Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-67-2019.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/67/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Cresco Hotels, s.r.o., sídlo : Poštová 3, Bratislava 811 06, IČO : 43 837 964, zastúpený advokátskou kanceláriou : JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., sídlo : Hrnčiarska 2/A, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO : 36 856 967, proti žalovanému : B.. T. W., M. O. : E. X, C. 040 01, IČO : 17 092 485, v konaní o zaplatenie 1.966,19 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti Uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/38/2018
- 40 zo dňa 1. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie odmietol odpor zo dňa 28.12.2018, podaný na Okresnom súde Košice I dňa 28.12.2018, proti platobnému rozkazu sp. zn. 33Cb/38/2018 zo dňa 2.7.2018.
2. Súd prvej inštancie vydal svoje rozhodnutie podľa § 267 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len Civilný sporový poriadok ), konkrétne uviedol, že odpor podaný žalovaným nespĺňal zákonnú podmienku vecného odôvodnenia odporu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, o ktoré by opieral svoju obranu, nepripojil listiny a neoznačil dôkazy, ktoré by spochybňovali žalovanú sumu.
3. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré odôvodnil tvrdením, že jeho list zo dňa 16.1.2018 adresovaný žalobcovi nebol reklamáciou, ale žiadosťou o odovzdanie projektovej dokumentácie vodovodnej prípojky. Ďalej uviedol, že nevie, kde dochádzalo k úniku vody a že žalobca mu nadvihol časť budovy. Tiež uviedol, že závadu mu odstránila VVS a.s. KE a že žalobca začal s prácami v čase, keď už bola závada odstránená, pričom o tejto skutočnosti žalovaného ( ani o cene týchto prác ) nijako neinformoval. Ďalej žalovaný uviedol, že práce si vôbec neobjednal, nedal na ne súhlas a sú viac ako desaťnásobne predražené. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva logický záver, že navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a považuje ho za zákonné a vecne správne. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdí.
5. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
6. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
7. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
8. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj z obsahu odvolania, jeho prílohy a tiež z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. T.j. podľa zistenia odvolacieho súdu neboli žalobcom deklarované odvolacie dôvody, respektíve zákonné odvolacie dôvody (§ 365 Civilného sporového poriadku) naplnené.
10. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia ( odseky 12 až 15 tohto odôvodnenia ).
11. Podľa § 267 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Odpor proti platobnému rozkazu): „Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.“
12. Podľa § 267 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.“
13. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Platobný rozkaz musí obsahovať poučenie podľa § 267 ods. 1 a § 267 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd nemôže v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia vyzvať žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu.
14. V tomto prípade bol žalovaný vo vydanom platobnom rozkaze náležite poučený o povinnosti odpor vecne odôvodniť. Žalovaný na svoju obranu v podanom odpore uviedol viaceré svoje tvrdenia, ktoré nepodporil predložením dôkazov, respektíve ani žiadny dôkaz na svoju obranu neoznačil. Tieto jeho tvrdenia však žiadnym spôsobom hmotnoprávne nespochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej pohľadávky titulom jeho nároku na nahradenie škody. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný vo svojom odpore iba popísal jeho postup prác pri odstraňovaní závady na vodovodnej prípojke. Z uvedených skutočností teda vyplýva jednoznačný záver, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu žalovaného z dôvodu, že odpor nebol dostatočne vecne odôvodnený, bolo v súlade s ustanovením § 267 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( Trovy odvolacieho konania ) : „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalovanému voči úspešnému žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
18. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
19. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).