Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Slovakia Auto, s.r.o., Einsteinova č.3692/21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 700 801, zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská č.8, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: MAXIMA BROKER, a.s., Moldavská cesta č. 10/2273, 040 11 Košice, IČO: 36 206 288, zast. advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova č.7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, o zaplatenie 31.450 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.1.2019, sp.zn. -302 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 31.450,- eur s prísl..

3. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

4. V záujme zvyšovania komfortu a v snahe zabezpečiť klientom partnera poskytovanie komplexných služieb v poistení a ich neustále zdokonaľovanie, v snahe efektívne prispievať k riešeniu problémov, ktoré vznikajú pri opravách motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí ako aj v snahe vytvoriť metodický postup pri riešení poistných udalostí v servise partnera uzatvorili zmluvné strany a to MAXIMA BROKER, a.s. ako sprostredkovateľ poistenia a Slovakia Auto, s.r.o. ako partner Zmluvu o vzájomnej spolupráci podľa ust. dňa 10.3.2008.

5. Touto Zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje bezplatne vykonávať činnosti uvedené v tejto Zmluve smerujúce k naplneniu preambuly tejto Zmluvy a partner sa zaväzuje za podmienok stanovených v tejto Zmluve a za dojednanú odplatu počas trvania tejto Zmluvy umožniť sprostredkovateľovi vykonávať činnosti stanovené touto Zmluvou vo vlastných priestoroch.

6. Sprostredkovateľ sprostredkúva individuálne havarijné a povinné zmluvné poistenie pre klientov, ktorí si u partnera zakúpia motorové vozidlo a na tento účel zabezpečí prítomnosť vlastného zamestnanca v priestoroch partnera na ním určenom mieste, ktorý bude odborne vyškolený sprostredkovateľom k sprostredkovaniu havarijného a povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel.

7. Partner sa zaväzuje za trvania tejto Zmluvy umožniť sprostredkovateľovi používať priestory vo svojej prevádzke na činnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy a tým plniť povinnosti podľa tejto Zmluvy.

8. Sprostredkovateľ sa zaväzuje zaplatiť partnerovi za to, že partner mu umožní vykonávať činnosť v priestoroch jeho predajne motorových vozidiel odplatu, ktorej výška je podľa dohody zmluvných strán stanovená vo výške 60% z provízií obdržaných sprostredkovateľom od poisťovacích spoločnosti a bude uhrádzaná za každý poistný rok z predpísaného plne uhradeného poistného za Poistné zmluvy, ktoré boli dojednané sprostredkovateľom v priestoroch partnera.

9. Táto Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a túto Zmluvu môže každá zo zmluvných strán vypovedať v 3 mesačnej výpovednej lehote.

10. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá (ust. ).

11. Ide o špeciálnu úpravu inominátneho kontraktu vo vzťahu k ust. . Z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že v režime je možné uzatváranie inominátnych kontraktov.

12. Spolupráca strán začala v roku 2008 uzatvorením Zmluvy o vzájomnej spolupráci z 10. marca 2008. Uzatvorenie Zmluvy zabezpečoval za žalovaného L. J., v tom čase riaditeľ obchodu pre región Bratislava a člen predstavenstva žalovaného, neskôr od augusta 2008 i riaditeľ odštepného závodu žalovaného v Bratislave. Spolupráca prebiehala tak, že ak záujemca o kúpu vozidla od žalobcu prejavil záujem aj o sprostredkovanie poistenia, zamestnanec žalobcu (predajca) kontaktoval telefonicky alebo e-mailom osobu poverenú žalovaným, ktorá:

- vypracovala pre klienta ponuku na poistenie (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, havarijné poistenie, poistenie finančnej straty - GAP)

- kontaktovala klienta

- a následne, ak klient s ponukou súhlasil, poverená osoba žalovaného sa stretla s klientom v priestoroch žalobcu na Panónskej ceste 30 v Bratislave, kde došlo k podpisu Poistnej zmluvy klientom.

13. Z dôvodu zefektívnenia spolupráce sa strany dohodli na uzatvorení Zmluvy o podnájme nebytových priestorov 1. marca 2010, ktorou žalobca dal do podnájmu žalovanému časť nebytových priestorov v objekte na Panónskej 30 v Bratislave za dohodnuté podnájomné 550 eur mesačne bez DPH, ktoré bolo vždy riadne žalovaným uhrádzané. Žalovaný k 28. januáru 2011 zmenil i sídlo svojho odštepného závodu Bratislava do týchto priestorov.

14. Spolupráca sa vyhodnocovala na mesačnej báze: žalobca mesačne predkladal žalovanému zoznam predaných vozidiel a žalovaný mesačne predložil vedeniu žalobcu prehľad (tzv. Mesačná analýza) o počte uzatvorených poistných Zmlúv a v prípade neuzatvorenia poistnej Zmluvy na žalobcom predané vozidlo aj s dôvodom, pre ktorý došlo k nepoisteniu vozidla. Porovnaním počtu predaných a poistených vozidiel sa určila v percentách miera úspešnosti uzatvárania poistných zmlúv, tzv. penetrácia.

15. V období rokov 2008 - 2011 dochádzalo každoročne k nárastu počtu uzatvorených poistných Zmlúv vozidiel predaných žalobcom i k nárastu úspešnosti, t.j. penetrácie. V roku 2008 bolo takto uzatvorených 122 poistných Zmlúv, v roku 2009 spolu 230 poistných Zmlúv, v roku 2010 spolu 313 poistných Zmlúv a v roku 2011 spolu 319 poistných Zmlúv.

16. Okolnosti, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu ukončiť spoluprácu so žalobcom boli nasledovné:

17. Pokles počtu dojednaných poistných zmlúv: v júli 2012 bolo zaznamenaný mierny pokles, bolo dojednaných iba 14 poistných zmlúv, pričom išlo o 7 klientov. V auguste 2012 boli dojednané žalovaným iba 3 poistné zmluvy, pričom išlo o dvoch klientov a v septembri 2012 rovnako iba 3 poistné zmluvy, pričom išlo o jedného klienta, ktorý si dojednal k jednému autu Poistnú zmluvu na havarijné poistenie, povinné zmluvné poistenie a poistenie finančnej straty - GAP, hoci bolo v týchto mesiacoch žalobcom predaných viac vozidiel. Podľa informácií, ktoré obdržal žalovaný oficiálne od zamestnancov žalobcu, v mesiaci august 2012 bolo na hotovosť predaných 17 nových motorových vozidiel a jedno jazdené motorové vozidlo a v mesiaci september bolo predaných na hotovosť 14 motorových vozidiel. Napriek tomu, bola poverená osoba žalovaného privolaná v týchto mesiacoch iba k trom klientom. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená osoba žalovaného už nebola žalovaným prizývaná ku klientom žalobcu. Svedčia o tom aj informácie v mesačných analýzach od osôb poverených žalovaným, kde sa ako dôvod nepoistenia uvádza, že oprávnené osoby žalobcu (predajcovia) majú usmernenie, aby k poisteniu kontaktovali už iného samostatného finančného agenta a to FRAM consulting, s. r. o.

18. Preradenie poistných zmlúv žalobcu z poistného kmeňa žalovaného na iného samostatného finančného agenta: ku dňu 9. augusta 2012 došlo k preradeniu Poistnej zmluvy poistenia majetku právnických osôb žalobcu v poisťovni QBE z poistného kmeňa žalovaného na iného samostatného finančného agenta, a to práve na FRAM consulting, s. r. o. a následne k 28. septembru 2012 došlo k preradeniu flotilového poistenia motorových vozidiel v poisťovni GENERALI z poistného kmeňa žalovaného na iného sprostredkovateľa, pričom vyradeniu týchto Poistných zmlúv z kmeňa žalovaného v týchto poisťovniach došlo na základe žiadosti, resp. súhlasu žalobcu, bez ktorej k preradeniu ani dôjsť nemôže.

19. Taktiež je potrebné poukázať, že umožnenie žalobcu umiestniť vo svojich priestoroch sídlo inému samostatnému finančnému agentovi. Žalobca prenajal ešte 29. marca 2012 časť svojich priestorov na Panónskej 30 v Bratislave spoločnosti FRAM consulting s. r. o., IČO: 46 609 849, ktorá v týchto priestoroch mala i svoje sídlo a jej predmetom činnosti bola tiež činnosť samostatného finančného agenta v sektoroch poistenia alebo zaistenia, prijímania vkladov a poskytovania úverov. Táto spoločnosť bola zapísaná 9. mája 2012 do jednotlivých podregistrov Národnej banky Slovenska. Jej konateľom a v tom čase jediným spoločníkom bol L. J.Ó., ktorý medzičasom so žalovaným ukončil pracovný pomer dohodou k 29. februáru 2012, zároveň prestal vykonávať činnosť vedúceho odštepného závodu a aj podpredsedu predstavenstva žalovaného, čo bolo v obchodnom registri zapísané 6. marca 2012. To, že žalobca umožnil užívať rovnaké priestory a vyvíjať činnosť samostatného finančného agenta vo svojich priestoroch inej spoločnosti nebolo síce priamym porušením Zmluvy uzatvorenej medzi stranami, avšak z hľadiska žalovaného práve s ohľadom na to, že išlo o jeho bývalého zamestnanca, je takéto konanie žalobcu považované za rozporné s princípmi poctivého obchodného styku. Uvedené nebolo spochybnené za konania žalobcom.

20. Vzhľadom na to, že žalobca dal takto žalovanému jasne najavo, že už spolupracuje s iným samostatným finančným agentom, žalovaný mohol vzniknutú situáciu riešiť.

21. Preto došlo k niekoľkým stretnutiam predsedu predstavenstva žalovaného RNDr. P. Q. s riaditeľom žalobcu O.. H. E.. Predmetom rokovaní bolo dohodnúť sa na tom, ako bude prebiehať ďalšia vzájomná spolupráca, nakoľko v priestoroch žalobcu mal sídlo a vyvíjal činnosti finančného sprostredkovania ďalší samostatný finančný agent. Zo strany žalovaného bol žalobca upozorňovaný na to, že ak žalovanému nebude umožnené vykonávanie činností uvedené v Zmluve o spolupráci a nebudú naplnené ustanovenia Zmluvy o spolupráci, bude žalovaný nútený Zmluvu o vzájomnej spolupráci ukončiť.

22. Dôvodom skončenia zmluvného vzťahu žalovaným, ktorý do roku 2012 prebiehal obojstranne výhodne, bolo teda výlučne konania žalobcu; nešlo o bezdôvodné rozhodnutie žalovaného, tobôž nie také, ktorého cieľom by bolo poškodenie žalobcu.

23. Za významné pre posúdenie nároku uplatneného žalobou je potrebné považovať i to, že činnosti finančného sprostredkovania počas trvania zmluvného vzťahu vykonával žalovaný a nie žalobca. Žalovaný takto na vlastné náklady

- predkladal ponuky na uzavretie Zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzatváral Zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonával ďalšie činnosti smerujúce k uzavretiu alebo zmene Zmluvy o poskytnutí finančnej služby;

- poskytoval odbornú pomoc, informácie a odporúčania klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia Zmluvy o poskytnutí finančnej služby;

- spolupracoval pri správe zmlúv o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňoval;

- spolupracoval pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo Zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňoval, pričom všetky tieto činnosti boli vykonávané výlučne poverenou osobou žalovaného.

24. Záležalo iba na poverenej osobe žalovaného, či sa sprostredkovanie poistenia zrealizuje. Rovnako aj celá starostlivosť o klienta a náklady s tým súvisiace, bola vykonávaná na náklady žalovaného.

25. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že Zmluva o vzájomnej spolupráci uzatvorená medzi Slovakia Auto, s.r.o. a MAXIMA BROKER, a.s. v článku V bod 5.2 obsahuje dohodu o možnosti výpovede bez udania dôvodu.

26. Odmena stanovená v článku IV bod 4.2 obsahuje neobvyklé určenie odmeny za využívanie priestorov pre výkon finančného sprostredkovania, avšak neobsahuje žiaden záväzok sprostredkovateľa platiť partnerovi aj po skončení tejto Zmluvy.

27. Súd dospel k záveru, že spoločnosti MAXIMA BROKER, a.s. boli zabezpečované iba práva na využívanie priestorov t.j. vykonávanie činnosti v priestoroch predajne motorových vozidiel a požiadavka na ich úhradu aj po účinnosti Zmluvy bola posúdená ako požiadavka irelevantná a v rozpore so zmluvnými podmienkami.

28. Keďže spoločnosť Slovakia Auto, s.r.o. nemala žiaden podiel na sprostredkovaní poistných zmlúv, nemala oprávnenie na províziu zo sprostredkovaných zmlúv, pretože sprostredkovanie nemohla vykonávať pre MAXIMA BROKER, a.s., teda súd nenašiel dôvod pre plnenie voči spoločnosti po ukončení zmluvného vzťahu.

29. Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu, bez ohľadu na to, čo uvádza žalobca je zrejmé, že v nej boli vymedzené povinnosti obidvoch zmluvných strán, povinnosti žalobcu boli vymedzené v článku 3 tejto Zmluvy. Iné povinnosti než tu uvedené, žalobca nemal.

30. Z článku 4.2 tejto Zmluvy úplne jasne vyplýva za čo sa zaviazal žalovaný platiť. Žalovaný sa zaviazal platiť za to, že mu partner umožní vykonávať činnosti v priestoroch jeho predajne motorových vozidiel. To, že to malo byť iba počas trvania Zmluvy je zrejmé z článku 1 Zmluvy, kde je napísané, že partner sa zaväzuje za podmienok stanovených v tejto Zmluve a za dojednanú odplatu počas trvania tejto Zmluvy umožniť sprostredkovateľovi vykonávať činnosti. Preto podľa názoru súdu iba kým plnil žalobca, bol povinný plniť aj žalovaný.

31. Právne túto vec je potrebné posúdiť podľa obsahu Zmluvy. Toto nie je Zmluva o sprostredkovaní, toto nie je Zmluva o obchodnom zastúpení, toto nie je Zmluva mandátna. Je to inominátna a pokiaľ by mala mať taký obsah ako uvádza žalobca, t.j. že jej predmetom malo byť nejaké sprostredkovanie príležitosti uzatvárať Zmluvu, takéto dojednanie by bolo neplatné.

32. A to pre rozpor so zákonom o sprostredkovaní poistenia, pretože sprostredkovať poistenie je možno len za podmienok uvedených v tomto zákone a tieto podmienky žalobca nespĺňal.

33. To znamená posudzovať je potrebné zmluvný vzťah na základe obsahu Zmluvy, ktorý je podľa súdu jednoznačný a z ktorého vyplýva, že zánikom Zmluvy, zanikla povinnosť žalovaného plniť, ktorá bola viazaná na článok 4.2, v ktorom bolo uvedené za čo toto plnenie sa obdržiava.

34. Je možné konštatovať, že určite nie je v súlade s poctivým obchodným stykom skutočnosť, že počas vzájomnej spolupráce žalobcu a žalovaného umožní žalobca súčasne vo svojich priestoroch vykonávať totožnú podnikateľskú činnosť (sprostredkovanie individuálneho havarijného a povinného zmluvného poistenia) pre iný podnikateľský subjekt a to obchodnú spoločnosť FRAM consulting, s.r.o., IČO: 46 609 849, za ktorú samostatne koná konateľ L. J., ktorý na dôvažok podpísal za žalovaného Zmluvu o spolupráci so žalovaným dňa 10.3.2008 vo funkcii podpredsedu predstavenstva a následne si ako žalobca uplatní voči žalovanému sumu 31.450 eur bez akéhokoľvek protiplnenia, aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný prestal v jeho priestoroch vykonávať predmetnú podnikateľskú činnosť a medzi nimi skončila tak Zmluva o podnájme, ako aj Zmluva o vzájomnej spolupráci.

35. Je potrebné zvýrazniť, že spornú predmetnú Zmluvu môže každá zo zmluvných strán vypovedať v 3 mesačnej výpovednej lehote a preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami nebola žiadnym spôsobom dohodnutá exkluzivita ani právo umožniť uzatváranie poistných zmlúv so zákazníkmi/klientmi žalobcu výhradne pre žalovaného a preto žalovaný nemohol vypovedať Zmluvu o vzájomnej spolupráci.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že odmena stanovená v článku IV obsahuje len určenie odmeny za využívanie priestorov pre výkon finančného sprostredkovania a spornú predmetnú Zmluvu môže každá zo zmluvných strán vypovedať v 3 mesačnej výpovednej lehote, nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že dôvody ukončenia nemajú absolútne vplyv na vznik a trvanie nároku žalobcu na odplatu.

37. V konaní bolo nepochybne preukázané, že nie konanie žalovaného, ale žalobcu nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

38. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

39. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

42. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 10.3.2008 (ďalej len „ZoVS“) bola žalobcom a žalovaným platne uzavretá, čo konštatoval aj súd prvej inštancie.

43. Súd prvej inštancie odôvodnenie svojho meritórneho rozhodnutia postavil na tvrdení, že žalobca vo vzťahu k žalovanému konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto žalobcovi neposkytol súdnu ochranu.

44. Podnikateľ v rámci svojho podnikania nesie celkové podnikateľské riziko a nemôže sa preto odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal za nevýhodných podmienok, keď sám dotknuté zmluvné podmienky navrhol a do zmluvy zakoncipoval. Druhá zmluvná strana akceptáciou navrhnutých zmluvných podmienok pri plnej vedomosti a rešpektovaní dohody zmluvných strán o faktickom plnení predmetu zmluvy koná dobromyseľne. Následne sa predpokladá a vyžaduje, aby dotknutý podnikateľ vo vzťahoch k iným podnikateľom presadzoval svoj záujem, využíval možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usiloval sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu.

45. Na obchodnoprávne zmluvné vzťahy je potrebné aplikovať aj princíp contra proferentem, podľa ktorého je prejav vôle (pojmy, slovné spojenia aj celé ustanovenia použité pri formulovaní), ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, resp. navrhla jeho zahrnutie do obsahu zmluvy.

46. Súd prvej inštancie na návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania žiadnym spôsobom nereflektoval. Vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov pritom bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie tak poprel princíp materiálnej pravdy, t.j. povinnosť súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti.

47. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, že žalobca opakovane navrhol vykonať ďalšie dôkazy a ani sa s tými návrhmi žalobcu v rámci konania (na pojednávaniach) ani v rozsudku nevysporiadal.

48. V tejto súvislosti a vo vzťahu ku komplexnému konaniu a postupu súdu považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie postupoval a konal tendenčne na prospech žalovaného a v rámci zápisníc z pojednávania neuvádzal všetky skutočnosti a výroky, ktoré na jednotlivých pojednávaniach odzneli. Na tento nedostatok zápisníc z pojednávania sme opakovane súd prvej inštancie upozornili /namietali, avšak bez toho, aby bola zjednaná akákoľvek náprava.

49. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol celkom formalisticky, svojvoľne (arbitrárne) bez toho, aby mali jeho výroky rozumný základ v obsahu spisu a vykonanom dokazovaní a poskytol rozumné vysvetlenie faktickej situácie a jej právne posúdenie.

50. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posudzoval a hodnotil dôkazy subjektívne, prikloniac sa k jednostrannej základnej dejovej línii prezentovanej zo strany žalovaného, pričom nepripustil a nevysporiadal sa so skutkovými okolnosťami prezentovanými žalobcom. Súd tak mylne prijal skutkové základy, ktoré neboli v súlade s objektívnou realitou a neboli ani zo strany žalovaného žiadnym relevantným spôsobom preukázané.

51. Súd prvej inštancie sa však viacerými relevantnými, konkrétnymi a dostatočne určito a zrozumiteľne formulovanými argumentmi a skutočnosťami nezaoberal, k týmto sa v odôvodnení rozsudku ani nevyjadril, čím porušil ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu.

52. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov na jeho prijatie, predstavuje porušenie ústavno-procesných princípov konania, pričom prijatie závery sú svojvoľné, v zjavnom vzájomnom rozpore, alebo urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou úpravou, ako aj stávajúcou judikatúrou všeobecných súdov Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu.

53. V zmysle uvedených skutočností si v mene žalobcu dovoľuje požiadať Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, aby v zmysle rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. v zmysle a rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

54. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

55. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré už uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal a žalovaný k nim nič nové nedoplnil.

56. Žalobca v odvolaní (ani pred súdom prvej inštancie) neoznačil žiadne nové dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať pre vec právne významnú skutočnosť.

57. Žalobca v odvolaní neuvádza, o ktorý z týchto spôsobov nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie ide.

58. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie správne posúdil a ustálil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov a následne vec správne právne posúdil a aplikoval správnu hmotnoprávnu normu.

59. Žalovaný navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.

60. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) nakoľko nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie a nebol vo veci daný ani dôležitý verejný záujem, zohľadňujúci znenie ustanovenia a dospel k záveru, že žalobcom podané odvolanie nie je dôvodné, keďže tento riadny opravný prostriedok smeruje proti vecne správnemu rozsudku súdu prvej inštancie.

61. Predmetom sporu je rozhodnutie o nároku žalobcu na odplatu za podmienok dohodnutých v zmluve o vzájomnej spolupráci uzatvorenej podľa .

62. Podľa čl. IV. uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 60% z provízii obdržaných žalovaným od poisťovni.

63. Podľa článku V. zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s tým, že každá zo zmluvných strán môže zmluvu vypovedať v 3-mesačnej výpovednej lehote.

64. Žalovaný zmluvu jednostranne písomne vypovedal dňa 10.10.2012, odkedy začala plynúť 3- mesačná výpovedná doba, ktorá tak uplynula dňa 10.1.2013.

65. Žalovaný po uplynutí výpovednej lehoty prestal plniť svoje záväzky voči žalobcovi a ukončil vyplácanie odplaty.

66. Žalovaný podľa žalobcu ignoroval fakt, že zánik zmluvného vzťahu nemal vplyv na trvanie - platnosť samostatných nárokov žalobcu voči žalovanému za vyplácanie odplaty.

67. Zásadnou otázku, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť bolo to, že aj po vypovedaní horeuvedenej zmluvy mal žalovaný vyplácať žalobcovi odplatu dohodnutú v zmluve.

68. Medzi stranami sporu išlo o vzťahy upravené a preto prejavy vôle účastníkov konania bolo potrebné hodnotiť podľa , podľa úmyslu konajúcich osôb.

69. Tento úmysel bol zrejmý predovšetkým tým, ktorým bol určený a to sú strany sporu. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s inými, si musí byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť, a to aj v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.

70. Bolo a je len vecou strany, aké zmluvy s kým uzavrie a aké záväzky na seba zmluvne prevezme.

71. Na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 10.3.2008 vznikla žalovanému povinnosť platiť odplatu dohodnutú v zmluve.

72. Žalovaný zmluvu vypovedal a výpovedná lehota uplynula dňa 10.1.2013.

73. Strany sporu v zmluve nedohodli povinnosť žalovaného platiť dohodnutú odplatu aj po zániku zmluvy. Pokiaľ žalobca považuje vypovedanie zmluvy za účelne v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dobré mravy majú v práve prevažne interpretačnú funkciu a sú meradlom pre hodnotenie, či úkony alebo iné konanie zodpovedá všeobecným pravidlom slušnosti.

74. Pri hodnotení súladu s dobrými mravmi, musia byť právne úkony posudzované z hľadiska konkrétneho prípadu, v danom čase, v danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.

75. Vychádzajúc z uvedených zásad odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný vypovedaním zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi.

76. Pre hodnotenie právneho úkonu s dobrými mravmi je rozhodujúci stav v čase jej vyhovenia.

77. Pri výpovedi zmluvy žalovaný postupoval v súlade s článkom V. bod 5.2 zmluvy.

78. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

79. Z termínu „nepožíva právnu ochranu“ vyplýva, že uvedené práva nemožno vymáhať, prípadne ich vykonať právnym úkonom napr. odstúpením od zmluvy.

80. V danom prípade sa však nejedná o odstúpenie od zmluvy, ale o stranami dohodnuté vypovedanie, preto na konanie žalovaného nie je ani možné aplikovať ust. .

81. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, spĺňajúcom všetky požiadavky podľa , v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a .

82. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , takže žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).