Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ps-19-2023.pdf
PDF · 74.84 KB
Case nature
Area
Subarea
34Ps/19/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci spôsobilosti na právne úkony u A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, Bernolákova 2, Trenčín a za účasti navrhovateľky E. F. G., trvale bytom E. XX, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takto
rozhodol:
I. Konanie s a z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd obmedzil na spôsobilosti na právne úkony jej syna A. B. tak, že by nebol spôsobilý nakladať s financiami, iba vo výške 200,- Eur mesačne, hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nebol by spôsobilý vybavovať úradné záležitosti pred štátnymi orgánmi, rozhodovať vo veciach sociálnych záležitostí, rozhodovať o zdravotných úkonoch vrátane hospitalizácie potrebných pre zlepšenie či úpravu jeho zdravotného stavu, pričom za opatrovníka navrhla ustanoviť seba.
2. V podaní doručenom súdu dňa 06.12.2023 navrhovateľka uviedla, že žiada o zrušenie neodkladného opatrenia z dôvodu prepustenia jej syna z nemocnice do domáceho liečenia, pričom syn jej dal prísľub, že bude pokračovať v liečbe a bude spolupracovať. Uvedené podanie súd podľa jeho obsahu posúdil ako späťvzatie návrhu.
3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne vo svojom podaní uviedla, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí, nakoľko matka odôvodnila späťvzatie veľmi stroho, pričom z lekárskej správy H. I. D. (G.) zo dňa 21.11.2023 vyplýva, že A. B. bol hospitalizovaný pre G. J., máva K. a L., pod ich vplyvom aj závažný J. G.. Taktiež za posledných X rokov bol opakovane hospitalizovaný v nemocnici, avšak syn si chorobu nepripúšťal, nebol ochotný užívať medikáciu, nechodil na ambulantné kontroly. Z opísaných dôvodov Okresná prokuratúra Trenčín nesúhlasila so späťvzatím návrhu, pričom mala za to, že v danom konaní je potrebné vykonať znalecké dokazovanie duševného stavu A. B..
4. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
5. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
6. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
7. V danom prípade sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u jej syna v tam uvedenom rozsahu, ktorý návrh následne vzala späť. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín doručila súdu vyjadrenie, že Okresná prokuratúra Trenčín so späťvzatím návrhu nesúhlasí a mala za to, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie duševného stavu A. B.. Súd poukazuje na to, že v danom prípade sa navrhovateľka domáhala iba nariadenia neodkladného opatrenia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u jej syna, návrh vo veci samej na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony na tunajšom súde nebol podaný, pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa znalecké dokazovanie nevykonáva. Neodkladné opatrenie ako procesný inštitút slúži iba na rýchlu ochranu ohrozených či porušovaných práv, pričom skutočnosti sa v tomto zrýchlenom konaní iba osvedčujú zjednodušeným spôsobom. Riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci vrátane znaleckého dokazovania na zistenie duševného stavu osoby prebieha len v konaní vo veci samej, avšak navrhovateľka sa domáhala iba nariadenia neodkladného opatrenia, návrh vo veci samej v tejto veci nebol podaný.
8. Okrem toho sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia javil byť po predbežnom právnom posúdení zjavne nedôvodný, keďže neodkladným opatrením nemožno osobu obmedzovať na spôsobilosti na právne úkony v navrhovanom rozsahu, takýto návrh presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia práve z dôvodu nedostatku času na vykonanie riadneho dokazovania vrátane znaleckého posudzovania duševného stavu osoby. Ochrana osoby môže viesť k urýchlenému uloženiu nejakého konkrétneho zákazu za osvedčenia rozhodných skutočností a podmienky nevyhnutnosti, avšak nie k rozsiahlemu zásahu do jej spôsobilosti na právne úkony v zmysle navrhovaného petitu neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí súd sledovať primeranosť zásahu, aby nedochádzalo k neúmernému obmedzovaniu osôb nad nevyhnutný rozsah. V tomto smere súd dodáva, že pokiaľ dôvodom na požadovaný okamžitý zásah do spôsobilosti na právne úkony u A. B. mala byť predovšetkým skutočnosť jeho hospitalizácie na psychiatrickej klinike, súd uvádza, že je na posúdení ošetrujúceho lekára určiť dôvodnosť a dĺžku trvania jeho hospitalizácie, pričom pokiaľ by A. B. nesúhlasil s jeho hospitalizáciou, uvedená situácia je riešená prostredníctvom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení ( § 252 a nasl. CMP), v ktorom konaní súd posudzuje podmienky nedobrovoľného prevzatia alebo držania osoby, teda osoba vôbec nemusí byť obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, aby v prípade jej nesúhlasu naďalej prebiehala jej nedobrovoľná hospitalizácia na psychiatrickej klinike.
9. Napokon súd dodáva, že hoci by konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony mohol začať aj bez návrhu, len samotná prítomnosť duševnej poruchy nezakladá automaticky dôvod, pre ktorý by okamžite muselo dochádzať k posudzovaniu spôsobilosti na právne úkony u fyzickej osoby. Súd je toho názoru, že uvedené by viedlo k neprimeraným zásahom do základných ľudských práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri inštitúte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach
ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn. 8 Cdo 276/2014). V danom prípade je potrebné vziať do úvahy jednak skutočnosť, že aktuálne prebieha liečba u A. B., ktorá zrejme je účinná, keďže matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na základe tejto skutočnosti vzala späť, a taktiež skutočnosť, že A. B. nie je izolovaný v sociálnom prostredí, jeho matka sa o syna naďalej zaujíma, poskytuje mu potrebnú pomoc, v prípade potreby sa matka ako najbližšia osoba A. B. môže kedykoľvek na súd svojim návrhom obrátiť. S prihliadnutím na tieto skutočnosti nemal súd za to, že je potrebné začínať bez návrhu konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A. B. rešpektujúc jeho súkromný život.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie zastavil v súlade s § 29 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku.
11. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.