Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-1-2024.pdf
PDF · 94.62 KB
Case nature
Subarea
11P/1/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 811 07 Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, F. G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 150,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.
Otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletým: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. V právnej veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, môžu účastníci podať na príslušnom súde návrh vo veci samej.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 02.01.2024 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platením výživného na maloletého v sume 150,-eur mesačne vždy k 15-temu dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletým vždy v párnom týždni od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s miestom prevzatia dieťaťa v jej bydlisku.
2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s bývalým partnerom - otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti bezprostredne po tom, čo sa mal. A. narodil. Z predchádzajúceho manželstva má dve mal. deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zverené do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého je ťažkej povahy, avšak na príchod spoločného dieťaťa sa tešil. Následne po narodení A. začal verbálne napádať jej dcéru A., urážal ju a ponižoval. Ona ako matka sa jej zastala, nakoľko jeho správanie bolo neopodstatnené. Hádky sa stupňovali a prerástli až do fyzického útoku na ňu. S deťmi sa ešte v ten deň odsťahovala ku
kamarátke a v priebehu týždňa si našla nový podnájom. Počas poslednej hádky sa bývalý partner okrem iného aj vyhrážal zabitím syna A.. Takéto správanie mával z času na čas. Navrhovateľka nevie vyhodnotiť, čo bolo spúšťačom jeho agresívneho správania. Často sa bála o život jej maloletých detí. O maloletého A. sa otec zaujímal iba veľmi výnimočne. Väčšinu času trávil mimo domácnosti, v práci alebo vo voľnom čase na rybách a s kamarátmi. Následne sa rozišli a dočasne fungovali podľa spoločnej dohody. Tento stav netrval dlho. Bývalý partner poprosil navrhovateľku, či by mohol v jej domácnosti dočasne prespávať, každý druhý deň, nakoľko si potreboval urobiť vodičský preukaz a dochádzanie by mu veľmi sťažilo situáciu. Keďže dohoda už chvíľu fungovala, navrhovateľka súhlasila. Netušila, že pre neho ochota znamená možnosť obnovenia vzťahu. Opäť začali hádky, urážky z jeho strany, vyhrážanie sa a ponižovanie, a to aj v prítomností detí. Otec maloletého nezvláda svoju agresivitu, čo vyvrcholilo do konfliktu medzi ním a susedmi, kde navrhovateľka s deťmi bývala. Následne ju požiadal majiteľ domu, v ktorom bývala s deťmi, aby sa presťahovali. Opäť musela s deťmi riešiť iné bývanie. Známi jej pomohli nájsť nové bývanie v blízkosti školy, ktorú dcéry navštevujú, ako aj v blízkosti materskej školy, ktorú navštevuje A.. Nový majiteľ si dal podmienku, že otec maloletého nesmie vstúpiť do domu, jednak z dôvodu predchádzajúcich skúseností, ako aj z dôvodu bezpečnosti navrhovateľky. Od toho času ju otec maloletého denne prenasleduje. Čaká od rána pred domom, všade chodí za ňou. Hocikedy vyberie A. zo škôlky a volá jej do práce, aby okamžite prišla pred dom, inak ho tam nechá samého. Takýchto a podobných situácií, kedy jej a deťom zámerne komplikuje život, je množstvo. V styku so synom mu ona nikdy nebránila, ani nechce. Avšak nedá sa s ním na ničom dohodnúť. Nerešpektuje ju ako matku maloletého, potreby detí, ostatných ľudí, ani to, že ona musí pracovať a nemôže pribehnúť vždy, keď si otec maloletého povie. Keď mu dá syna na víkend, volá jej, že A. má rozbitú hlavu a má okamžite prísť, čo sa nakoniec ukáže ako jeho klamstvo a syn nemá žiadne zranenie. Opakovane sa jej vyhráža, že jej syna nevráti. Neustále ju prenasleduje, vie o každom jej kroku. Navrhovateľka nadobudla podozrenie, že jej dal na auto GPS. Všetko bola nahlásiť na polícií, avšak zatiaľ nemá hmatateľné dôkazy. Bolo jej odporúčané podať si tento návrh. Finančne im pomáha rodina, nakoľko jej príjem dostatočne nepokrýva potreby detí a náklady na bývanie.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len orgán „SPODaSK“) v správe zo dňa 17.01.2024 vyžiadanej súdom uviedol, že dňa 15.01.2023 vykonali pohovor s matkou maloletého. Primárnu starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, s otcom sa maloletý stretáva podľa dohody rodičov. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým A. a jej ďalšími maloletými deťmi z predchádzajúceho manželstva, A. a A. A., na adrese E. XXX, E. – H.. Maloletý A. navštevuje Materskú školu v H.. Matka uviedla, že otec sa o syna dokáže postarať, maloletý nemá problém u otca prespávať a tráviť s ním ucelený víkend. Matka tvrdí, že keď má otec maloletého zlú náladu, má z neho strach, verí však, že synovi by neublížil. Aktuálne majú rodičia spísanú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorú však nemajú schválenú súdom. Otec prispieva na výživné sumou 150,- eur mesačne a prispieva aj na zvýšené náklady. Podľa slov matky, často sa opakuje situácia, kedy si otec maloletého vyzdvihne z predškolského zariadenia a následne jej zatelefonuje, aby sa do 10 minút dostavila na adresu jej bydliska, inak dieťa ponechá na ulici samé. Matka je tak nútená okamžite odísť z práce a zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Nie je ojedinelá ani situácia, kedy si otec dieťa zoberie a následne jej vyvoláva, aby si ho okamžite zobrala, aj keď je ona mimo mesta. Z uvedených skutočností vyplýva, že otec dieťa používa ako prostriedok na pomstu matke alebo sa cez dieťa snaží docieliť, aby sa matka maloletého k nemu vrátila. Matka ďalej uviedla, že bol schopný zájsť až do takej miery, že sa jej vyhrážal zabitím maloletého, čo však ona vyhodnotila iba ako spôsob jeho manipulácie. Jeden z dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako žiada matka, je to, aby mohla uznesenie preukázať v materskej škole, kedy je otec oprávnený si dieťa vyzdvihovať a nie iba podľa jeho uváženia. Matka si myslí, že sa tak predíde nevyspytateľnému zasahovaniu otca do bezpečia maloletého A.. Záverom orgán SPODaSK konštatoval, že maloleté dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti a vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že návrh matky je podaný dôvodne.
4. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného
opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný a upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu návrhu matky vyplýva, že matka styku otca s maloletým nebráni, ale medzi rodičmi sa opakujú nezhody ohľadom realizácie styku, keď podľa tvrdení matky otec koná bez vedomia matky, styk s maloletým svojvoľne prispôsobuje svojmu uváženiu („hocikedy vyberie A. zo škôlky a volá jej do práce, aby okamžite prišla pred dom, inak ho tam nechá samého“). Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov rovnako. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým a vniesť tak do adaptačného procesu maloletého na porozchodovú situáciu rodičov pravidelnosť a stabilitu, súd považoval za súladné so záujmom dieťaťa predbežne upraviť styk otca s ním. Čo sa týka rozsahu stretávania, súd vyhovel návrhu matky a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Súd mal za to, že v tomto veku dieťaťa je za účelom budovania vzájomného vzťahu rodič/dieťa a tiež s ohľadom na špecifické potreby maloletého súvisiace s jeho vekom a prirodzenou primárnou väzbou na matku potrebné realizovať stretnutia s otcom v pravidelnom a predvídateľnom režime. Optimálny rozsah a režim styku vhodný pre maloletého si však rodičia môžu upraviť rodičovskou dohodou aj odchylne a mimo rámec tohto neodkladného opatrenia, primerane tomu, ako bude postupne prebiehať adaptácia maloletého na novú životnú situáciu po rozchode rodičov. Ak k dohode medzi rodičmi nedôjde, tak rozsah styku môže byť definitívne upravený v konaní vo veci samej.
19. Pokiaľ ide o návrh matky v časti, v ktorej sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti splnené nie sú, preto návrh v tomto rozsahu zamietol.
20. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá aj reálne zabezpečuje starostlivosť o neho. Za uvedených okolností nie je opodstatnené formou neodkladného opatrenia upravovať zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného rodiča, v tomto prípade matky, nakoľko z návrhu jasne vyplýva, že maloletý sa toho času v osobnej starostlivosti matky aj nachádza, pričom matka žiadnym dôkazom neosvedčila skutočnosť, že zo stany druhého rodiča je tomu bránené. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely.
21. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive.
22. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému
nebola doposiaľ súdom upravená, čo môže matku stavať do nevýhodnej pozície, kedy si nie je istá v akej výške, a či vôbec otec na maloletého bude prispievať. V posudzovanom prípade mal preto súd preukázanú existenciu nevyhnutnej potreby dočasnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, najmä v záujme toho, aby malo zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na bývanie, stravu, hygienu, oblečenie a pod. Nakoľko súd nemal dostatočne preukázané príjmové a majetkové pomery otca ako ani jeho schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, výživné upravil v miere, aká nevyhnutne pokryje odôvodnené potreby maloletého, a to do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume 150,- eur na maloletého je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu.
23. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že matka nepreukázala, že záujem maloletého vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov aj v časti zverenia maloletého, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu zamietol. Popritom však neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a vzhľadom k vypätej situácii je maloletý nepochybne vystavovaný emočnému stresu, čo musí mať negatívny vplyv na jeho psychický vývin. Je teda v záujme maloletého a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne apeluje na matku a otca, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj syna, snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej porozchodovej životnej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou s tým, že obom rodičom možno len odporúčať odborné psychologické poradenstvo.
24. Nakoľko matka podala v predmetnej veci iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vo výroku III. tohto uznesenia podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučil účastníkov o tom, že môžu podať vo veci samej návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Úlohou súdu v konaní vo veci samej bude dôsledne preskúmať rodinné, výchovné a bytové podmienky rodičov ako aj ich príjmové a majetkové pomery a následne komplexne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
25. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia