Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. XXXX/ X, zastúpenej JUDr. V. C., advokátom so sídlom v K., O. XX, proti žalovanému X., s. r. o., so sídlom v B., X. XX, D. XXXXXXXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2019, č. k. -70 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.02.2016 a v súvislosti s ňou uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči nej práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016, zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v súvislosti s ňou, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu dňa 17.02.2016 uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú strany uzavreli dňa 17.02.2016 a na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.700 € a žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v celkovej výške 3.194,40 eur. Z dohody zistil, že zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to: pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru s príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, alebo odporovateľného právneho úkonu. V dohode žalobkyňa súhlasila s vykonávaním zrážok zo mzdy vo výške 266,20 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 137 písm. c) Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“); , . Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. Keďže na základe žalobou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje právo a požiadať zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez určenia, či má alebo nemá žalovaný právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so mzdou. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti dotknutá dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Hoci v texte dohody je uvedené, že zabezpečenou pohľadávkou je ktorákoľvek jednotlivá a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to: pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru s príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, alebo odporovateľného právneho úkonu bolo podľa súdu prvej inštancie takéto určenie pohľadávky neurčité, v dôsledku čoho mal za to, že je táto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a preto podľa absolútne neplatná. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný poukazoval na procesnú neprípustnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žaloba bola podaná v zmysle ustanovenia , teda určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle uvedeného predpokladom predmetnej žaloby o určenie je preukazovanie naliehavého právneho záujmu, preukazovanie naliehavého právneho záujmu nie je potrebné preukazovať ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva domáhať sa určenie zdržať sa zrážky zo mzdy ako aj práva požadovať zaplatenie plnenie nad istinu. Poukázal na to, rovnaký názor zastáva aj Okresný súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 7.6.2017. Ďalej k otázke naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 16. marca 2016. Uviedol, že v prípade ak by súd určil, že žalovaný „nemá právo“ nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie (ak by to bolo vôbec možné) v tomto konaní, by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy, jednou zo sporových strán. Mal za to, že v prípade ak súd určí zdržanie sa práva, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami. Žalovaný nepopiera, aby sa žalobca nemohol domáhať bránenia svojho práva ale poukazuje na základné princípy a to čl. 2, že ochrana práva musí byť spravodlivá a účinná. Vyjadril názor, že je v rozpore s týmto princípom, ak žalobca na podklade zmluvného vzťahu, ktorým je zmluva o úvere, podáva opakované a nedôvodné žaloby. Jediným výrokom, a to žaloby na plnenie by žalobca subsumoval všetky svoje sporné práva z danej zmluvy pod jedinú žalobu a nezaťažoval by nezmyselnými žalobami, ktoré nič neriešia, činnosť

všeobecných súdov SR. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie , teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola podľa žalovaného uzavretá platne podľa v súlade s platnými právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanému ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný mal za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa a nasl. . Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu . Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu. Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas bol daný podpisom na dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku. Súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia . Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri ). Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto podľa žalovaného nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Ďalej vyjadril názor, že ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti ( a ), úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec (. Z toho žalovaný výkladom a contrario vyvodil, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňujeme s rozsudkom súdu prvej inštancie a rovnako aj s vyčerpávajúcim a zrozumiteľným odôvodnením tohto rozsudku, a preto považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Žalobkyňa k prípustnosti žaloby uvádza, že súd iura novit curia - pozná právo. Teda, ak by takýto predpis neexistoval, tak súd by pravdepodobne už pri predbežnom právnom posúdení, vytkol tento nedostatok žalobkyni. Napriek tomu v rámci právnej istoty poukazujeme na o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má možnosť

domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Žaloba je nepochybne tým procesným právnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Vzhľadom na uvedené považuje námietky žalovaného za nedôvodné. Ďalej uviedla, že v danom prípade sa vychádza z naliehavého právneho záujmu žalobkyne pri určovacej žalobe. Naliehavý právny záujem má žalobkyňa ako spotrebiteľ z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Žalovaný si uplatnil pohľadávku aj s pochybným príslušenstvom prostredníctvom neplatného právneho úkonu (dohoda o zrážkach zo mzdy) a tak na požadovanom určení neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy podľa žalobkyni existuje naliehavý právny záujem. Žalovaný si môže zo žalobou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX uplatniť ako veriteľ svoje právo a požiadať zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy titulom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Teda žalovaný by sa mohol domáhať aj plnení, na ktoré nemá právny nárok. Preto existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdržania sa práva domáhať zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že z textu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nemá oprávnenie túto vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť a iba vyhovujúci rozsudok určujúci, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, môže zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne, na ktoré nemá žalovaný právny nárok. V opačnom prípade, sa žalobkyňa nemá ako inak brániť voči žalovanému. Preto mala za to, že určovacia žaloba je prípustná, nakoľko v prípade úspechu odstráni aj stav ohrozenia práva, ale aj jeho porušenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v odvolaní tiež poukazuje na rozhodnutie najvyššej súdnej autority - NS SR, ktoré však vôbec nemá súvis s predmetným konaním, keďže žalobkyňa sa žalobou nedomáha neplatnosti úverovej zmluvy ani dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa považuje za absurdné tvrdenia žalovaného, že svojou žalobou zneužila právo, ktoré nepožíva právnu ochranu. Práve naopak, žalobkyňa je toho názoru, že žaloba bola nevyhnutným prostriedkom, aby sa žalobkyňa ubránila pred zneužitím práva zo strany žalovaného, keďže ten sa snaží na základe neurčitej dohody o zrážkach zo mzdy dosiahnuť od žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá právny nárok, keď žiada od zamestnávateľa žalobkyne viac ako dvojnásobok celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátiť, pričom len ťažko si je možné predstaviť, že by za cca jeden a trištvrte roka (v čase doručenia žiadosti o zrážky zo mzdy) celková dlžná suma dosiahla tejto výšky, bez toho, že by žalovaný neuplatňoval neprijateľné či nedovolené zmluvné podmienky, ako napr. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nedovolené úroky z omeškania a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem) v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či má alebo nemá žalovaný právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 17.02.2016 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia ods. , a to označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, v dôsledku čoho dospel k záveru, že táto je podľa absolútne neplatná. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa . Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

7. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa a o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V predmetnej veci z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči nej práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016, zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere“) uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným.

10. Odvolací súd má za to, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia podľa , t. j. aby sa rozhodlo o určení, či žalovaný má (alebo nemá) právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Prípustnosť podanej žaloby je preto potrebné vyhodnocovať v zmysle tohto ustanovenia. Z hľadiska prípustnosti určovacej žaloby podľa je potrebné, aby žalobca preukázal a súd skúmal, či na určení je naliehavý právny záujem s výnimkou, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom konaní niet pochýb o tom, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa a žalovaný dodávateľa, pričom táto mala zabezpečovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalobca v konaní nie je povinný právne kvalifikovať svoj nárok, keď táto povinnosti prináleží súdu. Preto bolo na úvahe súdu posúdiť o akú žalobu podľa ide a tomu prispôsobiť svoje dokazovanie. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že ide o žalobu podľa , súd bol povinný preskúmať, či naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu alebo je potrebné, aby tento bol žalobcom v konaní preukázaný. Nebolo povinnosťou žalobkyne uvádzať, z ktorého osobitného predpisu vyplýva naliehavý záujem, keďže nešlo o posúdenie prípustnosti žaloby podľa (ktorá je prípustná, len keď to vyplýva z osobitného predpisu), za stavu, keď žalobkyňa predložila argumenty k preukázaniu naliehavého právneho záujmu.

11. Účelom predmetnej uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia je zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka v zmysle dohody, ktorá podľa bodu I. písm. a) odkazuje na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.02.2016, (aj keď z písm. b) nie je zrejmé, či ide o zabezpečenia nárokov z tejto zmluvy). Pokiaľ však zmluvou o úvere (č. XXXXXXXXX zo dňa 17.02.2016) bol založený spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy uplatňuje nároky z tejto zmluvy, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aj dohodu o zrážkach zo mzdy v danom spotrebiteľskom vzťahu podrobiť kontrole, či nejde o neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

12. Vo vzťahu k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu podľa pri určení, či žalovaný má (alebo nemá) právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem bol daný s poukazom na o ochrane spotrebiteľa v spojení s uvedeného zákona, v zmysle ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (.) a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva ( ). Spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a keďže naliehavý právny záujem v prejednávanej veci vyplýva z osobitného predpisu (, o ochrane spotrebiteľa), nebolo potrebné osobitne skúmať tento naliehavý právny záujem. Pokiaľ však súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu naliehavého právneho záujmu nad rámec toho, že naliehavý právny záujem bol daný v zmysle uvedeného zákona a dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bol záver súdu prvej inštancie vecne správny a tento nebolo možné súdu prvej inštancie vytknúť, nakoľko aj podľa názoru

odvolacieho súdu, osvojujúc si dôvody posúdenia naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie, aj v prípade skúmania naliehavého právnu záujmu na určení ako požadovala žalobkyňa, nebolo možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v predmetnej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že takýmto určením by sa nevyriešilo s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami, keďže toto by bolo možné len v konaní o návrhu na plnenie, keď práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, aby v prípade použitia prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľom nevzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo dôvodom podania ďalšej žaloby žalobkyňou.

13. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia ods. , v dôsledku čoho je táto podľa absolútne neplatná.

14. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie nespochybňuje to, že použitie tohto zabezpečovacieho prostriedku je prípustné aj v spotrebiteľskom právnom vzťahu. V prípade, ak ide o spotrebiteľský vzťah je však potrebné túto dohodu podrobiť skúmaniu v zmysle ustanovení na ochranu spotrebiteľa, či takáto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom.

15. Preskúmajúc tak formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je odvolací súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží.

16. Pokiaľ v dohode o zrážkach zo mzdy bolo uvedené, že zabezpečená pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody a ani v dohode o zrážkach zo mzdy v nižšie špecifikovaných pohľadávok nie je možné zistiť o akú konkrétne pohľadávku ide, jej výšku a výšku zrážok zo mzdy, a preto je takáto dohoda neurčitá a teda neplatná podľa (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu). Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú dohodu je nepochybne forma uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).