Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-176-2018.pdf
PDF · 133.71 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/176/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: TAL COMPANY SPV, s.r.o., so sídlom Bánovská cesta č. 10, Žilina, IČO: 36 419 508, právne zast. JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom L. L. č. X., A. F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102031451/2018 zo dňa 11.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 101194013/2018 zo dňa 19.06.2017 určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume nadmerného odpočtu 37 360,56 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2016. Zároveň znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 38 983,47 € na sumu 1 622,91 €. Rozdiel medzi nadmerným odpočtom zisteným na základe daňovej kontroly a nadmerným odpočtom vráteným do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly je 0 €. V odôvodnení uviedol, že si daňový subjekt odpočítal daň zo zálohových faktúr od dodávateľa F7 Slovakia, s.r.o. č. 01/16 zo dňa 28.10.2016, č. 02/16 zo dňa 18.11.2016 a dodávateľskej faktúry č. 2312161 zo dňa 23.12.2016. Jedná sa o duplicitné odpočítanie dane, keď v sume 29 437,23 € bola zahrnutá aj výška dane zo zálohových faktúr. Daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane zo zálohových faktúr č. 01/16 a č. 02/16 v celkovej výške 7 923,33 €, nakoľko túto sumu dane si odpočítal z faktúry č. 2312161 zo dňa 23.12.2016 za dodanie tovaru. Ďalej správca dane zisťoval právo daňového subjektu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2312161. Vo vzťahu k dodávateľovi F7 Slovakia, s.r.o. bolo vykonané dožiadanie Daňovým úradom Bratislava. Zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“ (výzva zo dňa 28.07.2017) a s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (výzva zo dňa 10.08.2017). Pri miestnom zisťovaní v sídle tejto spoločnosti bolo zistené, že na uvedenej adrese Popradská 71, Bratislava je umiestnená poštová schránka, na ktorej je uvedený názov viacerých spoločností, medzi nimi aj F7 Slovakia, s.r.o. a v objekte sa nikto nenachádzal. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že F7 Slovakia, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Nebola registrovaná na dani z príjmov zo závislej činnosti. Na dani z príjmov právnických osôb podala daňové priznanie za obdobie 2016. Z výpisu z obchodného registra na túto spoločnosť vyplýva, že F7 Slovakia, s.r.o. je zapísaná odo dňa 24.04.2008, spoločníkom a vlastníkom je od 12.11.2015 spoločnosť DIOXIPPI LT, so sídlom Nikózia, Cyprus a na základe návrhu spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o. bol jej konateľ Filip
Kurunian, bytom E. X, Q., z obchodného registra ku dňu 30.06.2017 vymazaný. Do dnešného dňa táto spoločnosť nemá zapísaný štatutárny orgán oprávnený konať v mene tejto spoločnosti. Následne sa správca dane snažil vypočuť bývalého konateľa F7 Slovakia, s.r.o. Filipa Kuruniana a splnomocneného zástupcu tejto spoločnosti G. L.. Na výsluchy svedkov sa obaja nedostavili. Preto správca dane požiadal OO PZ Žilina - západ o predvedenie týchto svedkov. Uvedených svedkov sa však nepodarilo predviesť. V snahe preukázať dodanie tovaru od dodávateľa F7 Slovakia, s.r.o., daňový subjekt zaslal správcovi dane dva CMR listy s rovnakým č. 6457/17 zo dňa 28.12.2016, výdajky spoločnosti PANELTECH SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA a protokol pre príjazd vozidiel spoločnosti PANELTECH na miesto výkonu stavebných prác v Lučenci. Prepravné dokumenty CMR preukazujú, že dodanie tovaru od spoločnosti PANELTECH bolo uskutočnené motorovými vozidlami s evidenčnými číslami WWL9837A, KMI69HH. Z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. správca dane vyžiadal správu o pohybe týchto vozidiel na území Slovenska na základe výpisu mýtnych transakcií za obdobie od 19.12.2016 do 31.12.2016. Zistil, že motorové vozidlo WWL9837A vstúpilo na územie SR 28.12.2016 cez hraničný prechod Svrčinovec a jeho trasa skončila v Lučenci. Ďalej správca dane zistil, že motorové vozidlo KMI69HH vstúpilo na územie SR 28.12.2016 cez Svrčinovec a jeho trasa taktiež skončila v Lučenci. Na základe toho správca dane konštatoval, že časť tovaru fakturovaného spoločnosťou F7 Slovakia, s.r.o. pre daňový subjekt bola pravdepodobne dodaná subdodávateľom z Poľska spoločnosťou PANELTECH na miesto výkonu stavebných prác v Lučenci. Subdodávateľ však vo svojich podaniach deklaruje dodanie tovaru v hodnote 97 078 PLN za 11/2016, t. j. prepočtom aktuálneho kurzu v hodnote 22 012 € a za dodanie tovaru v hodnote 62 423 PLN za 12/2016, t. j. prepočtom aktuálneho kurzu v hodnote 14 154 €. Z uvedeného vyplýva, že aj keď bola preukázaná preprava tovaru z Poľska na miesto výkonu stavebných prác, za mesiac december 2016 toto dodanie predstavuje 14 154 €, avšak spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o. fakturovala daňovému subjektu tovar v sume 147 186,13 €. Zároveň z predložených objednávok vyplýva, že daňový subjekt objednal aj ďalší iný tovar, nielen dodanie sendvičového panelu, ale napríklad aj profil z pozinkovaného oceľového plechu, spojka, viečko, ukončovací plech, rúry stužovacie priečne, atď.. Čo sa týka návrhu na výsluch svedka Ing. D. T., ktorý výsluch navrhol daňový subjekt, správca dane ho neakceptoval, pretože neuviedol, z akého dôvodu chce túto osobu vypočuť a nešpecifikoval vzťah ani postavenie svedka ku kontrolovanému daňovému subjektu. Ďalej poukázal na to, že predložené faktúry nespĺňajú náležitosť podľa § 74 písm. f) a g) zákona o DPH, keďže neobsahujú základné informácie o dodanom tovare, a to množstvo a druh dodaného tovaru, základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane, resp. zľavy a rabaty. Konštatoval, že z dodávateľskej faktúry č. 2312161 nevznikol daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane v plnej výške, nakoľko nemal k dispozícii faktúru, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar v hodnote 147 186,13 € dodala spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o., preto nárok na odpočítanie DPH z tejto faktúry vo výške 29 437,23 € nebol daňovému subjektu uznaný. Čo sa týka tvrdení daňového subjektu v priebehu vyrubovacieho konania, uviedol, že faktúry predložené daňovým subjektom síce preukazujú dodávku tovaru - sendvičových panelov na miesto realizácie diela v Lučenci, avšak nepreukazujú, že dodávateľom tohto tovaru je práve spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o.. Cenová ponuka ani podpísaný dodací list nie sú faktúrou podľa § 71 zákona o DPH. Daňový subjekt ku svojim pripomienkam doložil už dodávateľskú faktúru č. 2312161 zo dňa 23.12.2016 spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o., ktorá už obsahuje náležitosti faktúry podľa § 74 písm. f) a g) zákona o DPH. Túto faktúru predložil daňový subjekt napriek svojmu tvrdeniu, že žiadnu inú faktúru č. 2312161 zo dňa 23.12.2016 od spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o. už nemá k dispozícii. Poukázal na § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt má právo predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly, avšak najneskôr do dňa jej ukončenia, čo v danom prípade nebolo splnené. K nevykonaniu výsluchu svedka Ing. D. T. správca dane uviedol, že nie je osobou kompetentnou vyjadrovať sa k dodávke od spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o. a jeho vypočutie by neobjasnilo, či tovar bol dodaný od spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o., keďže sa jedná o štatutárny orgán odberateľskej spoločnosti. Zhrnul, že na základe preverovania hodnotenia kontrolných zistení vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov a o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre č. 2312161 a uplatnenia práva na odpočítanie dane za 4. štvrťrok 2016. V prípade vzniku pochybnosti zo strany správcu dane reálne plnenie preukazuje kontrolovaný daňový subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno. Daňový subjekt má tiež povinnosť preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane prijal záver, že zdaniteľný obchod nebol reálne uskutočnený dodávateľom, ktorý je uvedený na predloženej faktúre a v rozsahu na nej uvedenom.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 102031451/2018 zo dňa 11.10.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa v celom rozsahu so zisteným skutkovým stavom aj právnym posúdením prvostupňového orgánu. Poukázal na to, že dodávateľ je nekontaktný, podľa údajov z obchodného registra bez konateľa, jediným spoločníkom je cyperská spoločnosť. Správca dane vykonal všetky úkony, aby vypočul ako svedka posledného konateľa dodávateľa Filipa Kuruniana a splnomocnenú osobu G. L., avšak bez úspechu. Odvolávajúci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by dodávateľom bolo dodané plnenie uvedené na predmetnej faktúre. Preto správca dane oprávnene neuznal odvolávajúcemu v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2016 nárok na DPH z faktúry č. 2312161 z 23.12.2016. K námietke nevypočutia svedka Ing. T. uviedol, že uvedená osoba nie je ani konateľom ani osobou oprávnenou konať za dodávateľa, ale je predsedom predstavenstva spoločnosti PWR - Plastic Waste Recycling, a.s.. Odvolávajúci bližšie neuviedol, akými informáciami by mala uvedená osoba disponovať v prípade preukázania, že tovar uvedený na faktúre dodala odvolávajúcemu spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o.. K námietke absencie podpisu jedného z kontrolórov na protokole z daňovej kontroly uviedol, že na protokole chýba podpis zamestnanca správcu dane Ing. G. G., protokol je podpísaný zamestnancom správcu dane Bc. K. W.. Uvedená skutočnosť preto nič nemení na skutočnosti, že protokol je zákonne získaný dôkazný prostriedok. K rozsudkom, ktoré odvolávajúci uviedol vo svojom odvolaní, uviedol, že bližšie nešpecifikoval konanie správcu dane, ktoré by bolo nad rámec zákona a v rámci predmetnej kontroly bola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly.
3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Podľa žalovaného údajne nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom F7 Slovakia, s.r.o. v mieste výkonu prác v Lučenci. Pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, potom by žalobca mal predmetný tovar doposiaľ naskladnený na neznámom mieste a prejazd kamiónov do Lučenca by bol vykonaný zbytočne a za neznámym účelom. Správne orgány nevysvetlili, aký tovar potom vlastne mal odoberať od firmy F7 Slovakia, s.r.o., a taktiež, ktorý iný subjekt mu tento tovar vlastne dodal. Je v rozpore s realitou tvrdenie, že k dodaniu tovaru reálne nedošlo. Išlo o objemné a rozmerné tovary. Uvedené dokazujú aj ním predložené fotografie. Aj zo správy NDS, a.s. na základe prejazdu mýtnych brán jasne vyplýva, že tovar doviezli kamióny v dňoch 28. - 29.12.2016, pričom jazdy boli ukončené v Lučenci v mieste rekonštrukcie haly. Správne orgány opomenuli podpísaný dodací list, ktorý preukazuje dodanie plnenia, ako aj cenovú ponuku, kde je uvedený rozpis a špecifikácia tovaru. Správne orgány nevykonali navrhnutý dôkaz výsluch svedka Ing. D. T., PhD., pričom svedok má priame vedomosti o vykonaní a poskytnutí zdaniteľného plnenia žalobcom na zákazke „Rekonštrukcia poškodenej haly PWR v Lučenci“. Ide o štatutára objednávateľa osoby prítomného v mieste dodávky. Správca dane nevykonal ani jeden ním navrhnutý dôkaz a všetky paušálne odmietol s odôvodnením, ktoré preukazuje neochotu daňového úradu vykonávať dôkazy v prospech daňového subjektu, čím porušil základné práva o daňovom konaní a odňal mu možnosť preukázať jeho tvrdenie. Nenesie žiadnu zodpovednosť, že daňový úrad nebol schopný zabezpečiť svedkov W. a G. L., ktorých taktiež žiadali vypočuť. Pritom správca dane má všetky efektívne zákonné možnosti účasť svedkov zabezpečiť. Protokol z daňovej kontroly nebol podpísaný daňovým kontrolórom Ing. G. G. a žalovaný toto pochybenie bagatelizoval. V protokole bolo taktiež uvedené nesprávne, resp. neúplné ust. § 74 zákona o DPH. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vytýkal formálne nedostatky faktúry, zaslal opravnú faktúru zo dňa 23.12.2016, ktorá už položkovite všetky potrebné náležitosti obsahovala. Prvostupňové rozhodnutie bolo nesprávne datované rokom 2017, pričom správne mal byť uvedený rok 2018. Správne orgány porušili zásady dokazovania a základné povinnosti správcu dane v dokazovaní uvedené v § 24 Daňového poriadku. Správca dane tiež nepostupoval riadne v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.04.2019. Poukázal na to, že v predložených objednávkach absentuje potvrdenie objednávky dodávateľom. Žalobca nepredložil hodnoverný dôkaz o doručení objednávky spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o.. Na pojednávaní 18.09.2017 štatutárny zástupca daňového subjektu na otázku správcu dane, akým spôsobom boli žalobcovi doručené všetky faktúry od dodávateľa, uviedol, že ani netuší. Dodacie listy sa viažu k objednávkam z novembra 2016. Čo sa týka CMR dokumentov, podľa nich došlo k dodávke tovaru najskôr 29.12.2016. Na faktúre č. 2312161 je však dátum dodania 23.12.2016. Navyše spoločnosť PANELTECH Sp. dodala v decembri 2016 spoločnosti F7 Slovakia, s.r.o. tovar len v sume 62 423 PLN, čo po prepočte predstavuje sumu 14 154 €. Uvedená suma nekorešponduje so sumou uvedenou na predmetnej faktúre. Je teda zrejmé, že predložené doklady si vzájomne odporujú, t. j. spochybňujú vierohodnosť tvrdenia žalobcu o dodaní
fakturovaného plnenia spoločnosťou F7 Slovakia, s.r.o.. K fotodokumentácii uviedol, že sa k nej nemôže vyjadriť, lebo nebola súčasťou predloženého administratívneho spisu a žalobca ju nepredložil ani ako súčasť žaloby. Žalobca obchodnú spoluprácu so spoločnosťou F7 Slovakia, s.r.o. založil na základe telefonického kontaktu podľa jeho tvrdenia, pričom nebolo isté, či osoba, s ktorou komunikoval, je osobou oprávnenou konať za spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o.. Samotná komunikácia s dodávateľom, či už telefonická, e-mailová alebo písomná, nebola zo strany žalobcu riadne preukázaná. Nebola preukázaná ani dohoda o preprave tovarov medzi žalobcom a dodávateľom a nepreukázanou zostala aj realizácia dopravy fakturovaného tovaru. Čo sa týka opravnej faktúry, ktorú predložil k vyjadreniu k protokolu, žalobca uviedol na ústnom pojednávaní 18.09.2017, že žiadnu inú faktúru okrem tej, ktorú predložil k daňovej kontrole, nemá. Napriek tomu už k vyjadreniu k protokolu predložil opravenú faktúru, t. j. aj v uvedenom prípade dochádza k spochybneniu tvrdení žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo dodávateľom dodané plnenie uvedené na predmetnej faktúre. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. K nevypočutiu svedka Ing. D. T., PhD. uviedol, že táto osoba nie je ani konateľom ani osobou oprávnenou konať za dodávateľa. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 03.05.2019. V plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, jej obsahu a dôvodoch.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril.
7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec na základe podanej všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 2312161 dodávateľa F7 Slovakia, s.r.o., Bratislava, odberateľ TAL COMPANY SPV, s.r.o., dátum vystavenia 23.12.2016, dátum dodania 23.12.2016, dátum splatnosti 22.01.2016, v ktorej, ako názov položky, bolo uvedené: 1. Tovar podľa objednávky, 2. Zálohové faktúry, obe v počte 1 kus. Základ dane 147 186,13, DPH 29 437,23 €. Táto faktúra bola predložená správcovi dane v rámci daňovej kontroly. V rámci daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane aj dodacie listy č. 2016TAL01 z 19.11.2016, TAL02 z 19.11.2016, TAL03 z 19.11.2016, TAL04 z 21.11.2016, ďalej objednávky zo dňa 12.10.2016, zo dňa 14.10.2016, 02.12.2016, všetky nepodpísané a nepotvrdené dodávateľom F7 Slovakia, s.r.o..
10. V rámci daňovej kontroly sa nepodarilo realizovať výsluch bývalého štatutárneho zástupcu dodávateľa Filipa Kuruniana ani splnomocneného zástupcu G. L. a bolo zistené, že dodávateľ je nekontaktný, jeho vlastníkom je cyperská spoločnosť. V priebehu daňovej kontroly žalobca tiež správcovi dane predložil dva CMR listy s rozdielnym obsahom, avšak s rovnakým číslovaním 6457/2016, obidva sú kópie pre odberateľa, z ktorých vyplýva, že odberateľom mala byť spoločnosť F7 Slovakia, s.r.o. a dodávateľ z nich nie je zrejmý (kolónka č. 1 je buď nečitateľná alebo nevyplnená). K preprave malo dôjsť dňa 28.12.2016 z Poľskej republiky. K CMR priložil aj výdajku spoločnosti PANELTECH Sp., Poľsko z 21.12.2016 a protokol pre príjazd vozidiel PANELTECH (išlo o poskytnutie informácií o mieste vykládky od odberateľa alebo príjemcu bez potvrdenia skutočného dodania tovaru). V rámci vyrubovacieho konania žalobca predložil novú faktúru č. 2312161 dodávateľa F7 Slovakia, s.r.o., ktorá mala rovnaké formálne usporiadanie ako pôvodne predložená faktúra, rovnaký dátum vystavenia, rovnaký dátum dodania aj splatnosti s tým, že pod názvom položky už boli uvedené jednotlivé tovary v ich počte, mernej jednotke, cene bez DPH, DPH a cene spolu s DPH. Žalobca na preukázanie doručenia tejto faktúry od dodávateľa predložil jeho e-mailovú žiadosť o opravu tejto faktúry, z ktorej však nevyplýva, kedy túto žiadosť dodávateľovi doručil a ani osobu, ktorej túto žiadosť doručil.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2016 (kontrolované zdaňovacie obdobie) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 19.10.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 47 písm. k) citovaného zákona protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.
12. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v konkrétnom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na uznanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH zo spornej faktúry č. 2312161. V prvom rade je potrebné konštatovať, že žalobca v daňovej kontrole predložil faktúru, ktorá nemá formálne náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Predložená faktúra neobsahovala množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, a taktiež v zmysle § 74 ods. 1 písm. g) ani základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane. Faktúra č. 2312161 neobsahovala žiaden opis množstva a druhu dodaného tovaru, ale len pomenovanie „tovar podľa objednávky“. Pokiaľ žalobca predložil na preukázanie množstva a druhu dodaného tovaru jednotlivé objednávky, žiadna z predložených objednávok nebola potvrdená dodávateľom F7 Slovakia, s.r.o. a žiadna sa ani dátumovo nevzťahovala na dátum dodania podľa faktúry z 23.12.2016. Táto faktúra teda bez ďalšieho nie je relevantným podkladom na uznanie nároku daňového subjektu na odpočet DPH
podľa nej. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napríklad na rozsudok NS SR č. k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018, podľa ktorého už len tieto nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.
13. Požiadavka na riadne špecifikovanie množstva a predmetu dodaného tovaru či vykonaných prác nie je samoúčelná, pretože pokiaľ žalobca na faktúre neidentifikuje konkrétny tovar a jeho množstvo, ktoré od dodávateľa prijal, potom nie je možné následne počas daňovej kontroly overiť ich skutočné vykonanie a ich deklarovanú hodnotu. Nie je teda možné následne overiť ani vecnú správnosť predloženej faktúry.
14. V tejto súvislosti je potrebné vyjadriť sa k faktúre č. 2312161 (druhej v poradí), ktorú žalobca predložil spolu s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly, a ktorá, hoci inak mala rovnakú formu ako faktúra predložená v daňovom konaní, už obsahovala položkový zoznam dodaných tovarov s ich počtom, jednotkou, cenou bez DPH a DPH. Správny súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že sa jedná o nehodnoverný dôkaz, a preto naň nie je možné prihliadnuť. Bolo totiž preukázané, že dodávateľ žalobcu je nekontaktný počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a na adrese svojho sídla je neznámy. Jediným spoločníkom dodávateľa je od 12.11.2015 cyperská spoločnosť a jediný konateľ Filip Kurunian bol ku dňu 30.06.2017 ako konateľ vymazaný a dodávateľ doposiaľ nemá žiadny štatutárny orgán, ktorý by zaň konal, teda i vystavil faktúru alebo dal pokyn na jej vystavenie. Pritom žalobca novú faktúru zaslal správcovi dane dňa 29.03.2018. Vzhľadom na pochybnosti správcu dane o tom, kto skutočne vystavil uvedenú faktúru, vyžiadal si od žalobcu vysvetlenie, od koho, kedy a akým spôsobom uvedenú faktúru získal. Žalobca na to predložil e-mail (č. l. 33 administratívneho spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by komunikoval skutočne s jeho dodávateľom a že by to bol dodávateľ, ktorý by mu opravenú faktúru doposlal. Z uvedeného e-mailu totiž vyplýva, že ním len žiada o opravu uvedenej faktúry v rozsahu uvedenia jednotlivých položiek s jednotlivou cenou, množstvom a vyčíslením DPH, avšak nie je v ňom uvedené, komu tento e-mail poslal a ani kedy a či vôbec bol poslaný. Takýto dôkaz nemôže relevantným spôsobom preukázať skutočné vyhotovenie tejto faktúry zo strany jeho dodávateľa a na takúto faktúru nie je možné prihliadnuť.
15. Správny súd sa stotožnil aj s právnym záverom žalovaného a správcu dane, čo sa týka vecných podmienok na odpočítanie DPH, ktoré taktiež neboli splnené. Podľa pôvodne predloženej faktúry vecné plnenie podľa nej nie je možné vôbec preukazovať, pretože z nej vôbec nie je zrejmý obsah tohto plnenia. Ak by bol tovar dodaný tak, ako je to uvedené na faktúre, ktorá bola doložená až v rámci vyrubovacieho konania, ani v tom prípade nebolo preukázané, že by dodávateľ žalobcovi dodal tovar. Uvedenú skutočnosť nepreukazujú preukázané dopravy z Poľskej republiky na základe CMR listov, pretože cena tovarov, ktoré boli týmito prepravami dopravené do miesta dodania v Lučenci, sa nezhoduje s cenou dodávky podľa pôvodnej ani novej faktúry. Nezhoduje sa ani dátum dodania týchto tovarov, keď podľa CMR listov malo k dodaniu dôjsť 29.12.2016 a podľa faktúr k nemu malo dôjsť už 23.12.2016. Pokiaľ by bola vzatá do úvahy novo predložená faktúra, kde už sú uvedené jednotlivé položky tovarov, tak dodanie podľa CMR listu, ku ktorému bola predložená výdajka, sa nezhoduje s takto opísaným predmetom plnenia, pretože podľa CMR listu a výdajky mal byť dodaný len jeden druh tovaru, a to 41 kusov sendvičového panelu označenia 100.1130 o 277,98 m2. Ani podľa CMR listu, ku ktorému výdajka nebola predložená, nešlo o dodanie podľa spornej faktúry, keď podľa CMR bolo prevážaných 86 kusov tovaru 100.1130 o 583,08 m2. Pritom podľa faktúry mali byť dodané rozličné druhy tovaru, medzi inými i sendvičový panel, avšak označený 100.1050. s objemom, ktorý sa s CMR a výdajkou nezhoduje. Žalobca teda nepreukázal, že by podľa spornej faktúry mu dodávateľ dodal tovar, a preto nie je možné, aby bol úspešný v jeho nároku na odpočet DPH.
16. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich vyhodnocuje ako v celom rozsahu nedôvodné. K jednotlivým žalobným bodom uvádza nasledovné:
17. Čo sa týka námietky, že pokiaľ by bolo zistenie správcu dane o nedodaní tovaru pravdivé, potom by mal mať žalobca predmetný tovar doposiaľ naskladnený na neznámom mieste a prejazd kamiónov do Lučenca by bol vykonávaný zbytočne, súd uvádza, že správca dane naopak potvrdil, že určitý tovar bol zo strany poľských dopravcov do miesta dodania tovaru v Lučenci prepravený. Uvedené však nepreukázalo, že by to bol tovar, ktorý by žalobca bol odobral od svojho dodávateľa F7 Slovakia, s.r.o. na základe spornej faktúry z 23.12.2016. Boli predložené dva CMR listy, obidva s rovnakým číslom aj s rovnakým dátumom, každý od iného dopravcu. Prvý CMR list v poradí prepravcu JARYS obsahoval
špecifikáciu tovaru 100.1130, 86 ks a 583,08 m2, výdajka tovaru nebola predložená. K druhému CMR v poradí prepravcu O.K. BRUK už výdajka č. 12001261/2018 dodávateľa PANELTECH Sp., Poľsko bola predložená a podľa nej sa jednalo o tovar sendvičové dosky 100.1130 v počte 41 kusov a 277,98 m2. Pokiaľ teda tento tovar bol odoslaný subdodávateľom PANELTECH Sp. dodávateľovi F7 Slovakia, s.r.o., nebolo preukázané, že ide o totožný tovar, ako bol uvedený na spornej faktúre, už len z dôvodu, že podľa tejto faktúry mal byť dodaný 23.12.2016 a podľa CMR listu bol dodaný 29.12.2016. Okrem toho podľa novej faktúry s položkovým zoznamom tovarov sa na nej nenachádza žiaden tovar, ktorý by súhlasil s CMR listami a s výdajkou od firmy PANELTECH Sp., ako je to uvedené v bode 15. tohto odôvodnenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výdajka spolu s CMR listami sa nevzťahuje na spornú faktúru a tovary, ktoré boli takýmto spôsobom prepravené z Poľskej republiky do Lučenca, nemajú žiaden súvis so spornou faktúrou, teda žalobcovo poukazovanie na prejazd kamiónov a na odobratie tovaru z Poľskej republiky, ktorý malo byť týmto spôsobom preukázané, je neadekvátne. Teda ani dôkazy o tom, že motorové vozidlá s konkrétnymi evidenčnými číslami z Poľskej republiky vstúpili na územie Slovenskej republiky a dopravili určitý tovar do Lučenca, nie je dôkazom o tom, že by tovar uvedený na faktúre tieto vozidlá skutočne prepravili a že by sa jednalo o ten istý tovar podľa spornej faktúry.
18. Žalobca tiež v súvislosti s prvou žalobnou námietkou namietal, že správne orgány nevysvetlili, aký tovar potom vlastne odobrali od firmy F7 Slovakia, s.r.o., a taktiež ktorý iný subjekt, ako dodávateľ, žalobcovi tovar vlastne dodal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný práve dodávateľom (rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21. septembra 2011).
19. Pokiaľ ide o námietku fotodokumentácie, v prvom rade je potrebné konštatovať, že žiadnu fotodokumentáciu v listinnej forme žalobca nepredložil do administratívneho spisu. Pokiaľ štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.09.2017 v jeho mobilnom telefóne ukázal pracovníkom správcu dane určité fotografie a nepredložil tieto fotografie v listinnej forme do administratívneho spisu, nejedná sa o dôkaz predložený daňovým subjektom do administratívneho spisu. Pokiaľ by však aj žalobca predložil určitú fotodokumentáciu ohľadne naskladneného tovaru, pre daný účel rozhodne nestačí len ukázať na nejaký tovar a tvrdiť, že patrí žalobcovi a že je to ten istý tovar, ktorý bol prijatý od dodávateľa a zúčtovaný faktúrou predloženou na odpočítanie dane.
20. Ani odvolávka sa žalobcu na podpísaný dodací list nie je dôkazom na preukázanie dodaného tovaru. Dodacie listy predložené žalobcom (č. TAL01, TAL02, TAL03 a TAL04) sú všetky z novembra 2016 a vyplýva z nich, že dodaný tovar bol dodaný od 19. do 21.11.2016. Nemohlo sa teda jednať o tovar podľa spornej faktúry, kde k dodaniu malo dôjsť 23.12.2016 a pokiaľ žalobca dodanie preukazuje aj prepravou z Poľskej republiky, tak podľa CMR listov dokonca až dňa 29.12.2016.Relevantnými dôkazmi nie sú ani predložené objednávky z 12.10.2016, 14.10.2016, 02.12.2016, keďže ani jednu objednávku dodávateľská firma v objednávke nepotvrdila.
21. Čo sa týka neuskutočneného výsluchu svedka Ing. D. T., PhD., správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením žalovaného, prečo tento výsluch svedka nebol uskutočnený. Svedok je štatutárnym orgánom odberateľa žalobcu, teda firmy, ktorá bola objednávateľom stavby, na ktorú mal byť tovar dodaný. Ako taká potom nemohla mať žiadnu vedomosť o konkrétnych dodávateľsko- odberateľských vzťahoch medzi dodávateľom žalobcu F7 Slovakia, s.r.o. a žalobcom. Pokiaľ aj bol tento svedok prítomný v mieste stavby, pokiaľ odberateľ nemal priame obchodné záväzkovo-právne vzťahy s firmou F7 Slovakia s.r.o., potom takýto svedok nemôže preukázať dodanie konkrétnych tovarov medzi tretími osobami, vo vzťahu ku ktorým neparticipoval. Žalobca v žalobe tvrdil, že svedok mal priame vedomosti o poskytnutí plnenia žalobcom, teda nie dodávateľom žalobcu. Potom však je svedecká výpoveď takejto osoby nadbytočná, keďže predmetom dokazovania nebolo dodanie služieb dodaných žalobcom jeho odberateľovi, ale dodanie tovaru dodávateľom žalobcovi.
22. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že správca dane nevykonal ani jeden ním navrhnutý dôkaz. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by okrem navrhovaného dôkazu výsluchom svedka T.
neakceptoval žalobcovi vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca navrhoval vykonanie výsluchu svedkov W. a G. L., a tento návrh správca dane akceptoval a vykonal všetky potrebné opatrenia na to, aby k tomuto výsluchu došlo. Pokiaľ žalobca namieta, že nenesie akúkoľvek procesnú či inú zodpovednosť za to, že daňový úrad nebol schopný tieto výsluchy vykonať, správny súd poukazuje na to, že výber dodávateľa je len v rukách žalobcu a je v jeho záujme, aby si vyberal takého dodávateľa, ktorý by bol kontaktný, ktorý by spolupracoval so správcom dane, ktorý by si plnil daňové povinnosti, a ktorý by v prípade dôkaznej núdze daňovému subjektu predložil aj ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru od takéhoto dodávateľa žalobcovi. V danom prípade žalobca obchodoval s dodávateľom, ktorého jediným spoločníkom v čase vykonávania preverovaných zdaniteľných obchodov bola cyperská spoločnosť, čo samo o sebe sťažuje komunikáciu s takýmto subjektom. V súčasnosti je táto spoločnosť plne nefunkčná, bez štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, napr. rozsudok sp. zn. 3Sžf/26/2016. Najvyšší súd v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, t. j. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnuté v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené.
23. Ďalšia námietka žalobcu tkvela v tom, že protokol nebol podpísaný daňovým kontrolórom Ing. G. G.. Z administratívneho spisu vyplýva, že protokol z daňovej kontroly zo dňa 05.03.2018 bol podpísaný oboma kontrolórmi poverenými výkonom daňovej kontroly Ing. G. G. a Bc. K. W.. Podľa zhodných tvrdení žalobcu a správcu dane aj žalovaného doručený protokol žalobcovi nebol podpísaný jedným z kontrolórov Ing. G. G.. Uvedené však nemá žiaden vplyv na zákonnosť tohto dôkazu, pretože ust. § 47 písm. k) Daňového poriadku kogentne stanovuje, že protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, čo v danom prípade splnené bolo, keďže ho podpísala Bc. W. ako zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil. Žalobca teda nemohol mať akékoľvek pochybnosti o autenticite protokolu. Zákon nestanovuje ako podmienku platnosti protokolu podpis všetkými zamestnancami správcu dane, ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly. K citácii § 74 zákona o DPH treba uviesť, že správca dane citoval v prvostupňovom rozhodnutí z tohto ustanovenia iba tie časti právnej normy, ktoré boli v prípade predmetnej faktúry porušené, teda ktoré náležitosti faktúra neobsahovala.
24. V žalobe žalobca na záver vytýkal, že správne orgány neakceptovali opravnú faktúru, ktorá už položkovite obsahovala všetky potrebné náležitosti. Správny súd vyššie v odôvodnení (bod 14.) uviedol dôvody, pre ktoré sa stotožnil s názorom žalovaného, že nie je možné v danom prípade túto faktúru vyhodnotiť ako hodnoverný dôkaz na preukázanie nároku žalobcu na odpočet DPH. Len na okraj správny súd uvádza, že aj pokiaľ by táto faktúra bola akceptovaná ako riadna faktúra so všetkými náležitosťami podľa § 74 zákona o DPH, nebolo by možné ani v tom prípade žalobcovi priznať nárok na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia materiálnej podmienky, t. j. nepreukázania, že by na základe tejto opravenej faktúry došlo k dodaniu tovaru podľa nej dodávateľom uvedeným na faktúre, keďže ako bolo vyššie uvedené, žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by toto plnenie podľa položiek uvedených na tejto opravenej faktúre dodávateľom F7 Slovakia, s.r.o. preukázali. Dôkazy, ktoré žalobca predložil na toto preukázanie, t. j. CMR listy a výdajka od subdodávateľa PANELTECH Poľská republika, dodacie listy, nepodpísané objednávky či žiadosť o opravu faktúry bez uvedenia dátumu, žiadnym spôsobom nepreukazujú ani jednu z položiek uvedených na opravenej faktúre, a preto tieto položky sú v rovine tvrdenia žalobcu bez ďalšej výpovednej hodnoty.
25. Posledná námietka sa týkala nesprávneho uvedenia roku vydania prvostupňového rozhodnutia (2017, keď správne mal byť uvedený rok 2018). Z administratívneho spisu aj zo samotného prvostupňového rozhodnutia, ako aj z doručenky o jeho doručovaní vyplýva, že toto rozhodnutie bolo vydané v roku 2018, a preto sa jedná len o zrejmú nesprávnosť, ktorá môže byť opravená postupom podľa Daňového poriadku, ktorá však nemá žiaden vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia.
26. Všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, a preto žalobu ako plne nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.