žalovaného, že žiadateľ by v prípade zamýšľaného výrubu náhradnej výsadby potreboval opätovne súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom, v ktorom by sa znovu stanovila náhradná výsadba vlastníkovi pozemku, na ktorom drevina rastie, nakoľko pozemok, na ktorom má byť umiestnená náhradná výsadba sa nachádza v 3. stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a podľa ustanovenia § 47 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno uplatniť výnimku uvedenú v ustanovení § 47 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa žiada uviesť, že zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje aj kontrolu dodržiavania rozhodnutí orgánov ochrany prírody na úseku náhradnej výsadby prostredníctvom výkonu štátneho dozoru (§ 71 zákona o ochrane prírody a krajiny).
76. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nevysporiadanie sa žalovaného s tvrdením ďalšieho účastníka konania, že konanie žalobcu spočívajúce v podaní opravného prostriedku je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na obsah ústavného článku týkajúceho sa práva na priaznivé životné prostredie a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp/103/2009. Uvedená žalobná námietka však neobsahovala žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňové orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Správny súd k uvedenému uvádza, že z citácie právnych predpisov, z poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ani z vlastných úvah žalobcu o tom, akým spôsobom má prebiehať rozhodovanie týkajúce sa veci ochrany prírody a krajiny a ani dôležitosť verejného záujmu na ochrane prírody a krajiny neposkytuje správnemu súdu žiadny priestor na to, aby mohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tejto žalobnej námietke chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z Ústavy ani z Dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis mutandis I.ÚS 56/01). Úlohou orgánu verejnej správy tak nebolo reagovať na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku uvedenú v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam, čo urobil tým, že dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia. Všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené a bránia tomu, aby mohol správny súd na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi a nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, konkretizovať, či nevyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná.
77. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvoria jeden celok) správny súd jeho nepreskúmateľnosť nezistil. Rozhodnutie žalovaného obsahuje rozhodné skutočnosti, aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom žalovaný dospel po vyhodnotení predloženej dokumentácie, aj vysporiadanie sa s uplatnenými odvolacími námietkami žalobcu, obsahuje teda náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
78. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti – atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
79. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
80. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.