Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej na K. ul. č. XXXX/X v R. a Bc. B. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na G. ul. č. XXXX/XX v R. v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.7.2018 č.k. - 229 takto

rozhodol:

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výchove tak, že zveruje mal. R. B. nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok od 27.12. od 16:00 hod. do 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od veľkonočného piatka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a každý rok počas školských letných prázdnin od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod..

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 16:00 do 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od veľkonočného piatka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a každý rok počas letných školských prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod..

Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Rodičia si maloleté dieťa prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť.

Počas trvania striedavej starostlivosti výživné neurčuje.

Tým mení rozsudok Okresného súdu Košice II z 13.10.2011 č.k. - 59 v časti výchovy a úpravy styku a rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Košice II z 11.12.2013 č.k.

- 75 v časti výživného.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zaviazal otca a matku nahradiť trovy štátu každého po 285,68 Eur na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výchove maloletého dieťaťa podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ust. a a ust. . Navrhol, aby odvolací sú zmenil napadnutý rozsudok tak, že zverí mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí budú maloletú zastupovať s spravovať jej majetok s tým, že mal. R. bude v jeho osobnej starostlivosti každý nepárny kalendárny týždeň okrem školských prázdnin od nedele od 18:00 hod do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 16:00 do 2.1. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a každý rok počas letných školských prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 31.7. od 18:00 hod. do 16.8. do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň od nedele od 18:00 hod do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok od 27.12. od 16:00 hod. do 2.1. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a každý rok počas školských letných prázdnin od 15.7. od 9:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a od 16.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.. Súčasne navrhol, aby bol zaviazaný povinnosťou zriadiť bežný bankový účet pre maloletú, na ktorý budú obaja rodičia prispievať po 100 Eur mesačne na väčšie výdavky maloletej, a ktorých použitie si budú s matkou povinní navzájom zdokladovať. Alternatívne navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky o tom, že je nezodpovedný rodič, a že by sa mal. R. sťažovala na formu učenia a prípravu do školy v jeho domácnosti tak, ako je uvedené v bode 11. napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôraznil, že počas skúšobnej starostlivosti sa s maloletou systematicky a zodpovedne pripravoval do školy, nakoľko mala medzery v pracovných zošitoch a jej výsledky v škole sa počas tejto doby nijako nezhoršili. Tvrdil, že je zodpovedný rodič a záleží mu na tom, aby maloletá mala dobré vzdelanie, výchovu a aby napredovala, preto sa snaží nájsť si pre ňu čas aj mimo súdom určeného styku, aby ju mohol napr. odviesť na krúžky, na rozdiel od matky, ktorá ju tam neodvezie vôbec alebo ju pošle taxíkom s neznámym človekom samú. Ďalej zdôraznil, že si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť a maloletá má v jeho domácnosti kompletne zariadený vlastný šatník na každé ročné obdobie pozostávajúci z vecí, ktoré boli kupované ako nové v jej prítomnosti, pričom mal. R. niekoľkokrát podotkla, že matka jej kupuje oblečenie v bazári, preto nesúhlasil s tvrdením, že pre ňu nakupuje oblečenie len sporadicky. Tvrdil, že maloletej prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného, a to hradením poplatkov za Základnú umeleckú školu, lyžovanie, korčuľovanie, jazdenie na koni, parkúr a iné voľno-časové aktivity. Poukázal na vyjadrenia znalkyne v znaleckom posudku, v ktorom sa uvádza, že vzťah maloletej k nemu je veľmi pozitívny a maloletej vyhovuje aj jeho výchovný štýl, ktorý zahŕňa nielen venovanie sa dieťaťu pri voľno-časových aktivitách, ale vedie aj k dodržiavaniu istých pravidiel, poriadku a osvojeniu si režimu. Zdôraznil, že aj znalkyňa sa priklonila k realizácii striedavej starostlivosti a rovnako sa vyjadrila, že mal. R. je vo veku, kedy sa ešte nevie sama rozhodnúť, a že si musí striedavú starostlivosť vyskúšať minimálne po dobu šiestich mesiacov. Tvrdil, že počas skúšobnej striedavej starostlivosti v trvaní dvoch mesiacov, na ktorú matka v priebehu konania nakoniec neochotne pristúpila, nezaznamenali žiadne problémy v jej realizácii. Vo vzťahu k matkou predloženým lekárskym správam detskej psychologičky MUDr. B. uviedol, že dátumy vyšetrení nekolidujú s výpisom školskej dochádzky, ktorú k odvolaniu priložil, preto je zrejmé, že maloletá na predmetných vyšetreniach nemohla byť. Tvrdil, že maloletá mu hovorila, že tam bola len jediný raz a nekreslila rodinu alebo strom ako je uvedené v správe z 26.1.2018. Pokiaľ ide o vyjadrenia maloletej v priebehu konania, tieto označil za prinajmenšom zveličené a nafúknuté. Nikdy sa nestalo, aby maloletá u neho plakala alebo chcela ísť za matkou, pričom aj počas skúšobnej striedavej starostlivosti ju viedol

k tomu, aby matku kontaktovala. Matkine telefonáty maloletej počas dotknutej doby označil za účelové, pretože matka negovala všetko čo maloletá chválila, snažila sa u maloletej vyvolať smútok a citovo ju vydierala spôsobom, ktoré dieťa vo veku maloletej nie je schopné spracovať. Pri každej príležitosti jej matka prezentovala svoju nevôľu a odpor ku striedavej starostlivosti napriek tomu, že konajúca sudkyňa na pojednávaní 27.4.2018 na nich apelovala, aby striedavú starostlivosť predostreli dcére ako spoločné rozhodnutie, ktoré je pre ňu najlepšie. Pokiaľ maloletá uviedla, že nemá u neho žiadnych kamarátov, zdôraznil, že tých nemá ani u matky, preto je podľa jeho názoru maximálne nevhodné, že maloletá so súhlasom matky nenavštevuje školský klub detí, kde sa môže socializovať a nadväzovať prirodzené kamarátske vzťahy. Vyslovil názor, že mal. R. nebola a nie je schopná sama vyhodnotiť a relevantne sa vyjadriť k otázke striedavej starostlivosti a tiež posúdiť, čo je pre ňu v budúcnosti dobré. Podľa názoru otca je z vyjadrení maloletej zrejmá manipulácia zo strany matky. Tvrdil, že maloletá bezprostredne vyjadrila túžbu bývať s ním a jeho priateľkou, pričom poukazovala na to, aký je u nich pokoj, bola rada, že si môže vybrať desiatu, že s ňou niekto trávi večer a venuje sa jej. Je pravdou, že po týchto vyjadreniach mnohokrát pripojila dôvetok: ,,ale mamka bude smutná“. Z uvedeného otec usudzuje, že maloletá striedavú starostlivosť uvíta a jedinú obavu má z toho, aký trest by ju čakal u matky, keby prejavila svoju vôľu. V tejto súvislosti poukázal na účelovo kladené otázky kolízneho opatrovníka pre maloletú pri zisťovaní jej vôle počas šetrenia v jeho domácnosti. Otec je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletej, a to aj napriek maloletou prezentovanému názoru ponechať otázku starostlivosti nezmenenú, pretože podľa jeho názoru mal. R. nie je schopná reálne a objektívne posúdiť túto situáciu a všetky aspekty z dlhodobého hľadiska. Tvrdil, že matkou nie je vedená k nijakým cieľom, nie je ambiciózna a počas skúšobnej striedavej starostlivosti zistil, že maloletá nemá upevnené ani hygienické návyky. Vytkol konajúcemu súdu, že tento sa náležite nevysporiadal s vykonaným dokazovaním a v odôvodnení rozsudku neuviedol konkrétne dôvody, logické úvahy a iné skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že sa iba stroho priklonil k názoru mal. dieťaťa. Konajúci súd nevzal do úvahy skutočnosť, že závery znaleckého dokazovania svedčia o tom, že maloletá si nevie vytvoriť presvedčivý názor a nevie zhodnotiť, čo by bolo pre ňu lepšie, pretože sa dostáva do vnútorného konfliktu voči obom rodičom. Zdôraznil, že maloletá si vo svojich výpovediach protirečila a za súčasnej situácie (výrazný vplyv matky) by nemal mať názor mal. dieťaťa kľúčovú váhu. Tvrdil, že maloletá sa vie striedavej starostlivosti prispôsobiť a to, že vyžaduje kontakt s matkou je prirodzená vec, ktorá vyplýva z usporiadania rodiny a rodiča v nej, na druhej strane stojí právo druhého rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu. Uvedenú skutočnosť nemusí, resp. nevie mal. dieťa určitej vekovej vyspelosti a v emocionálnom rozpoložení pochopiť a ani sa k tomu ešte adekvátne vyjadriť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález ústavného súdu Českej republiky , z ktorého vyplýva, že až vek dvanásť rokov je považovaný za vek dieťaťa, v ktorom sa vie adekvátne vyjadrovať a je rozumovo a emočne vyspelé tak, aby bolo schopné samo a ucelene sa vyjadriť k otázke svojej výchovy pred súdom.

3. Matka vy vyjadrení k odvolaniu otca označila jeho tvrdenia za subjektívne a urážlivé. Tvrdila, že otec je presvedčený o svojej nadradenosti a výnimočnosti, pričom šíri o nej obvinenia iba preto, aby upútal pozornosť na svoju osobu. Súhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko podľa jej názoru je maloletá dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby vedela vyjadriť svoj vlastný názor. Zdôraznila, že otec má dostatočný priestor, aby maloletú motivoval a pozitívne vplýval na jej rozvoj. Vyslovila názor, že počas skúšobnej striedavej starostlivosti sa vzťah maloletej k otcovi výrazne zhoršil, čo pripisuje tomu, že otec nerešpektuje jej názor.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

6. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 388 Zákona č. 16´0/2015 Z.z. (ďalej len „“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť podľa , lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. 9. Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,e“) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Podľa ust. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa ust. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa ust. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa ust. maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

14. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení , vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu bez potreby jeho doplnenia alebo zopakovania odvolacím súd, vec správne právne posúdil ale vyvodil z nej nesprávny právny záver, keď návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol, pretože v prejednávanej veci boli preukázateľne splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, predovšetkým budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a táto forma starostlivosti je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

15. V prejednávanej veci sa otec návrhom doručený súdu prvej inštancie 1.3.2017 domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverenia mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždenných intervaloch s osobitnou úpravou počas sviatkov a letných školských prázdnin. Súčasne žiadal rozhodnúť o vyživovacej povinnosti k maloletej tak, že obaja rodičia budú prispievať po 100 Eur mesačne na osobitný účet a tieto finančné prostriedky budú použité na väčšie a jednorazové výdavky maloletej. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. R. bola rozsudkom Okresného súdu Košice II z 13.10.2011 č.k. -59 zverená do osobnej starostlivosti matky, konajúci súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 150 Eur mesačne a upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele 18:00 hod. Následne Okresný súd Košice II rozsudkom z 11.12.2013č.k. - 75 schválil dohodu rodičov a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na 180 Eur mesačne. Otec uviedol, že s dcérkou majú hlboký vzťah a má záujem osobne sa podieľať na jej výchove vo väčšom rozsahu.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností v prípade, ak sa zmenia pomery, pričom sa musí jednať o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa a táto zmena musí byť závažnejšieho charakteru spočívajúca v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene doterajšieho výchovného prostredia, resp. modelu výchovy dieťaťa treba zvážiť, či sú v čase rozhodovania vytvorené náležité predpoklady pre odovzdanie dieťaťa do iného výchovného prostredia alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov aj z toho hľadiska, či toto prostredie dieťa pozná, či si naň a na osoby, ktoré ho budú vychovávať zvykne, a či zavedením nového modelu výchovy nebude ohrozený ďalší vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie je možné ho zamieňať so záujmom rodičov, resp. s ich predstavami o realizácii starostlivosti o ich maloleté dieťa.

17. Novela zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú 1. rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať, 2. rodičia musia mať o výchovu dieťaťa záujem, 3. zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v záujme maloletého dieťaťa a 4. striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Ak sú tieto zákonné podmienky splnené, musí byť maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a konajúci súd nemôže striedavú osobnú starostlivosť vylúčiť len z dôvodu, že jeden z rodičov s ňou nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti. Dôvody, ktoré môžu viesť súd k tomu, aby maloleté dieťa nezveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov musia mať vždy oporu v ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. K takým dôvodom by mohli patriť napríklad špecifický zdravotný, či psychický stav dieťaťa, veľmi veľká vzdialenosť bydliska oboch rodičov, alebo vážne narušená, či neexistujúca komunikácia medzi rodičmi. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod..

18. V prejednávanej veci, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať a prehlbovať svoj vzťah k obom rodičom, a to bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletá by si na tento model starostlivosti nevedela zvyknúť, a tento by nebol v jej prospech. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, na výsledky ktorého odvolací súd poukazuje vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá je v osobnej starostlivosti matky, no otec o ňu prejavuje eminentný záujem od narodenia, čo potvrdila aj matka. Otec sa snaží maloletej maximálne venovať, čo sa týka prípravy na vyučovanie, ale aj mimoškolských aktivít, vozieva maloletú na poobedné krúžky. Vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo potvrdili nielen závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDR. L. S., ale podporne i šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnosti oboch rodičov. Vzťah mal. R. k matke bol identifikovaný ako jej základná vzťahová väzba, čo je pochopiteľné, pretože maloletá je s matkou od narodenia v najintenzívnejšom kontakte, na druhej strane sa maloletá túži identifikovať s otcom, vníma ho ako vzor a pozitívne na ňu vplývajú otcove výchovne metódy, ktorými vedie maloletú k dodržiavaniu pravidiel, poriadku a osobnému rozvoju. Nakoniec zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorá pri jeho vypracovaní vzala do úvahy komplexné výsledky vyšetrenia matky, otca a maloletej aj vo vzájomnej interakcii, tieto náležitým spôsobom popísala, vyplynulo priklonenie sa k zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa akcentovala otcov dlhodobý záujem o pravidelný kontakt s maloletou, pozitívny vzťah maloletej k otcovej partnerke a jej dcére, zodpovedný prístup otca k výchove a vzdelaniu maloletej a v neposlednom rade primeranú osobnostnú výbavu a rodičovské

kompetencie otca. Znalkyňa v závere uviedla, že mal. R. nie je pre svoj vek a rozumovú vyspelosť schopná samostatne vyjadriť svoj názor, pričom reaguje situačne, pod vplyvom toho, s ktorým rodičom momentálne je a ako sa cíti. Dodala, že maloletá si ľahko zvyká na zmenu, a ak sa nachádza u druhého rodiča, pozitívne akceptuje prijatie a pochopenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o prípad, v ktorom majú mal. dieťa a rodičia ideálne predpoklady pre realizovanie striedavej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v týždenných intervaloch (s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin) v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov, pretože rodičia bývajú v jednom meste, majú materiálne a ľudské predpoklady k zabezpečeniu starostlivosti o maloletú potrebné pre jej výchovu a zdravý vývoj. Napriek tomu, že sú medzi nimi v rámci komunikácie nezrovnalosti, tieto odvolací súd neidentifikoval ako neprekonateľné a neriešiteľné. V neprospech tvrdení matky o problematickej komunikácii s otcom, ktoré prezentovala v konaní pred súdom prvej inštancie svedčí predovšetkým skutočnosť, že samotná matka bez ohľadu na to, v akom rozsahu bol súdnym rozhodnutím styk otca s dieťaťom upravený, mu umožnila aj nad rámec tejto úpravy v súlade s potrebami otca a v komfortnejšom rozsahu sa s maloletou stretávať, pričom odvolací súd je toho názoru, že pri aktívnej snahe zlepšiť svoju komunikáciu môžu rodičia dosiahnuť konsenzus pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti o mal. dieťa. V konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o negatívnom dopade narušených vzťahov rodičov na maloletú. Naopak, maloletá má rada obidvoch rodičov a v starostlivosti oboch sa cíti dobre a bezpečne, ktorú skutočnosť by mala matka rešpektovať a prijať ju. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec počas realizácie skúšobnej striedavej starostlivosti realizovanej v priebehu konania na základe dohody rodičov, prejavil samostatnosť a schopnosť plnohodnotne sa o dieťa postarať a má vytvorené bytové a materiálne podmienky pre to, aby mohol vo svojej domácnosti starostlivosť o maloletú zabezpečiť ( a aktuálne aj v rozsahu súdom upraveného styku zabezpečuje). Odvolací súd taktiež videl na prospech mal. R. to, že má dobrý vzťah so súčasnou partnerkou otca i s jej rodinou.

19. Podľa ust. maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti

20. Podľa ust. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

21. Zisťovanie názoru mal. dieťaťa je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Schopnosť vyjadriť samostatne svoj názor je závislá predovšetkým od veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Rovnako s prihliadnutím na vek a vyspelosť dieťaťa, súd zvolí spôsob zistenia názoru maloletého, a teda, či tak urobí súd sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod., prípadne, či tak urobí v prítomnosti iných osôb alebo bez prítomnosti iných osôb.

22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa . V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

23. Súd prvej inštancie sa správne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a dôsledne zisťoval názor maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj výsluchom maloletej na pojednávaní, ktorý ale nesprávne vyhodnotil v rozpore s jej najlepším záujmom. Z pohovoru, ktorý vykonal kolízny opatrovník 12.5.2017 s maloletou v domácom prostredí matky vyplynulo, že maloletá sa k otázke striedavej starostlivosti nevedela jednoznačne vyjadriť. Uviedla, že jej je v podstate jedno, či bude u otca prespávať celý týždeň a vyhovovalo by jej všetko, ale myslí si, že by s tým mamka nesúhlasila. Následne si rodičia vyskúšali striedavú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch v trvaní necelých dvoch mesiacov, po ktorej konajúci súd opätovne zisťoval názor maloletej na otázku jej výchovy. Pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom 21.6.2018 v domácnosti matky (bez prítomnosti matky) maloletá uviedla, že sa chce stretávať s ockom ako doposiaľ. Tvrdila, že u neho nemá žiadnych kamarátov, okrem E. (dcéra otcovej partnerky - pozn. odvolacieho súdu) a tiež by jej vyhovovalo len jedno miesto na učenie,

aby sa mohla sústrediť. Obdobný názor vyjadrila aj pred kolíznym opatrovníkom 26.6.2018 v domácom prostrední otca (bez jeho prítomnosti) kde tvrdila, že najťažšie to bolo pre ňu na začiatku ako sa začala striedať, no potom si trošku zvykla. Na otázku ako trávila čas počas striedavej starostlivosti uviedla, že sa hrali, chodili na výlety, ihrisko a pod.. Súd prvej inštancie si ozrejmil názor maloletej aj na pojednávaní 10.7.2018 (bez prítomnosti rodičov), pričom v relevantnej časti výpovede maloletá opísala ako trávi čas s otcom a zdôraznila, že si striedavú starostlivosť neželá.

24. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) aj z ustanovenia vyplýva, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Na druhej strane odvolací súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v prejednávanej veci patrí jedine súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je, preto k názoru maloletého súd prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď za základ svojho rozhodnutia považoval jedine maloletou vyslovený názor, že si striedavú starostlivosť neželá, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod. č. 50), pričom opomenul závery vypracovaného znaleckého posudku, ktoré sú v súlade s ostanými vykonanými dôkazmi v konaní. Zároveň obmedzil právo otca podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností, pretože nemožno spochybniť, že otec, rovnako ako matka, je pre ďalší vývoj a smerovanie dieťaťa nepostrádateľný. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že mal. dieťa je schopné jasne a zrozumiteľne prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa o predmete konania, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Zdôrazňuje, že maloletá je vo veku, v ktorom sa stabilita jej názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, v dôsledku čoho je jej vôľa nestála a ľahko podlieha zmene. Tento záver rezultuje aj z vykonaného dokazovania. Najzreteľnejšie sa neschopnosť maloletej relevantne sa vyjadriť k otázke svojej výchovy podľa názoru odvolacieho súdu prejavila v tom, že maloletá neuviedla a ani nevedela uviesť jediný podstatný dôvod, prečo si striedavú starostlivosť neželá a iba konštatovala, že si na mamku zvykla. Uvedené je plne pochopiteľné, vzhľadom na už vyššie spomínanú skutočnosť, že maloletá bola od narodenia s matkou v najintenzívnejšom kontakte, a aj keď závery znaleckého posudku neakcentovali ovplyvňovanie názoru maloletej jedným alebo druhým rodičom, nemožno opomenúť skutočnosť, že maloletá žije s matkou od svojho narodenia, tá pre ňu predstavuje základnú vzťahovú väzbu, matka nebola striedavej starostlivosti preukázateľne naklonená, nota bene informácie podávané maloletou môžu byť tendenčne mierené smerom k matke, postoje maloletej sa odrážajú od komunikácie s matkou a jej interpretovania situácie. Preto, pokiaľ maloletá odmietla striedavú starostlivosť, odvolací súd je toho názoru, že tento odmietavý postoj mal. R.. pramení len zo skutočnosti, že by musela bývať v dvoch domácnostiach, medzi ktorými by sa musela sťahovať aj s osobnými vecami a pomôckami do školy, pričom na svoj doterajší spôsob života je zo zrejmých dôvodov jednoducho zvyknutá. Odvolací súd si je vedomý, že takéto zmeny prostredia pri striedavej osobnej starostlivosti môžu u niektorých maloletých detí vyvolávať pocit neistoty. Existujúce pozitíva, spočívajúce v osobnej starostlivosti oboch rodičov, v rovnocennej úlohe matky i otca pri výchove maloletých detí, sa prejavia na zdravom psychickom stave a vývoji maloletých detí, rozhodne prevažujú nad potenciálnymi rizikami striedavej osobnej starostlivosti, najmä za situácie, keď sa otcov výchovný vplyv na maloletú ukázal byť ako nanajvýš prospešný. Na základe uvedených skutočností nadobudol odvolací súd vnútorné presvedčenie, že miera vyspelosti maloletej (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku 8 rokov) neodôvodňuje v konaní o zmenu úpravy jej výchovy v plnej miere prihliadnuť na jej vôľu a rozhodnúť o výchove v súlade a výhradne s ňou.

25. Odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol na matkou predložené lekárske správy MUDr. B. (čl. 131, 196), ktoré nie sú dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti (ktorá v čase ich vypracovania ani nebola realizovaná), vzhľadom na to, že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia matky, na základe ktorých psychiatrička formuluje svoje závery a odporúčania, ktoré navyše prekračujú rámec jej odbornosti, keďže psychiatrovi rovnako ani znalcovi v zásade nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko takéto závery zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už

v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že psychiatrička neobjektivizovala udania matky konfrontáciou s otcom a podľa názoru odvolacieho súdu je pre záver o tom, čo spôsobuje údajnú neurotizáciu dieťaťa nepochybne dôležité, aby osoba podávajúca odborné vyjadrenie, teda aj ošetrujúci lekár či psychiater, disponoval komplexnými informáciami podanými oboma rodičmi dieťaťa. O určitej tendenčnosti svedčia jej závery pri diagnostikovanej reakcii maloletej na ťažký stres, depresívnu poruchu správania a úzkosť z odlúčenia v detskom veku, ktoré majú byť spôsobené tým, že nevie vyhovieť obom rodičom a na druhej strane nespochybňuje otcove väzby na dieťa ani väzby dieťaťa k otcovi, ktorého by chcela mať maloletá viac pre seba (s poukazom na jeho nový partnerský vzťah), napriek tomu však odporúča ponechať dieťa v starostlivosti matky a umožniť otcovi styk nad rámec súdneho rozhodnutia aj za cenu rozhádzaného programu dieťaťa. Napokon nemožno nespomenúť skutočnosť, že otec sa o vyšetreniach dieťaťa dozvedá len z podaní matky doručených do súdneho spisu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na tieto lekárske správy pri rozhodovaní neprihliadol a považuje ich za účelové dôkazy vyprodukované matkou na preukázanie pre ňu jediného prijateľného modelu starostlivosti o maloletú, a to ponechanie maloletej v jej osobnej starostlivosti.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu ust. , nota bene zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverenie mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko táto forma výchovy rešpektuje právo maloletej na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo maloletej na osobnú starostlivosť obidvoch rodičov a predovšetkým je v jej najlepšom záujme. Odvolací súd pritom akceptoval otcom navrhnutú úpravu striedania v týždňových intervaloch počas bežného roka (ktorá bola skúšobne realizovaná v priebehu konania) s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin, ktorá nielenže každému z rodičov poskytuje rovnocenný časový priestor, ale i dostatočný priestor na náročnejšie aktivity s dieťaťom, na ucelenejšie výchovné pôsobenie na dieťa a naproti tomu dieťaťu zabezpečuje väčší kľud a pocit stability výchovného prostredia aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin.

27. Podľa ust. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

28. Pri určení výživného odvolací súd spravujúc sa ust. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na mal. R. neurčil. Vychádzal pritom v zásade z rovnakých majetkových a zárobkových pomerov rodičov zistených súdom prvej inštancie a taktiež zo skutočnosti, že dĺžka osobnej starostlivosti každého rodiča o maloletú je rovnaká, počas ktorej bude jeho povinnosťou potreby dieťaťa zabezpečovať v plnom rozsahu, rovnako ako maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že platiť mal. dieťaťu bežné potreby tretím osobám (školné, stravné do školy, poplatky do MŠ, krúžky, mimoškolské aktivity) je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na týchto výdavkoch a každý z rodičov má nárok na polovicu rodinných prídavkov bez ohľadu na to, ktorý z rodičov je (stane sa) poberateľom rodinných prídavkov, pretože ide o príspevok štátu elokovaný na úhradu potrieb dieťaťa.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého inštancie podľa zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.

30. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.