Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-2Sa-10-2023.pdf
PDF · 127.76 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-2Sa/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.02.2023 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.02.2023, prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) o odvolaní A. B. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
2. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu o prehodnotenie zdravotného stavu, podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022, zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 30.11.2022 je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988Zb.) v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím, nakoľko sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Súčasne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, opísal konkrétne ťažkosti, ktoré výrazne obmedzujú jeho každodenný život a požiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.02.2023.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice dňa 12.01.2023, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení a keďže nevyhovel odvolaniu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
4. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti dňa 24.01.2023 na základe dostupnej lekárskej dokumentácie. Podľa záverov znaleckého posudku žalobca je „od roku 1992 uznaný čiastočne invalidným a od 26.11.2012 invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pre bolesti chrbtice v driekovo krížovej a krčnej oblasti 50 %, so zvýšením o 10% pre artrózu bedrových kĺbov, vysoký krvný tlak 2. štádia. Naďalej je liečený neurológom pre chronické bolesti chrbtice v driekovo krížovej oblasti s vyžarovaním do oboch dolných končatín a bolesti v krčnej oblasti chrbtice s vyžarovaním do oboch ramien viac vľavo s koreňovým dráždením C7. Prítomná je ťažká porucha kinetiky a dynamiky krčnej oblasti chrbtice aj driekovej oblasti. V objektívnom klinickom neurologickom náleze je postoj v norme, chôdza je antalgická, samostatná, bez pomôcok. Už v minulosti zrealizované MR vyšetrenia chrbtice, ako aj MR vyšetrenie driekovo krížovej chrbtice z decembra 2021 dokumentujú degeneratívne zmeny, vyklenutie medzistavcových platničiek. Pre bolesti je liečený aj algeziológom. Dlhoročne je liečený aj ortopédom. Ešte v roku 2017, 2018, 2019 mal prevedené artroskopické operácie najprv pravého a potom aj ľavého ramenného kĺbu. V roku 2019 mal realizovanú aj operáciu vybočeného palca pravej nohy s dézou a spongioplastikou, ako aj operáciu pre ťažké plochonožie. V roku 2020 pri páde utrpel úraz s luxáciou ľavého ramenného kĺbu. Pokus o zatvorenú repozíciu bol neúspešný, preto je zvažovaná implantácia totálnej endoprotézy. V roku 2021 utrpel zlomeninu vonkajšieho členka pravej nohy, ktorá bola najprv riešená zatvorenou repozíciou a dočasnou dézou drôtmi. Následne bola prevedená osteosyntéza členka a pre subluxáciu talu pridaná ďalšia skrutka, ktorá bola následne odstránená. Podľa aktuálnych ortopedických vyšetrení je prítomná ťažká artróza pravého talokrurálneho kĺbu po úraze, preto je plánovaná extrakcia osteosyntetického materiálu a následne prípadná déza členka. Reumatologickým vyšetrením zápalové reumatologické ochorenie toho času nebolo potvrdené. Urológ dokumentuje iba instabilný močový mechúr, bez nervovej poruchy. Podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., funkčné vyšetrenia s popisom rozsahu pohybov v ramenných kĺboch, členkových kĺbov či kolenách nedosahujú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako viacetážové chronické bolesti chrbtice“.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach stanovil poruchu lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %. Za iné zdravotné postihnutia, syndróm manžety rotátorov oboch ramenných kĺbov, radiálna epikondylitída vpravo, priečne aj pozdĺžne plochonožie, vybočený palec pravej nohy, chondropatia pravého kolena, instabilný mechúr bez nervovej poruchy, hyperplázia prostaty posudkový lekár sociálneho poistenia priznal žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň žalobca zostal naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
6. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené tieto lekárske správy: neurologické vyšetrenia v Železničnej nemocnici Košice dňa 21.02.2022, 11.08.2022, 09.09.2022, MRI vyšetrenia chrbtice v 12/2021, MRC chrbtice v roku 2017, EMG HK v 3/2018, duplexné vyšetrenie magistrálnych ciev mozgu 09.09.2022; ortopedické vyšetrenie v UNLP Košice dňa 27.05.2022, 07.07.2022, 16.09.2022, 22.10.2022; reumatologické vyšetrenie v Reagomed s.r.o. Košice dňa 16.02.2022; urologické vyšetrenie vo Welldan s.r.o. dňa 30.05.2022; urologické vyšetrenie v UNLP Košice dňa 14.06.2022, 21.07.2022; algeziologické vyšetrenie v Poliklinike Terasa s.r.o. Košice dňa 08.12.2021; algeziologické vyšetrenie v Železničnej nemocnici Košice dňa 18.02.2022, 21.02.2022, 22.02.2022. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného
šírenia tohto ochorenia. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú posudkový lekár podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.01.2023. Odborný posudok je neoddeliteľnou prílohou tohto rozhodnutia.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím porucha lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %. Za iné zdravotné postihnutia, syndróm manžety rotátorov oboch ramenných kĺbov, radiálna epikondylitída vpravo, priečne aj pozdĺžne plochonožie, vybočený palec pravej nohy, chondropatia pravého kolena, instabilný mechúr bez nervovej poruchy, hyperplázia prostaty, posudkový lekár sociálneho poistenia priznal žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť' je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca je zároveň naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
8. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil jeho zdravotný stav a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' určil naďalej na 60 %. Invaliditu určil podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
10. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobca nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., invalidný dôchodok patrí žalobcovi v nezmenenej sume.
11. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru o správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.12.2022, a preto ho potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu.
12. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10.04.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 18.04.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 620 924 6351 0 zo dňa 08.02.2023 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že v prvotnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku mu bola priznaná miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v plnej výške. V ďalšom období sociálna poisťovňa jeho invaliditu prehodnotila a znížila s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 60 %. Nakoľko sa zdravotný stav žalobcu výrazne zhoršil, požiadal o opätovné posúdenie a prehodnotenie zdravotného stavu. Žalobca ďalej v žalobe zdôraznil, že napriek tomu, že podstúpil viacero odborných vyšetrení a absolvoval niekoľko chirurgických zákrokov, jeho zdravotný stav sa nezlepšil a nedošlo ani k jeho stabilizovaniu. Neustále sa zhoršuje kvalita jeho života z hľadiska motoriky, zvládania bolesti spôsobenej chronickými ochoreniami, zhoršuje sa kvalita jeho spánku a oddychu.
Nemôže sa zamestnať, a pokryť tak zvýšené náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, liečbou a existenciou. Záverom v žalobe uviedol, že v období od podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku do vydania rozhodnutia mu boli diagnostikované ďalšie ochorenia, čo vie preukázať lekárskou správou.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 01.06.2023 uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie zo dňa 24.01.2023, podľa ktorého je žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného, žalovaný je toho názoru, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z..
14. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
15. Žalovaný zdôraznil, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, a neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia. Tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaný je preto presvedčený, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu, a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného.
16. V závere žalovaný zdôraznil, že postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný sa preto pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 08.02.2023, trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia a má za to, že je správne a zákonné. Žalovaný preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2023. Listom zo dňa 19.09.2023 a 16.10.2023 žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia z dôvodu zabezpečenia odborných lekárskych posudkov o zdravotnom stave. Žalobca však ku dňu rozhodovania súdu repliku nepodal.
18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach
19. Správny súd rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach v zmysle ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), posudzujúcu správnu
žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd nariadil vo veci pojednávanie (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), na ktorom dňa 23.01.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
20. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 12.12.2022 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie žalobcovho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 30.11.2022. Posudok je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe žalobcom podaného odvolania proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 24.01.2023, ktorý zotrval na vyššie uvedenom závere a nezistil dôvod na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie tak zhodne s predchádzajúcim posudkom posúdil zdravotný stav žalobcu a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný preto zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie poisťovne, ústredie (ako prvostupňového správneho orgánu) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
29. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
30. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotné stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotné postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
31. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
33. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
34. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
35. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
36. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).
38. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
39. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
40. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal prehodnotenia posúdenia zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a priznania plnej invalidity resp. invalidity vo vyššom rozsahu v akom bola priznaná správnymi orgánmi.
41. Posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.01.2023 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil poruchu lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné zdravotné postihnutia, syndróm manžety rotátorov oboch ramenných kĺbov, radiálna epikondylitída vpravo, priečne aj pozdĺžne plochonožie, vybočený palec pravej nohy, chondropatia pravého kolena, instabilný mechúr bez nervovej poruchy, hyperplázia prostaty posudkový lekár sociálneho poistenia priznal žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň žalobca zostal naďalej čiastočne invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal z týchto odborných lekárskych nálezov: neurologické vyšetrenia v Železničnej nemocnici Košice dňa 21.02.2022, 11.08.2022, 09.09.2022, MRI vyšetrenia chrbtice v 12/2021, MRC chrbtice v roku 2017, EMG HK v 3/2018, duplexné vyšetrenie magistrálnych ciev mozgu 09.09.2022; ortopedické vyšetrenie v UNLP Košice dňa 27.05.2022, 07.07.2022, 16.09.2022, 22.10.2022; reumatologické vyšetrenie v Reagomed s.r.o. Košice dňa
16.02.2022; urologické vyšetrenie vo Welldan s.r.o. dňa 30.05.2022; urologické vyšetrenie v UNLP Košice dňa 14.06.2022, 21.07.2022; algeziologické vyšetrenie v Poliklinike Terasa s.r.o. Košice dňa 08.12.2021; algeziologické vyšetrenie v Železničnej nemocnici Košice dňa 18.02.2022, 21.02.2022, 22.02.2022.
42. Posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom odbornom lekárskom posudku podľa názoru súdu zohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom vyhodnotil, že pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu dosahuje 50 % a pre iné zdravotné postihnutia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť preto správne stanovil podľa § 71 ods. 8 zákona na 60 %.
43. K námietke žalobcu, že v čase rozhodovania žalovaného o žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku mu boli diagnostikované ďalšie ochorenia, ktoré by mali na rozhodnutie správneho orgánu zásadný vplyv súd uvádza, že pre vyvodenie záveru bol rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania lekárom sociálneho poistenia žalovaného. V konaní pred súdom nebolo preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu nezohľadnil všetky lekárske závery vyplývajúce v tom čase z aktuálnej zdravotnej dokumentácie žalobcu. Na lekárske správy, ktoré by boli predložené až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu tieto lekárske správy posudkový lekár sociálneho poistenia k dispozícii nemal.
44. Ak je žalobca toho názoru, že uvedené lekárske správy preukazujú zhoršenie jeho zdravotného stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
45. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.
46. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o SP.
47. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
48. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
49. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).