Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Ek-942-2018.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Subarea
2Ek/942/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Q. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P. XXXX/XX, XXX XX Q.-P. L., o vymoženie 1.215,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom: Mgr. Barbora Budziňáková, so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 42 354 862 , ktorý ju vedie pod. sp. zn. 421EX 189/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.06.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 1.215,20 eur s prísl., na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - platobných výmerov, ktoré vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 1/ sp. zn.: 301000052017 zo dňa 23.01.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť 19.03.2018 2/ sp. zn.: 301006122017 zo dňa 21.11.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.05.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.07.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Barbora Budziňáková, so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 42 354 862 , ktorý ju vedie pod. sp. zn. 421EX 189/18, (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 13.11.2018 doručil podanie od povinného s názvom „návrh na rozhodnutie o námietkach“ spolu s prílohami.
4. Dňa 03.04.2019 tunajší súd vyzval súdneho exekútora na doplnenie podania, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že z priložených príloh zo dňa 12.10.2018 absentuje
- Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor požadované vyjadrenie od oprávneného súdu nedoložil.
5. Dňa 24.05.2019 súd vyzval oprávneného nech sa vyjadrí k predmetnému podaniu od povinného. Dňa 03.06.2019 oprávnený doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že predmetnú exekúciu chce zastaviť z dôvodu, že celý problém tzv. „neplatenia preddavkov zdravotného poistenia" z jeho strany vznikol dávno na začiatku roku 2003, keď bol vyradený z evidencie nezamestnaných. „Osoba, za ktorú neplatí štát, ktorá nie je zamestnanec, SZČO, ani spolupracovník“. Ďalej povinný uviedol, že následne sa v médiách objavila informácia, že od roku 2005 uvedené neplatí, a takto vedené osoby si nemusia platiť žiadne poistné, ale stále zostávajú rovnakými poistencami. Z uvedeného rodina prestala platiť za neho predmetné poistné. Následne koncom roku 2005 prišiel list z poisťovne, kde ho žiadajú, aby vyplnil tlačivo o zmene platiteľa poistného, na základe ktorého ho zaradia do skupiny samoplatiteľov. Týmto
sa komunikácia zo strany poisťovne skončila. Povinný tvrdí, že tento skutkový stav považoval za platný a zákonný, či už z ich alebo z jeho strany. Následne po vyše 2,5 rokoch na začiatku roku 2008 mu poisťovňa poslala ďalší list, v ktorom ho informujú, že po kontrole poistencov zistili, že si nesplnil povinnosť uvedenia zmeny platiteľa poistného, čo je najzaujímavejšie, že im to povinný neoznámil, kto je platiteľom poistného. Povinný ďalej uviedol, že: „ Žiaľ, začiatkom roka 2009, po ďalšom roku, mu bol zaslaný list, kde mu po prvý krát zaslali kumulatívny súpis nedoplatkov“. Následne na to mu bol zaslaný list, v ktorom ho informujú o tom, že v roku 2005 zaňho platil poistné štát .Tento dôležitý fakt mu oznámili po 4,5 rokoch. Povinný ďalej tvrdí, že ako ďalší bod mu uvádzajú, že z tohto dôvodu, že vedený ako samoplatiteľ musí odvádzať preddavky tak, ako je vyznačené na výzve. Z uvedených dôvod namieta celú exekúciu ako neplatnú. Povinný tvrdí, že od roku 2001 je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, žiadny bankový účet, žiadnu vkladnú knižku alebo úspory, nemá mobilný telefón, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nemá ani žiadne bydlisko. Povinný ďalej tvrdí že : „Kvôli tomu, že poisťovňa jeho čestné prehlásenie nezákonne neuznala, uvádza, že adresa, kde chodí pošta, je len poštová adresa, keďže zákonodarca určil, že každý občan SR musí mať občiansky preukaz s uvedenou nejakou adresou, aby ho takto mohol evidovať, sledovať, kontrolovať, a inak z úradne moci obťažovať.“ Na základe tohto ďalej uvádza, že nie vlastník nehnuteľnosti a ani sa na tejto „adrese" vôbec nezdržiava. Rovnako tak uvádza, že ani v budúcnosti nebude zamestnaný (zárobkovo činný) a nebude mať žiaden príjem z práce, ani iný príjem a z toho dôvodu ani žiaden majetok. Následne uviedol, že rovnako tak nebude nič dediť a neprijme od nikoho žiaden dar, či už hmotný, alebo peňažný. Na záver dodáva, že je nemajetný a aj z tohto dôvodu žiada o zastavenie exekúcie podľa zákona. Povinný tvrdí, že nevie koľko a akých exekúcií bolo na neho vydaných, nikto mu však nikdy nič neexekuoval, pretože nemal čo, ako už uviedol. Už teraz má vážne problémy zisťovať si znenia zákonov a posielať listy cez poštu, nehovoriac o tom, že cudzí ľudia mu musia písať listy. O týchto skutočnostiach už dávno informoval poisťovňu. Z uvedených dôvodov žiada predmetnú exekúciu zastaviť.
7. Z predloženého materiálu súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti že návrh na zastavenie bol podaný v zákonnej - 15 dňovej lehote. Doručený návrh na zastavenie má teda odkladný účinok. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným prevzaté dňom 21. 09.2018 a námietky od povinného boli doručené na exekútorský úrad dňa 08.10.2018.
8. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné: VšZP dňa 14.11.2016 vystavila Výkaz nedoplatkov č. 1664747713 (ďalej len „VN“) na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 201601 do 201610 vo výške 600,60 Eur a na poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur. Povinný VN prevzal dňa 8.12.2016 a podal voči nemu námietku zo dňa 21.12.2016, do VšZP bola doručená dňa 27.12.2016. Nakoľko VšZP námietke nevyhovela, návrhom na vydanie platobného výmeru (ďalej len „PV“) zo dňa 9.1.2017 uplatnila predmetnú pohľadávku na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Oznámenie o uplatnení pohľadávky bolo povinnému odoslané dňa 12.01.2017. Dňa 23.01.2017 bol ÚDZS vydaný PV č. k. PV 301/00005/2017. Dňa 27.2.2017 bolo z ÚDZS doručené Upovedomenie o podaní odvolania s výzvou o vyjadrenie sa vo veci, VšZP zaslala vyjadrenie k odvolaniu na ÚDZS dňa 7.3.2017. ÚDZS rozhodnutím č. k. PV 301/00005/2017/R zo dňa 09.02.2018 rozhodol o zamietnutí odvolania účastníka. Na základe uvedeného nadobudol PV vydaný pod č. k. PV 301/00005/2017 zo dňa 23.1.2017 právoplatnosť dňa 2.3.2018 a vykonateľnosť dňa 19.3.2018 a to v spojení s Rozhodnutím o zamietnutí odvolania účastníka - povinného č. k. 301/00005/2017/R zo dňa 9.2.2018. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie je aj VN č. 1761428913 vystavený VšZP dňa 18.9.2017 na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 201611 do 201708 vo výške 614,60 Eur a na poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur. Povinný VN prevzal dňa 9.10.2017. Povinný podal voči VN námietku zo dňa 23.10.2017, do VšZP bola doručená dňa 25.10.2017. Nakoľko VšZP námietke nevyhovela, návrhom na vydanie platobného výmeru (ďalej len „PV“) zo dňa 13.11.2017 uplatnila predmetnú pohľadávku na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Oznámenie o uplatnení pohľadávky prevzal povinný dňa 4.12.2017. Dňa 21.11.2017 bol ÚDZS vydaný PV č. k. PV 301/00612/2017. Dňa 5.3.2018 bolo z ÚDZS doručené Upovedomenie o podaní odvolania proti platobnému výmeru. VšZP zaslala vyjadrenie k odvolaniu na ÚDZS dňa 10.1.2018. ÚDZS rozhodnutím č. k. PV 301/00612/2017/ R zo dňa 29.3.2018 rozhodol o zamietnutí odvolania účastníka. Na základe uvedeného nadobudol PV vydaný pod č. k. PV 301/00612/2017 zo dňa 21.11.2017
právoplatnosť dňa 20.4.2018 a vykonateľnosť dňa 7.5.2018, a to v spojení s Rozhodnutím o zamietnutí odvolania účastníka - povinného, č. k. 301/00612/2017/R zo dňa 29.3.2018. Povinnému bola zaslaná predexekučná výzva (PEV) na zaplatenie vyššie uvedených pohľadávok zo dňa 3.4.2018. Keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Dôvody, ktoré uvádza povinný v námietkach, sa netýkajú exekučného konania a nie sú dôvodom na to, aby exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal, že by bol pohľadávku uhradil a taktiež nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a bola by dôvodom na zastavenie exekúcie a preto v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie / exekučný titul/ ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia (iného titulu). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ktorú činnosť môže vykonávať len súd na základe žalôb na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „žaloba“), o ktorých rozhoduje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Oprávnený tvrdí, že nemá vedomosť o tom, že by povinný takúto žalobu podal, pričom žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni a zameškanie lehoty nemožno odpustiť. ÚDZS v prípade exekučného titulu rozhodol v poslednom stupni vydaním rozhodnutia o zamietnutí odvolania účastníka, ktoré bolo povinnému doručené najneskôr dňa 22.9.2015 na základe čoho lehota na podanie žaloby už uplynula, pričom samotná žaloba ani nemá odkladný účinok. Pre úplnosť treba dodať, že povinnému v celom postupe uplatňovania pohľadávok z titulu neuhradených preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, bol poskytnutý priestor na uplatnenie jeho práv, mal možnosť na vyjadrenie svojho názoru, ktorú aj využil (podával námietky proti VN aj odvolanie proti PV), všetky rozhodnutia boli platiteľovi riadne doručené, mal možnosť na podanie opravných prostriedkov, ktorú aj využil, pričom to, že nebolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi, neznamená, že boli porušené jeho práva. Povinný poukazuje na ust. § 17a ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tvrdí, že výkaz nedoplatkov nie je právoplatný. Na základe vyššie uvedeného rozhodoval o pohľadávke oprávnený správny orgán, ktorým je zo zákona ÚDZS, ktorý vydal rozhodnutie v správnom konaní, voči ktorému už nie prípustné odvolanie a preto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, t.j. stal sa exekučným titulom, na základe ktorého je možné vykonať exekúciu. Ďalej oprávnený uviedol, že v exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Oprávnený na záver v uviedol, že povinný nesplnil dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, na základe čoho oprávnený navrhujeme, aby súd námietky povinného proti exekúcii vedenej proti povinnému ako nedôvodné zamietol.
9. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov
vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 61s ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným orgánom, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu nároku oprávneného voči povinnému. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t. j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. V danom konaní mal súd preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie sú právoplatné a vykonateľné exekučný tituly, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť namietané pred tým ako výkaz nedoplatkov / platobný výmer nadobudol právoplatnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, v tomto prípade pokiaľ sa má za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, povinný má možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (námietky proti výkazu nedoplatkov, aj odvolanie voči platobnému výmeru), túto možnosť povinný využil. Súd dodáva, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje konanie resp. nekonanie povinného a plnenie si povinnosti voči oprávnenému. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.215,20 eur s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. V zmysle ďalšej námietky povinného a dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie jeho nepriaznivá životná a finančná situácia. S ohľadom na tvrdene povinného súd dodáva, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora.
19. Súd k vyjadreniu oprávneného pre úplnosť dodáva, že v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku môže povinný môže podať u súdneho exekútora do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2 Exekučného poriadku), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (nakoľko vo vyjadrení od oprávneného bolo nesprávne uvedené „do 14 dní“ a v zmysle § „50 ods .1“ EP), správne malo byť uvedené 15 dní v zmysle §61k ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, exekučné konanie následne exekúcia - začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.