Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/40/2022

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.X.XXXX stíhaným pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na na hlavnom pojednávaní dňa 22. januára 2024 t a k t o

rozhodol:

Podľa vec trestného stíhania obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.X.XXXX pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na , ktorého sa mali dopustiť tak, že v období od 02.09.2020 do 30.06.2021 v obci A. E., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia maloletých detí F. A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich maloletých detí, úmyselne bránili svojim synom riadne si plniť školskú dochádzku z dôvodu svojho osobného presvedčenia, že hygienické pravidlá zavedené v súvislosti s COVID 19 sú zdraviu škodlivé pre ich deti, čím spôsobili, že ich synovia F. A. B. ako žiak Základnej školy Bernolákova Vranov nad Topľou vymeškal 234 neospravedlnených vyučovacích hodín a G. B. ako žiak Základnej školy Slovenská Kajňa, okr. Vranov nad Topľou vymeškal 210 neospravedlnených vyučovacích hodín

p o s t u p u j e Obci A. E., nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných A. B. a C. D. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na .

Podľa súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov A. H. I. a A. A. G., oboznámením so správami základných škôl Bernolákova Vranov nad Topľou a Slovenská Kajňa vrátane komunikácie s obžalovaní a podaní súvisiacich s neplnením školskej dochádzky maloletými deťmi, Súkromnej základnej školy Ždaňa s prílohami, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, správou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou vrátane predmetných vyhlášok a opatrení Úradu verejného zdravotníctva a rozhodnutí Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR, odpisom z registra trestov, z registra priestupkov, správou Obce A. E. vrátane rozhodnutí a ďalších listín týkajúcich sa priestupkových konaní vykonaných obcou vo vzťahu k obžalovaným a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný A. B. uviedol, že pred pandémiou podnikal v oblasti masérskych služieb, akupunktúry, čínskej medicíny, reflexológie, že žili vždy žili zdravo a ekologicky prijateľne. V čase pandémie podnikanie ukončil. Deti neposielali do školy kvôli vtedy aktuálnej situácii, ktorá bola na Slovensku vyhlásená, deti boli nútené nosiť rúška, sedieť v rúškach a v uzavretých priestoroch. Starší syn F. chodil vtedy na Základnú školu Bernolákova vo Vranove nad Topľou a mladší G. do Slovenskej Kajne. Počas toho, keď deti do školy neposielali, tak sa s nimi obaja učili doma, mali doma vtedy učebnice a osnovy, preberali s nimi to, čo sa učilo v škole, boli v kontakte aj s učiteľmi aj s kamarátmi deti. Individuálne vzdelávania povolené nemali. Vedeli ich vzdelávať, nakoľko sa jednalo len o učivo základne školy, sám má dosiahnuté vzdelanie a rôzne kurzy. Následne sa rozhodli pre súkromnú školu, kde majú obe deti povolené individuálne vzdelávanie. S deťmi veľa cestujú, vzdelávajú sa aj priamo v prírode, komunikujú s deťmi, deti si vyberajú čomu sa chcú venovať ohľadne športu a rôznych aktivít.

Obžalovaná C. D. vypovedala, že potom čo ukončili prosperujúcu živnosť, venujú sa deťom a veľa cestujú, veľa sú v prírode a milujú zdravý spôsob života. Deti nechodili do školy, lebo tie opatrenia, ktoré sa uplatňovali, boli striktné, neboli podložené žiadnymi zákonmi, nikto ten vírus neizoloval, boli to len niekoho vymyslené opatrenia a oni to brali ako špinavú globalistickú hru na poškodzovanie zdravia zdravého obyvateľstva. Vedeli, že vdychovania kysličníka uhličitého poškodzuje celkové zdravie človeka, vznikali pľúcne choroby. Bolo to postavené na falošných informáciách, na poplašných správach, na zastrašovaní. Vzduch bol čistý, vtáky nezomierali ani zvieratá. Ako matka vedela, že kysličník uhličitý, ktorý by jej deti vdychovali, že ich bude poškodzovať v ich vývoji, hovorila o tom aj so školami, no bolo jej povedané, že musia rešpektovať nariadenia. Ona s tým nesúhlasila, aby takto bolo poškodzované zdravie jej detí. Počas obdobia, keď boli deti doma, boli vzdelávané, mali doma učebnice a zošity zo školy, išli s nimi podľa nich. S učiteľmi komunikovala podľa možností rôznou formou. Ona nemá nič proti vzdelávaniu, sama sa vzdeláva, len nesúhlasila s nosením rúšok, škola im v tom čase neposkytovala zdravé učenie. Aj preto sa rozhodli re individuálne vzdelávania, ktoré im bolo na novej škole povolené. Deti sú často v prírode, veľa sa učia samostatnosti, majú zdravý psychický a fyzický rozvoj, veľa cestujú.

Ako svedkovia boli vypočutí triedni učitelia maloletých a to A. A. G. a A. H. I..

Svedok A. A. G. vypovedal, že pracuje na Základnej škole Bernolákova Vranov nad Topľou a v školskom roku 2020/2021 bol triednym učiteľom F. B.. Do polovice októbra 2020 prebiehalo vyučovanie v škole, potom prešli na dištančné vzdelávanie a to najskôr formou úloh a pracovných listov, až neskôr sa uskutočňovalo dištančné vzdelávanie online prostredníctvom aplikácie MS Teams podľa určeného rozvrhu. F. sa na online vyučovanie nepripájal, rodičia – obžalovaní uviedli, že sa mu to nedá, kedy v takom prípade mohol aj prísť do školy za určených podmienok. Následne sa deti vrátili do školy a to za prísnych podmienok a opatrení a to nosenie rúšok a respirátorov. F. sa do školy nevrátil, nakoľko rodičia uviedli, že nesúhlasia s protipandemickými opatreniami. Komunikoval s obžalovanými aj e-mailom, kde im vysvetľoval možné postupy ale aj to dôsledky nechodenia do školy. F. teda v škole nebol, nemal známky, hodiny boli neospravedlnené, nebol klasifikovaný a do šiesteho ročníka už nenastúpil.

Svedkyňa A. H. I. vypovedala, že pracuje na Základnej škole Slovenská Kajňa a v školskom roku 2020/2021 bola triednou učiteľkou mal. G.. Kým nebola korona bolo všetko v poriadku, u maloletého bola dobrá dochádzka, žiak bol pripravený na vyučovanie a v kolektíve obľúbený. V súvislosti s koronou už dochádzka maloletého nebola, teda výlučne v tom období bola nedochádzka, keď bola povinnosť nosiť rúška. Rodičia však javili záujem o školu, pravidelne im posielala zadania, mali záujem o úlohy, Tobias bol aj komisionálne preskúšaný, kedy vyhovel, postúpil do druhého ročníka, pričom bola prekvapená ako bol Tobias pripravený na komisionálne skúšky. Učila G. aj v druhom ročníku, vždy bol riadne pripravený do školy. Neospravedlnené hodiny u mal. G. boli len pre stanovisko rodičov ku korone, nepožiadali o individuálne štúdium u maloletého, ale nemôže povedať, žeby bol nezáujem zo strany rodičov - obžalovaných.

Ohľadom povinnosti nosenia rúšok, či iných povinností prekrytia horných dýchacích ciest žiakov počas vyučovania na základných školách podal správu Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou. V zmysle uvedeného v období od 1.9.2020 do 30.6.2021 bolo nosenie rúšok u detí I. stupňa povinné a to od 2.9.2020 bola povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest ( ďalej len „HDC“ ) v priestoroch interiérov budov u žiakov základných škôl II. stupňa, žiaci I. stupňa mali výnimku v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu do 14.9.2020. Od 30.10.2020 bola povinnosť prekrytia HDC všetkých osôb v priestoroch exteriérov a interiérov budov so stanovenou výnimkou, od 8.3.2021 do

15.3.2021 platila povinnosť nosenia respirátora so stanovenou výnimkou, od 22.3.2021 platili prijaté opatrenia, pričom od 19.4.2021 bolo možné respirátory nahradiť použitím inej preventívnej ochrannej pomôcky u žiakov v škole alebo v školskom zariadení. K vyučovaniu v základných školách úrad uviedol, že od 26.10.2020 bolo prerušené vyučovanie u žiakov II. stupňa základných škôl, od 10.11.2020 obnova školského vyučovania pre žiakov so špeciálno-vzdelávacími potrebami v II. stupni, od 16.11.2020 obnova vyučovania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, od 7.12.2020 pre negatívne testovaných žiakov. Od 11.1.2021 bolo prerušené vyučovanie žiakov všetkých základných škôl, od 8.2.2021 obnova vyučovania pre žiakov I. stupňa základných škôl, od 2.3.2021 obnova vyučovania aj pre žiakov, ktorí nemali možnosť dištančného vzdelávania a od 17.5.2021 bola obnova školského vyučovania žiakov I. a II. stupňa základných škôl.

K svojej správe úrad doložil predmetné vyhlášky a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva ( ďalej len „ÚVZ“ ). Z predmetných opatrení ÚVZ vyplýva, že boli vydané jednak v zmysle príslušných ustanovení o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov ako aj o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a to z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou SR uznesením vlády č. 111 z 11.3.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.3.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie.

Taktiež priložil rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ohľadom možnosti ospravedlnenia neprítomnosti žiaka počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením Covid-19 na čas 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, s vyhlásenými jesennými prázdninami v školskom roku 2020/2021, s obnovou vyučovania od 10.11.2020 pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v 5. až 10. ročníku, s obnovením vyučovania od 16.11.2020 v základných školách pre žiakov, ktorí nemajú umožnený prístup k dištančnému vzdelávaniu, v malých skupinkách, v súvislosti s prevádzkovými podmienkami škôl, s obnovením vyučovania na 1. stupni základných škôl od 8.2.2021 a napokon aj s obnovením vyučovania na základných školách s tým, že od 17.5.2021 bolo obnovené školské vyučovanie vo všetkých školách.

Z rodných listov maloletých vyplýva, že ich rodičmi sú obžalovaní.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojej správe zo dňa 20.8.2021 uviedol, že rodina obýva rodinný dom, že domácnosť je vedená v čistote a poriadku, vkusne zariadená, vybavenie zodpovedá potrebám maloletých detí, pričom k domu patrí aj záhrada, ktorá poskytuje deťom priestor na odpočinok a zábavu. Maloletý G. bol žiakom Základnej školy Slovenská Kajňa, v školskom roku 2020/2021 navštevoval X. ročník. Maloletý F. A. bol žiakom Základnej školy Bernolákova, Vranov ad Topľou, v školskom roku 2020/2021 navštevoval X. ročník. Obe maloleté deti boli zdravé, nemali povinné očkovania, pretože matka si to nepraje. Vo voľnom čase sa deti venujú športu – plávanie, turistika, bicyklovanie. Matka v rozhovore uviedla že deti radi chodia do školy, radi sa vzdelávajú, no ona nesúhlasí s opatreniami prijatými na školách v súvislosti s pandémiou koronavírusu, preto deti do školy neposiela, no je v kontakte s triednymi učiteľmi a s deťmi sa učí doma. Rodičom bola úradom zdôraznená povinnosť detí plniť si povinnú školskú dochádzku a povinnosť rodiča posielať dieťa do školy a neohrozovať jeho mravnú výchovu. Na záver úrad uviedol, že rodičia zabezpečujú maloletým deťom riadnu starostlivosť, deťom sa venujú, maloletí majú v domácnosti priestor na učenie, zábavu aj odpočinok.

Správy podali aj základné školy, ktorých boli maloleté deti žiakmi.

V správe zo dňa 29.6.2021 Základná škola, Bernolákova ulica 1061, Vranov nad Topľou uviedla, že mal. F. A. B., ktorý bol v školskom roku 2020/2021 žiakom B. J. treidy, sa počas dištančného vzdelávania, ktoré začalo 12.10.2020 pomocou aplikácie MS teams, tohto nezúčastňoval, boli mu posielané pracovné listy. V ďalšom uviedli, že 11.2.2021 bol zaslaný e-mail rodičom o možnosti prezenčného vzdelávania pre takýchto žiakov 4 hodiny denne, no rodičia neodpovedali. Dňa 26.4.2021 boli rodičia oboznámení, že pracovné listy už nebudú zasielané, pretože žiaci nastupujú na prezenčné vzdelávanie, pričom žiak sa prezenčného vzdelávania nezúčastňoval a ku dňu podania správy 29.6.2021 mal vymeškaných 243 neospravedlnených vyučovacích hodín. Rodičia reagovali na oznámenia zo dňa 26.4.2021 e-mailom. Kde uviedli, že vzhľadom na situáciu, ktorá nastala na školách a zdraviu škodlivé podmienky, je absolútne neprijateľné, aby ich deti F., G. a K. a takýchto podmienok navštevovali školy. Dňa 26.5.2021 rodičia

zaslali triednemu učiteľovi A. G. správu s obsahom o vzdelávaní deti v prírode - Slovenský raj, túry, zdravý životný štýl, cestovanie, kyslík, deti sa učia reálne.

Doložená bola aj e-mailová komunikácia medzi obžalovanými a A. A. G..

V správe zo dňa 11.8.2021 škola opäť uviedla už vyššie uvedené, pričom uviedla aj aké opatrenia boli zo strany školy v súvislosti s nedochádzkou maloletého prijaté. Tiež uviedli, že obžalovaný priniesol F. knihy do školy bez toho, aby kontaktoval triedneho učiteľa a následne ho informoval o pláne odhlásenia žiaka zo školy. K osobe maloletého uviedli, že za krátky čas, kedy bol na prezenčnom vzdelávaní, s ním nebol žiaden problém, zapadol do kolektívu, na hodinách pracoval podľa pokynov vyučujúcich, vychádzal so spolužiakmi. Zlom nastal na dištančnom vzdelávaní, kedy sa nepripájal a nezapájal sa do vzdelávania pomocou aplikácie MS Teams a ani rodičia napriek výzvam o tento typ vzdelávania neprejavovali záujem.

Napokon v správe zo dňa 6.10.2021 škola uviedla, že v školskom roku 2020/2021 neevidovali žiadnu písomnú žiadosť zákonného zástupcu žiaka o možnosť individuálneho vzdelávania.

Základná škola Bernolákova Vranov nad Topľou podala dňa 1.6.2021 obci A. E. oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky mal. F. A. B. s tým, že v mesiac máj 2021 vymeškal 113 neospravedlnených vyučovacích hodín. K opatreniam vykonaným pred zaslaním oznámenia uviedli, že komunikácia s rodičmi je veľmi ťažká, že z dôvodu ich odmietania testovania sa a nosenia ochrany dýchacích ciest, osobný kontakt nie je možný, preto komunikácia prebieha písomnou formou – mail a sms správy, pričom rodičia sa vo všetkých písomných správach vyjadrili, že zásadne odmietajú v tejto situácii posielať deti do školy napriek prezenčnému spôsobu vyučovania a že podľa ich vyjadrenia tak budú pokračovať až do konca školského roka a potom deti odhlásia úplne zo systémovej školy. Taktiež Základná školy Slovenská Kajňa podala uvedené oznámenie a to dňa 8.12.2020, v ktorom uviedla, že mal. G. B. má od 13.10.2020 do 4.12.2020 vymeškaných 162 neospravedlnených vyučovacích hodín, ako aj dňa 5.11.2020, v ktorom uviedla, že mal. G. B. mal od 13.10.2020 do 31.10.2020 vymeškaných 62 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Základná škola Slovenská Kajňa vo svojej správe uviedla, že mal. G. B. mal v školskom roku 2020/2021 v prvom polroku 210 neospravedlnených hodín z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na prezenčnom vzdelávaní, ktorí rodičia vo svojom stanovisku odôvodnili, avšak zo strany školy to v súlade so školským zákon a platnými nariadeniami Ministerstva školstva nebolo možné akceptovať, na čo boli rodičia opakovane upozorňovaní. Žiakovi bolo v tom čase poskytované vzdelávanie prostredníctvom rodičov ( matky ), ktorá komunikoval s triednou učiteľkou, žiak mal doma k dispozícii zošity a učebnice a vypracované úlohy a zadania predkladali na kontrolu triednej učiteľke, ktorá so žiakom podľa potreby aj telefonicky komunikovala. K osobe žiaka uviedli, že v čase školskej dochádzky chodil do školy upravený, čistý a rád, prejavoval záujem o výchovno-vzdelávací proces, učenie ho bavilo, pracoval pokojne, samostatne a sústredene , pozorne počúvala dokázal zmysluplne komunikovať. Jeho pracovné miesto bolo vždy upravené, potrebné veci mal uložené Rád kreslil, cvičil, zapájal sa do akýchkoľvek kolektívnych činností, medzi spolužiakmi bol obľúbený, pretože je priateľský, čestný a nekonfliktný.

K správe pripojili aj oznámenie o zanedbávaní školskej dochádzky zaslané na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a obci, ako aj list zaslaní obžalovaným školou k noseniu rúšok na škole a vykonávanému prezenčnému vzdelávaniu za stanovených podmienok a nesplneniu podmienok z ich strany pre individuálne vzdelávanie s tým záverom, že mal G. sa nezúčastňuje povinného prezenčného vzdelávania, ktorú skutočnosť oznámia polícii. Z ďalších oznámení školy vyplýva aj počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín.

Obec A. E. vykonala dňa 11.1.2021 ústne pojednávania vo veci prejednania priestupku číslo konania A./XXXX a A./XXXX, pričom zo zápisnice vyplýva, že sa dostavil obžalovaný A. B., ktorý uviedol, že deti vyučujú doma, že sa venujú zodpovednej výchove detí podľa učebníc, každý deň sa venujú vzdelávaniu oboch detí a zdravej výchove, že odmietajú návštevu ich šesťročného dieťaťa školy kvôli noseniu rúška, ktoré bráni dieťaťu dýchať kyslík a kvôli sedeniu v uzavretých nevetraných priestoroch, lebo dieťa je v období rastu, kedy je kyslík dôležitý. Tiež uviedol, že nezanedbávajú žiadnu starostlivosť dieťaťa kvôli vyhlásenému lockdownu a celosvetovej pandémii. Dňa 30.11.2020 bolo vykonané ústne pojednávanie vo veci priestupku A./XXXX, kde sa dostavili ako obvinení z priestupku obaja obžalovaní.

Obaja uviedli dôvody nedochádzky do školy mal. G. v intenciách ako vypovedali v konaní pred súdom vrátane skutočnosti o vyučovaní syna doma.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou uviedol, že obžalovaní v rozhodnom období nebol evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberali žiadne dávky a príspevky poskytované úradom mimo prídavku na dieťa.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou oznámila vo svojej správe, že obžalovaní neboli poberateľmi dávky v nezamestnanosti, dôchodkovej dávky a obžalovaná nebola evidovaná v registri poistencov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec ani ako SZČO, obžalovaný bol evidovaný v registri ako SZČO od 1.7.2019 ku dňu podania správy ( 11.8.2021 ).

Podľa výpisu zo živnostenského registra obžalovaný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 26.1.2022.

K. L. M. N. v správe zo dňa 28.3.2023 oznámila, že mal. F. A. je od 1.9.2021 ich žiakom a plní si šiesty rok školskej dochádzky a že mal. G. je žiakom školy od 1.9.2022 a plní si tretí rok školskej dochádzky. Ďalej uviedli, že zákonní zástupcovia požiadali a slnili všetky podmienky podľa školského zákona, preto riaditeľ školy rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania pre oboch žiakov – tzv. „domáce vzdelávanie“. Pri tejto forme za proces vzdelávania zodpovedá zákonný zástupca, ktorý škole odovzdáva správu o priebehu vzdelávania a žiak je dva razy ročne komisionálne preskúšaný a škola mu vystaví hodnotenie. Zákonní zástupcovia požiadali o povolenie individuálneho vzdelávania z dôvodu osobnej preferencie a špecifických potrieb vyplývajúcich z rodinného prostredia.

K správe škola pripojila výpis slovného hodnotenia u oboch maloletých v školskom roku 2022/2023 za prvý polrok u oboch s hodnotením prospel. Hodnotené boli u F. A. jednotlivé predmety a to slovenský jazyk, matematika, informatika, prírodné vedy, spoločenské vedy, umenie a kultúra, anglický jazyk a telesá a športová výchova. U mal. G. predmety svet okolo mňa, môj svet a telesná a športová výchova.

Zo správy o povesti obce A. E. vyplýva, že obžalovaní žili v spoločnej domácnosti na adrese vtedy ich trvalého pobytu A. E. XXX, v rodinnom dome, ich bytové a sociálne pomery boli štandardné. Tiež uviedli, že obžalovaný bol živnostníkom a že obžalovaná bola nezamestnaná, povesť oboch v obci bola dobrá, ich správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Obec vo vzťahu k obom obžalovaným uviedla, že boli prejednávaní za priestupok týkajúci sa zanedbania povinnej školskej dochádzky ich syna G. B.. Predložili predmetné rozhodnutia o priestupku A./XXXX a A./XXXX ako aj rozhodnutia o proteste prokurátora, ktorými boli tieto rozhodnutia zrušené.

Podľa odpisu z registra trestov obvinení neboli doposiaľ súdne trestaní.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná spáchala jeden priestupok na úseku cestnej premávky – prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti, uložená jej bola v blokovom konaní pokuta 10 eur. Obžalovaný sa dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky, z ktorých dva, za prekročenie rýchlosti, boli riešené v blokovom konaní pokutou po 20 eur a jeden napomenutím.

Obžaloba podaná pre vyššie uvedený trestný čin – prečin a na uvedenom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

V zmysle uvedeného ustanovenia , trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže sa dopustí, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že bráni jej v povinnej školskej dochádzke a to závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas ( ).

Podľa je trestným činom protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v , ak tento zákon neustanovuje inak.

Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností charakterizujúcich individuálne určitý ľudský

zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v . Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom.

Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná ( ).

K uvedenému prečinu súd uvádza.

Nebezpečenstvo spustnutia znamená, že u osoby mladšej ako osemnásť rokov sa vytvára nebezpečenstvo, že nenadobudne návyky smerujúce živiť sa svojou poctivou prácou, dá sa na prostitúciu alebo jeho konanie smeruje k jej vykonávaniu, začína u neho návyk k drogám alebo k alkoholu, odmieta sa vzdelávať v základnej škole, pretože jej navštevovanie by mu bránilo bezcielne sa potulovať, páchať trestnú činnosť, predčasne sexuálne žiť a pod.

Aplikácia princípu ultima ratio v trestnom konaní má isté pravidlá a princíp ultima ratio možno aplikovať v rámci trestného konania vždy len v súlade s ustanoveniami a . Princíp ultima ratio možno uplatniť prostredníctvom materiálneho korektívu podľa len pri prečinoch. Súdna moc, súd, na aplikáciu princípu ultima ratio používa zákonodarcom deklarovanú možnosť za istých okolností nepovažovať za protiprávne konanie, ktoré sa ako protiprávne javí z dôvodu naplnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty konkrétneho prečinu.

Každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno považovať za trestný čin. Znaky trestných činov uvedené v vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov, ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v . Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt ( záujem, hodnota či spoločenský vzťah chránený trestným právom ), objektívna stránka ( konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ), subjekt ( páchateľ ) a subjektívna stránka ( zavinenie, niekedy aj pohnútka a motív ) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ust. . Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie ( skutok ) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná.

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. prečinu vykazujúceho znaky prečinu.

Pri určovaní závažnosti prečinu ako materiálneho znaku ( materiálneho korektívu ) je potrebné si uvedomiť, že materiálny znak ( materiálny korektív ) je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi, rôzny. Je len na zvážení orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ako všetky taxatívne vymedzené okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho korektívu uzná, že ide o prečin alebo nie.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Zo znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa vyplýva, že zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti ( uvedená alternatívna

forma zavinenia ) sa musí vzťahovať nie k jednotlivým formám konania uvedeným pod písm. a) až e) tohto ustanovenia , ale prakticky k následku vyplývajúcemu z týchto konaní. Ak by malo ísť o úmyselný trestný čin, museli by obvinení chcieť ( úmysel priamy ), aby sa ich deti dostali do nebezpečenstva spustnutia - alebo by vedeli ( úmysel nepriamy ), že do takéhoto nebezpečenstva svojim konaním svoje maloleté deti vydávajú a pre prípad, že takéto nebezpečenstvo spôsobia, boli s tým uzrozumení ( ).

Konkrétna forma zavinenia sa neurčuje len tým, že sa uvedie priamo v skutkovej vete ( obžaloby alebo rozsudku či trestného rozkazu ), ale táto musí vyplývať z miesta, času a spôsobu spáchania skutku, prípadne z iných skutočností. Na základe týchto údajov uvedených v skutkovej vete potom orgán činný v trestnom konaní alebo súd zisťujú rozumovú – vedomostnú a ovládaciu zložku konania páchateľa a až na základe tohto rozhodnú o príslušnej forme zavinenia - , . Takáto zistená forma zavinenia sa potom spravidla uvádza v tzv. právnej vete obžaloby, rozsudku či trestného rozkazu vzťahujúcej sa k použitej právnej kvalifikácii.

Na ostatne uvedené o forme zavinenia súd poukazuje berúc do úvahy, že v obžalobe bolo obžalovaným kladené za vinu, že sa konania dopustili úmyselne.

V rámci vykonaného dokazovania obaja obžalovaní zhodne uviedli, že deti F. a G. do školy neposielali z dôvodu ich osobného presvedčenia, keď jednotlivé hygienické opatrenia, či protipandemické opatrenia a nariadenia, tak ako vyplývali z jednotlivých rozhodnutí či už Úradu verejného zdravotníctva alebo rozhodnutí ministra školstva podľa ich názoru neboli vhodné a pre deti a teda, aby deti absolvovali vyučovania za stáleho používania či už rúšok alebo neskôr respirátorov, resp. nesúhlasili s prekrývaním horných dýchacích ciest u detí počas vyučovacieho procesu. Obžalovaní teda nesúhlasili s jednotlivými protipandemickými opatrenia, tak ako boli určované príslušnými orgánmi, keď obžalovaná D. poukázala aj na to, že nevedia na základe čoho, resp. čo bolo podkladom pre prijímanie takýchto rozhodnutí a nariadení. K tomuto súd uvádza, že už prvé uznesenie vlády prijaté v súvislosti s ochorením Covid – 19 z 11.3.2020 uvádza, že bola vyhlásená mimoriadna situácia podľa o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásil ešte 30.1.2020 v súvislosti s ochorením spôsobeným novým koronavírusom 2019-nCoV stav globálnej zdravotnej núdze a aj z príslušných rozhodnutí, ktorými sa súd zaoberal vyššie, vyplynulo, že tieto obsahovali pri ich vydávaní odkaz na stav pandémie v súvislosti s ochorením Covid-19.

Napriek názoru obžalovaných na vyššie uvedené o stave pandémie, či prípadne boli alebo neboli splnené podmienky na jej vyhlásenie, má súd za to, že všetky opatrenia, ktoré boli príslušnými orgánmi v tomto rozhodnom období prijímané a to vrátane doby skutku v školskom roku 2020/2021 boli rozhodnutiami, ktoré bolo potrebné zo strany všetkých, ktorými boli určené a to vrátane obžalovaných ako občanov Slovenskej republiky, ako rodičov maloletých detí, ktoré si mali plniť povinnú školskú dochádzku, bolo teda potrebné rešpektovať a nimi sa riadiť.

V opačnom prípade, ak by sa tak nedialo, nastal by akýsi stav anarchie, kedy by si každý občan, človek sám vyberal, ktoré z prípadných opatrení bude rešpektovať, riadiť sa ním a ktoré nie, prípadne ktoré konkrétne budem vyžadovať, aby dodržiavali voči nemu ďalšie osoby. Určite obdobie šírenia koronovírusu nebolo jednoduchým obdobím a to nielen z hľadiska celosvetového ale aj každého jednotlivca, lebo sa naozaj bezprostredne každého jednotlivca dotýkalo. Jednalo sa pritom o stav, ktorý generácie predtým nezažili, napriek tvrdeniam obžalovaných má súd za to, že práve vzhľadom na jedinečnosť vzniknutej situácie v uvedenom zmysle bolo potrebné všetky opatrenia rešpektovať a dodržiavať.

Na strane druhej však z vykonaného dokazovania a to nielen z výpovedi obžalovaných ale aj svedkov a správ škôl, ktorých boli alebo sú maloleté deti žiakmi, mal súd za preukázané, že obžalovaní sa v období, kedy maloleté deti do školy z dôvodu nesúhlasu alebo odmietania protipandemických opatrení neposielali, týmto venovali, zabezpečovali im doma vyučovanie a to či už z predmetných učebníc, pracovných zošitov ale aj akoby praktické, či zážitkové vyučovanie. Súd poukazuje v tomto kontexte na výpoveď svedkyne A. I., triednej učiteľky mal. G. a svedka A. G..

Pokiaľ sa týka samotných opatrení tieto vyplývali z príslušných vyhlášok a opatrení ÚVZ ale aj rozhodnutí ministra školstva, tak ako sa nimi súd zaoberal vyššie a samotný režim v jednotlivých obdobiach vrátane príslušných opatrení, ktoré bolo potrebné na školách dodržiavať, je zrejmá aj zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou. Bolo nepochybné, že v rozhodnom čase, kedy sa obžalovaní mali skutku dopustiť a teda v tom školskom roku 2020/2021 bola na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia a to uznesením vlády z 11.3.2020, pričom v tento deň bola generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásená pandémia ochorenia COVID-19. Súd aj v súvislosti s námietkami obžalovaných o samotnom víruse chce uviesť, že o vírusoch sa učia deti už na základnej škole. Vírus je častica, ktorá preniká do živých buniek a ich materiál používa na svoje rozmnožovanie, vírusy sú obligatórne vnútrobunkové parazity, to znamená, že sa môžu rozmnožovať iba vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný proteosyntetický aparát. Preto aj súd tvrdenia obžalovaných o tom, že vírus nikto neizoloval, že ho nikto nevidel, považoval za bezpredmetné, už len minimálne v kontexte rozhodnutí a odporúčaných postupov Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej závery ako špecializovanej medzinárodnej organizácie systému OSN zaoberajúcej sa problematikou verejného zdravia, nemal súd dôvod akokoľvek spochybňovať.

Napokon sa obe deti v školskom roku 2022/2023 stali žiakmi Súkromnej základnej školy Ždaňa, Adam žiakom šiesteho ročníka a Tobias žiakom tretieho ročníka, teda po období pandémie obžalovaní ako rodičia zvolili inú formu ako klasické vzdelávanie pre svoje deti.

Preto súd berúc do úvahy vyššie uvedené o materiálnom korektíve ako aj všetky skutočnosti ohľadom vzdelávania maloletých detí obžalovaných v čase pred obdobím šírenia koronavírusu, počas tohto obdobia, ale aj v čase neuplatňovania aj čo len niektorých protipandemických opatrení, kedy už deti boli žiakmi súkromnej školy, kde ako to vyplýva z predmetných rozhodnutí splnili podmienky pre individuálne vzdelávania detí, za ktoré ako zákonní zástupcovia aj zodpovedajú a ktoré im bolo povolené z dôvodu osobnej preferencie a špecifických potrieb vyplývajúcich z rodinného prostredia.

U maloletého G. súd poukazuje na to, že už svedkyňa A. I. sa vyjadrila, že u tohto neboli problémy v druhom ročníku, ktorý ešte na škole absolvoval v školskom roku 2021/2022, bol dobre pripravený a do školy riadne chodil, pričom aj komisionálne skúšky na konci prvého ročníka úspešne zvládol. Mal. F. síce klasifikovaný v školskom roku 2020/2021 nebol, preto sa stal opäť žiakom šiesteho ročníka.

Výpisy zo slovného hodnotenia školou, ktorej sú deti aktuálne žiakmi, ohľadom ich súčasného vzdelávania a dosahovaných výsledkov, sú veľmi pozitívne.

Priestupku podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu alebo vzdelávanie alebo zanedbá starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

Podľa NR SR č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov obec vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka.

V zmysle § 5 ods. 11 ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Teda súd mal potom po vyhodnotení všetkých dôkazov za to, že obžalovaný sa svojim konaním uvedeným v obžalobe, keď bránili deťom v povinnej školskej dochádzke z dôvodu ich osobného presvedčenia o škodlivosti uplatňovaných protipandemických opatrení na školách, berúc do úvahy napriek tomu dosiahnutú vedomostnú úroveň detí a následne pokračovanie vo vzdelávaní, aj keď inou, obžalovaní ako rodičmi zvolenou formou, že sa teda nedopustili žalovaného trestného činu, ale že ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom v zmysle vyššie uvedeného ust. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov,

na prejedenia ktorého je príslušná obec a v kontexte § 5 ods. 11 zákona je takou obce, v ktorej majú obžalovaní doposiaľ trvalý pobyt, teda Obec A. E..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor. Sťažnosť má odkladný účinok.