Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-656-2014.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Er/656/2014
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: N. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX F. W., o vymoženie 20,00 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej na Exekútorskom úrade so sídlom Bánovce nad Bebravou, Mlynská 3, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku I. uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 zamieta.
II. Súd mení výrok II. uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 súd výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur na účet súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 15.03.2019 sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určení ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Ďalej uviedol, že dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: X.-F.-XXXX/XXXX zo dňa 12. decembra 2012 po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií zrušené Krajské riaditeľstva Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01. 01. 2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Oprávnený poukázal na to, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto s poukazom na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zemne a doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania. V zmysle § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie
návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu, avšak objektívne zistiteľnú. Príkladom takejto situácie je okrem zániku pohľadávky aj preklúzia, resp. zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony. Súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ, ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35,00 eur. S poukazom na uvedené skutočnosti zastáva oprávnený názor, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhol aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
2. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 24.04.2019, v ktorom uviedol, že zo samotnej sťažnosti oprávneného vyplýva, že k zániku jeho pohľadávky došlo v súlade s ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. a z tohto je zrejmé, že zastavenie exekúcie zapríčinil oprávnený. Ďalej uviedol, že v predmetnej exekúcii si uplatnil odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške, t.j. 33,19 eur + 20 % DPH. Súdny exekútor má za to, že uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške garantovanej zákonom. Uviedol, že súdny exekútor je orgánom verejnej moci, ktorý na rozdiel napr. od podnikateľa nemohol a nemôže odmietnuť vykonanie exekúcie z dôvodu ekonomickej „nezaujímavosti“ exekúcie. Uviedol, že považuje za absolútne neprípustné, aby ho zaťažovali tieto náklady. Súdny exekútor by mal mať možnosť požadovať od oprávneného úhradu nákladov aspoň v minimálnej zákonom garantovanej výške, nakoľko tieto vynaložil v nadväznosti na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a najmä na to, aby došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného.
3. Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
4. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
5. Podľa § 243 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
6. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
7. Podľa § 245 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
11. Súd preskúmal sťažnosť oprávneného, vyjadrenie súdneho exekútora a aj spisový materiál, pričom sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú v časti proti výroku I. napadnutého uznesenia a dôvodnú a podanú včas v časti výroku II. napadnutého uznesenia.
12. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku I. o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol sťažnosť v zmysle § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
13. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2018 a sťažnosti oprávneného dospel k záveru, že pri vyhotovení napadnutého uznesenia vyšším súdnym úradníkom došlo k zrejmému pochybeniu, kedy vyšší súdny úradník nesprávne aplikoval právny predpis a dospel k nesprávnemu záveru uvedenému v napadnutom výroku II. uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019.Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 1. januára 2015 pohľadávka oprávneného nebola uspokojená, došlo s poukazom na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Na základe uvedených skutočností mal vyšší súdny úradník rozhodnúť o zastavení exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
14. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.marca 2017.
15. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom),avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva, ako aj v tomto prípade, a to z dôvodu zániku pohľadávky ku dňu 01.01.2015 vzhľadom k zmene právnej úpravy, resp. zrušením štátnych rozpočtových organizácií v zmysle § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže byť tak dlhá ako v tomto konaní, od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti (2015), ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
16. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd síce zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, avšak na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k zániku pohľadávky už k 01.01.2015, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až v roku 2019.
17. Keďže ku skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo už vo vyššie uvedenom roku, teda prešiel značne dlhý čas od momentu kedy mal súdny exekútor podať návrhu na zastavenie exekúcie a namiesto toho bol nečinný, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V súlade s vyššie uvedeným súd zmenil výrok II uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.