Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/191/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX A. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017 a personálny rozkaz vedúceho služobného úradu MV SR č. 19 zo dňa 07.04.2017 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania ako aj kasačného konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa dňa 17.11.2016 v čase o 17:50 hod. viedla v Nových Zámkoch v čase mimo výkonu štátnej služby osobné motorové vozidlo značky G. H., EČV: A., kde v kruhovej križovatke I/64 - Dvorská, km 28,192 zišla s vozidlom za pravú krajnicu v smere jazdy, prešla cez ostrovček, kde narazila do stojaceho motorového vozidla značky G. H., EČV: I. vodiča J. A. z Bajču, ktorý stál na hranici križovatky a dával prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. V rámci šetrenia predmetnej dopravnej nehody bola menovaná podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Touto skúškou dňa 17.11.2016 v čase o 18:53 hod. bola u nej zistená hodnota 0,47 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,98 promile alkoholu v dychu). Opakovanou dychovou skúškou v čase o 19:11 hod. dňa 17.11.2016 bola u nej nameraná hodnota 0,48 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu) a v čase o 19:43 hod. hodnota 0,39 mg (v prepočte 0,81 promile alkoholu v dychu). Následne jej bola odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske pracovisko, Antolská 11, Bratislava bolo v krvi menovanej zistené 0,97 g/kg (promile) alkoholu v krvi. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia oprávneného orgánu zástupcu riaditeľa Odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave.

2. Dňa 28.11.2016 bola žalobkyňa upovedomená o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Žalobkyňa z dôvodu, že bola práceneschopná a necítila sa byť schopná poskytovať vyjadrenia

k veci, splnomocnila svoju dcéru C. G. za účelom vyjadrenia sa. Táto vo vyjadrení zo dňa 30.11.2016 okrem iného uviedla, že podstatou veci je dopravná nehoda nesprávne označená ako konanie, pri ktorom sa nevenovala dostatočne riadeniu motorového vozidla, pretože v čase dopravnej nehody bola v bezvedomí. Priebeh samotnej udalosti si jej matka z tohto dôvodu nemôže nielenže vybaviť, ale je priamo vylúčené, aby sa k nemu dokázala vyjadriť. Po samotnej dopravnej nehode ju hospitalizovali a okrem iného mala diagnostikované vážne ochorenie, o ktorom dovtedy nevedela, a preto sa necítila byť schopná poskytovať akékoľvek vyjadrenie k veci. Po tom ako sa dozvedela o svojom ochorení, dňa 24.11.2016 doručila žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru jej bolo doručené dňa 28.11.2016, teda o 4 dni neskôr. V tomto prípade doručenie upovedomenia zo strany služobného úradu, a teda prvý úkon voči jej matke, ako účastníkovi konania, nastal neskôr ako začalo konanie o prepustenie na základe vlastnej žiadosti zo zdravotných dôvodov. Z týchto dôvodov žiadala pokračovať vo veci rozhodovania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, pretože začalo ako prvé. Nadriadený v zázname zo dňa 04.01.2017 pripomienky menovanej, ako aj jej návrh na vyhotovenie odborného posudku, neprijal s tým, že jej tvrdenia považoval za subjektívne a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. V danom prípade nebola navrhnutá na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ zo zdravotných dôvodov, ale za to, že zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu tým, že viedla motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu, čo bolo nesporne preukázané a jej ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov v štátnej správe. Tiež poukázal na to, že jej zdravotný stav a s tým spojená spôsobilosť na výkon štátnej služby bola posudzovaná vo februári 2016.

3. Vedúci služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) vydal personálny rozkaz č. 19 zo dňa 07.04.2017, ktorým prepustil žalobkyňu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a jej ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobkyňa nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v a , keď nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. O jej nedisciplinovanosti svedčí aj to, že konala v rozpore s , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). 4. Žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie zo dňa 25.04.2017, v ktorom okrem iného poukázala na znalecký posudok č. 6/2017 zo dňa 06.03.2017 vypracovaný B. F. K., D., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor neurológia (ďalej aj „posudok B. K.“). Znalkyňa konštatovala, že v čase nehody žalobkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat, ktorý sa prejavil ako porucha vedomia s kŕčmi na končatinách a následným zvracaním. Znalkyňa opierajúca aj o výpoveď svedka J. A. uviedla, že epileptický záchvat prekonala žalobkyňa náhle, počas záchvatu nedokázala viesť motorové vozidlo a zabrániť dopravnej nehode. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v dôsledku epileptického záchvatu bola po nehode zmätená a na udalosti si podrobne nepamätá. Uviedla, že pred jazdou a pred nehodou alkohol nepožila, pričom poukázala na výsledky dychových skúšok a krvnej skúšky, kedy krivka alkoholémie stúpala. Z toho možno vyvodiť záver, že nie je možné, aby pred jazdou požila alkohol. Bola názoru, že alkohol požila alebo jej bol podaný po prekonanom záchvate a po nehode. Tiež mala za to, že v celom konaní predchádzajúcom jej prepusteniu boli obsahové, ale aj vážne procesné chyby brániace jej uplatniť si riadne práva účastníka konania.

5. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, pričom odvolaniu nevyhovel, keď preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov; prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona. V odvolacom konaní bol zistený iba nedostatok v poučení o opravnom prostriedku, ktorý pre zákonnosť a vecnosť

správnosť napadnutého rozhodnutia nemá zásadný právny význam a neodôvodňuje jeho zrušenie. Tento nedostatok bol odstránený prostredníctvom zmeny poučenia.

II.

Žaloba

6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. /OPK zo dňa 16.08.2017 ako aj personálneho rozkazu vedúceho služobného úradu MV č. 19 zo dňa 07.04.2017 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Súčasne požadovala náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a skutkový stav považovala za rozporný s obsahom spisu. Žalobkyňa v žalobe, ako aj v odvolaní uviedla, že v dôsledku epileptického záchvatu bola po nehode zmätená a na udalosti po nehode si podrobne nepamätá. Argumentovala však tým, že pred jazdou a pred nehodou alkohol nepožila, pričom poukázala na výsledky dychových skúšok, kedy najprv krivka alkoholémie stúpala a následne klesala. Nie je možné, aby pred jazdou požila alkohol, keďže v dôsledku záchvatu zvracala, a teda nedáva zmysel to, aby krivka alkoholu v krvi stúpala, keďže prípadný alkohol sa nemal odkiaľ vstrebávať a jeho hladina v krvi zvyšovať, pretože obsah žalúdka už vyzvracala von. Na základe tejto logickej nezrovnalosti nie je preto možné ustáliť záver, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Podľa žalobkyne je možné, že alkohol jej bol ponúknutý, prípadne podaný inou osobou až po nehode, v čase jej bezvedomia. Podstatnou skutočnosťou v tomto smere bolo, že k nehode došlo v čase 17:50 hod. a k prvej dychovej skúške došlo až o 18:53 hod., teda viac ako hodinu po nehode, čo je dostatočný časový úsek na to, aby za vyššie uvedených okolností, hladina alkoholu v krvi viac nestúpala po tom, čo žalobkyňa údajný alkohol požitý pred jazdou vyvracala. Je možné jedine konštatovať, že v čase viac ako hodinu po nehode mala žalobkyňa v krvi alkohol. Navyše ani svedkovia nehody neuvádzali, že by z nej cítili alkohol, rovnako tak ani v nemocnici kam bola po nehode prevezená s ňou nezaobchádzali ako s opitou.

8. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaný sa ako odvolací orgán nevysporiadal s jej úvahou, pretože konštatovanie, že jej verzia, resp. námietky neuviedla v prvostupňovom konaní, je z hľadiska splnenia náležitostí riadneho odôvodnenia rozhodnutia nedostatočné. Žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný žiadnou zásadou koncentrácie, v rámci ktorej by sa mal zaoberať iba námietkami už podanými v prvostupňovom konaní. Sám žalovaný argumentuje podkladmi, ktoré boli vyhotovené dokonca po vydaní napadnutého rozhodnutia (odborné vyjadrenie L. L. L., D.). Spisový materiál až do vydania personálneho rozkazu neobsahuje žiadny údaj, podľa ktorého bol v čase nehody v organizme žalobkyne prítomný alkohol, neobsahuje teda taký technický údaj, ani jeho hodnotu, ktorý by preukazoval dôvod prepustenia. Žalovaný tiež nesprávne uviedol, že závery znalkyne B. K. sú v rovine pravdepodobností, čo nie je úplne pravda, keďže znalkyňa sa vyjadrila, že ide o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou a je aj zrejmé, že predmetnými zdravotnými problémami trpí žalobkyňa až doteraz, teda nejde tu len o závery v rovine pravdepodobnosti, ale je celkom zrejmé, že k nehode došlo v dôsledku epileptického záchvatu žalobkyne. Navyše žalovaný viackrát použil slovné spojenie, že žalobkyňa zavinila nehodu, čo sa ani v personálnom a ani v inom prípade nepreukázalo, je možné tvrdiť len to, že žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody, ktorá vznikla v dôsledku jej epileptického záchvatu. Tvrdenia žalovaného tak nezodpovedajú podkladom obsiahnutým v spise. Z predloženého znaleckého posudku a svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobkyňa dostala epileptický záchvat, v rámci ktorého stratila vedomie, a teda namietaná skutková veta tak stráca svoju relevantnosť. Tvrdenia žalovaného o tom, že domáhanie sa posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné a účelové na odvedenie pozornosti od skutočných dôvodov, pre ktoré bola prepustená zo služobného pomeru, nemajú opodstatnenie, keď je najmä z rozhodnutia lekárskej komisie zo dňa 05.02.2016 zrejmé, že zo zdravotných dôvodov bol žalobkyni čiastočne obmedzený výkon štátnej služby, a to zákazom práce vo výškach, zákaz nočných služieb a nočnej pohotovosti. Argumentácia žalovaného a jeho rozhodnutie bagatelizuje tento zdravotný stav žalobkyne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Relevanciu posúdenia zdravotného stavu a jeho vplyvu na skutkové okolnosti môže posúdiť iba lekár a nie policajt.

9. K žalobnej námietke nedostatočne objasneného skutkového stavu žalobkyňa uviedla, že žalovaný v čase odvolacieho konania a rozhodovania mal vedomosť o argumentoch žalobkyne obsiahnutých vo vyjadrení 09.03.2017, ktoré podala na ODI OR PZ v Nových Zámkoch v konaní č. ORPZ-NZ-ODI1- II-223/2016, a preto neobstojí tvrdenie, že námietka žalobkyne bola bez právneho významu. Pokiaľ

žalobkyňa poukazovala na uvedené vyjadrenie z 09.03.2017, mal si ho žalovaný v rámci zabezpečenia podkladov pre zistenie skutočného stavu veci v čase rozhodovania dožiadať a týmto sa zaoberať. Je neprípustné, aby sa s ním nezaoberal z dôvodu, že žalobkyňa podala vyjadrenie ku konaniu, ktoré je nezávislé od personálneho konania. Z konania žalovaného a prvostupňového orgánu sa tak javí, že dôkazy a podklady predložené žalobkyňou v jej prospech, boli opakovane odmietnuté ako irelevantné, pričom oba orgány sa nimi mali zaoberať a tieto vyhodnotiť. Vo veci tak nebol v čase prvostupňového rozhodnutia dostatočne objasnený skutkový stav na riadne posúdenie veci, a preto sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí viackrát účelovo zbavil zodpovednosti za nedostatky v personálnom konaní, ktoré bolo potrebné odstrániť. Ak v predmetnej veci existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybnosti a v takom prípade bolo konštatovanie zodpovednosti za konanie vykazujúce znaky priestupku nepresvedčivé a predčasné. K žalobe priložila žalobkyňa aj znalecký posudok č. 07/2017 zo dňa 28.09.2017 vypracovaný B. M. N., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria (ďalej aj „posudok B. N.“), v ktorom sa uvádza, že alkohol bol požitý krátku dobu 30 až 60 minút maximálne pred prvým meraním a napriek tomu sa L. L. s existenciou tejto hodnoty nevysporiadal.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2018 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť.

11. Uviedol, že konanie, ktoré zakladalo dôvod prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy s tým, že ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Toto konanie bolo príslušným nadriadeným vyhodnotené a v konečnom dôsledku preukázané dôkazmi obsiahnutými v priloženom administratívnom spise.

12. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia oprávneného orgánu, a to zástupcu riaditeľa Odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave, ktorý ako dôkazy využil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil dokumentačný spisový materiál predmetnej dopravnej nehody ODI Nové Zámky č.p.: ORPZ-NZ-ODI- II-223/2016 obsahujúci okrem iného i záznam dopravnej nehody s popísaním skutkového deja dopravnej nehody a jej okolností, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotokópie zápisov z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobkyne zo dňa 17.11.2016.

13. Žalovaný uviedol, že skutkom, na ktorého základe spočíva záver o zvlášť hrubom porušení služobnej prísahy, nie je ale samotné spôsobenie dopravnej nehody v dôsledku porušenia , ale skutočnosť, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby, po tom, ako požila alkoholické nápoje riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná najmä prostredníctvom zápisov o vykonaných dychových skúškach zo dňa 17.11.2016, ktoré žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Nie je preto zrejmé, na čom žalobkyňa zakladala svoje tvrdenie, že pred jazdou nepožila alkoholické nápoje, o to viac, že počas celého konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru podľa sa napriek viacerým poskytnutým možnostiam k nadmerným hodnotám alkoholu v jej dychu nevyjadrila. Na základe podkladov predložených nadriadeným spolu s jeho stanoviskom k podanému odvolaniu zo dňa 09.05.2017 sa možno iba domnievať, že žalobkyňa zotrvávala na jednej z viacerých verzií spôsobov, akými sa do jej organizmu dostal dňa 17.11.2016 alkohol, ktoré prezentovala v iných konaniach, resp. pred inými subjektmi (napitie sa domácej pálenky omylom po dopravnej nehode, podanie alkoholického nápoja treťou osobou po nehode v čase jej bezvedomia, jej vedomé požitie alkoholického nápoja 15 minút pred nehodou). V konaní o jej prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ však žalobkyňa žiadnu z uvedených verzií nepredostrela, a preto nemohla byť ani jedna z nich predmetom dokazovania. Závery znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktoré sú v ňom prezentované v rovine pravdepodobnosti, nič nemenia na tej skutočnosti, že v danom čase riadila osobné motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, v rámci šetrenia ktorej bolo preukázateľne zistené, že v čase dopravnej nehody bola pod vplyvom alkoholických nápojov. Prekonanie epileptického záchvatu podľa žalobkyňou predloženého znaleckého posudku tak nemožno považovať za riadne preukázanú

skutočnosť, navyše vo vzťahu k jej hrubému porušeniu služobnej prísahy, ktoré skutkovo spočíva predovšetkým v riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, nie je takou podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla spochybniť správnosť záverov a naplnení znakov skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit. zákona.

14. K námietkam o tom, že by mal byť žalobkyni podaný alkohol po dopravnej nehode neexistujú nielen žiadne dôkazy, dokonca ani žiadne indície. Ani jeden zo svedkov udalosti takéto okolnosti, ktoré sa mali podľa žalobkyne udiať až po nehode vo svojich výpovediach neuvádza. Možno dodať, že tieto nepodložené úvahy žalobkyne boli nakoniec v inom konaní následne vyvrátené aj prostredníctvom záverov odborného vyjadrenia znalca L. L. D., ktoré bolo vypracované až dňa 23.04.2017.

15. Znalecký posudok k zdravotnému stavu žalobkyne, o vypracovanie ktorého žiadala a ktorý nakoniec predložila spolu s odvolaním, nijakým spôsobom nespochybňuje podstatu jej protiprávneho konania, keďže sa svojím predmetom znaleckého dokazovania nedotýka zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Ani prípadné pripustenie toho, že žalobkyňa prekonala epileptický záchvat počas dopravnej nehody nevylučuje záver o vedení motorového vozidla po tom, čo požila alkoholické nápoje. O tom, že pila, svedčí aj mail z 22.12.2016 o 11:22 hod. predsedovi ZO OZP 8/4 PPZ.

16. V replike zo dňa 23.01.2018 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že odborné vyjadrenie L. L. bolo vyvrátené znaleckým posudkom B. N.. Taktiež mala za to, že nie je viazaná dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k objasňovaniu možnosti, že alkohol sa dostal do jej krvi až po nehode.

17. Žalobkyňa podaním zo dňa 06.04.2018 predložila súdu znalecký posudok č. 28/2017 zo dňa 20.10.2017 vypracovaný O. P. B. D. I. D., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serohematológia) (ďalej aj „posudok doc. I.“).

18. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

IV.

Konanie na krajskom súde a kasačnom súde

19. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. – 154 zo dňa 25.02.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. – 183 zo dňa 01.07.2021 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. V odôvodnení kasačný súd uviedol, že „Kasačný súd má za to, že v tejto fáze už nemožno hovoriť o tom, že daná skutočnosť, teda že sťažovateľka viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je naďalej nesporne preukázaná.

22. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, a teda bez ohľadu na to, z akého spisového materiálu, prípadne z akého konania pochádza, do konania pred prvostupňovým súdom predložený, posudok doc. I., ktorého vypracovanie bolo zadané práve žalovaným, je treba na jeho závery nepochybne prihliadať a preto po jeho zohľadnení a posúdení, ako aj po zohľadnení skutočnosti, že samotný znalec L. L. pripustil, že nie je jednoznačne možné potvrdiť ani vylúčiť požívanie etanolu vodičkou (sťažovateľkou) iba pred skutkom, má kasačný súd za to, že je potrebné, aby sa správny súd s týmito skutočnosťami vo svetle, ktoré navodzujú, vysporiadal a vec nanovo posúdil.

23. Je pravdou, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu/priestupku, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy. Konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zamieňať s trestným konaním/konaním o priestupku a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania či priestupkového konania, ale napriek tejto skutočnosti, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania či priestupkového

konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle , a v tomto prípade sa jedná o tak zásadné zistenia, že môžu mať vplyv na odlišný výsledok pre sťažovateľku.

24. Jednou z vhodných a efektívnych možností by sa mohlo javiť aj zmenenie rozsudku správneho súdu a zrušenie a vrátenie veci žalovanému, kasačný súd však zohľadnil vyššie uvedené a najmä skutočnosť, že samotný posudok bol vypracovaný v inom konaní a najmä po vydaní rozhodnutia žalovaného, preto kasačný súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok správneho súdu a bude na správnom súde aby sa s uvedeným plne vysporiadal.

25. Kasačný súd považuje skutočnosti uvedené v znaleckom posudku za skutočnosti mimoriadneho významu, na ktoré správny súd neprihliadal, pritom mu bol posudok žalobkyňou doručený. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok sťažovateľky rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok správneho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho postupovať vo vyššie načrtnutej línii a znovu vo veci rozhodnúť. Správny súd sa riadne vysporiada s predloženým znaleckými posudkami a následne vec nanovo posúdi v zmysle žalobných námietok.

27. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.“

V.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

28. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, v súlade s právnym názorom kasačného súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa . Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.01.2024 ( ).

30. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

31. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

33. Podľa , policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

34. Podľa , policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

35. Podľa , oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

36. Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

37. Podľa , dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

38. Podľa , účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

39. Podľa , oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

40. , vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

41. Podľa , porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

42. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad , ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

43. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017 potvrdzujúce personálny rozkaz č. 19 zo dňa 07.04.2017, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ v zmysle . Z rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a jej ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v a , nakoľko nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. O jej nedisciplinovanosti svedčí aj to, že konala v rozpore s , .

44. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, podľa ktorého je sporná otázka, či žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, sa po vrátení veci na ďalšie konanie, zaoberal obsahom znaleckého posudku doc. I. zo dňa 20.10.2017. Na otázky týkajúce sa určenia hladiny etanolu v krvi žalobkyne v čase dopravnej nehody znalec okrem iného uviedol, že z hľadiska poznatkov forenznej alkohológie je možné pripustiť, že v krvi žalobkyne sa v čase dopravnej nehody alkohol nemusel

nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach aj pri vyšetrení krvi mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode (str. 32, 34, 35). Znalec tiež uviedol, že možnosť, že by alkohol v krvi pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná, pretože v takom prípade by neboli hodnoty zistené pri prvej a druhej dychovej skúške rastúce, ale mali by klesajúcu tendenciu (str. 34). Požitie alkoholického nápoja až po dopravnej nehode nie je možné jednoznačne potvrdiť, avšak ani vyvrátiť (str. 34, 35). Taktiež znalec uviedol, že postup znalca L. L., D. bol v rozpore so zásadou in dubio pro reo a z hľadiska forenznej alkohológie absolútne neprijateľný a nesprávny. Záver o koncentrácii etanolu v krvi žalobkyne považoval za nesprávny.

45. Súčasťou súdneho spisu je aj odpoveď L. L., D. zo dňa 27.07.2018 , v ktorej uviedol, že na základe dodatočne zistených skutočností sa prikláňa k názoru O. I., že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť požívanie etanolu vodičkou iba pred skutkom.

46. Zo záverov znaleckého posudku B. N. zo dňa 28.09.2017, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe, vyplýva, že podľa krivky hladiny alkoholu v krvi a jeho eliminácie i všetkých okolností, ktoré prichádzajú do úvahy (hmotnosť, výška, požité potraviny) je pravdepodobné, že k požitiu alkoholu cca 1 dl 40%- ného koncentrátu prišlo pol hodinu až 1 hodinu pred prvým meraním. Verzia o požití alkoholu až po nehode je vysoko pravdepodobná. Dôvodom nehody bolo bezvedomie počas epileptického záchvatu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku neurológa. To, že vodička požila alkohol až po dopravnej nehode sa jednoznačne vyvrátiť nedá, okolnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť jej verzie. Podľa krivky eliminácie alkoholu sa s vysokou mierou pravdepodobnosti nejednalo o požitie alkoholu pred jazdou. Neurologickými testami bola zistená epilepsia v oblasti čelného a spánkového laloka vľavo a bezvedomie pri prebehnutom náhlom epileptickom záchvate, viď posudok neurológa. Po epileptickom záchvate chorý nadobudne plné vedomie až po určitom čase, môže byť prechodne zmätený. Smäd po vyvracaní a v strese je fyziologický. Omyl v požití alkoholu z plastovej fľašky miesto vody v takomto stave po záchvate možno pripustiť.

47. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného B. K. zo dňa 06.03.2017, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že v čase dopravnej nehody žalobkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat, ktorý sa prejavil ako porucha vedomia, s kŕčmi na končatinách a s následným zvracaním. Z toho je zjavné, že žalobkyňa v kŕči tlačila na pedál. Počas záchvatu nedokázala viesť motorové vozidlo a zabrániť dopravnej nehode.

48. Z vyššie uvedených záverov znaleckých posudkov vyplýva, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat. Je možné pripustiť, že v krvi žalobkyne sa v čase dopravnej nehody alkohol nemusel nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach, aj pri vyšetrení krvi, mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode. Možnosť, že by alkohol v krvi pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná, pretože v takom prípade by neboli hodnoty zistené pri prvej a druhej dychovej skúške rastúce, ale mali by klesajúcu tendenciu.

49. Na základe uvedeného nie je možné jednoznačne konštatovať, že „... po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila ...“, na ktorom skutkovom závere primárne orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ.

50. Je pravdou a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal k dispozícii posudok neurologičky B. K., týkajúci sa epileptického záchvatu v čase nehody a odborné vyjadrenie č. 7/2017 znalca L. L. L., D. zo dňa 23.04.2017 (ktoré závery sám neskôr spochybnil, viď bod 38. tohto rozsudku). Znalecký posudok doc. I. a B. N. bol vyhotovený neskôr, ako aj následné vyjadrenie L. L..

51. Z odvolania žalobkyne však bezpochýb vyplýva, že namietala objasnenie skutočného stavu veci (str. 3 odvolania: „To znamená, že by mal byť aj v konaní pre hrubé porušenie služobnej disciplíny vyhotovený posudok nielen k môjmu zdravotnému stavu, ale aj k zisteným hodnotám alkoholu v dychu, či krvi. Kvôli absencii tohto typu dôkazov, ktoré ako jediné môžu vzhľadom na kvalitatívnu zmenu môjho vedomia po

prekonanom epileptickom záchvate dať odpoveď na to, k čomu vlastne pri udalosti došlo ...“). Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobkyňa uplatnila aj v žalobe a tejto správny súd prisvedčil.

52. Vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, je aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pretože rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania, musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

53. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci možno vnímať ako rozporné s princípom materiálnej pravdy. Zabezpečenie materiálnej pravdy sa realizuje prostredníctvom zisťovania podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní a osobitne procesom dokazovania.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd postupom podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s personálnym rozkazom a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán prihliadne na všetky na vec sa vzťahujúce dôkazy, najmä na závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Keďže žalobkyňa bola úspešná aj v konaní o ňou podanej kasačnej sťažnosti, z rovnakého dôvodu správny súd rozhodol o trovách kasačného konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa .

56. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.