Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-15-2019.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. F., nar. XX.X.XXXX, a X. F., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti otca U. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, S., t.č. umiestnený v R. N., a matky O. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, S., t.č. bytom W. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý T. F., nar. XX.X.XXXX, a maloletá X. F., nar. XX.X.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky O. F., nar. XX.X.XXXX.
F. maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok má matka.
Otec U. M., nar. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého T. a maloletej X. s účinnosťou od 2.9.2019 sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2013 Z.z. o životnom minime mesačne pre každé z maloletých detí, ktoré výživne je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol.
Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Matka maloletých detí sa návrhom doručeným dňa 17.7.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške po 30,00 € mesačne na každé z maloletých detí. Uviedla že maloleté deti sa narodili zo vzťahu rodičov, otec uznal otcovstvo k deťom na Matričnom úrade v Trnave. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do novembra 2018, kedy ukončili partnerské spolužitie, a tiež z dôvodu že otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody - od uvedenej doby zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne matka. Aj keď je otec vo výkone trestu odňatia slobody, o deti sa zaujíma, píše im, matka ho ja s deťmi chodí pravidelne navštevovať. Matka žije s maloletými deťmi v 2-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, pre starostlivosť o deti má vytvorené vhodné podmienky; je zamestnaná s príjmom okolo 86,00 € mesačne, poberá prídavky na dve deti. Okrem maloletých T. a X. má matka jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X. M., ktorá je umiestnená v I. C. (výživné má matka určené vo výške 30,00 € mesačne). Náklady na chod domácnosti má matka okolo 350,00 € mesačne, maloleté deti sú zdravé, výdavky na ne sú primerané k ich veku.
2.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil výpis z lustrácie priestupkov matky (5 priestupkov), lustráciu zo systému sociálnej poisťovne pre oboch rodičov, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že matka je poberateľkou prídavku na deti vo výške 48,68 € mesačne, t.č. nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi ani inej štátnej sociálnej dávky, správu o matke podanú Mestom Trnava, oznámenie R. N. o skutočnosti, že otec nie je t.č. pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí, správu z prešetrenia pomerov v domácnosti matky vykonaného R. zo dňa 16.8.2018, potvrdenie zamestnávateľa matky z ktorého súd zisťuje jej priemerný mesačný príjem za obdobie marec až júl 2019 vo výške 72,53 €, a spisy tunajšieho súdu sp.zn. 10P/17/2016, 10PPOm/2/2015, a 36P/221/2005.
3.
Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2019 matka uviedla že býva v Bolerázi v podnájme - ide o dvojizbový dom (kuchyňa spojená s obývačkou a spálňa), deti majú svoj kútik v jednej z izieb, riadne zariadený potrebným nábytkom. Matka je zamestnaná ako chyžná formou dohody, s príjmom do 100,00 € mesačne (v závislosti od počtu odpracovaných hodín), poberá rodinné prídavky na dve deti. Výdavky na chod domácnosti má cca. 350,00 € mesačne za platbu nájomného vrátane energií, ďalšie výdavky sú na stravu, školu, škôlku. Maloleté deti sú zdravé, nie sú na ne zvýšené výdavky. Matka býva v dome spolu s plnoletým synom (je zamestnaný), ktorý prispieva na domácnosť sumou 200,00 € mesačne. S otcom maloletých detí je matka v rámci možností v kontakte (navštevuje ho, resp. si telefonujú) - otec vie o podanom návrhu, vyjadril sa že so zverením maloletých detí matke súhlasí. Vzhľadom na skutočnosť že otec nie je t.č. pracovne zaradený navrhla, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživne vo výške 30% zo sumy životného minima, odo dňa rozhodnutia súdu. Otec sa na pojednávanie konané dňa 2.9.2019 nedostavil, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu (cestou ÚnVTOS Želiezovce, kde je otec t.č. umiestnený), ktorého prevzatie bolo potvrdené na doručenke dňa 26.7.2019; svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2019 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že preverili pomery v domácnosti matky, táto má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o deti; maloletý T. navštevuje základnú školu, maloletá X. nastupuje do materskej školy. Odporúčajú zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, a otca zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima.
4.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a procesného opatrovníka ustanoveného maloletým deťom, oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 10P/17/2016, 10PPOm/2/2015, a 36P/221/2005, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletý T. má 9 rokov, maloletá X. má 5 rokov - obaja bývajú u matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu; otec (ktorý je t.č. umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným dátumom prepustenia 20.11.2030) so zverením detí do osobnej starostlivosti matky vyslovil súhlas (podľa tvrdenia matky). Matka má vytvorené vhodné (i keď skromné) podmienky na výchovu maloletých detí - býva v Obci Boleráz v podnájme, v dvojizbovom dome (kuchyňa spojená s obývačkou a spálňa), deti majú svoj kútik v jednej z izieb, riadne zariadený potrebným nábytkom, keď v druhej izbe býva plnoletý syn matky (bytové pomery pri zisťovaní ÚPSVaR Trnava boli vyhodnotené ako vyhovujúce). Maloletý T. navštevuje prvý stupeň základnej školy v mieste bydliska, maloletá X. navštevuje materskú školu v mieste bydliska - obaja maloletí sú zdraví, sú na nich obvyklé, mimoriadne nezvýšené výdavky. Matka je zamestnaná formou dohody o vykonávaní práce s príjmom do 100,00 € mesačne (v závislosti od počtu odpracovaných hodín), poberá rodinné prídavky vo výške 48,68 € mesačne, ďalšie príjmy nemá. Býva s maloletými deťmi (partnera nemá), na chod domácnosti má obvyklé, nezvýšené výdavky (okolo 350,00 €); v domácnosti býva so svojím plnoletým synom, ktorý prispieva na chod domácnosti sumou 200,00 € mesačne. Okrem maloletých T. a X. má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec nie je v ÚnVTOS pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí, nemá ani žiadne iné príjmy; výdavky otca neboli zistené.
Matka požiadala v priebehu konania o určenie výživného počnúc dňom rozhodnutia súdu (2.9.23019), vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného zákona. Styk otca s maloletými deťmi matka upraviť nežiadala.
5.
Podľa § 36, ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62, ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm c) 95,96 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov voči deťom, ktorým súd najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prichádza v zmysle ustanovenia § 36, ods. 1 Zákona o rodine do úvahy vtedy, ak rodičia spolu nežijú. Konanie o zverení do osobnej starostlivosti pritom musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, lieky, a pod.) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, pričom odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, prípravy na budúce povolanie, záujmov, a pod. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.
7.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že maloleté deti žijú momentálne so svojou matkou v prostredí, ktoré je im známe a pre ne prirodzené, a kde sú vytvorené vhodné (i keď skromné) podmienky na ich riadnu výchovu (pomery v domácnosti matky boli pri zisťovaní ÚPSVaR Trnava vyhodnotené ako vyhovujúce) - súd preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke (keď otec s ich zverením do osobnej starostlivosti matke -podľa vyjadrenia matky- súhlasí). Súd rozhodol, že právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok má matka z praktických dôvodov, s poukazom na skutočnosť že otec je t.č. umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody (s predpokladaným dátumom prepustenia 20.11.2030). Pri rozhodovaní o určení výšky výživného plateného otcom na maloleté deti súd vzal do úvahy príjmy a výdavky matky a otca, a oprávnené potreby maloletých detí. Matka je zamestnaná formou dohody o vykonávaní práce s príjmom do 100,00 € mesačne (v závislosti od počtu odpracovaných hodín), poberá rodinné prídavky vo výške 48,68 € mesačne, ďalšie príjmy nemá. Býva s maloletými deťmi (partnera nemá), na chod domácnosti má obvyklé, nezvýšené výdavky (okolo 350,00 €); v domácnosti býva so svojím plnoletým synom, ktorý prispieva na chod domácnosti sumou 200,00 € mesačne. Okrem maloletých T. a X. má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. U otca príjmy neboli zistené, nakoľko v ÚnVTOS nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí, neboli u neho zistené ani žiadne iné príjmy; výdavky otca taktiež neboli zistené. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletých detí - maloletý T. má 9 rokov, navštevuje prvý stupeň základnej školy v mieste bydliska, maloletá X. má 5 rokov, navštevuje materskú školu v mieste bydliska - obaja maloletí sú zdraví, sú na nich obvyklé, mimoriadne nezvýšené výdavky. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka požaduje určiť iba zákonom stanovené minimálne výživné (ktoré by súd musel určiť za každých okolností, aj ak je otec úplne bez príjmu), súd dospel k názoru, že určenie výživného otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na každé z maloletých detí je síce výživné na úrovni zákonom určeného minima, je však vzhľadom na všetky okolnosti primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil odo dňa rozhodnutia súdu, tak ako to požadovala matka - z tohto dôvodu nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol. Styk otca s maloletým súd neurčil, nakoľko otec je dlhodobo umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody, a styk tak nie je z praktických dôvodov možné realizovať (čo však nebráni kontaktu v písomnej forme, telefonicky, alebo elektronickými prostriedkami). Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.