Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-9-2019.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/9/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného právnym zástupcom: ŠMÍDA Advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: B. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. S. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 693,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 693,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 693,78 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 25.01.2019, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 693,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 693,78 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 01.08.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 17,11 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 15.10.2015, t.j. aj konečná splatnosť úveru bola dňa 15.10.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorázovo bezhotovostne. Spoločnosť uzavrela so žalobcom dňa 16.12.2016 zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas. V súlade so zmluvou uhradil z titulu poskytnutej pôžičky splátky v celkovej výške 86,22 eur. Žalobca listom zo dňa 27.08.2018 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške 693,78 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu len z istiny vo výške 693,78 eur.
2. Okresným súdom Banská Bystrica bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 14Up/673/2018 zo dňa 10.10.2018 (č.l. 47-48 spisu). Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Okresný súd Žilina, ktorému bola vec postúpená, výzvou č.k. 41Csp/9/2019-72 zo dňa 09.05.2019 vyzval žalovaného v súlade s § 167 ods. 2 CSP, avšak bezúspešne.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril.
Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 5. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové stvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 02.09.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 30.07.2019.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, zoznamom postúpených pohľadávok, výpisom splátok a úhrad, potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, podacím hárkom a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.08.2014 (č.l. 7-16 spisu).
7. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 01.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 týždňov vo výške 17,11 eur. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorázovo bezhotovostne, pričom výška úrokovej sadzby bola 22 %, konečná splatnosť úveru bola 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy, RPMN bola vo výške 63,42 % priemerná hodnota RPMN 49,67 % a celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 1 026,23 eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. Žalovaný celkovo k poskytnutému úveru zaplatil sumu 86,22 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 714,47 eur. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.
8. Na základe tatko zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 01.08.2014 je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať ustanovenia vyššie citovaných zákonov.
10. Súd mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému uplatnený nárok. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 693,78 eur zodpovedajúcu len istine. Právny predchodca žalobcu žalovanému na základe zmluvy preukázateľne poskytol bezhotovostne sumu vo výške 780 eur (č.l. 12 spisu). Žalovaný k poskytnutému spotrebiteľskému úveru splatil celkovo sumu vo výške 86,22 eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola spornou Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobe žalobu o zaplatenie 693,78 eur ako dôvodnej vyhovel. V konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ žalobcovi túto sumu 693,78 eur neuhradil.
11. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 693,78 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, t.j. odo dňa 17.12.2016. V rozhodnom čase pre určenie výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 693,78 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok priznal.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.