Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov: matka D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. – F., G. XXXX/XX, H. I. J. K. XX, K. XXXX H., A., a otec: L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. D. L.. K. L., M.. K. L. A. XXX N..X O. XX, P., toho času na neznámom mieste, v konaní o úpravu práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.zn.: zo dňa 05.03.2019.

II. Zveruje maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to počnúc dňom 26.02.2019 do budúcna, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca na maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.02.2019 do 31.01.2024 v celkovej výške 1840,28 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2019 domáhala voči otcovi maloletej úpravy práv a povinností. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili ako druh a družka v Rumunsku, odkiaľ otec pochádza a z tohto vzťahu sa im narodila maloletá A. B. C. dňa 26.03.2017. Celý vzťah bol poznačený útokmi zo strany otca a jeho rodiny na osobu matky, ako aj jej dcéru. Viackrát matku z Rumunska poslal pracovať do zahraničia, aby zarobila peniaze, bola v Anglicku a taktiež u svojho otca v Holandsku. Otec maloletej ju bil a útoky začal smerovať aj voči maloletej. V Rumunsku žije otec maloletej so svojou rodinou v chudobe a ich dcéra tam nemá vytvorené vhodné prostredie pre vývoj a život, navyše nebolo možné strpieť správanie a útoky otca, ktorý ju opakovane bil, útočil na dieťa a psychicky ju týral. Preto sa rozhodla odísť z Rumunska a prišla späť na Slovensko k svojej matke, kde má toho času trvalé bydlisko matka a jej maloletá dcéra. O odchode z Rumunska bol otec informovaný a súhlasil s tým. O maloletú sa od návratu na Slovensko otec nijakým spôsobom nestará,

nijak jej neprispieva na výživu. Matka je momentálne bez príjmu, nepoberá žiadne dávky štátne, ani príspevky na maloletú. Navrhla teda, aby súd zveril maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a otec aby bol povinný platiť výživné na maloletú v sume 50 € mesačne, počnúc mesiacom február 2019. Zároveň navrhla, aby vzhľadom na aktuálnu situáciu maloletej, na jej ochranu a zabezpečenie riadnej výživy súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by maloletú zveril matke do osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

2. Konajúci súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením sp.zn.: zo dňa 05.03.2019, ktorým zveril maloletú A. B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, matke.

3. Súd doručoval návrh na začatie konania otcovi do Rumunska, avšak ani napriek rozsiahlemu šetreniu a spolupráci s rumunskými dožiadanými orgánmi sa súdu nepodarilo zistiť terajší pobyt otca. Otec na návrh na začatie konania nijakým spôsobom nereagoval. Súd postupoval podľa , kedy návrh otcovi doručil prostredníctvom úradnej tabule súdu a webovej stránky súdu. Dňom 19.10.2023 súd považoval návrh otcovi za doručený fikciou doručenia. Napriek tomu sa otec k návrhu nevyjadril.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.03.2019 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie pomerov v rodine matky, ktorá bývala v čase šetrenia s maloletou v 4-izbovom byte v spoločnej domácnosti s maloletou a starými rodičmi zo strany matky, ktorý sú zároveň výlučnými vlastníkmi tohto bytu. Matka nepoberala rodičovský príspevok, ani žiadnu sociálnu dávku, bola bez príjmu. Finančne ju podporovali rodičia žijúci v Holandsku, ktorí jej posielali peniaze. Neprispievala na náklady súvisiace s bývaním ani so stravou svojim starým rodičom, pretože to nepožadujú, nakoľko je ich vnučkou. Matka pred kolíznym opatrovníkom trvala na tom, že žiada aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného ponechala na rozhodnutí súdu a navrhla upraviť styk na jeden víkend v mesiaci v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, nakoľko vyslovila obavu, že pokiaľ by stretávanie otca s maloletou nebolo upravené, mohol by si ju vziať kedykoľvek a je možné predpokladať, že aj mimo územia Slovenskej republiky. Matka, údajne vo veku približne 8 rokov, odišla so svojimi rodičmi do Anglicka, kde žila a neskôr sa spoznala s otcom maloletej, žili v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa a jej rodičmi. Pred narodením maloletej odišla matka s rodičmi a s otcom dieťaťa do Holandska, kde bývali v spoločnej domácnosti asi 4-5 mesiacov. Následne si s otcom maloletej prenajali byt, kde bývali až do doby keď sa narodila maloletá. Keď dieťa malo asi týždeň, odišli s otcom maloletej, ako aj s maloletou do Rumunska, kde bývali u rodičov z otcovej strany, ktorí ju fyzicky, slovne napádali a najmä matka z otcovej strany, ktorá sa snažila matku izolovať v starostlivosti o maloletú, čo sa jej ako matke nepáčilo. Otec maloletej však sa matky nikdy nezastal pred svojou matkou, dokonca matke maloletej rozbil hlavu. V Rumunsku žili asi rok, pričom po celý čas otec dieťaťa nepracoval, alebo pracoval na čierno. Finančne ju a dieťa podporovala jej matka, ako aj celá rodina. Matka sa snažila si ísť nájsť aj prácu do Anglicka, maloletú v tom čase nechala v Rumunsku u otca s tým, že následne za ňou obaja pricestujú do Anglicka, keď si prácu nájde. Matka si prácu aj našla, avšak otec odmietol cestovať do Anglicka aj s maloletou a požiadal ju aby sa vrátil späť do Rumunska lebo inak jej maloletú nedá. Matka sa teda vrátila do Rumunska, avšak nechcela tam ďalej ostať žiť, pretože dochádzalo k fyzickým útokom zo strany otca na ňu. Preto navštívila Ambasádu Slovenskej republiky, dala si vyhotoviť doložku k cestovnému pasu a odišla s dieťaťom na Slovensko. Otcovi maloletej toto oznámila, pričom ten reagoval slovami, že nech ostane tam, kde je. Otec po nej údajne vyhlásil pátranie. V súčasnosti však nie je v žiadnom kontakte s otcom dieťaťa. Na strane otca nebolo možné vykonať šetrenie, nakoľko tento sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a nebolo možné získať ani jeho vyjadrenie k návrhu matky o úprave práv a povinností. Celodennú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, mesačné výdavky na dieťa pozostávajú zo stravy, hygienických potrieb, drogéria, oblečenia a poplatkov súvisiacich s voľnočasovými aktivitami s ohľadom na vek maloletej, a to okolo 200 € mesačne. Maloletá nemala ošetrujúceho lekára, pretože dva roky, kedy žila matka v Rumunsku s maloletou nebola hlásená v žiadnej zdravotnej poisťovni a vznikol jej dlh na uvedenom poistení, o čom nemala vedomosť. Maloletá je však zdravá.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a okrem skutočností už uvedených vyššie zistil, z doplňujúcej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.02.2021, že matka maloletej spolu s maloletou sa v apríli 2019

odsťahovala zo Slovenska do Holandska za svojimi rodičmi. V mesiaci október, resp. november 2019 sa odsťahovala do Anglicka, kde v čase tohto šetrenia bývala v 3-izbovom prenajatom byte v spoločnej domácnosti s maloletou a pracovala počas víkendov ako upratovačka. Vtedy matke pomáhala so starostlivosťou o dieťa jej teta, ktorá býva hneď vedľa nej. Maloletá po dovŕšení troch rokov mala začať navštevovať predškolské zariadenie, v tom čase žili v meste Bolton. Tieto informácie kolízny opatrovník získal do starej matky zo strany matky maloletej, s ktorou predtým žili na Slovensku v Košiciach.

6. Súd požiadal o spoluprácu aj Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže z dôvodu, aby prostredníctvom tohto centra zistil, či neprebieha konanie v zmysle dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, nakoľko matka sa s maloletou odsťahovala z Rumunska, pričom otec v Rumunsku ostal žiť. Centrum oznámilo, že prijalo prostredníctvom ústredného orgánu Českej republiky žiadosť otca maloletej B. A. L., nar. XX.XX.XXXX o zabezpečenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je Rumunská republika s tým, že maloletá je podľa vyjadrení žiadateľa neoprávnene zadržiavaná na území Slovenskej republiky. Súd následne dotazoval opakovane Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, či má informácie ohľadne konania o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, avšak opakovane zo strany centra bolo súdu oznámené, že nemajú žiadne vedomosti ohľadne takéhoto konania ani či také konanie bolo začaté. Súdu sa taktiež nepodarilo zistiť, že by na Slovensku prebiehalo konanie o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu a ani inde v inej krajine.

7. Vzhľadom na to, že medzičasom sa matka odsťahovala zo Slovenska najprv do Holandska, následne do Anglicka a potom naspäť do Holandska, súd zisťoval, či má právomoc vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletej už nie je na Slovensku. V zmysle medzinárodných dohovorov, v zmysle čl. 15 Naradenia ES Brusel IIa č. 2201/2003, postúpenie súdu, ktorý je vo vhodnejšej situácií na prejednanie veci vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácií na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa môžu po a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4 alebo po b) požiadali súd iného členského štátu aby prevzal právomoc podľa odseku 5. Odsek 1 sa vzťahuje po a) na návrh účastníka alebo po b) z vlastného podnetu súdu alebo po c) na žiadosť súdu iného členského štátu vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3. S postúpením na základe vlastného podnetu súdu, alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov. Vzhľadom na to, že v danom prípade matka nesúhlasila s postúpením veci na iný členský štát a trvala na tom, aby tunajší súd vec prejednal a vo veci rozhodol, súd teda ďalej konal vo veci a v zmysle uvedeného nariadenia ES mal aj právomoc konať v tejto veci, nakoľko návrh bol podaný v čase, kedy matka s maloletou mali obvyklý pobyt na Slovensku.

8. Z podania matky zo dňa 06.10.2021 súd zistil, že matka sa zdržiava v Holandsku s úmyslom tam dlhodobo žiť. Maloletá tam navštevovala v tom čase predškolské zariadenie. Matka sa neplánovala v blízkej budúcnosti zdržiavať na území Slovenskej republiky. Bola nezamestnaná, nakoľko bola v riešení príspevku materskej dovolenky.

9. Na výzvu súdu matka dokladovala svoje príjmy a výdavky dňa 29.10.2023 a uviedla, že za elektriku a plyn platí sumu 192 € a predtým to bolo 164 € do 25.01.2022, voda 19,54 € mesačne, internet bol v januári 2022 v sume 47,50 €, v decembri 2021 matka zaplatila za internet 74,08 €, v októbri 2023 52,14 €, za bývanie matka platila 545 € za nájom, od marca 2023 vo výške 585 €. Matka poberá sociálne dávky mesačne vo výške 1300 €, ďalej poberá daňový bonus každé tri mesiace. Zárobok matky za rok 2023 mesačne plus sociálne dávky bol 1216,62 €, v roku 2022 bol ročný zárobok matky plus sociálne dávky dokopy 15889 €. Matka uviedla, že žila v Anglicku od júna 2019 do marca 2021, avšak výdavky iba deklarovala a tvrdila, že nemá ich ako preukázať. Uviedla, že rodinné prídavky týždenne poberala vo výške 20,70 libier, sociálne dávky plus príspevok na bývanie plus daňový bonus mesačne bolo 1300 libier. Za nájom platila 350 libier, vodu 25 libier, elektrika a plyn mesačne 100 libier. Mesačný zárobok matky v roku 2021 bol 5232 €, sociálne dávky od septembra 2021 do decembra 2021 boli 4511 €.

10. Pokiaľ ide o otca maloletej, súdu sa nepodarilo zistiť jednak terajší pobyt otca maloletej a rovnako tak ani jeho zárobkové a majetkové pomery a schopnosti a možnosti otca, preto súd vychádzal zo zákonného ustanovenia zákona o rodine kedy povinný rodič je povinný platiť výživné na dieťa aspoň v minimálnom rozsahu a to je vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Toto minimálne výživné sa určuje podľa písmeno c) o životnom minime. Suma životného minima, od ktorej sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravuje spravidla vždy k 01.07. bežného kalendárneho roka. Súd nemal za preukázané, že by otec uhradil akékoľvek výživné matke, a to aj napriek tomu, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima, preto súd mal za to, že otec neuhradil na výživu maloletej žiadnu sumu za celé predmetné obdobie od podania tohto návrhu až do rozhodnutia súdu.

11. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods.1,2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa ust. , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletej je dôvodný. Matka dlhodobo žije sama s maloletou, nebolo preukázané, že by prebiehalo akékoľvek konanie o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, ktorou by malo byť Rumunsko, keďže naposledy tam spoločne žila matka aj s otcom maloletej a s maloletou a z Rumunska sa odsťahovala na Slovensko. Následne zo Slovenska odišla do Holandska, potom do Anglicka a späť do Holandska, kde teraz žije s maloletou aj so svojimi rodičmi. Vzhľadom na túto skutočnosť súd naďalej mal právomoc konať vo veci, nakoľko matka trvala na tom, aby súd vec prejednal a uviedla, že neplánuje podávať iný návrh v inom členskom štáte na úpravu práv a povinností. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z vyššie zistených skutočností a mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tá aj doposiaľ vykonáva výlučnú starostlivosť o maloletú. Otec sa o maloletú nezaujíma, nestýka sa s ňou a ani neplatí výživné matke, preto bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti matky, pričom súd rozhodol aj o tom, že matka bude tá, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Aj keď otec má taktiež všetky rodičovské práva a povinnosti, vzhľadom na to,

že sa nachádza na neznámom mieste, nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby otec maloletú zastupoval a spravoval jej majetok, keďže dlhodobo sa o ňu nezaujíma a táto žije výlučne s matkou, ktorá jej zabezpečuje všetky potreby a celkovú starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide o výživné, tak vzhľadom na to, že súd nevedel a nemohol zistiť reálne pomery otca, vychádzal zo zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine o určení výšky výživného aspoň v minimálnom rozsahu. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to od podania návrhu do budúcna. Nie je zrejmé či otec pracuje, aký má príjem, aké sú jeho schopnosti a možnosti, zdravotný stav, prípadne potencionalita príjmu a tiež aké má výdavky, prípadne iné vyživovacie povinnosti, dlhy, a pod. Súd prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu má už takmer 7 rokov. Súd nemal za preukázané, že by na maloletú mala matka nejaké mimoriadne výdavky, matka preukazovala iba bežné výdavky na seba a na maloleté dieťa tak, ako sú vyššie špecifikované v tomto rozsudku. Dlh za obdobie od podania návrhu, teda od 26.02.2019 do 31.01.2024 vznikol v celkovej výške 1840,28 €, ktoré súd uložil otcovi, aby zaplatil matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlžné výživné súd vypočítal podľa toho v akej výške v jednotlivých mesiacoch toto výživné bolo stanovené v zmysle cit. zákona a následne ho súd za celé toto obdobie vypočítal. Keďže súd nemal za preukázané, že by otec zaplatil nejakú sumu výživného na maloletú matke za predmetné obdobie, tak nemohol odrátať žiadnu sumu, a teda zaviazal otca zaplatiť celkový dlh v uvedenej výške do troch dní. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie, ktoré bolo v rámci tohto konania nariadené, súd ho v rámci tohto rozsudku zrušil, nakoľko nebolo uvedené dokedy bude platiť, teda bolo potrebné sa s týmto vyporiadať, preto ho súd zrušil a zahrnul celkové dlžné výživné do tohto rozsudku. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, vzhľadom na to, že súdu nie je známe, kde sa otec nachádza ani akým spôsobom by bolo vhodné upraviť styk, nie je súdu zrejmé, či otec by mal vôbec sa s maloletou stýkať a ona s ním, ani či a aký vzťah majú medzi sebou, preto súd vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol tak, že styk otca s maloletou sa neupravuje.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 2 Civilého mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ). Toto právo majú iba účastníci konania, ktorí sa nevzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.