Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

106C/1/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: O. M., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom U. D.Z. XXX, XXX XX D., zastúpenej právnym zástupcom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36836460, proti žalovanému: U. M., nar. X.X.XXXX, bytom Š. X, P., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

IV. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 2.1.2024, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 2.1.2024, sa domáhala žalobkyňa vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, 2.) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a 3.) poučil žalovaného podľa ust. a .

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že strany konania o nariadenie neodkladného opatrenia sú manželmi, že z ich manželstva pochádza maloletá dcéra W. M., nar. XX.X.XXXX. K osobe žalovaného uviedla, že tento je psychiatrickým pacientom v starostlivosti MUDr. Hlavu z dôvodu výbuchov zlosti a námesačnosti, že žalovaný je každodenným užívateľom alkoholu, najmä piva, a súčasne aj užívateľom liekov ako najmä Lexaurin a Diazepam. Dôvodom podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je primárne agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni, opakovane sprevádzané nasledovnými fyzickými útokmi:

- žalovaný prvýkrát fyzicky napadol žalobkyňu v septembri roku 2019, po ktorom útoku mala žalobkyňa problémy s kostrčou, a musela vyhľadať lekársku pomoc. Tento útok žalovaný odôvodnil tým, že na kare

svojho svokra uviedla žalobkyňa žalovanému, že je jej svokra opitá, na čo ju žalovaný schytil za ruky, ťahal po dvore, a hodil ju o zem;

- ďalší útok sa odohral počas spolužitia strán konania na adrese Š. X, P., kedy žalovaný škrtil žalobkyňu, po ktorom útoku bola žalobkyňa nútená vyhľadať pomoc, keďže mala poranené hrdlo;

- na Š.E. X X. P. došlo neskôr aj k ďalšiemu útoku, kedy žalovaný kričal v domácnosti, a keď sa ho snažila žalobkyňa zobudiť vo viere, že je námesačný, chytil žalovaný žalobkyňu za ramená, a začal s ňou udierať o stenu, na základe ktorého incidentu bola žalobkyňa opätovne nútená vyhľadať lekársku pomoc. Za tento skutok bol žalovaný postihnutý aj v priestupkovom konaní, kde mu bola uložená peňažná pokuta. Rozhodnutím z priestupkového konania však žalobkyňa nedisponuje;

- k ďalšiemu fyzickému útoku voči žalobkyni zo strany žalovaného došlo krátko po presťahovaní sa na adresu Š. X, P., kde žalovaný z dôvodu menšej slovnej roztržky hodil žalobkyňu na zem, čím spôsobil žalobkyni povrchové poranenia a narazenú kostrč;

- posledný útok voči žalobkyni zo strany žalovaného sa odohral v dňoch 10.12.2023 až 11.12.2023. kedy žalovanému opakovane zvonil mobilný telefón, ktorý žalovaný nezdvíhal. Po opakovanom zvonení zdvihla jeden telefonát žalobkyňa, na čo jej žalovaný ihneď vytrhol telefón z ruky, vulgárne jej vynadal, a uviedol jej, že mu volajú kvôli peňažnému dlhu, ktorý má mať u osôb, ktoré sú žalobkyni neznáme. Medzi stranami následne začala slovná roztržka, kedy začal žalovaný vyčítať žalobkyni, že nepracuje, hoci je táto na rodičovskej dovolenke. Navrhol jej, že bude jej pasák, aby prostituovala, čo žalobkyňu urazilo, a nahnevalo. Žalobkyňa poznamenala, že sa stará o spoločnú maloletú dcéru subjektov konania, ktorá v súčasnosti nenavštevuje materskú škôlku. Žalovaný je pritom nezamestnaný, pracuje len občasne v letnom období. V rámci tejto komunikácie aj z uvedeného dôvodu oznámila žalobkyňa žalovanému, že pôjde aj s dcérou k svojim rodičom a že je žalovaný lúzer. Na túto komunikáciu zareagoval žalovaný značne neprimeraným, agresívnym až brutálnym spôsobom, kedy schytil žalobkyňu za tričko, postavil ju z gauča, a päsťou ju začal udierať do hlavy (asi 10x). Žalovaný následne udieral žalobkyňu päsťami aj do oblasti trupu a brucha, v dôsledku spadla žalobkyňa na zem. Keď už bola žalobkyňa na zemi, začal ju žalovaný kopať do celého tela vrátane hlavy, a vulgárne jej pritom nadával. Svedkom celého incidentu bola aj dcéra strán, ktorú zobrala žalobkyňa následne do kúpeľne, kde sa s ňou zamkla. Potom, čo žalovaný zaspal, šla žalobkyňa uspať dcéru. Potom žalobkyňa, z dôvodu bolestí, sa vrátila štvornožky do kúpeľne, kde strávila väčšinu noci, nakoľko opakovane zvracala. Žalobkyňa sa ráno zobudila cca o 8.00 hod. na veľké bolesti. Keď išla zobudiť žalovaného, tento sa nahneval, a opätovne ju začal päsťou udierať do hlavy (asi 20x). Následne ťahal žalovaný žalobkyňu do chodby, kde jej zapchal ústa, a začal ju škrtiť. Keď sa k subjektom konania priblížila maloletá dcéra so záchvatom plaču, aj túto odhodil žalovaný stranou. Žalovaný tiež uhryzol žalobkyňu do líca po tom, čo ho ona uhryzla do ruky, ktorou jej zapchával ústa. Keď sa žalobkyňa, s pomocou maloletej dcéry, následne postavila, opäť ju začal žalovaný udierať, na čo žalobkyňa opätovne spadla. Keď sa podarilo žalobkyni zase vstať, odišla aj s maloletou dcérou do kúpeľne, kde sa zamkla, a zavolala políciu. V dôsledku predmetného incidentu bola nútená žalobkyňa vyhľadať lekársku pomoc tak pre seba, ako aj pre maloletú dcéru, k čomu predložila žalobkyňa súdu prepúšťacie správy z Nemocnice Alexandra Wintera n. o., Piešťany, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 11.12.2023 do 13.12.2023 a maloletá dcéra od 11.12.2023 do 12.12.2023.

3. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že podľa prepúšťacích správ z nemocnice z decembra 2013 utrpela maloletá dcéra povrchové poranenia hlavy s opuchom a hematómom. Žalobkyňa mala po útoku bolestivý opuch hlavy, hryznú ranu na líci, viaceré hematómy na hlave, hrudníku a bruchu a bolesti brucha. Podľa diagnostického záveru utrpela žalobkyňa v dôsledku útoku žalovaného (S06.0) krvácanie do mozgu, (S00.7) povrchové poranenia hlavy, (S01.41) drobné hryzné poranenie pravého líca, (S20.2) pomliaždenie hrudníka, (S30.1) pomliaždenie brušnej steny, (S49.8) iné bližšie určené poranenie pleca a ramena a (S70.1) pomliaždenie stehna. Na základe incidentu z decembra 2023 bolo začaté aj trestné konanie, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , ČVS: ORP-1627/3-VYS-TT-2023, v ktorom konaní už bola žalobkyňa vypočutá.

4. Žalobkyňa dodala, že žalovaný ju pravidelne vulgárne osočoval, v minulosti jej aj zakazoval návštevy jej rodičov v ich domácnosti. Dokonca aj fyzicky trestal ich maloletú dcéru, čo tiež svedčí o jeho agresívnej a násilnej povahe. Žalobkyňa bola už po dlhšiu dobu obeťou násilia páchaného zo strany žalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal rôznych fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe. Žalovaný neprispieval žalobkyni ani na chod domácnosti, hoci bola žalobkyňa nezamestnaná a starala sa o ich spoločnú dcéru, kedy jej dal žalovaný len občas 2 až 5 eur, a možno v danom prípade hovoriť tiež o ekonomickom násilí. Opakujúce sa napätie, strach a útoky voči osobe žalobkyne, ktoré

musela táto prežívať, sa vo výraznej miere toho času už odrážajú aj na jej psychickom zdraví, ako aj na psychike maloletej dcéry žijúcej so stranami v spoločnej domácnosti. V dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného, najmä však v dôsledku posledného neprimerane brutálneho útoku, sa bojí žalobkyňa o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj o integritu maloletej dcéry. Prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli pritom podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním či podnetmi zo strany žalobkyne, pričom v niektorých prípadoch išlo o banálne, drobné slovné roztržky subjektov konania. Obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný, a z hľadiska ochrany jej základných práv, ako aj ochrany ich maloletých detí maximálne nežiadúci. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla, a teda je nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, t. j. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude zakázané žalovanému približovať sa k žalobkyni. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči nej, ktorá bola ku dnešnému dňu opakovane dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru.

5. Žalobkyňa poznamenala, že potreba bezodkladnosti úpravy pomerov subjektov konania spočíva najmä v preukázaní toho, že zo strany žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni, a v spoločnej domácnosti žijúcej maloletej dcére, ujma - obava, že žalovaný bude pokračovať v konaní ohrozujúcom ich telesnú a duševnú integritu. Hrozba bezprostrednej ujmy hrozí žalobkyni najmä v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana pred možnosťou útoku zo strany žalovaného. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, kedy žalobkyňa toho času žije so svojimi rodičmi, a teda so žalovaným už netvoria spoločnú domácnosť. Žalobkyňa mala za to, že ňou navrhnuté neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Rovnako mala za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi subjektami konania o neodkladnom opatrení. Žalobkyňa zastávala názor, že navrhovaným neodkladným opatrením možno upraviť pomery subjektov konania o neodkladnom opatrení trvalým spôsobom, bez potreby začatia konania vo veci samej. Na základe opakujúceho sa agresívneho a neprijateľného správania žalovaného exituje u žalobkyne dôvodná obava, že tento bude pokračovať v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne, keďže žalovaný bol navyše za obdobné konanie už postihnutý v priestupkovom konaní, pričom správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, aj život ich spoločnej maloletej dcéry. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaný opätovne začne vyhľadávať jej prítomnosť, ako aj navštevovať miesto, v ktorom táto býva, a bude pokračovať v agresívnom správaní vo vzťahu k žalobkyni, agresivita ktorého je odôvodnená výlučne povahou a aktuálnou náladou žalovaného.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa prepúšťaciu správu zo dňa 12.12.2023 a zo dňa 13.12.2023, zápisnicu Okresného riaditeľstva PZ SR v Trnave (ďalej ako len „OR PZ v Trnave“), odboru kriminálnej polície o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 12.12.2023.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa až 3 , (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa , ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

16. Podľa a 2 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa , ak súd nepostupoval podľa (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov (spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte

nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov (spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. v ust. výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia a v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez

osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby, na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

30. Žalobkyňa sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa , keďže navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

31. Z prepúšťacej správy Nemocnice Alexandra Wintera n.o. zo 12.12.2023, okrem iného, vyplýva, že maloletá W. M., nar. XX.X.XXXX bola hospitalizovaná v nemocnici od 11.12.2023 do 12.12.2023 potom, čo bola privezená v sprievode matky, obe napadnuté otcom dieťaťa. Maloletá bola v deň prijatia na hospitalizáciu plačlivá a úzkostlivá, objektívne jej bol zistený opuch hlavy, menší hematóm, na hrudníku mala starší hematóm nad ľavou lopatkou. Na čele mala jazvu po úraze hlavy staršieho dáta, starú asi 11 mesiacov. Maloletá bola dňa 12.12.2023 prepustená do ambulantnej starostlivosti starých rodičov.

32. Z prepúšťacej správy Nemocnice Alexandra Wintera n.o. zo 13.12.2023, okrem iného, vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná v nemocnici od 11.12.2023 do 13.12.2023 potom, čo bola privezená v sprievode dcérky, obe napadnuté jej manželom. U žalobkyne boli počas hospitalizácie objektívne zistené tieto poranenia na hlave: bolestivý opuch mäkkých častí tváre, viacpočetné hematómy, drobná hryzná rana pravého líca. Na hrudníku boli zistené hematómy vpravo aj vľavo. Na bruchu bolo podberie vľavo palpačne citlivé, hematómy na oboch stranách. V závere prepúšťacej správy sú uvedené diagnózy v latinčine, a to S06.0: Combotio cerebri, S00.7: Contusio et haematoma reg. frontalis et preaurcularis l. dx. Reg. periorbilatis et facei l. et reg. praeauricularis l. sin., S01.41: drobná hryzná rana pravého líca, S20.2: Confusio thoracis bilateralis partis anterioris, S30.1: Contusio parietis abdominis, S49.8: Confusio et haematoma brachii er omae bilat., a S70.1: Contitiones et haematomae femoris, genus et crusis bilat. Prepustená bola do ambulantnej starostlivosti po opakovanom vyšetrení neurológom pre pretrvávanie vegetatívnej symptomatológie, ktorá do 24 hodín ustúpila, hematómy boli v regresii.

33. Z dôvodu závažnosti poranení tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, overil si konajúci súd jednotlivé diagnózy žalobkyne uvedené v závere prepúšťacej správy zo dňa 13.12.2023 v latinčine, a to v medzinárodnej klasifikácii chorôb, zverejnenej na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR (https://www.health.gov.sk/Clanok?MKCH-2016-1-11) a na internetovej stránke Národného centra zdravotníckych informácií (https://www.nczisk.sk/Standardy-v-zdravotnictve/ Pages/MKCH-10-Revizia.aspx), a zistil, že žalobkyni boli zistené pri predmetnej hospitalizácii diagnózy: S06.0 - otras mozgu, S00.7 - mnohopočetné povrchové poranenia hlavy, S01.41 - drobná hryzná rana

pravého líca, S20.2 - zmliaždenie hrudníka , S30.1. - zmliaždenie brušnej steny (bok, slabina), S49.8 - iné bližšie určené poranenia pleca a ramena, a S70.1 -zmliaždene stehna.

34. Z výsluchu žalobkyne na OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania v Piešťanoch vo veci ČVS: ORP-1627/3-VYS-TT-2023 zo dňa 12.12.2023 súd zistil, že žalobkyňa bola vypočutá ako poškodená vo veci zločinu týrania podľa , z ktorého spáchania bol podozrivý jej manžel. V tejto trestnej veci vypovedala, okrem iného, že ich maloletá dcéra nenavštevuje materskú školu, že sa o ňu stará žalobkyňa, na ktorú poberá príspevok 60,- eur mesačne, iný príjem nemá. Je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Žalovaný jej zakazoval návštevy jej rodičov v domácnosti subjektov konania. Potraviny u nich doma neboli. Keď bola tehotná, babka poslala žalobkyni peniaze. Keď žalovaný pracoval, občas jej dal 2 eurá alebo 5 eur. Potraviny nakúpila žalobkyňa za prídavku 60,- eur, potom manželom dávali potraviny a peniaze jej rodičia, babka alebo jeho mama. Žalovaný navštevuje psychiatria MUDr. Hlavu pre výbuchy zlosti a pre námesačnosť, ktorý, keď sa v noci zobudí, nadáva, a keď mu niekto príde do cesty, tak ho napadne, a preto už bola žalobkyňa v nemocnici s rozbitou hlavou. Uviedla, že v septembri 2019 ju napadol žalovaný na kare, kde povedala, že jej svokra je opitá, žalovaný sa nahneval, schmatol ju za ruky, ťahal ju cez dvor, cúval s ňou, a hodil ju na zem, po čom mala problémy s kostrčou, a bola na ošetrení v chirurgickej ambulancii v Piešťanoch. Neskôr ju napadol žalovaný v podnájme na X. X v Piešťanoch, kde ju škrtil v priebehu roka 2021 alebo 2022, keď sa vadil pre peniaze alebo kvôli jeho mame, v dôsledku čoho bola nútená navštíviť ORL oddelenie, pretože mala problémy s prehĺtaním pre pomliaždený krk. Žalovaný sa jej vyhrážal dňa 11.12.2023, keď jej dával päsťou, tak jej povedal, že by ju najradšej prizabil alebo „prichromaždil.“ Škrtenie videla aj ich spoločná dcéra v roku 2021-2022, keď bola ešte maličká. Raz v noci v podnájme na X. žalovaný pobehoval po byte, keďže trpí námesačnosťou, ako keby niekoho naháňal, nadával nejakému chlapovi, bral niečo z príborníka. Vtedy sa žalobkyňa bála, keď sa vracal späť z kuchyne, lebo ručal, nechcela, aby zobudil ich malú dcéru, tak sa mu postavila do cesty, aby ho zobudila, a aby nekričal, na čo on zareagoval tak, že ju chytil za ramená, a začal ju udierať chrbticou o stenu, čo urobil asi 4-5-krát za sebou, hovoril niečo vo význame, že mu má dať žalobkyňa pokoj, a šiel spať. Na druhý deň jej povedal, že nevedel, že to bola ona, no ona v tej chvíli mala pocit, že vedel, že to bola ona. Na druhý deň išla do nemocnice, keďže mala udretú hlavu, tento skutok nahlásila na polícii, a za tento skutok dostal žalovaný pokutu 60,- eur alebo 80,- eur. Zdravotný stav svojho manžela nekonzultovala žalobkyňa s MUDr. Hlavom. Žalovaný začal navštevovať psychiatra až po tejto udalosti. V júni 2023 alebo v júli 2023 v podnájme na Š. X X. P. ju zase žalovaný napadol potom, čo sa povadili pre nejakú maličkosť, na čo ju žalovaný hodil raz na zem, silno ju sotil, a mala tú stranu udretú. Raz jej manžel povedal, že keby si dávala jazyk za zuby, tak to nemuselo tak dopadnúť. Incident, čo bol v júni 2023, resp. v júli 2023, nikomu žalobkyňa nenahlásila, ani nebola na žiadnom ošetrení, mala však narazenú kostrč a na krížoch modrinu vo veľkosti asi 7 cm, ktorá sa hojila asi týždeň. Hospitalizovaná bola však žalobkyňa pre skutok, ku ktorému došlo dňa 10.12.2023 v čase medzi 22.00 hod. a 23.00 hod. v obývačke podnájmu na Š. X X. P., keď pozerali televíziu, žalovanému niekto opakovane vyzváňal, on telefón nedvíhal, lebo je dlžný peniaze na všetky strany, tak mu jeden hovor napokon dvihla žalobkyňa, na čo jej žalovaný vytrhol mobil z ruky, že sú to osoby, ktorým je dlžný peniaze, že či je ona úplne blbá (použil pritom vulgarizmy - pozn. súdu), že teraz im nemôže vrátiť prachy. Začali sa potom hádať o tom, že ona nechodí do práce, na čo zareagovala žalobkyňa, že ona sa zamestná, až malá bude chodiť do školy, a keď toto bude platiť, chlap má byť ťažná sila v domácnosti čo do príjmu peňazí. Žalobkyňa chcela, aby sa žalovaný zamestnal niekde v interiéri, keď je vonku zima. On jej na to povedal, že buď pôjde žalobkyňa do Slovakofarmy (zo zápisnice vyplýva, že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie I. stupňa ako učiteľ chémie - pozn. súdu) a malá bude u svokry, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Potom sa opýtal žalobkyne, či nerozmýšľala nad tým, že by on bol jej pasák, ona by prostituovala, a potiahla by tak rodinu. Na to sa žalobkyňa nahnevala, že pôjde s malou k rodičom, že jej otec je gentleman, že žalovaný je lúzer. Na tieto slová zareagoval žalovaný tak, že schmatol žalobkyňu za tričko v obývačke, postavil sa z gauča, a rukou zovretou v päsť začal udierať žalobkyňu do hlavy v prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorá začala kričať: „Tati, prestaň biť maminu, už je tohto dosť!“ Do ľavej strany tváre udrel žalobkyňu asi 10x, v stoji začal žalobkyňu udierať do oblasti trupu a brucha asi 4-5x, a potom ju zase udrel, potom spadla žalobkyňa na zem. Stál nad ňou, žiadala ho, aby prestal, no on jej nadával, že je špina, kopal do nej bosou nohou, do celého tela, do brucha, do chrta, do hlavy. Ich dcérka veľmi kričala, tak ju žalobkyňa ukľudnila, nerozprávala sa s ňou o tom, no vzala ju do kúpeľne, kde sa zamkli, žalobkyňa ju ukľudňovala. Žalovaný zaspal v obývačke. V nedeľu 10.12.2023 žalobkyňa nešla na ošetrenie a vzniknutý incident neriešila. Incident trval približne polhodinu. Keď žalovaný spal, išla žalobkyňa ukľudniť a uspať maloletú dcérku, keďže bola rozladená a rozrušená. Potom, čo dcéra zaspala, išla žalobkyňa štvornožky od bolesti na toaletu, keďže jej silno

bilo srdce, a asi 3x v noci zvracala vodu, nakoľko v ten večer nejedla. Na toalete bola dlho počas noci, vracala sa sporadicky, plakala v izbe, kde zostala až do rána. Asi o 3.00 hod. žalobkyňa zaspala, no asi o 8.00 hod. (11.12.2023) sa zobudila na bolesti celého tela, najviac hlavy. Žalovaného našla spať žalobkyňa v spálni, kam sa tento presunul počas noci, resp. ráno, pričom asi o 8.45 hod. sa snažila ho zobudiť, na čo sa on nahneval, že ho zobudila. Posadil sa, stiahol ju na seba do postele, tam ju udieral päsťou asi 20-krát do oblasti tváre a hlavy. Potom ju vyvliekol z postele, dotiahol ju do chodby, zhodil ju na zem, zohol sa nad ňu, jednou rukou ju škrtil a druhou jej zapchal ústa so slovami, že je chudera. Žalobkyňa sa dusila, tak ho uhryzla medzi palec a ukazovák ruky, ktorou jej držal ústa. Dcéra bola vtedy pri nich, mala záchvat, on zhodil aj ju na zem, kam ju odsunul. Žalovaný uhryzol žalobkyňu na pravé líce, pokračoval v bití, udieral žalobkyňu päsťou do ľavej strany tváre a bil ju spredu do tváre. Potom ju dvihol, dcéra jej pomohla dvihnúť sa, a potom čo sa žalobkyni podarilo zdvihnúť, žalovaný ju ešte stoji bil do tváre, a zase spadla na zem. Potom sa žalobkyňa opäť zdvihla, išla do kúpeľne aj s dcérou, kde sa zamkli, a odtiaľ zavolala políciu. Žalovaný búchal na dvere toalety, aby mu „navalila“ žalobkyňa prachy, 600 eur. Do príchodu polície sa už nič neudialo, len žalobkyňa povedala žalovanému, že mu dala 450 eur. Žalobkyňa vyšetrovateľovi uviedla, že žalovaný neubližoval maloletej dcére psychicky, avšak keď niečo spravila, dal jej po zadku. Žalobkyňa dcére vždy dohovárala, no on jej dal po zadku. K fyzickým útokom zo strany žalovaného dochádzalo s väčšími odstupmi, skôr v chladnejších mesiacoch. Žalobkyňa žalovaného v minulosti už 2x opustila, v lete ju fyzicky nenapádal, no aj cez leto dochádzalo k hádkam, vulgárne jej nadával, no on používal vulgarizmy bežne aj v komunikácii s maloletou dcérou, aj počas rozprávania so svojou matkou. Pred vyšetrovateľom žalobkyňa uviedla, že po prepustení z nemocnice pôjde k rodičom, neplánuje obnoviť spolužitie so žalovaným, že sa ho bojí.

35. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod., čo žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia urobila. Z predložených listinných dokladov a vyjadrení žalobkyne mal súd za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa má dôvodný strach o svoju telesnú a duševnú integritu, keďže žalovaný manžel ju v minulosti opakovane fyzicky aj slovne napádal, pričom posledný útok z jeho strany dňa 11.12.2023 bol tak intenzívny, že bola hospitalizovaná nielen žalobkyňa, ale aj ich spoločná maloletá dcéra. Maloletá dcéra mala opuch hlavy a menší hematóm, no utrpela predovšetkým aj psychickú traumu. Obe v súčasnosti bývajú u rodičov žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne o jednotlivých útokoch zo strany žalovaného sú tak detailné, že nemožno mať pochybnosti o ich pravdivosti o to viac, že žalobkyni bol aj objektívne diagnostikovaný v nemocnici počas hospitalizácie otras mozgu, mnohopočetné povrchové poranenia hlavy, drobná hryzná rana pravého líca, zmliaždenie hrudníka, zmliaždenie brušnej steny (bok, slabina), poranenia pleca a ramena, a napokon aj zmliaždene stehna, všetko počas jednej hospitalizácii po poslednom úroku zo strany žalovaného.

36. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia ( ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi základné ľudské práva ( SR, čl. 3 Dohovoru). Keďže žalobkyňa už priblíženie sa žalovaného k jej osobe považuje za výrazný zásah do svojej vlastnej integrity, vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti skoršieho agresívneho správania zo strany žalovaného, a takéto priblíženie si neželá žalobkyňa z dôvodnej obavy o vlastný život a zdravie, hlavne z obavy, že vzájomný kontakt so žalovaným opätovne bude násilného charakteru, samotné osvedčenie týchto skutočností považoval súd za dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorá zaručí ochranu jej integrity.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto mu vyhovel ( ) v jeho prevažnej časti (I. výrok), pričom ho obmedzil stanovením výnimiek zo zákazu priblíženia, aby neodkladným opatrením nedošlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

38. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie,

z ktorého dôvodu vymedzil súd výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy bude umožnené stretnutie sa žalobkyne so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp. príslušníkov Policajného zboru ZR. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že medzi subjektami konania prebieha na Okresnom súde Trnava aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W.Š. M. pod sp. zn. . Pri rozhodovaní o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol súd nezohľadniť prebiehajúce trestné a mimosporové konanie, ďalej na potencionálne konanie o priestupku, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjekty sa stretnú pri uskutočňovaní procesných úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo správneho orgánu.

39. Výrokom II. tohto uznesenia zamietol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti, keďže žalobkyňa žiadala absolútny zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, teda bez výnimky.

40. Súd mal za to, že predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej ( ). V súlade s ust. však poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (III. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobkyni v pozícii žalovanej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (IV. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa neskôr preukázali ako nepravdivé.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , podľa v spojení s čl. 4 ods. (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal súd úspešnej žalobkyni, ktorá mala v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba v nepatrnom rozsahu (vymedzením výnimiek konajúcim súdom, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne proti žalovanému na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (V. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ( ).