Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/46/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42085951, proti žalovanej: D. E., bytom XXX XX C. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej správcom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -116 zo dňa 2.3.2023 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., F. E., nar. XX.X.XXXX a žalovanej D. E., F. G., na neznámom mieste, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na LV č. XXXXX - KN-E parc. č. XXXXX vo výmere 5 546 m2- trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX - KN-E parc. č. XXXX vo výmere 1 247 m2 - orná pôda, na LV č. XXXX - KN-E parc. č. XXXX vo výmere 583 m2 - orná pôda a D. parc. č. XX XXX vo výmere 940 m2 - orná pôda a do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., F. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. H. XXX, prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXXXX - KN- E parc. č. XXXXX vo výmere 5 546 m2 - trvalý trávny porast, na LV č. XXXXX - KN-E parc. č. XXXX vo výmere 1 247 m2 - orná pôda, na LV č. XXXX - KN-E parc. č. XXXX vo výmere 583 m2 - orná pôda a KN-E parc. č. XXXXX vo výmere 940 m2 - orná pôda s tým, že žalobkyňa A. B., F. E., nar. XX.X.XXXX, je povinná zaplatiť žalovanej D. E., F. G. - na neznámom mieste, sumu vo výške 1.247,40 eur titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely, na depozitný účet správcu Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. Vychádzal zo zistenia, že z LV č. XXXX, k. ú. C., parcely reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX o výmere 583 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 940 m2 vyplýva, že žalovaná a žalobkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 1, čo predstavuje u každého výmeru 291,50 m2 pri parcele č. XXXX a výmeru 470 m2 pri parcele č. XXXXX. Z LV č. XXXXX, k. ú. C., parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX o výmere 1 247 m2 vyplýva, že žalovaná a žalobkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1, čo predstavuje u každého z nich výmeru 623,50 m2. Z LV č. XXXXX, k. ú. C., parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXXX o výmere 5546 m2 vyplýva, že strany sporu sú podielovými

spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1, čo predstavuje u každého z nich výmeru 2773 m2. Z týchto listov vlastníctva zároveň vyplýva, že správa k nehnuteľnostiam žalovanej je vykonávaná Slovenským pozemkovým fondom. Z oznámenia Obce C. zo dňa 26.10.2022 vyplýva, že Obci C. nie je známa osoba žalovanej D. E., F. G.. O pobyte tejto osoby nemá Obec C. žiadnu vedomosť, taktiež nemá vedomosť o jej úmrtí a z dostupných zdrojov ktorými obec disponuje jej nie sú známi ani právny nástupcovia tejto osoby. Zo stanoviska Obce C. zo dňa 14.3.2022 vyplýva, že parcela KN-E parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 583 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Z funkčného hľadiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce je parcela mimo riešenej časti územného plánu a je na nej možné vykonávať len poľnohospodársku činnosť. Parcela KN-E parc. č. XXXXX, orná pôda o výmere 940 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Z funkčného hľadiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce je parcela mimo riešenej časti územného plánu a je na nej možné vykonávať len poľnohospodársku činnosť. Parcela KN-E parc. č. XXXXX, trvalý trávny porast o výmere 5 546 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Z funkčného hľadiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce je parcela mimo riešenej časti územného plánu a je na nej možné vykonávať len poľnohospodársku činnosť. Parcela KN-E parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1 247 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Z funkčného hľadiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce je parcela mimo riešenej časti územného plánu a je na nej možné vykonávať len poľnohospodársku činnosť.

3. Žalobkyňa je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností so žalovanou, pričom v zmysle ust. nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov, uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, a teda reálne rozdelenie parciel KN-E č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX podľa výšky podielov 1 nie je možné z dôvodu zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy.

4. Súd sa nestotožnil s argumentáciou a návrhom žalovanej, aby súd rozdelil medzi spoluvlastníkov jednotlivé parcely podľa listov vlastníctva tak, aby žalobkyni bola prikázaná v celosti parcela E XXXXX evidovaná na LV č. XXXXX a žalovanej parcely E XXXX, XXXX, XXXXX evidované na ostatných LV č. XXXXX a LV č. XXXX. S takýmto rozdelením nehnuteľnosti predovšetkým nesúhlasila žalobkyňa a na takomto vyporiadaní nebola medzi stranami sporu dohoda. Každý list vlastníctva s tam evidovanými parcelami je žalovateľný z titulu žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva aj samostatne. Aj keď sú uvedené parcely predmetom jedného konania je potrebné každú jednotlivú nehnuteľnosť posudzovať individuálne so zreteľom na ust. Naviac parcela E č. XXXXX, ktorú žalovaná navrhla prikázať jej, je v teréne umiestnená v podstate v parcele E č. XXXXX, a túto navrhla prikázať žalobkyni, čo by bránilo jej účelnému využitiu.

5. Do úvahy prichádza druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Súd teda zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným parcelám a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom zohľadnil jej návrh na takýto spôsob vyporiadania s poukazom aj na účelné využitie nehnuteľnosti a ust. s poukazom na to, že žalobkyňa má záujem tieto pozemky užívať tak, ako ich užívali a obhospodarovali aj jej právni predchodcovia.

6. Pokiaľ ide o primeranú náhradu, žalovaná navrhla vychádzať z trhovej hodnoty poľnohospodárskej pôdy v okolitých obciach, a to 0,30 eur za 1 m2. S týmto návrhom žalobkyňa súhlasila, teda súd zaviazal žalobkyňu na vyrovnanie podielu vyplatiť žalovanej sumu 1.247,40 eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže žalovaná je zastúpená Slovenským pozemkovým fondom.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa

vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Z tohto dôvodu náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. Namietala, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný a riadne neodôvodnený, nakoľko súd dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil, akými úvahami sa zaoberal, keď dospel k svojmu právnemu záveru o nutnosti použitia druhého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám, a teda o nutnosti prikázania sporných parciel do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd zrozumiteľne a jasne nevysvetlil, prečo práve návrh žalobkyne (a nie návrh žalovanej) je tým, ktorým sa zabezpečí spravodlivé majetkovoprávne usporiadanie vzťahov k sporným parcelám pre obe strany tohto súdneho konania.

11. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že je „potrebné každú jednotlivú nehnuteľnosť posudzovať individuálne v tomto súdnom konaní“, práve preto je vhodnejšie riešenie vzájomné podelenie jednotlivých parciel, ktoré sú druhovo rovnocenné, a ktoré by boli zo strany žalovanej naďalej účelne využívané ako doposiaľ.

12. V znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý doložila žalobkyňa v tomto súdnom konaní, na str. 3 je jednoznačne preukázané, že parcely KN „E“ XXXXX o výmere 5 546 m2 a parcela KN „E“ XXXXX, o výmere 940 m2, k. ú. C., sú susediace parcely (tvrdenie súdu o tom, že parcela KN „E“ XXXXX je umiestnená v parcele KN „E“ XXXXX je nepravdivé a zavádzajúce). Navyše ide o parcely s dostatočnou výmerou aj na samostatné využitie. Konštatovanie súdu o tom, že to má brániť účelnému využitiu parciel, je ničím nepodložené a účelové tvrdenie. Okresný súd tak nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. Okresný súd okrem iného dôvodil aj tým, že „na takomto vyporiadaní nebola medzi stranami sporu dohoda“. Ako vyplýva aj z početnej judikatúry súdov, nevyžaduje sa súhlas strán sporu k tomu, aby im zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva mohlo byť prikázané do výlučného vlastníctva len to, čo im patrilo podľa výšky spoluvlastníckeho podielu (alebo aj menej) na pôvodnej parcele, prípadne pôvodných parcelách, pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ak o to strany sporu prejavujú záujem.

14. Rozsudkom okresného súdu tak došlo k nútenému pozbaveniu vlastníckeho práva žalovanej k sporným parcelám, ktorej spoluvlastnícky podiel v 1 na sporných parcelách nie je nepatrný (4 158 m2) napriek tomu, že žalovaná sa oprávnene dožadovala len ponechania vlastníckeho práva k sporným parcelám (nebránila sa alternatívnemu návrhu) vo výmere do výšky spoluvlastníckeho podielu (resp. menšej výmere) ako jej prináleží podľa aktuálneho spoluvlastníckeho podielu na pôvodných parcelách.

15. () a SR (čl. 20 a čl. 47) zaručuje rovnaké postavenie všetkých strán sporu v civilnom súdnom konaní. Nemožno preto v tomto súdnom konaní zvýhodňovať žalobkyňu (ako žijúceho vlastníka) pred žalovanou (nezisteným vlastníkom) len preto, že aktuálne nemožno očakávať od nezisteného vlastníka, že bude priamo (sám osobne) využívať a obhospodarovať sporné parcely. Takéto súdne rozhodnutie môže v budúcnosti dať priestor rôznym špekuláciám s poľnohospodárskou pôdou, keď v snahe „získať“ výhodne poľnohospodárske pozemky mnohí môžu „využiť“ svoj nepatrný spoluvlastnícky podiel na parcelách, berúc na vedomie tú skutočnosť, že nemôže rozdelením pozemku vzniknúť nový poľnohospodársky pozemok menší ako 3 000 m2 a obídu tak inštitút pozemkových úprav podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Totiž, ak by sporné parcely boli predmetom „pozemkových úprav“ podľa , obidvaja podieloví spoluvlastníci zápisom príslušného právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor, o vykonaní projektu pozemkových úprav, by sa tak stali vlastníkmi pozemkov (podľa príslušného geometrického plánu). Avšak napádaným rozsudkom okresného súdu v konaní o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám by žalovanej bolo „odňaté“ vlastnícke právo k pozemkom za náhradu. Okresný súd vec rozhodol v rozpore s .

16. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že jednotlivé nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania nemajú rovnakú hodnotu ani BPEJ, čo vyplýva z predloženého znaleckého posudku. V prípade rozdelenia nehnuteľností teda nemožno pre účely určenia výšky odplaty postupovať jednoduchým prepočtom vychádzajúcim z priemernej ceny za všetky pozemky, ale bolo by potrebné vyhodnotiť každú nehnuteľnosť samostatne.

18. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú súdy požiadavku účelného využitia veci v súlade so záujmami spoločnosti. Pri poľnohospodárskych nehnuteľnostiach berie sa do úvahy jednak schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy, predovšetkým sa však preferuje možnosť, aby sa pôda riadne užívala a prinášala jej vlastníkovi osoh, zároveň plnila napr. vodozádržné opatrenia a pod. Je všeobecne známe, že z ekologického hľadiska je výhodnejšia diferenciácia poľnohospodárskych kultúr v danom území, teda vhodnejšie sú viaceré menšie políčka s rôznymi kultúrami, ako dlhé lány s monokultúrou, prípadne len občasné kosenie trávnatých porastov za účelom poberania dotácií. Prisúdenie pozemkov do jej vlastníctva je vhodnejšie a prospešnejšie z celospoločenského hľadiska, keďže žalobkyňa chce na predmetných pozemkoch vykonávať poľnohospodársku činnosť.

19. V zmysle , Fond nemôže pozemky uvedené v sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel. Podľa ods. 5 cit. ust. príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až 5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je zrejmé, že SPF nie je oprávnený nehnuteľnosti, ktoré má v správe, sám užívať. V prípade prenajatia pozemkov patrí uhradené nájomné SPF, teda nie vlastníkovi ale správcovi.

20. Preto je účelné, aby boli predmetné pozemky pokiaľ možno čo najúčelnejšie využívané. Je prirodzené, že vlastník má k pozemku iný vzťah ako správca, teda je predpoklad že v prípade že všetky pozemky budú vo vlastníctve žalobkyne, bude tento pozemok využívaný zmysluplnejšie, nestanú sa len prostriedkom na poberanie agrodotácií a pod. Súdy by pri vyporiadaní spoluvlastníctva mali prihliadať aj na to, kto je schopný pozemky čo najúčelnejšie využiť.

21. Z rovnakých úvah vychádza aj , ktorý v ustanovení , v zmysle ktorého ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Aj keď sa toto ustanovenie týka výslovne dedičov, je tu celkom evidentný zámer zákonodarcu, aby pozemky pripadli do vlastníctva toho, kto má najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie, resp. kto ich vie najlepšie a najzmysluplnejšie využiť.

22. Ustanovenie upravuje, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne súd na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci „dobre možné“, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že k prikázaniu veci do vlastníctva nedôjde len vtedy ak rozdelenie nie je vôbec možné, ale aj vtedy ak nie je „dobre možné“. Môže nastať situácia, kedy nič nebráni rozdeleniu veci, ale vzhľadom na všetky okolnosti, vrátane možnosti využitia a účelnosti prizná vec do vlastníctva toho, kto sa dokáže o vec lepšie postarať, resp. ju dokáže lepšie využiť. Táto okolnosť nastala aj v prejednávanom prípade.

23. V následnom vyjadrení žalovaná uviedla, že súdom bola ustálená výška primeranej náhrady na 0,30 eur/1 m2, išlo o preukázanú trhová hodnotu sporných parciel. V prípade, že by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám podľa návrhu SPF, potom by sa SPF nebránil ani ustáleniu „primeranej náhrady“ podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J. K. G. zo dňa 31.3.2022,

a to jednotlivo za každú zo sporných parciel podľa BPEJ (tabuľka č. 4 uvedeného znaleckého posudku). Znamená to, že návrh zo strany SPF by nijako nebránil stanoveniu „primeranej náhrady“ za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovanej na jednotlivých parcelách spôsobom zohľadňujúcim BPEJ jednotlivo za každú parcelu (podľa tabuľky č. 4 uvedeného znaleckého posudku), ktoré uviedla žalobkyňa.

24. Podľa SR, štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohosp. a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Nezistený vlastník je podľa , subjektom sui generis, špeciálnym subjektom. Účelom je okrem iného prostredníctvom SPF zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva a právom chránených záujmov týchto subjektov. Práve zriadením inštitútu „nezisteného vlastníka“ sa priznala právna ochrana týmto špeciálnym subjektom, nezisteným vlastníkom, ktorí nie sú v katastri nehnuteľností identifikovaní požadovanými identifikačnými údajmi. SPF v rámci platnej legislatívy dbá na ochranu pôdneho fondu SR a ochranu pôdy nezistených vlastníkov. Za týmto účelom a zároveň za účelom účelného využitia pozemkov, s ktorými podľa právnych predpisov nakladá, uzatvára nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu, a tak si plní povinnosti riadneho hospodára k týmto pozemkom. Rozdelením pozemkov medzi žalobkyňu a žalovanú bude účel ich využitia zachovaný.

25. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že prikázaním sporných nehnuteľností do jej vlastníctva v celosti dôjde k účelnejšiemu využívaniu predmetných nehnuteľností. V súčasnosti tieto nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv obhospodaruje poľnohospodárske družstvo, pričom tieto pozemky nie sú využívané na poľnohospodársku výrobu, ale len na občasné kosenie, zrejme za účelom poberania dotácií na pôdu. Až na jednu parcelu pritom ide o ornú pôdu, ktorá by sa nemala využívať takýmto spôsobom, ale by sa na nej mala vykonávať poľnohospodárska výroba. Pre družstvo však takéto využívanie predmetných parciel nie je rentabilné, viac sa mu oplatí pozemky raz za čas pokosiť. Pre žalobkyňu ako súkromného vlastníka by však mala poľnohospodárska výroba na týchto pozemkoch podstatne iný význam, pričom tomu, aby mohla využívať predmetné pozemky v súlade s účelom, na ktorý sú určené, teda ako ornú pôdu, jej bráni jedine tá skutočnosť, že tieto pozemky nie sú majetkovoprávne vysporiadané.

26. Žalovaná argumentuje nevýhodnosťou takého riešenia, ktorým by došlo k prikázaniu celých nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne a jej by bol uhradený súdom určený vyrovnací podiel, pričom túto argumentáciu opiera o aktuálnu vzrastajúcu infláciu. S týmto argumentom nemožno súhlasiť. Rast inflácie sa aktuálne spomaľuje a rovnako dochádza k poklesu cien na realitnom trhu. Navyše žalobkyňa súhlasila s ustálením ceny za 1 m2 na sume 0,30 eur, avšak znalecká cena je oveľa nižšia, a taktiež aj podľa potvrdenia obce sa cena za obdobné pozemky pohybuje v rozmedzí od 0,10 do 0,30 eur.

27. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

28. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentovala v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.

29. Predmetom konania je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na: LV č. XXXXX - KN-E parc. č. XXXXX o výmere 5 546 m2 - trvalý trávny porast, LV č. XXXXX - KN-E parc. č. XXXX o výmere 1 247 m2 - orná pôda, LV č. XXXX - KN-E parc. č. XXXX o výmere 583 m2 - orná pôda a D. parc. č. XXXXX o výmere 940 m2 - orná pôda, ktorých vlastníkmi sú účastníci konania, a to žalobkyňa v podiele 1 a žalovaná v podiele 1. Výmera predmetných nehnuteľností spolu je 8 316 m2, výmera prislúchajúca k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne je 4 158 m2 a výmera prislúchajúca k spoluvlastníckemu podielu žalovanej je 4 158 m2. Pred začatím konania ani v priebehu konania sa účastníci o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli.

30. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Právna úprava pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva teda nepochybne dáva prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej majú možnosť dojednať si i niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v , prípadne ich kombináciu. Až v prípade, že sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode, je možné požiadať súd o zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva. V takom prípade súd nie je viazaný návrhmi spoluvlastníkov, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“ ( ) a je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, t. j. je povinný dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko tieto sú pre neho záväzné.

32. V poradí prvým a najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je, že ide z hľadiska technického o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. rozdelením veci vzniknú veci samostatné, ktoré však naďalej môžu slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť/ nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby ich rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Až keď rozdelenie veci nie je dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom v takom prípade prihliadne na veľkosť podielov a účelné využite veci, príp. na ďalšie zákonom stanovené kritériá. Ak žiaden zo spoluvlastníkov o vec nemá záujem, prichádza do úvahy tretí variant vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie jej výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

33. V danej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že strany sporu pred podaním žaloby na súd nedospeli k vzájomnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom so zreteľom na ich súhlasné stanovisko a neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom.

34. Ustanovenie okrem určenia základných zákonných hľadísk rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí súd z úradnej povinnosti skúmať v takto určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi účastníkov na spôsob vyporiadania nie je viazaný.

35. Nehnuteľnosť - pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a nie je možné ich reálne rozdeliť vzhľadom na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov s poukazom na ustanovenie , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Súd prvej inštancie správne prihliadal najmä na účelné využitie veci a zámer, ktorý má s uvedenými pozemkami žalobkyňa, ktorá chce tieto pozemky využívať ako celok, pričom u nej ako u známeho spoluvlastníka sú najlepšie predpoklady k tomu, že bude uvedené pozemky riadne užívať na rozdiel od žalovanej, ktorá sa nachádza na neznámom mieste a o uvedené pozemky sa nestará a ani ich neužíva.

36. Prvoinštančný súd preto správne v súlade so žalobným návrhom prikázal predmetné pozemky žalobkyni, u ktorej je najlepší predpoklad, že bude pozemky účelne využívať v porovnaní so žalovanou, ktorá sa nachádza na neznámom mieste a pozemky neobhospodaruje. Súd v čase rozhodovania nemal preukázané, že by existoval spor, čo do určenia ceny nehnuteľnosti za ustupujúce podiely spoluvlastníka a preto spravodlivému usporiadaniu zodpovedá dohoda medzi stranami sporu o cene 0,30 eur za m2.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené treba tiež zdôrazniť potrebu aplikácie v platnom znení, ktorý stanovuje limity zabraňujúce drobeniu poľnohospodárskej pôdy, a to aj pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tak, ako je to v prejednávanej veci, pričom týmto limitom je výmera nie menšia ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársku pôdu a nie menšia ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok, čo by nebolo dodržané v prejednávanej veci, ak by súd prikročil k reálnemu rozdeleniu pozemkov so zreteľom na vyššie uvedenú (v bode 29 tohto rozsudku odvolacieho súdu) výmeru pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Je totiž nepochybné, že je aplikovateľný v prejednávanej veci, pretože bolo preukázané, že predmetom konania sú pozemky mimo zastavaného územia obce, preto tento zákon treba rešpektovať aj pri úvahách o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

38. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vytvoril podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný podklad pre vyslovenie záveru o tom, že vzhľadom na zákonný zákaz drobenia pozemkov bolo potrebné podielové spoluvlastníctvo vysporiadať prikázaním veci za primeranú náhradu žalobkyni s prihliadnutím na naplnenie kritérií stanovených v .

39. Vzhľadom k tomu, keď cieľom navrhovaného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo využitie daných pozemkov žalobkyňou za situácie, kedy žalovaná bola neznáma, možno konštatovať, že využívanie pozemkov z jej strany neprichádzalo do úvahy, je namieste vyporiadanie spoluvlastníctva žalobkyňou navrhovaným spôsobom.

40. Odvolací súd podrobil preskúmaniu aj závislý výrok o trovách konania, pričom preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol vecne správne keď žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, pričom pri rozhodovaní prihliadol na charakter sporu, keď predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva, kde ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a za použitia .

43. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle aplikoval , pričom považoval žalobkyňu za plne úspešnú v spore opierajúc sa o úvahu, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania aký navrhol v žalobe, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Súd však z dôvodu osobitného zreteľa, a to, že v prípade žalovanej ide o neznámeho vlastníka, ktorá zjavne nezavinila podanie žaloby, postupom podľa žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd prihliadol aj na predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí oboch strán sporu s poukazom na špecifické postavenie Slovenského pozemkového fondu v konaní ako zástupcu neznámeho vlastníka.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).