Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-14-2019.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, R. právne zastúpený advokátom A.. Z. E., so sídlom C. XXXX/XX, R. proti žalovanému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. 22XX/X, Topoľčany, o zaplatenie 700 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.03.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 25.03.2019, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.03.2016 do zaplatenia, titulom nevrátenej pôžičky. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v januári 2016 požičal žalovanému finančnú hotovosť, najskôr v sume 400 eur v hotovosti a následne na požiadanie žalovaného mu dňa 23.01.2016 požičal ďalších 300 eur, pričom pri vyplatení tejto ďalšej čiastky žalovaný dňa 23.01.2016 písomne uznal dlh v sume 700 eur do dôvodu i výšky s tým, že dlh zaplatí do 28.02.2016. Uvedený dlh však žalovaný nesplnil ani čiastočne napriek tomu, že ho žalobca opakovanými telefonickými žiadosťami, sms správami a tiež aj listom, prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 12.12.2017, vyzval na dobrovoľnú úhradu dlhu.
2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 08.04.2019 platobný rozkaz č.k. 8C/14/2019-23, ktorým vyhovel podanej žalobe. Nakoľko uvedený platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k. 8C/14/2019-37 zo dňa 20.06.2019 zrušil v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Nakoľko v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd s poukazom na § 177 ods. 2, písm. b) CSP, vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil, že dňa 23.01.2016 bolo stranami sporu podpísané písomné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorom
žalovaný vyhlásil, že uznáva svoj dlh vo výške 700 eur , ktorú sumu si požičal do žalobcu a zároveň sa zaviazal tento dlh zaplatiť do 28.02.2016.
6. Písomnou výzvou zo dňa 12.12.2017 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 700 eur v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy, ktorá bola podaná na poštovú prepravu na 13.12.2017. Žalovaný napriek písomnému uznaniu dlhu a výzve na zaplatenie, doposiaľ dlžnú sumu titulom poskytnutej peňažnej pôžičky, žalobcovi nevrátil.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7.1. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7.2. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7.3. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
8. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozhodnutie NS SR 3Cdo/325/2009) a to, aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu, vrátane náležitostí vôle, boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí.
9. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré mu môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké dôsledky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
10. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu o zaplatenie sumy 700 eur s príslušenstvom voči žalovanému, na základe platne ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorú poskytol žalovanému v dvoch častiach v januári 2016 - najskôr sumu 400 eur a následne 23.01.2016 sumu 300 eur. Prevzatie tejto sumy od žalobcu potvrdil žalovaný v písomnom uznaní dlhu zo dňa 23.01.2016, v ktorom sa zároveň zaviazal požičanú sumu vrátiť do 28.02.2016. Žalovaný však uvedenú sumu doposiaľ, napriek písomnej výzve žalobcu a napriek uznaniu dlhu nevrátil. Súd preto dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 700 eur, titulom nesplatenej pôžičky ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.03.2016 v zmysle podanej žaloby, hoci do omeškania sa
žalovaný dostal už skôr a to 29.02.2016 t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného v písomnom uznaní dlhu (28.02.2016).
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.