Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-18Csp/25/2018

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/XX, XXX XX D. D. C. o zaplatenie 52,74 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 52,74 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 52,74 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe pôvodne označil žalovaného ako „O. B., rodné číslo XXXXXXXXXX“. Súd vykonal opakovanú lustráciu v Registri obyvateľov, pričom zistil, že pri zadaní mena, priezviska a dátumu narodenia (XX.XX.XXXX) takto označenej osoby, nebolo možné žalovaného stotožniť.

3. Z Poistnej zmluvy č. 6585157093 zo dňa 29.05.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril žalobca s osobou označenou ako „O. B., rodné číslo XXXXXXXXXX“.

4. Súd oznámil žalobcovi, že podľa lustrácie vykonanej v súdnom manažmente žalovaný neexistuje, nakoľko osobu s uvedenými údajmi sa nepodarilo zlustrovať a súčasne súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či berie podanú žalobu späť v celom rozsahu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2018 žalobca súdu oznámil, že pri označovaní žalovaného v žalobe vychádzal z údajom uvedených v Poistnej zmluve č. 6585157093 zo dňa 29.06.2015. Súčasne žalobca uviedol, že po preverení údajov žalovaného v ostatných poistných zmluvách, ktoré žalobca so žalovaným uzatvoril bolo zistené, že pri vyhotovovaní predmetnej poistnej zmluvy došlo k chybe v písaní v časti rodného čísla žalovaného, nakoľko ako jeho rodné číslo bolo uvedené „XXXXXXXXXX“, pričom správne rodné číslo má byť „XXXXXXXXXX“. V zmysle uvedeného vyjadrenia žalobca opravil označenie žalovaného v časti rodného čísla na správne „XXXXXXXXXX“.

6. Podľa (ďalej len „“) , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Predpokladom procesnej subjektivity podľa citovaného ustanovenia zákona je hmotnoprávna subjektivita podľa .

11. Podľa ods. l , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

12. Podľa a , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

13. Vzhľadom na to, že lustráciou v Registri obyvateľov sa žalovaného po zadaní údajov (meno, priezvisko, dátum narodenia, resp. rodné číslo), ktoré vyplývajú zo žaloby a rovnako z poistnej zmluvy, nepodarilo stotožniť, osobu označenú v žalobe na strane žalovanej nemožno považovať za stranu s procesnou subjektivitou v zmysle .

14. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa , pretože nejde o vadu podania, spočívajúcu v jeho nesprávnosti, alebo neúplnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, teda ide o procesnú spôsobilosť. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo.

15. V zmysle ustanovenia , je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konania zastaví ( ). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, len nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví ( ).

16. Od nedostatku podmienky konania, za ktorý treba považovať aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania. Ak návrh neobsahuje označenie účastníkov konania alebo všetky údaje potrebné k označeniu účastníkov konania, alebo ak je návrh v časti označujúcej účastníkov konania neurčitý, alebo nezrozumiteľný (neumožňuje ich presnú identifikáciu), alebo ak je zjavný logický rozpor medzi označením účastníka konania a inými údajmi o tomto účastníkovi obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa , pričom ak účastník v stanovenej lehote podanie neopraví, alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno pokračovať v konaní, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

17. Ak je ale žalovaný v návrhu označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je to v danom prípade, nejde o vadu konania. Pokiaľ je v návrhu úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v civilnom sporovom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesno - právny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana civilno

- právneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek v konaní prihliadať na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť ( v spojení s ).

18. Napriek skutočnosti, že žalobca dodatočne opravil označenie žalobcu v časti rodného čísla a lustráciou v Registri obyvateľov sa podarilo stotožniť osobu s menom O. B., rodné číslo XXXXXXXXXX (nar. XX.XX.XXXX), ani oprava žaloby nemá vplyv na existenciu nedostatku procesnej podmienky. Riadne označenie strán sporu je nevyhnutnou náležitosťou žaloby, pričom za správne vymedzenie a označenie strán sporu nesie procesnú zodpovednosť práve žalobca. V prípade označenia žalovaného

v žalobe nesprávnym rodným číslom, resp. dátumom narodenia nejde o zjavnú chybu v písaní, keďže nesprávne rodné číslo sa okrem žaloby uvádza aj v listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania dôvodnosti uplatneného nároku (poistná zmluva). Žalovaný bol v žalobe označený úplne, určito a zrozumiteľne, t. j. nešlo o vadu podania. Z uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné podmienky ani na postup súdu v zmysle .

19. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že proti subjektu, ktorý nebol spôsobilý byť účastníkom konania, nemohol vzniknúť procesno- právny vzťah medzi účastníkmi konania, lebo od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov a to spôsobilá strana civilno - právneho sporu. Preto ak procesnoprávny vzťah od začiatku nevznikol, nemôže byť jeho nedostatok následne odstránený. Keďže žalovaný tak, ako je označený v žalobe, nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastavil.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Podaním žaloby proti žalovanému, ktorý neexistoval pred začatím konania, žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom konaní žalovaný nemá právnu ani procesnú subjektivitu, reálne teda nemohol vykonať žiaden procesný úkon a nemohli mu vzniknúť ani žiadne trovy.

23. Na danú situáciu nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona. Súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak strana sporu nemá právnu subjektivitu - neexistuje, je v súlade s Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nerozhodnúť o jej nároku na náhradu trov konania (Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2018, sp. zn. ). Súd preto o náhrade trov konania žalovaného vo výroku nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.