Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-16-2017.pdf
PDF · 188.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne I. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XX, občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš proti žalovaným 1/ H. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXX, Z. J. I. X/ E. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXX, občianke SR, obidvaja právne zastúpení JUDr. Zuzanou Morháčovou, advokátkou, so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o vypratanie B. H. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. XXX E.X zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu, odbor katastrálny A. ako parcela registra „C“ č. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX E.X, R. F. A. Č.. XXXX pre katastrálne územie a obec S. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ oddelenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným dňa 14.03.2017 geodetom O. A. J. J. R. P., W. H. Č.. XX, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu A. H. Č. XXX/XXXX z a m i e t a .
II. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú spoločne a nerozdielne nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou zo dňa 09.05.2017 doručenou súdu dňa 10.05.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k CKN parcele č. XXX/XX, Z. H. Z. R. XXX E.X zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu, odboru katastrálneho A. R. P.. Ú.. S. I. H. S. „. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX E.X, R. F. A. Č.. XXXX H. P. Ú. I. Z. S. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ oddelenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX R. C. XX.XX.XXXX G. O. A. J. J. R. R. P.. Uviedla, že v dedičskom konaní po svojom otcovi H. T., F.. XX.XX.XXXX, F. T. S. XX, P. W. XX.XX.XXXX, Z. Z. C. F. D.. P. E. I. J. P. J. J. R. A. H. C. XXX/XX, C.. XXX/XX W. C.Ň. XX.XX.XXXX F. C. R. R. F. H.. Č.. XXX/X, S. Z. R. XXXX E.X, W. R. H. Č.. XXX P.. Ú.. S.. Takto bola nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená ako parc. č. XXX/X - Z. H. Z. R. XXXX E.X F. A. Č.. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a rovnako aj v súpise nehnuteľností po zápise ROEP. Dôkazom je osvedčenie o dedičstve C. XXX/XX, C.. XXX/XX W. C. XX.XX.XXXX I. R. W. A. Č.. XXX P.. Ú.. S. W. XX.XX.XXXX. Pri prevode vyššie uvedenej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou formou notárskej zápisnice notárkou D.. E. D. J. J.Í. R. A. H. F. XXX/XXXX, F. XXXXX/ XXXX W. C. XX.XX.XXXX F. P. C. D., F.. XX.XX.XXXX I. D. D., S.. J., F.. XX.XX.XXXX, Z. T. S. Č.. XX Ž. W., Ž.L. K. F. H.. Č.. XXX/X, Z. H., D. R. K. A. R. R. XXX E.X. V súčasnosti je tento pozemok vedený ako parcela registra „C" č. XXX/XX-Z. H. Z. R. XXX E.X v bezpodielovom spoluvlastníctve uvedených manželov. Prevod nehnuteľnosti sa vykonal v tejto zmenšenej výmere v záujme urýchleného uzavretia kúpnej zmluvy. Chýbajúca výmera XXX E.X, ktorá je predmetom tejto žaloby, je súčasťou pozemku žalovaných - parcely registra č. XXX/XX R. P.. Ú.. S., W. F. A. Č.. XXXX R. ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V priebehu uplynulého obdobia sa žalobkyňa snažila o nápravu ako na
orgánoch katastra ako aj u žalovaných, naposledy ústne v mesiaci apríl 2017, ale neúspešne a bola nimi odporučená s uplatnením jej nároku na súd.
2. Na odčlenenie chýbajúcej časti parcely vo výmere XXX E.X z parcely žalovaných v reg. „C“. H.. Č.. XXX/XX F. H. R. H.. S.. „. Č.. XXX/X Z. R. XXXX E.X T. R. G. H. Č.. XXXXXXXX-X/XXXX W. C. XX.XX.XXXX G. O. A. J. J.Í. R. R. P., W. H. Č.. XX, autorizačne overený 15.3.2017 a úradne overený odborom katastrálnym Okresného úradu Lučenec dňa 23.3.2017 pod č. XXX/XXXX. Podľa vyššie uvedeného geometrického plánu neoprávnene zabratá časť z pôvodnej parcely registra „L. Č.. XXX/X Z. R. XXXX E.X D. H. S. „. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. XXX E.X. Nakoľko súčasná evidencia v KN nezodpovedá pôvodným vlastníckym vzťahom, pričom žalobkyňa nemôže s nehnuteľnosťami nakladať a žalovaní na mimosúdne riešenie nepristúpili, žalobkyňa je nútená domáhať sa svojich práv na súde. Žalobkyňa má pritom naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko bez takéhoto určenia by bol výkon jej vlastníckych práv ohrozený a znemožnený. Preto žiada vysloviť, že je vlastníčkou časti parcely registra „B. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX E.X, W. F. A. Č.. XXXX H. P. Ú. I. Z. S. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/, oddelená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/ XXXX W. C. XX.XX.XXXX G. O. A. J. J. R. P. I. B. H.. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. XXX E.X.
X. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.06.2017 uviedli, že nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX H. Z. A., Z. I. P. Ú. S. F. W. P. W., P. R. R. H. T. H. C. XX.04.2011 Správou katastra A.. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k vyznačeniu hraníc pozemkov, nakoľko tieto boli vytýčené už za predchádzajúcich vlastníkov. Žalovaní 1/ a 2/ odkúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktoré mali predchádzajúci vlastníci zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.. Dňa 09.09.2011 si dali žalovaní 1/ a 2/ vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie nehnuteľností a určenie vlastníckych práv. Geodet S.Z. J., G. H. J. J. A., E.. S. XX nevytyčoval nové hranice pozemkov, len došlo k zmene parciel registra „E“ na parcely registra „C. Žalovaní 1/ a 2/ si po doručení žaloby dali geodetom S. J. vypracovať nový náčrt z dôvodu, či nedošlo k pochybeniu pri vypracovaní pôvodného geometrického plánu. G. J. dňa 12.06.2017 potvrdil, že k žiadnemu pochybeniu z jeho strany nedošlo, žalovaní 1/ a 2/ odkúpili nehnuteľnosti v stave, v akom sú zapísané toho času na LV č. XXXX H. P. Ú. S.. Poukázali aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS50/2010 - 11, ktorý vyslovil, že v prípadoch, ak tretí vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho, ktorý v čase prevodu bol vlastníkom, kupujúci sa stáva vlastníkom danej nehnuteľnosti. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva prevodcu (predávajúceho) totiž odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba (kupujúci). V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka, ale naopak od vlastníka. Zastávajú teda názor, že žalovaní 1/ a 2/ boli dobromyseľní pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobu považujú za nedôvodne podanú, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nie sú nositeľmi subjektívnej povinnosti a z toho dôvodu nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhli, aby Okresný súd Lučenec žalobu zamietol žalobu v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 04.07.2017 doručila vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných a návrh zmeny petitu. Uviedla, že stanovisko žalovaných je právne irelevantné. Žaloba je preukázaná dôkazmi. Nič na tom nemení ani doložený geometrický plán geodeta S. J. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX I. R. F. Q. O. G. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 12.06.2017, nakoľko tieto dôkazy sú v rozpore s preukázanými skutočnosťami. Neexistuje žiadny právne relevantný titul na zmenšenie výmery žalovanej parcely. Žalovanými predložené dôkazy vychádzajú z nesprávnych podkladov. Poukazuje aj na list Okresného úradu, katastrálneho odboru Banská Bystrica sp. zn. Z.Ú.-T.-P.-XXXX/XXXXXX zo dňa 06.08.2014, ktorý preveril jej žiadosť o prešetrenie parcely XXX/X Z. R. X XXX E.X R. R. XXX R. P. Ú. S. Z. A. I. P. W. D., Ž. P.A. Z. A. W. W. R. Č. W. XXX/XXXX F. W. H., Č. W., Ž. H. H. L. P. Č.. XXX/X W. R. XXX E.X I. W. H. R. X XXX E.X. K námietkam ohľadom nadobudnutia vlastníctva uvedenej parcely žalovanými a nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že tieto považujeme za nedôvodné. Namieta tvrdenie dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľnosti, nakoľko správanie žalovaných pred kúpou nehnuteľností ako aj po ich nadobudnutí svedčí o opaku. Žalovaní totiž napriek predloženým dôkazom svedčiacim vlastníckemu právu žalobkyne popierajú vlastníctvo žalobkyne k spornej časti pozemku a pri komunikácii s ňou uviedli, že aj keby bolo jej vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti preukázané, túto jej nevydajú, radšej ju odkúpia. Teda hrozí, že spor medzi stranami by nebol určením vlastníctva doriešený, preto navrhujú zmenu petitu žaloby v znení, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať a odovzdať žalovanej časť pozemku parcely registra
„C“. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. XXXX E.X, W. F. A. Č.. XXXX H. P.. Ú.. I. Z. S. R. T. R. Ž. X/ I. X/, Z. G. H. Č.. XXXXXXXX-X/XXXX G. O. A. a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadajú preto pripustenie zmeny žaloby. Súd na základe uvedeného návrhu pripustil zmenu žalobného návrhu.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Zdôrazňuje, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne, nakoľko nehnuteľnosť získala preukázateľne dedením a k návrhu na zmenu petitu dospela na základe chovania sa žalovaných, kedy je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia návrhu o určenie vlastníckeho práva by sa vec musela riešiť žalobou na vypratanie, kedy otázku vlastníckeho práva žiada riešiť ako otázku prejudiciálnu. Žalobkyňa predávala celú parcelu č. XXX/X vo vedomí, že sa jedná o parcelu v pôvodnej výmere tak, ako ju zdedila. Až pri predaji zistila, že jej výmera je zmenšená o XXX E.X. K zmenšeniu výmery došlo na základe opravy v katastri nehnuteľností, čiže administratívnym aktom v správnom konaní. Toto správne konanie považuje za vadné, lebo nie je prípustné, aby v správnom konaní sa zasiahlo do vlastníckych práv. V dôsledku toho bola rozhodnutím Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici vykonaná náprava, kedy došlo k zrušeniu rozhodnutie o oprave. Uvedený orgán tiež prikázal navrátiť spornú časť parcely č. XXX/X čo do výmery XXX E.X. Zdôraznil, že v prípade legálnej opravy podľa § 59 katastrálneho musí byť žalobkyňa ako vlastníčka o oprave upovedomená, čo sa nestalo, lebo žalobkyňa sa o zmene výmery jej pozemku nedozvedela. Poukázal aj na vykonanú ROEP v roku 2010, kde parcela č. XXX/X, ktorá je predmetom tohto sporu, resp. jej časť XXX E.X, bola vykázaná v súpise nehnuteľností po zápise do ROEP ako vlastníctvo žalobkyne. Žalobkyňa zdôraznila, že pri troške opatrnosti mohli u žalovaných vzniknúť pochybnosti o ich vlastníctve ohľadom výmery XXX E.X. Nakoniec geometrický plán, z ktorého odvodzovali svoje vlastníctvo k uvedenej výmere nebol autorizovaný, takže je možné pochybovať, či vôbec mohlo dôjsť k jej autorizácii. Aj keď kataster môže urobiť opravu aj z vlastnej iniciatívy, má také indície, že to v tomto prípade to bolo inak. Je dôležitou okolnosťou aj tá skutočnosť, že nevie, z čoho vychádzal spracovateľ geometrického plánu Ľ. H., keď bral do úvahy nezáväznú hranicu, tzv. neznateľnú hranicu, ktorá je vyznačená na pláne bodkovane . Záväzná je ale naopak listina dedičského rozhodnutia, v ktorom žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť do svojho vlastníctva v celej pôvodnej výmere X XXX E.X v zmysle pozemnoknižnej vložky, kde je jednoznačne uvedená u parcely č. XXX/X výmere X XXX E.X. Preto sa domnieva, že došlo k vážnemu pochybeniu pri vypracovaní geometrického plánu, z ktorého vychádzajú žalovaní, a preto je otázne, či žalovaní postupovali dobromyseľne. Pri troške opatrnosti a odbornosti geodet, ktorý geometrický plán vypracoval mal vedieť, že tzv. neznateľná hranica je nezáväzná, kedy nie je zrejmé, aké dôvody viedli zhotoviteľa Ľ.I. H. k tomu, že vypracoval geometrický plán, pri ktorom si nevšimol, že vychádza z podkladu technickej dokumentácie v rámci vyporiadania dedičských podielov, kedy si pôvodní nadobúdatelia rozdelili parcelu na polovicu pre svoje potreby tzv. neznateľnou hranicou. Takýmto postupom došlo k oprave výmery z X XXX E.X F. XXX E.X, Q. P. W. R. Z. XXX E.X. Predkladá technickú dokumentáciu, z ktorej vychádzal geodet a ktorá vznikla v rámci dedičského konania po poručiteľovi T. v rámci vyporiadania dedičských podielov. Poukazuje okrem dedičského rozhodnutia, kde žalobkyňa zdedila výmeru X XXX E.X, aj na výpis pozemnoknižnej vložky, kde je výmera X XXX E.X zapísaná. Predkladá aj výpis z majetkovej podstaty vložky č. XXX R. P.. Ú.. S., z ktorej notár pri dedičskom rozhodnutí vychádzal, pričom z tejto výmery mal vychádzať aj geodet. Pri dedení si totiž dedičia - súrodenci v rámci vyporiadania dedičských podielov rozdelili parcelu č. XXX F. XXX/X I. XXX/X I. P. E. S. R. X XXX E.X, čo bolo v čase, keď geodet H. vypracoval geometrický plán, pričom ale vychádzal z uvedenej neidentifikovateľnej línie, ktorá bola použitá len na vyporiadanie dedičských podielov, z ktorej vychádzať nemal. Zdôrazňuje, že kataster môže robiť opravy na základe vlastných zistení, ale už samotná tá skutočnosť, že geometrický plán Ľ. H. autorizovaný nebol, je významný. V tom čase kataster mal zistiť, že existovali len dovolené odchýlky a nemal takúto opravu pripustiť. V uvedenom období sa vychádzalo už z digitalizovanej mapy a tam táto neidentifikovateľná línia existovala. Poukazuje na početnú judikatúru z ktorej vyplýva, že oprava chyby katastrom nemôže založiť vlastnícke právo alebo zmeniť výmeru vlastníckeho práva, ako je napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 39/2011, ktoré uvádza, že „správa katastra nie je oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov. Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte totiž nie je riešenie vlastníckeho sporu, ktoré patrí výlučne do občianskoprávneho konania“. Keďže jedine súd môže v danom štádiu rozhodnúť o uvedenom spore, musela žalobkyňa iniciovať toto konanie, bola tak usmernená aj zo strany Správy katastra Banská Bystrica, ktorá uznala jej námietku a pôvodnú opravu chyby zrušila. Žalovaní určité pochybnosti mohli mať aj pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2011, kedy spornú nehnuteľnosť nadobudli od manželom M.Á.. Podľa tejto kúpnej zmluvy nadobudli parcelu č. XXX/X Z. R. X XXX E.X, I. I. H. Č.. XXX/X mala tú istú výmeru v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, pretože túto parcelu si rozdelili medzi sebou súrodenci v rámci vyporiadania dedičských podielov a oni si ju rozdelili v rovnakej výmere. Už vtedy mohli mať žalovaní pochybnosť o tom, že aj parcela č. XXX/X musí mať výmeru X XXX E.X v zmysle pozemnoknižnej vložky. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaní kupovali parcelu č. XXX/X W. H. R. Č.. XXX R. P.. Ú.. S.. Sporná parcela, bola zapísaná vo vložke č. XXX, avšak to bola pôvodne parc. č. XXX, ktorá bola rozdelená na dve časti a obidve sú v rovnakej výmere. Tieto parcely potom neskôr boli zavedené z registra „E“ do listu vlastníctva, takže nachádzajú sa nielen v pozemnoknižnej vložke, ale aj na liste vlastníctva.
6. Advokátka žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní uviedla, že navrhuje zamietnuť žalobu z dôvodu, nakoľko žalobkyňa predala parcelu, ktorá tvorí predmet sporu manželom D.P., a teda medzi žalobkyňou a žalovanými nie je žiaden právny vzťah. Žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, lebo nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazuje na to, že úmyslom žalobkyne bolo predať celú parcelu, teda aj tú výmeru, ktorú v súčasnej dobe žaluje, pričom k predaju manželom D. došlo v roku 2013 a k žiadosti o prešetrenie došlo až o rok neskôr. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosť ako parcely registra „E“ a až neskôr boli tieto parcely prevedené do registra „C“. V čase, keď ich žalovaní nadobudli, boli jednoznačne dobromyseľní. Ide o jednoduchých ľudí, ktorí len požiadali o úpravu pozemkov geometrickým plánom, kedy došlo aj k prevodu parciel do registra „C“, pričom v tejto súvislosti bola sporná výmera vyznačená geometrickým plánom ako vlastníctvo žalovaných. Preto boli žalovaní dôvodne v domnení ako právne neznalí ľudia, že im celá uvedená výmera pozemku patrí. Z týchto dôvodov zdôrazňuje, že žalovaní boli jednoznačne dobromyseľní pri nadobudnutí spornej nehnuteľnosti. K vyjadreniu advokáta žalobkyne, že najprv kupovali žalovaní parcelu č. XXX/X dodáva, že menovaní nemuseli mať vedomosť o tom, že existuje aj parcela č. XXX/ X. To, že existujú dve parcely v rovnakej výmere a že si ju rozdelili súrodenci v rámci vyporiadania dedičských podielov žalovaní vedomosť nemali, opak rozhodne preukázaný nie je. Zdôrazňuje, že Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, v žiadosti o prešetrenie postupu geodézie zo dňa 06.08.2014 uviedol, že katastrálny odbor má vykonať zmenu na parcele registra „L. Č.. XXX/X tak, že zruší R.Ý. XXX E.X a zapíše pôvodnú výmeru X XXX E.X s tým, že túto zmenu vykoná na parcele registra „E“ č. XXX/X, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve D.. S poukazom na toto stanovisko má za to, že nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne. Ďalej uvádza, že sa jedná o opravu chyby v katastrálnom operáte č. N. XX/XXXX na základe geometrického plánu, ktorý vypracoval geodet H.. Žalovaní si dali vyhotoviť geometrický plán geodetom J., ktorý bol riadne vydokladovaný, bol úradne overený a tento geometrický plán bol aj riadne zapísaný a na základe toho došlo k oprave v katastrálnom operáte č. N. XX/XXXX, ktorý však nebol zrušený. Preto výmera pozemkov, ktoré majú žalovaní je oprávnená tak, ako je aj zapísaná.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 21C/16/2017-77 zo dňa 04.10.2017, ktorým vyhovel žalobnému návrhu. Proti tomuto rozsudku žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali odvolanie podaním zo dňa 14.11.2017. Vo odvolaní uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosť akceptovaným spôsobom, t. j. kúpnou zmluvou podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. Žalovaní nijakým spôsobom nepochybili čo sa týka nadobúdania uvedenej nehnuteľností, a preto nie je dôvod na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti. Po doručení žaloby žalovaní 1/ a 2/ opätovne kontaktovali S. J., aby preverili, či došlo k pochybeniu z ich strany, prípadne zo strany geodeta pri vyhotovení geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX. Geodet konštatoval, že nedošlo z ich ani jeho strany k pochybeniu, čo potvrdil aj vyhotovením vytyčovacieho náčrtu zo dňa 12.06.2017. S. J. pri vyhotovení geometrického plánu nevytyčoval nové hranice pozemkov a vychádzal z reálneho stavu ako aj z listín, ktoré sa v tom čase nachádzali na katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že k užívaniu predmetných nehnuteľností zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo administratívnym zásahom v správnom konaní postupom katastrálneho orgánu, ktorý orgán v konečnom dôsledku tento postup označil za nesprávny, čiže vadný. Uvedené konštatovanie sa však nezakladá na pravde, nakoľko Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor v žiadosti o prešetrenie postupu geodézie - odpoveď zo dňa 06.08.2014 uvádza, že geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX R. G. Ľ. H., Q. F. S. J., stratil svoje opodstatnenie a z toho dôvodu uložil katastrálnemu odboru Lučenec, aby zrušil zápis vykonaný číslom zmeny XXX/XXXX na základe Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X XX/XXXX zo dňa 28.11.2011. Okresný úrad Banská Bystrica teda neoznačil za nesprávny postup zápisu zmien v katastrálnom operáte na základe Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. N. XX/XXXX zo dňa 09.09.2011, ktorý inicioval S. J. geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2011. Zápis, ktorým došlo k oprave výmery parciel v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ je platný a nikdy nebol spochybnený, resp. považovaný za nesprávny. V priebehu konania bol zo strany
žalovaných 1/ a 2/ navrhnutý ako dôkaz výsluch geodeta J., ktorý bol súdom prvej inštancie zamietnutý z dôvodu ekonomiky. Žalovaní naďalej trvajú na vykonaní uvedeného dôkazu, nakoľko sa S. J. vie vyjadriť k sporným skutočnostiam, konkrétne k rozdielnym výmerám parciel. Vzniknutý rozdiel vo výmerách ako u žalobkyne tak u žalovaných 1/ a 2/ bol spôsobený tým, že došlo k ich zmenšeniu v prospech pozemnej komunikácie, ktorej výstavba bola realizovaná vedľa týchto pozemkov. Žalovaní 1/ a 2/ boli pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľní, preto nie je dôvod, aby boli povinní vypratať a odovzdať žalobkyni predmetnú nehnuteľnosť. Navrhli vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/17/2018-129 zo dňa 05.03.2019 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným uskutočniť procesné práva, čo malo vplyv na spravodlivý proces ako aj výsledné rozhodnutie, keď nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, ktorý by mohol objasniť skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie, a to rozdielnosť výmer, čo žalobkyňa považuje za smerodajné a rozhodujúce. Tiež súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo tento navrhnutý dôkaz nevykonal, hoci tak urobiť mal. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je okrem iného uviesť, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa svoje tvrdenia opiera iba o protokol k oprave chyby č. N. XX/XXXX, ktorého závery žalovaní nepopierajú, súd ale žiadnu pozornosť nevenoval dôkazu protokol k oprave chyby v katastrálnom operácie č. N. XX/XXXX, ktorý má podstatný význam pre rozhodnutie a preukazuje tvrdenia žalovaných. Súd si nepovšimol určité medzery v tvrdeniach žalobkyne, ktorá na svoje tvrdenia nepredložila dôkazy, prípadne súd na doloženie týchto dôkazov ani žalobkyňu nevyzval. Základné tvrdenie žalobkyne vychádzal za z predpokladu, že jej bola ponížená výmera o XXX E., čo mala zistiť pri predaji pozemku parc. č. XXX/X. Z rozsudku však nevyplýva, že by súd vykonal dokazovanie touto zmluvou, z ktorej by bolo možné zistiť, či tvrdenie žalobkyne je dôvodné, taktiež, aby bolo preukázané, čo v skutočnosti predala, čo bolo predmetom tejto kúpnej zmluvy, napr., či predala parcelu celú alebo len jej časť. Argument žalovaných v tomto smere bol dôvodný. Súd ponechal nepovšimnuté tvrdenia žalobkyne, keď svoj nárok odvodzuje z výmery pozemku XXXX E., pričom nezodpovedal podstatnú otázku, akým spôsobom došlo k rozdeleniu parc. č. XXX, kedy a kým, na základe čoho dospeli k záveru, že táto parc. č. XXX bola nesporne rozdelená na dve parcely o rovnakej výmere XXXX E.2, akým spôsobom toto meranie vykonali, kto a či môžu preukázať, že výmera XXX/X má takúto výmeru v skutočnosti aj v prírode v medziach jej hraníc. Z predloženého dôkazu, osvedčenia o dedičstve C. XXX/XX vyplýva, že žalobkyňa dedila nehnuteľnosti v katastrálnom území S., okrem iného parcelu číslo XXX/X, roľa o výmere XXXX E. zapísanú vo vložke XXX, pričom ide o stav podľa katastra nehnuteľností v určenom operáte (súbor E). Žalobkyňa vo vyjadrení z 28. 2. 2018 sama uvádza, že na stanovenie tejto hranice nebol žiadny technicko geodetický podklad. Dokonca bez náležitého odôvodnenia tvrdí, že táto hranica medzi parcelami číslo XXX/X I. H.. Č.. XXX/ X je tzv. neznateľná a nezáväzná, pričom na druhej strane namieta jej výmeru bez toho, aby jej tvrdenie vychádzalo z poznateľnej hranice, čo je rozhodujúca skutočnosť, ktorú bezdôvodne popiera, naopak, žalovaní správne na túto skutočnosť poukazujú.
9. Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Podľa § 70 ods. 1 údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je teda druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" a záväzným údajom vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností nie je ani výmera parcely. Výmera parcely je chápaná ako odvodený údaj, prioritná vždy zostane časť zemského povrchu vymedzená skutočnými hranicami pozemku v teréne. Určovanie veľkosti výmery parcely závisí od mnohých faktorov, napr. do presnosti zamerania hraníc pozemku v teréne, zobrazenia parcely v katastrálnej mape a od výpočtu jej výmery. Pozemková kniha neručila za výmery. Vo vzťahu k pozemkovej knihe z hľadiska historického výkladu odvolací súd uvádza, že Nariadenie Ministerstva spravodlivosti z 15. 12. 1855, č.
222 (pozemnoknižný poriadok) uverejnené v ríšskom zákonníku v § 59 ods. 4 jednoznačne uvádza: Strana majetkovej podstaty neručí za správnosť vonkajších značiek, vlastnosti a výmery parciel v nich evidovaných. Zákon 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon) nehovorí o záväznosti svojich údajov. Taktiež zákon 22/1964 Zb. (o evidencii nehnuteľností) v § 6 hovorí o záväznosti údajov evidencie nehnuteľností, že sú podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín, avšak nehovorí nič o tom, či výmera je alebo nie je záväzná. Ak žalobkyňa odvodzuje svoj nárok od výmery, keď tvrdí, že z jej pôvodnej parcely ubudlo 1XX m2, ide o tvrdenie, ktoré bez ďalšieho nezakladá možnosť vyhovenia takejto žalobe. Potom nemožno považovať za nelogické tvrdenie žalovaných, že k strate výmery mohlo dôjsť aj výstavbou cesty. Práve z tvrdenia žalovaných vyplýva, že postupovali správne pri nadobúdaní nehnuteľnosti, nie je rozhodujúce, aká je ich konečná výmera pozemku. Rozhodujúce by bolo to, či nejakým spôsobom zasiahli do vlastníctva žalobkyne. Aby tomu tak bolo, musí žalobkyňa preukázať, ktorú konkrétnu časť pozemku jej žalovaní zaberajú, pričom v tomto prípade je rozhodujúci skutočný stav v prírode, reálne užívacie vzťahy, preukázanie, že žalobkyňa žalujúcu parcelu užívala, prípadne jej právni predchodcovia, že došlo k nedovolenému zásahu žalovanými do jej pozemku v tomto rozsahu. Z konania nevyplynulo, že by sa hranice menili na základe geometrického plánu, pri kúpnych zmluvách sa vychádzalo z pôvodného stavu priebehu hraníc. Ak žalobkyňa predávala pozemok, mala by rozhodne vedieť jeho polohu a rozsah v prírode, inak povedané, vedieť hranice jej pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy. Na preukazovanie vlastníctva pozemku nepostačuje odkaz na výmeru. S tým úzko súvisí aj námietka žalovaných ohľadom aktívnej legitimácie žalobkyne, s ktorou sa súd nevysporiadal. Ak žalobkyňa predávala celú parcelu, ktorá má uvedenú výmeru XXXX E., pričom táto bola reálne v prírode ohraničená, a kupujúci, ako noví vlastníci toto nenamietali, nedomáhajú sa vydania od žalovaných, nie je zrejmá aktívna legitimácia žalobkyne. Práve z tohto dôvodu je potrebné oboznámiť sa s touto zmluvou. Je dôležité, či bolo predaných XXXX E. I. XXX E.. Okresný súd mal taktiež vypočuť navrhovaného svedka J. na sporné okolnosti výmery. Je teda zrejmé, že rozhodnutie súdu trpí vadami v zistení skutkového záver a súd, hoci dôkazy vykonal, tieto nevyhodnotil, pričom mali význam pre rozhodnutie a taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz. Odôvodnenie nie je presvedčivé a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Taktiež na zistený skutkový stav nesprávne súd aplikoval rozhodujúce právne normy. V ďalšom konaní bude súd dôsledne procesne postupovať, vykoná dôkaz vypočutím svedka Sekerku, prípadne ďalšie dôkazy, pokiaľ budú navrhnuté a budú relevantné pre rozhodnutie. Pri rozhodovaní bude vychádzať z vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho súdu.
10. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že ešte v roku 2017 vydala Správa katastra Lučenec identifikáciu kde sa uvádza, že parcela č. XXX/X R. P.. Ú.. S. R. R. XXX R. R. X XXX E.X, čo je pozemok, ktorý vlastnia žalovaní, bola vyporiadaná na LV č. XXX na základe kúpnej zmluvy č. R. z 15.04.2011, pričom v kúpnej zmluve je pôvodná výmera X XXX E.X v súlade s pozemnoknižnou vložkou č. XXX. Zdôraznil, že krajský súd sa nezaoberal najdôležitejším argumentom žalobkyne, že opravou nie je možné riešiť prípady, keď dochádza k zmene práv a povinností, teda k vzniku vlastníckeho práva. Týmto spôsobom nemohli žalovaní nadobudnúť vlastníctvo k časti parcely. Jedná sa o administratívne konanie v správnom konaní a jedine súd môže zmeniť vlastnícke právo. V prípade sporu ohľadom výmery, teda v spore ohľadom vlastníctva k pozemku, môže rozhodnúť jedine súd. V tejto súvislosti poukazuje na § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Poukazuje na tvrdenie, že rozhodujúcim pre vykonanie opravy bol geometrický plán geodeta Sekerku, na druhej strane ale v rámci šetrenia výmery parcely Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov v liste zo dňa 02.06.2014 uviedol, že k vykonaniu opravy č. XX z roku 2011 zo dňa 28.11.2011 nebol predložený žiaden právne relevantný technický podklad, ale bol predložený záznam podrobného merania zmien vo fotokópii, z ktorej fotokópie je zrejmé, že tento nebol podpísaný, nebol na ňom ani odtlačok pečiatky. V protokole je uvedené, že chyba bola zistená pri vyhotovovaní geometrického plánu geodeta H., ktorý geometrický plán nebol úradne overený a geometrický plán ani záznam podrobného merania zmien nebol uložený v technickej dokumentácii. Tiež je otázne, prečo bola potom vykonaná opravy N. XX/XXXX G. J.. Má zato, že došlo k zmene hranice pozemku sporových strán. V súčasnosti je problematické označiť pôvodnú hranicu pozemku žalobkyne, lebo parcela č. XXX/X bola súčasťou celej veľkej parcely č. XXX, ktorá bola rozdelená na dve časti v roku 1933 a bola vyznačená hranica, ktorá bola v tom čase v prírode viditeľná. V podrobnostiach sa k veci vie vyjadriť žalobkyňa, ktorú navrhuje vypočuť. Poukazuje tiež na kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi M. a žalovanými zo dňa 22.03.2011, kde žalovaní nadobudli parcelu č. XXX/X R. R. A. X XXX E.X, pričom dnes na základe opravy protokolu chýb majú výmeru X XXX m2. Uvedená zmluva bola spísaná advokátom D.. Z. J., T. P. H. J., ktorý bol povinný v zmysle § 1 príslušného zákona o advokácii č. XXX/XXXX zmluvu autorizovať a zodpovedať za autorizáciu. Je to podstatná okolnosť, s ktorou by sa súd mal
vysporiadať. Poukazuje aj na to, že krajský súd síce hovorí o tom, že u parciel registra „E“ nemusí byť výmera presne určená, na druhej strane však zmluva bola uzavretá na výmeru X XXX E.X. Z identifikáciu parciel č. XXX/X I. Č.. XXX/X zo dňa 28.03.2017, z ktorých bola parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne, čo vyplýva z pozemnoknižných vložiek XXX I. XXX P.. Ú.. S. I. H. XXX/X vlastnia žalovaní je možné skonštatovať, že v roku 2017 boli obe parcely v pôvodnej výmere X XXX E.X. V súčasnosti však žalobkyňa má menej a žalovaní viac na základe protokolu k oprave chyby O.. J.. Žalobkyňa preukázala vlastníctvo verejnými listinami, ako je osvedčenie o dedičstve a pozemnoknižnými vložkami. Táto nová, súčasná hranica je zakreslená bez akéhokoľvek právne relevantného technického podkladu a je absolútne právne irelevantná. Pokiaľ žalovaní argumentujú tým, že geodet J. vytyčovacím náčrtom potvrdil správnosť geometrického plánu, na základe ktorého bola vykonaná oprava, je logické, že len potvrdil správnosť svojho postupu. Aj predložená ortofotomapa preukazuje, že súčasný stav je v rozpore s doteraz preukázanými skutočnosťami, verejnými listinami a technickými podkladmi, čo potvrdzuje aj prešetrenie a vybavenia žiadosti žalovaných katastrom nehnuteľností. Tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR 1CdO 11/97, ktoré uvádza, že určenie priebehu hranice v administratívnom konaní sa možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. V danom prípade ale došlo k porušeniu vlastníckeho práva ku škode žalobkyne. K namietanej pasívnej legitimácii žalobkyne dodáva, že táto predala len časť svojej výmery rodine D.L.P.. Vo zvyšku, ktorý nepredala, je naďalej aktívne vecne legitimovaná.
11. Záverom právny zástupca žalobkyne uviedol, že žiada, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Nehnuteľnosť, ktorej časť je predmetom tohto sporu, nadobudla žalobkyňa osvedčením o dedičstve s tým, že jej právni predchodcovia užívali túto nehnuteľnosť na základe reálnej deľby. Na základe nezákonnej opravy v katastri nehnuteľností došlo k oprave. Nezákonnosť opravy vyplýva zo stanovisko Okresného úradu Lučenec, odboru katastrálneho, ale najmä katastrálneho zákona, ktorý v § 59 hovorí, že opravu možno vykonať, pokiaľ je v rozpore s verejnou listinou. Ručne zakreslená bodkovaná čiara starej katastrálnej mape nie je rozpor s verejnou listinou. Medzi verejné listiny okrem iného patria rozhodnutia štátnych notárstiev a oprava bola vykonaná v rozpore s týmito listinami, pretože žalovaní nadobudli parcelu č. XXX/X R. R. X XXX m2. Pri predaji žalobkyňa predala svojej dcére a zaťovi len časť parcely a aj tu je vidieť, že zmluva je vo výmere záväzná. Žalobkyňa zistila až pri predaji, že nemohla predať X XXX E.X tak, ako jej vlastníctvu svedčili všetky doklady, mohla predať len to, čo má na liste vlastníctva a to je už aj odpoveď na námietku jej aktívnej vecnej legitimácie. Čiže nadobúdatelia parcely č. XXX/X preto nepodávali túto žalobu, lebo nadobudli len XXX E.X. Tak, ako hovoril svedok geodet A., na katastrálnej mape bola vyznačená neznateľná hranica, kedy sa táto hranica mala stanoviť za základe úradnej listiny, čiže mala parcelu rozdeliť na dvoje. Dôkazná situácia je teda jednoznačná. Spôsobom, akým sa stalo v tomto prípade nemožno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Ak prostistrana poukazovala na koncentračnú zásadu, tak chce poukázať na to, že ešte aj na poslednom pojednávaní predkladali žalovaní nové dôkazy, ako je ortofotomapa, ale aj tieto dôkazy osvedčujú len rozpačité tvrdenie svedka geodeta O.. J., čo hraničí s nie celkom serióznym konaním vo vzťahu k zmluve o nadobudnutí pozemkov. Pritom osobitne poukazuje na autorizačnú doložku, ktorou advokát zodpovedá aj za výmeru prevádzaných pozemkov. Zmluvou teda nie je možno nadobudnúť vyššiu výmeru. Zdôrazňuje, že výmery parcely registra „E“ nie sú záväzné, ale v právnych dokumentoch listinách, ako je aj kúpna zmluva, je výmera záväzná, kedy zmluva bola navyše spisovaná a autorizovaná bratom žalovaného 1/. Poukazuje aj na početnú judikatúru, ktorá dosvedčuje, že týmto spôsobom, opravou chyby, nie je možné nadobudnúť vlastníctvo a pokiaľ sa to tak stalo v katastri nehnuteľností, tak je to nezákonné. Opätovne poukazuje na to, že tá hranica nakreslená bodkovanou čiarou bez akéhokoľvek geometrického plánu a technického podkladu nie je hranicou, čiže bodkovaná čiara nie je hranica, pretože už aj v rokoch 1933, resp. 1937 existovali spôsoby, ako technicky zakresliť hranicu pozemku. Zo všetkých týchto dôvodov žiada žalobe vyhovieť.
12. Žalobkyňa I. J. uviedla, že pozemok, ktorý je predmetom konania, patril jej otcovi a bol oveľa väčší. V susedstve hospodárila rodina M., s ktorou jej rodina dobre vychádzala, spory o hranice pozemkov nikdy nemali. Na uvedených pozemkoch chodila pracovať už ako malé dievča vo veku 5-6 rokoch aj so sestrou asi do veku 14-15 rokov, čo si pamätá. Potom bol pozemok združstevnený, užívalo ho družstvo, rovnako aj susedný pozemok M. a aj ďalších a tým sa zmazali hranice. Pamätá si, že roľa parc. č. XXX bola oveľa väčšia ako teraz, ako ju vlastnia terajší vlastníci D.L.P.. Keď predávala pozemok, hranicu pozemku nevedela ukázať, ani ju im neukazovala, pretože všetko bolo zorané. Len si pamätá, že pozemok vo vlastníctve ich rodiny predtým siahal až za transformátor a dnes je už menší. Za predchádzajúceho režimu pozemky užívalo JRD Lovinobaňa a neskôr, keď boli pozemky vydané pôvodným vlastníkom, tak
uzavrela dňa 01.01.2003 nájomnú zmluvou č. XX/XXXX s Agro Rátka, s. r. o. Fiľakovo a potom v roku 2013 s Agro Detva. Keď žalovanú parcelu dala do nájmu pre Agro Rátka, tak dávala do užívania pozemky v celkovej výmere 0,2438 ha poľnohospodárskej pôdy, čo vyplýva z nájomnej zmluvy. Je pravda že v uvedenej zmluve nie je uvedená sporná parcela, pretože ju chcela použiť na stavebné účely, a preto už nebola prenajímaná. Predkladá aj nájomnú zmluvu s Agrosev, spol. s. r. o. bez uvedenia dátumu s tým, že celková výmera prenajatej pôdy je X XXX m2. Súd konštatuje, že v zmluve nie je uvedená žalovaná parcela. Táto je len priložená ako príloha ako parcela č. L. XXX/X Z. R. X XXX m2, avšak príloha nie je súčasťou zmluvy. Žalobkyňa zdôraznila, že jednoznačne zotrváva na tom, že pozemok vo vlastníctve jej otca je zmenšený, čo si pamätám z detstva. Hranica bola viac vzdialená od transformátora, ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/XX H. W. C. a v blízkosti parcely žalovaných. Žalovaný 1/ ju dlho prehováral, aby odpredala túto tú časť pozemku, ktorá je dnes predmetom žaloby a bol ochotný dobre zaplatiť, čo mnohokrát odmietla. Predať nič nechce, dohoda v tomto smere nie je možná.
13. Právna zástupkyňa žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších prednesov. Súhlasí so stanoviskom Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveným v zrušujúcom rozsudku. Poukazuje na to, že žalobkyňa nevie preukázať a ani nepreukázala svoje vlastnícke právo. Sama uviedla, že hranice pozemku poznala ešte ako malá, neskôr boli zorané a nevie ich už presne označiť, nevie ukázať rozhodujúce skutočnosti v prírode. Podmienkou úspešnosti žaloby o vydanie veci je, že niekto zadržuje protiprávne vec, čo v danom prípade preukázané nebolo. Taktiež má za to, že žalobkyňa vo veci nie je aktívne legitimovaná, pretože nikdy nevlastnila žalovanú parcelu XXX/ X, čiže túto skutočnosť namieta. Je pravdou, že žalovaní nadobudli predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou vo výmere X XXX E.X, avšak nadobudli ju ako pozemky registra „E“, kde register „E“ nezaručuje výmeru pozemkov, lebo išlo o ornú pôdu a nebola ani hranica určená. Nakoľko sa jednalo o ornú pôdu a žalovaní mali záujem postaviť na uvedenej parcele stavbu, bolo potrebné ju vyňať z pôdneho fondu. Na základe uvedeného požiadali geodeta S. J., aby vyhotovil geometrický plán na rozdelenie nehnuteľností, ktorým boli obnovené pôvodné hranice parciel EKN, a teda aj parcely č. XXX/X, tzn. že boli obnovené pôvodné hranice, ale nedošlo k ich zmene, došlo len k zmene výmer parciel. Z toho dôvodu geodet musel opraviť výmery parciel, ale, čo je podstatné, bez zmeny ich hranice. Samotný kataster v žiadosti o prešetrenie zmien údajov katastra zo dňa 20.01.2018 uviedol, že boli obnovené pôvodné hranice pozemkov EKN, opravovali sa teda len výmery parciel bez zmeny ich hranice. Zároveň uviedol, že priebeh hraníc parciel je totožný, t. j. v rámci spracovania registra pre dané katastrálne územie nedošlo ku zmene v grafickom zobrazení uvedených parciel. Žalovaní teda dobromyseľne nadobudli žalovanú parcelu a aj samotný kataster tiež uvádza, že čo sa týka údajov v pozemkovej knihe, tak tieto nie sú záväzné čo do výmery pri parcelách EKN, za správnosť ktorých pozemková kniha neručí. Z tohto dôvodu má za to, že tak, ako je daný tento stav, tak je ten stav platný, čo potvrdil aj geodet S. J. vytyčovacím náčrtom, ktorá bola predložená ako príloha zo dňa 12.06.2017. Menovaný geodet potvrdil, že nedošlo k pochybeniu pri vypracovaní pôvodného geometrického plánu, a teda ani žalovaní nepochybili, keď si rozdeľovali tieto nehnuteľnosti. Preto má za to, že tvrdenie žalobkyne nie je správne a navrhuje, aby bola žaloba zamietnutá. Protokol o oprave chýb č. XX/XXXX bol urobený na základe geometrického plánu S. J. zo dňa 09.09.2011. V tejto súvislosti predkladá aj mapu kat. úz. S., ktorá odráža reálny stav spolu so stavom uvedeným v katastri. Zdôraznila, že na mape je vidno parcelu č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných a vznikla rozdelením parcely č. XXX/X. H. Č.. XXX/X, ktorá patrí manželom D.L.P., bola tiež rozdelená na parcely č. XXX/XX, XXX/XX I. XXX/XX z dôvodu vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z tejto mapy vyplýva, že ako do parcely D.L.P., tak do parcely žalovaných zasahuje cesta, čiže aj to môže mať vplyv na znížení výmery. Ďalej na hraniciach týchto dvoch pozemkov je plot D.L.P., ktorý je čiastočne posunutý na parcelu žalovaných, čím došlo k zmenšeniu ich výmery. Čo sa týka geometrického plánu O. A., poukazuje na to, že Katastrálny odbor Lučenec v žiadosti o prešetrenie zmien údaja katastra zo dňa 20.01.2018 uvádza, že týmto geometrickým plánom sa neobnovoval právny stav pozemku v EKN XXX/X. Preto tvrdí, že týmto geometrickým plánom došlo k posunu hraníc.
14. Záverom uviedla, že zastáva názor, že žalovaní nadobudli predmet sporu na základe kúpnej zmluvy, kedy je pravdou, že ho vyhotovil brat žalovaného 1/. Došlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený dňa 15.04.2011. Jednalo sa o parcely registra „E“, ktorých výmera je nezáväzná, čo potvrdil jednak geodet A. ako aj geodet J., to znamená, že táto výmera sa môže meniť. Čo sa týka hraníc pozemku, ktoré odkúpili žalovaní od M., tieto sa nezmenili. Boli vytýčené ešte počas vlastníctva M., teda žalovaní odkúpili nehnuteľnosti tak, ako boli zakreslené v katastrálnych mapách. Tak aj v prípade vyhotovenia geometrického plánu geodetom S. J. došlo síce k rozdeleniu nehnuteľností, ale boli obnovené pôvodné hranice parciel EKN, a teda aj parcely č. XXX/X, čo potvrdil aj
samotný kataster, ktorý to uviedol v odpovedi zo dňa 20.01.2018, že priebeh hraníc je totožný a v rámci spracovania registra pre dané katastrálne územie a nedošlo ku zmene v grafickom zobrazení parciel. Na dnešnom pojednávaní geodet J. rovnako uviedol, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a v zmysle údajov, ktoré boli platné v tom čase, teda vychádzal z údajov, ktoré boli uvedené v katastri pri vypracovaní geometrického plánu ohľadom parcely č. XXX, ktorá bola už v tom čase rozdelená na parc. č. XXX/X I. XXX/X. Zároveň uvedený svedok vypovedal tak, že nemal dôvod skúmať spätné rozdelenie parciel, či je správne alebo je nesprávne, a teda uviedol v geometrickom pláne stav platný v tom čase, čiže vychádzal z grafického zobrazenia parciel. Zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobkyňa počas celého konania uvádzala, že došlo ku chybe v protokole o oprave chyby č. N., ktorý mal byť podľa jej názoru zrušený, avšak nikdy nebol zápis na základe protokolu o oprave chyby č. N. spochybnený, teda tento zápis je platný a záväzný až do dnešnej doby. Pokiaľ žalobkyňa zastáva názor, že došlo k pochybeniu ešte pri rozdelení parcely pôvodnej č. XXX, pri vykonaní ROEP-u, tak v tomto prípade namieta aj pasívnu legitimáciu žalovaných, pričom v tomto prípade by mal byť žalovaným kataster a nie terajší žalovaní, nakoľko žalovaní boli dobromyseľní pri nadobúdaní nehnuteľností. Žalovaní postupovali v zmysle platných právnych predpisov rovnako ako geodet O.. J. postupoval podľa údajov katastra, ktoré sú záväzné a platné a z toho dôvodu zastáva názor, že žaloba je podaná neoprávnene. Navrhuje, aby bola v celom rozsahu zamietnutá.
15. Žalovaný 1/ H. J. na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou kupovali pozemok od rodiny M., ktorý v súčasnej dobe užívajú. Predávajúci im obom ukázali hranice pozemkov vrátane sporných pozemkov. Pozemky si prehliadli aj cez internet na katastrálnom portáli, kde sú zakreslené tak, ak ich kúpili. Ten proces kúpi trval niekoľko rokov, takže pozemky viackrát prehliadali, pričom bolo v ich záujme si kúpu dobre zvážiť a pozemky dobre obhliadnuť, keďže chceli stavať a museli vedieť, či sú pozemky vhodné na stavbu, resp. zástavbu. Na presnú výmeru pozemkov si už nepamätá, lebo kupovali viacero parciel. Kúpnopredajnú zmluvu vypracoval jeho brat, ktorý je advokát. Žalobkyňu nikdy o predaj pozemkov nežiadal. Na dotaz žalobkyne uvádza, že v jeho firme pracuje aj zamestnanec menom M., o ktorom si myslí, že je v rodinnom vzťahu s predávajúcou, ktorá mu pozemok predávala. Svojho zamestnanca za žalobkyňou neposielal, aby jednal o predaji jej pozemku a ani neponúkal žiadnu cenu žalobkyni. Považuje za nutné dodať, že v obci S., kde sa presťahoval, sa stretol s tým, že sa vravelo, že žalobkyňa nehovorí vždy pravdu, že niektoré skutočnosti obchádza. Napríklad mu tvrdili starosta a člen stavebnej komisie zo stavebného úradu, že žalobkyňa v súvislosti s konaním o vydanie stavebného povolenia a zmenu pozemkov, kedy jej žiadosti nebolo vyhovené, v rozpore so skutočnosťou mala tvrdiť, že si pozemky odkúpila od neho. Odkedy pozemky s manželkou kúpili, čo bolo v roku 2011, na spornej hranici nedošlo k žiadnym zmenám ich hraníc. Keď im prišlo predvolanie na toto pojednávanie prvýkrát, mali záujem vec riešiť a znova požiadali o premeranie celého pozemku geodeta J., ktorý robil geometrický plán, lebo chceli mať istotu, že postupovali správne.
16. Svedok O. A. uviedol, že hranica parciel XXX/X I. XXX/2 bola označená iba bodkovanou čiarou, t. j. neznateľnou hranicou, ktorá naznačuje iba smer rozdelenia parcely. Podľa jeho názoru sa v danom prípade malo vychádzať z výmery parciel, kde súčet parcely XXX bol v dovolenej odchýlke a tá sa mala rozdeliť na polovicu podľa mierky mapy, ktorá sa vypočítava zo vzorca, plus mínus asi XX E.X. Parcela 207, resp. parcely z nej vychádzajúce rozdelením, ako parc. č. XXX/X I. XXX/X sú v dovolenej odchýlke. Táto bola XX E.2, čo je v poriadku, kedy na obe parcely rozdelením vychádzalo XX m2. Uvedené výmery mali byť iba rozdelené, nie tak, ako je to uvedené v ROEP, kde bola neznateľná hranica zdigitalizovaná a tá bola vzatá za záväznú. Svedok v ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru sa vypracúva geometrický plán tak, že sa kontroluje nielen výmera pozemku, na ktorý sa geometrický plán robí, ale sa skontrolujú výmery susedných pozemkov a pokiaľ sa zistia rozdiely, tak sa to upraví v rámci úradnej odchýlky. Keby sa bolo tak postupovalo, nie je tento súdny spor. Geometrický plán S. J., ktorý mu bol predložený, bol robený podľa smerníc, avšak čo sa týka výmery parciel XXX/X I. XXX/X je podľa neho hranica sporná, nakoľko výmera sa upravovala na tú výmeru, ktorá bola na katastri vedená ako grafická, to je tých X XXX E.X a nie tých X XXX E.X, ktorá podľa jeho názoru mala byť. Geometrickým plánom sa môže meniť hranica, avšak len upravovať, čo sa malo urobiť aj v tomto prípade, pretože pri vypracovaní geometrického plánu sa kontrolujú aj výmery alebo hranice susedných pozemkov. Vychádza sa z listov vlastníctva a iných podkladov. Keďže v danom prípade bolo jasné, že by potom na susednej parcele chýbala určitá výmera, tak toto sa nemalo urobiť opravou, ale mala sa hranica posunúť na tú hranicu, ako uvádza list vlastníctva, nie urobiť zmenu výmery opravou. Podľa vyjadrenia katastra jeho geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý vypracoval, sa neobnovoval právny stav k pozemku EKN parcely č. XXX/X, pretože nevychádzal z EKN parcely, ktorá už v písomnej časti neexistuje, pretože ju nahradili
CKN parcely, ktoré sú zapísané v katastri. Takže musel uvádzať len CKN parcely. Iné by bolo, keby mal súdny spis a na základe požiadavky súdu by mal vychádzal z pôvodného stavu. On musel vychádzať z existujúceho stavu, ktorý je zapísaný v katastri. Podľa jeho názoru geodet O.. Ľ. H. postupoval správne pri vypracovaní svojho geometrického plánu. On zameriaval parcelu č. XXX/X, ktorá patrí žalobkyni a práve tam zistil, že sa znížila výmera a chcel ju dať do pôvodného stavu, do pôvodnej výmery.
17. Svedok S. J. uviedol, že vo veci vypracoval geometrický plán a na základe toho určil hranice pozemkov tak, že vymedzil dnešné vlastnícke a tým pádom aj užívacie právo žalovaných a rodiny D.L.P.. Vychádzal pri tom z platných údajov v katastri a to z parciel registra „E“, ktoré sú riadne zakreslené na mape a vychádzajúc z nich určil hranicu pozemkov, aj tú, ktorá tvorí problémovú hranicu medzi stranami sporu. Pri zameraní uvedená parcela bola veľkou lúkou, kde neboli žiadne hranice, takže nemohlo dôjsť k zmene hraníc, ale sa vymedzili hranice medzi pozemkami oboch sporových strán. K tomu uvádza, že v teréne síce hranica určená nebola, ale bola určená na mape. Vychádzal z údajov zakreslených v katastri. K záväznosť hranice, ktorá je na katastrálnej mape (č. l. 66) vyznačená ako bodkovaná hranica a ktorá tvorí hranicu medzi EN parcelami č. XXX/X I. Č.. XXX/X svedok uviedol, že hranica takto vyznačená bola od čias E. Q. a je prevzatá v stave, v akej sa nachádza, aj keď bola zle zakreslená. Uvedená hranica je teda považovaná za platnú a tak je prevzatá a pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bodkovaná hranica je vyznačená zle, musí to dokázať. Čo sa týka pojmu neznateľná hranica uvádza, že neznateľná hranica je tá, ktorá nie je vyznačená v teréne. Zaoberal sa tým, ako je vyznačená parcela č. XXX/X I. Č.. XXX/X. Protokol k oprave chyba v katastrálnom operáte č. N. XX/XXXX výmery pozemkov nezmenil. V katastri totiž neplatia údaje o výmere pri parcelách registra „E“, tam sú dôležité hranice. Môžu byť iné výmery, to kataster vie a akceptuje. Čo neakceptuje alebo čo je podstatné a na čo sa musí prihliadnuť, sú práve hranice zakreslené v mape a on vychádzal z tých hraníc. Zdôrazňuje ale, že nezmenil výmery parcely registra „C“, pretože pozemok patriaci žalovaným bol evidovaný v registri „E“ a tam sa výmera hraníc môže meniť. Aj žalobkyňa mala zapísanú svoju parcelu č. XXX/X na liste vlastníctva len ako parcelu registra „E“. Za tejto situácie teda výmery mohol meniť, je to oprávnením každého geodeta pri parcelách registra „E“. Jednoznačne ale vychádzal z katastrálnej mapy a z tej tzv. vybodkovanej hranice, ktorá tvorila hranicu medzi parcelami č. XXX/X I. Č.. XXX/X, ktoré boli v tom čase v registri „E“. Nesúhlasí s tvrdením geodeta O. A., lebo hranica vyznačená na mape či je neznateľná alebo nie je, pokiaľ je vyznačená, je hranicou, z ktorej musel vychádzať. Problémy pri overovaní geometrického plánu v katastri nehnuteľností nemal. Geometrický plán overovala O.. A., ktorá je jeho manželka. Svedok zdôraznil, že v čase vypracovania geometrického plánu už bola pôvodná veľká parcela č. XXX S. F. H. Č.. XXX/X I. Č.. XXX/X. P. Z. S. H. XXX dodal, že nebol povinný sledovať, či k tomu rozdeleniu došlo správnym spôsobom. Podľa jeho názoru cestná komunikácia, ktorá sa nachádza na mieste samom, jednoznačne zasahovala do pôvodnej parcely č. XXX, bola posunutá smerom k parcele č. XXX a zasahuje tak do parcely žalovaných a aj do parcely rodiny D.L.P., teda zasahuje do výmery parcely č. XXX/X. Predkladá o tom mapu. Nahliadnutím do aktuálnej ortofotomapy v spise pri parcele označenej ako č. XXXX/X, cesta, ktorú označujú dve čierne čiary, je viditeľná kolmo hore svetlá čiara, čo je existujúca cesta v jej reálnom rozsahu, aká je v súčasnej dobe a na mape má farbu svetlozelenú. Cesta je širšia a zasahuje do uvedených parciel. Na mape bola dávno iná cesta, ale dnes sa stavajú cesty oveľa širšie ako v minulosti. Predkladá o tom aj mapku, z ktorej vyplýva hranica cesty v jej reálnom rozmere, ktorú mapu spracoval v rok 2011 alebo 2014, keď vypracoval geometrický plán pre žalovaných. Uvedená mapa sa týka len parcely XXX/X, A. H. Č.. XXX/X nebola predmetom jeho merania. Na ortofotomape v súdnom spise vie ukázať, kde zasahuje cesta do parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve D., pretože cesta má inú farbu ako pozemky.
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, osvedčením o dedičstve, listami vlastníctva č. XXX, Č.. XXXX I. Č.. XXXX P.. Ú.. S., geometrickým plánom O. A. a identifikáciou parciel č.., vyjadrením žalovaných, geometrickým plánom S. J., vytyčovacím náčrtom, návrhom na zmenu petitu, žiadosťou o prešetrenie postupu geodézie, duplikou, usmerním Úradu geodézie, kúpnou zmluvou medzi žalovanými a I. I. I. M., kúpnou zmluvou medzi žalovanými a Ing. H. I. W. M., oznámením o zistení chyby vo výmere v operáte KN, protokolom o oprave chyby č. N., návrhom na vykonanie záznamu, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu, zistením nezrovnalostí pri výmere parciel, protokolom o oprave chyby č. N., mapou neznateľnej hranice medzi parcelami č. XXX/X I. Č.. XXX/X, pozemnoknižnými vložkami č. XXX I. Č.. XXX P.. Ú.W.. S., vyjadrením žalovaných k odvolaniu, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu, stanoviskom Okresného úradu Banská Bystrica k žiadosti o prešetrenie výmery parcely, vyjadrením žalovaných k vyjadreniu žalobkyne, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením žalovaných, žiadosťou o prešetrenie zmien údajov v katastri nehnuteľností, odpoveďou,
vyjadrením žalobkyne, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, notárskou zápisnicou o kúpnej zmluve medzi I. J. a rodinou D., vyjadrením žalovaných, ortofotomapou, ROEPom S., výpisom z katastra nehnuteľností, náčrtom geodeta J. a obsahom spisu Okresného súdu Lučenec XD/XXXX/XXXX o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva po H. T..
XX. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa I. J. osvedčením o dedičstve zo dňa 18.02.1997 vydaným D.. P. E. F. I. J. P. J. J. R. A.L. H. C., C. H. H. H. T., P. W. C. XX.XX.XXXX, ako dcéra poručiteľa nadobudla do vlastníctva parcelu č. XXX/X, S. Z. R. X XXX E.X R. R. R.P. XXX R. P.. Ú.. S.. Uvedená parcela vrátane jej výmery bola prevedená z pozemnoknižnej vložky č. XXX I. C. A. R. Č.. XXX P.. Ú.. S. I. H.. Č.. XXX/X, Z. H. Z. R. X XXX m2. V rolu 2013 pri prevode uvedenej nehnuteľnosti do spoluvlastníctva manželov C.I. I. D. D. Ž. W., Ž. R. H. XXX/X D. R. A. R. S. XXX E.X. Žalobkyňa následne kúpnou zmluvou F., F. zo dňa 18.06.2013 previedla na manželov D. parc. č. XXX/X R. R. XXX m2 tak, ako táto výmera bola vyznačená na liste vlastníctva. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v zmysle dedičského konania v roku 1997 nadobudla parcely č. XXX/X J. výmerou, ktorá bola vyššia o XXX E.X, žalobou zo dňa 09.05.2017 žiadala určiť svoje vlastnícke právo ku zvyšku výmery XXX E.X voči žalovaných 1/, 2 s tým, že sporná výmer XXX E.X tvorí ich vlastníctvo ako súčasť parcely registra „C“. Č.. XXX/XX Z. R. X XXX E.X, P. D. R. F. A. Č.. XXXX R. P.. Ú.. S.. Žalobkyňa pristúpila k riešeniu vlastníckeho práva so žalovanými 1/, 2/ aj formou mimosúdnej dohody, avšak žalovaní s jej návrhom nesúhlasili, preto žalobkyňa následne žiadala o zmenu návrhu vyprataním nehnuteľnosti. Zmenu návrhu súd pripustil.
20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
21. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Podľa § 119 ods.1, 2 OZ sú veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
23. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.
25. Podľa § 70 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
26. Podľa ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
27. Podľa § 59 ods. 1, 2 písm. g/ Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. Okresný úrad opraví výmeru parcely registra "E".
28. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva a následne zmenou návrhu o vypratanie časti pozemku o výmere XXX E.X ornej pôdy z parcely registra „B. Č.. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX E.X, W. R. P. F. Z. Ú., Z. P. A. F. A. Č.. XXXX H. P.I. Ú. I. Z. S. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/. O vypratanie časti parcely č. XXX/XX R. R. XXX
E.X sa žalobkyňa domáhala s odôvodnením, že táto časť parcely bola pôvodne v jej vlastníctve na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom otcovi H. T. R. W. S. F. D.. P. E. I. J. P. J. J. R. A.Č. H. C., C. XXX/XX W. C. XX.XX.XXXX. K tomuto názoru dospela na tom základe, že uvedeným osvedčením o dedičstve zdedila po poručiteľovi H. T. H.. Č.. XXX/X, S. Z. R. X XXX E.X R. R. R. XXX R. P.. Ú.. S.. Ž. P. W. Z. I. I. I. M. W. C. XX.XX.XXXX Z. H. S. „. Č.. XXX/X Q. R. R.Ý. X XXX E.X, P. Z. H. Č.. XXX/1 aj s ďalšími odkúpenými nehnuteľnosťami je v súčasnej dobe vedená ako parcela registra „C“ č. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX E.X R. F. A. Č.. XXXX H. P.. Ú.. I. Z. S. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že parcela č. XXX/XX, Z. H. Z. R. X XXX m2, vznikla na základe kúpnych zmlúv žalovaných 1/ a 2/ z parciel registra „E“. Č.. XXX/X, XXX, XXX/ X I. XXX/X, kedy rozsah hranice bol tvorený rozhodnutím Okresného pozemkového úradu Lučenec o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy č. A. zo dňa 02.11.2011 na základe geometrického plánu S. J. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX. Vyhotoveniu a overeniu geometrického plánu predchádzala žiadosť zhotoviteľa geometrického plánu o opravu výmer parciel registra L. Č.. XXX/X, XXX, XXX/X I. XXX/X, ktorej Správa katastra Lučenec Protokolom o oprave chyby č. N. XX/XXXX vyhovela, kedy sa zmenila výmera parcely č. XXX/X. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdila, že zmenou výmery parcely č. XXX/X došlo k zníženiu výmery parcely č. XXX/X, ktorá tvorila jej vlastníctvo, čím sa znížila výmera tejto parcely č. XXX/X v jej vlastníctve z X XXX E.X F. XXX E.X, teda výmera sa znížila v jej neprospech o XXX E.X.
29. Súd vychádzal pri rozhodovaní v tejto právnej veci z odôvodnenia návrhu žalobkyne a ňou predložených dôkazov, v ktorom sa žaloba o vypratania nehnuteľnosti o výmere XXX E.X opiera o tvrdenie, že geometrický plán S. J. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX bol vyhotovený nesprávne, nakoľko obe parcely č. XXX/X I. XXX/X mali byť čo do výmery identické, pretože vznikli z pôvodnej väčšej parcely č. XXX jej rozdelením na dve polovice to na základe vyporiadania dedičských podielov pôvodných vlastníkov. Žalobkyňa však uvedenú skutočnosť nepreukázala a nepredložila ani žiaden dôkaz osvedčujúci tú skutočnosť, že parcely, ktoré vznikli z pôvodnej parcely č. XXX, mali rovnakú výmeru. Aj keď je pravdou, že pozemnoknižné vložky XXX I. XXX P.. Ú.. S. K. H. H. Č.. XXX/X I. Č.. XXX/X rovnakú výmeru, táto výmera záväzná nie je. Záväznými v pozemnoknižných vložkách sú údaje týkajúce sa vlastníckeho práva, veľkosti spoluvlastníckych podielov a čísla parciel. Uvedené parcely č. XXX/X I. XXX/X boli následne evidované ako parcely registra „E“, kde výmera parcely tiež nie je záväzným údajom vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa uplatnila svoje vlastnícke právo v tzv. sporovom konaní, ktoré sa vyznačuje dispozičným princípom, ktorý je zakotvený v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.). Dispozičná zásada znamená, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti - viď. Čl. 8 Základných princípov CSP. Súd následne vykoná len tie dôkazy, ktoré sporové strany navrhujú (§ 185 ods. 1 CSP „súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná“), kedy strany sporu v konaní majú rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. V danom prípade žalobkyňa bola zastúpená profesionálnym advokátom, preto v jej prípade neprichádza do úvahy poskytnutie zvýšenej ochrany strany sporu. Žalobkyňa v tejto súvislosti nepredložila žiaden dôkaz osvedčujúci tú skutočnosť, že parcely č. XXX/X I. XXX/X by mali mať identickú výmeru, kedy z jej výsluchu vyplývalo, že hranice pozemkov neboli v prírode vyznačené a že sama hranicu pozemku nevie určiť. Uvádzala to, že s prihliadnutím na spomienku z detstva, podľa ktorej pozemok parcely č. XXX/X je v súčasnej dobe menší. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že parcely č. XXX/X I. XXX/X mali byť identické čo do výmery, nakoľko k ich rozdeleniu došlo v rámci vyporiadania dedičských podielov pôvodných vlastníkov, žalobkyňa k tejto skutočnosti žiaden dôkaz nepredložila. Vychádzajúc však z pozemnoknižnej vložky XXX P.. Ú.. S. D. W., Ž. H. H. T. F. H. Č.. XXX/ X H.R. Q. C. XX. I. XXXX, pričom pozemnoknižná vložka XXX, v ktorej bola evidovaná parcela č. XXX/ X, bola založená z dôvodu prídelu, kedy prvým zapísaným vlastníkom je D. H., ktorého manželka je I. J. a ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe skutočnej držby z roku 1923, kúpy a prídelu z roku 1931 a rozdelenia zo dňa 29.04.1933. Uvedené zápisy nesvedčia tej skutočnosti, že by došlo k rozdeleniu pozemkov v rámci vyporiadania dedičských podielov tak, ako to uvádzal právny zástupca žalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní predložila súdu zmluvy o prenájme svojich pozemkov viacerým subjektom činným v poľnohospodárstve, z ktorých zmlúv však tiež nevyplývala výmera parcely č. XXX/X, pretože zmluva obsahovala výmeru všetkých pozemkov, resp. príslušný list vlastníctva nebol inkorporovaný do zmluvy. Taktiež dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaných, že k zmenšeniu výmery pôvodnej parcely č. XXX/X mohlo dôjsť aj výstavbou cesty, ako to vyplýva z predloženej ortofotomapy.
30. Z vyjadrenia Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor zo dňa 20.01.2018 (č. l. 125) z prešetrenia zmien údajov katastra tiež vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad Lučenec požiadal o zápis rozhodnutia o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy č. A. zo dňa 02.11.2011, pričom rozsah a hranice trvalého odňatia boli stanovený geometrickým plánom S. J. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý bol technickým podkladom k vydanému rozhodnutiu. Geometrický plán bol vyhotovený na rozdelenie nehnuteľností a určenie vlastníckych práv k parcelám č. XXX/XX I. XXX/XX, týmto geometrickým plánom boli obnovené pôvodné hranice pozemkov EKN parcela č. XXX/X, XXX, XXX/X I. XXX/X, ktoré vlastníci vedení na LV č. XXXX nadobudli na základe kúpnych zmlúv. Vyhotoveniu a overeniu geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX predchádzala žiadosť zhotoviteľa S. J. o opravu výmer parciel č. XXX/X, XXX, XXX/X I. XXX/X, P. J. P. A. H. Z. Z. B. Č.. N. XX/XXXX vyhovela v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi § 59 zákona č. 162/1995 Z .z. o katastri nehnuteľností v spojení s článkom III. vtedy platným usmernením Ú. J. Č.. Z.-XXXX/XXXX zo dňa 21.03.2008 na opravu chýb v katastrálnom operáte. Uvedeným protokolom sa opravovali len výmery parciel EKN bez zmeny ich hranice. Preverením priebehu hranice parciel UO č. XXX/X, XXX, XXX/X I. XXX/X R. mape UO, t. j. v mape bývalého pozemkového katastra v analógovom tvare a jeho porovnaním s grafickou časťou registra, t. j. mapou UO vyhotovenou v rámci spracovania registra vo vektorovom tvare, z ktorého geodet S. J. pri vyhotovení geometrického plánu vychádzal bolo zistené, že priebeh hraníc uvedených parciel je totožný. V rámci spracovania registra pre dané katastrálne územie preto nedošlo ku zmene v grafickom zobrazení týchto parciel. Taktiež bolo zistené, že Protokol o oprave chyby č. N. XX/XXXX je stále záväzný a nedošlo k jeho zrušeniu.
31. Z vyššie uvedených dôvodov, kedy žalobkyňa nepredložila dôkazy na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, súd návrhu nevyhovel a žalobu zamietol. Pokiaľ žalobkyňa navrhla vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie na zistenie pôvodných hraníc parciel č. XXX/ X I. XXX/X R. P.. Ú.. S.Á., súd tomuto návrhu na námietku žalovaných nevyhovel a tento dôkaz nepripustil z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP, ktorý uvádza, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je totiž potrebné konštatovať, že vykonanie takéhoto znaleckého posudku si vyžaduje nielen odročenie pojednávania, ale veľmi dlhé časové obdobie súvisiace s vykonaním dôkazu. Z týchto dôvodov boli pripustené v konaní aj nové dôkazy, ako napr. predloženie listín, napr. ortofotomapa, pretože tento dôkaz nemal vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
32. K námietke žalobkyne, že opravou chyby v katastrálnom operáte nie je možné založiť vlastnícke právo alebo zmeniť výmeru, súd zastáva názor, že zmena výmery a s tým súvisiaca zmena vlastníckeho práva žalobkyne v konaní preukázaná nebola.
33. K procesnej námietke žalovaných, v zmysle ktorej žalobkyňa nie je v konaní aktívne legitimovaná, súd má ten názor, že jej aktívna legitimácia je daná z dôvodu, že žiadala o vydanie časti pozemku vo výmere XXX E.X, ktorý ona na inú osobu nepreviedla, a preto v prípade úspechu by sa stala vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti práve ona a nie osoby, ktorým parcelu č. XXX/X R. R. XXX E.X predala, kedy súd vychádzal zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a C. I. D. D. o predaji pozemku parc. č. XXX/X Z. H. Z. R. XXX E.X. Z uvedených dôvodov nebola žaloba z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnutá.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. V prejednanej veci mali žalovaní úspech vo výške 100%, preto súd vyslovil, že žalovaní 1/, 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.