Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ps/11/2023

Uznesenie

7

Okresný súd Trenčín vo veci spôsobilosti na právne úkony u A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom C. D., E. XX-XX, t.č. v F. E. E. F., G. XXXX/X, H., v konaní zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou pre konanie A. G., bytom H. XXX/X, H. I., za účasti navrhovateľky E. E., bytom J. K., E. XXXX, o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takto

rozhodol:

7

I. Konanie s a z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Štátu sa náhrada trov dôkazov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

4

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 1.6.2023 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne u p. A. B.. Navrhovateľka uviedla, že ona je vnučkou menovanej, a že od začiatku r.2020 sa u jej babičky začali prejavovať príznaky D. F., preto navrhovateľka žiada o obmedzenie spôsobilosti na právne vo veci rozhodovania a podpisovania zmlúv za jej babičku. Primárne sa má jednať o to, aby bolo v jej kompetencii mať možnosť babičku umiestniť do špecializovaného domova seniorov. Uviedla, že babička trpí L. F. a D. H. E. D., ktorá nie je prechodného charakteru, a že na základe vyšetrenia bolo vystavené aj rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja o odkázanosti na sociálne služby, kde bola stanovená odkázanosť číslo VI. Navrhovateľka uviedla, že menovaná A. B. bola od 21.2.2023 do 13.3.2023 i hospitalizovaná na odd. H. v H. I., kde im bolo povedané, že jej zdravotný stav nie je vhodný k tomu, aby už bývala sama. Túto situáciu riešili následným umiestnení menovanej do domova seniorov, ktorému však predchádzalo už niekoľkokrát navrhované riešenie, aby sa presťahovala do Česka za svojou dcérou a vnučkou, kde ich ale minimálne dvakrát odmietla a k sťahovaniu nedošlo. Aj na základe uvedených skutočností navrhovateľka dospela k záveru na umiestnenie do D. F. H., ktorý sa špecializuje práve na zmieňovanú diagnózu L. F.. S lekárkou bolo dohodnuté, že po ukončení hospitalizácie bude navrhovateľkina babička v liečebni dlhodobo chorých, kde sa po prepustení

i odvážala, avšak v liečebni došlo k jej hysterickému záchvatu, že na oddelení nebude a na následne podpísaný negatívny reverz bola prepustená domov. Následne po uvoľnení miesta malo dôjsť k jej presťahovaniu do F. F.. Navrhovateľka uviedla, že z prepúšťacej správy z psychiatrickej liečebne vyplýva, že stupeň jeho duševnej poruchy je natoľko vysoký, že už nie je schopná bývať sama. I napriek tomu, že jej fyzický stav je dobrý, babička zabúda, neorientuje sa v čase ani priestore. Denne jej volá aj 10 – 15x s požiadavkami, že nemá čo jesť, že sa zamkla a nemá kľúče, že má okamžite prísť a odomknúť ju, lebo skočí z okna, že nemá peniaze, slovne ju uráža a nadáva jej, obviňuje susedov z nevrátenia pôžičky, volá v nočných hodinách, je plačlivá, dezorientovaná a zmätená, nevie aký je deň a koľko je hodín. Vraj v minulosti nechala zapnutý sporák, kde si varila a ušla a je teda ohrozujúca pre okolie. Navrhovateľka uviedla, že keďže ona býva v J. K., nie je v jej silách byť u babičky denne a starať sa o ňu, naviac v situácii, že má dve malé deti a dcéra menovanej žije v zahraničí, kde má pracovné povinnosti a stav babičky jej neumožňuje tak ďaleko cestovať. Navrhovateľka uviedla, že na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu žiadali o prednostné umiestnenie menovanej do domova, kde im bolo vyhovené, ale v deň nástupu do domova 20.4.2023 došlo opäť k hysterickému prejavu a nekľudu babičky, takže k nástupu nakoniec nedošlo a bola zavolaná záchranná služba z dôvodu hysterického záchvatu s prejavmi, kedy ju chcela babička i napadnúť. I. tvrdí, že je v poriadku a nič jej nie je. Naviac lieky neberie z presvedčenia, že ich nepotrebuje. Navrhovateľka je presvedčená, že babička by mala byť v starostlivosti domova seniorov alebo nejakej ošetrovateľskej služby. Mesto im takú opatrovateľskú službu neposkytne a na súkromnú firmu nemajú financie. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v prípade jej súhlasu a prípadnému presťahovaniu do domova seniorov môže nastať situácia, že babičku vzhľadom k tomu, že nie je obmedzená jej svojprávnosť, môžu prepustiť na jej žiadosť, nakoľko zmluva sa uzatvára na dobu určitú. Čo je v jej stave podľa navrhovateľky neprípustné a je teda vlastne problém aj babičku umiestniť z dôvodu jej nesúhlasu. Navrhovateľka navrhla seba do funkcie opatrovníka menovanej babičky.

2. Do funkcie procesného opatrovníka pre konanie navrhovateľka najprv navrhla p. G. H., dcéru osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a súčasne matku navrhovateľky. Tá najprv súhlasila s jej ustanovením do funkcie procesného opatrovníka, potom súdu telefonicky oznámila, že ona sa zdržiava v L. a preberanie súdnych zásielok by bolo pre ňu obtiažne, preto už netrvala na jej ustanovení za procesného opatrovníka. Navrhovateľka potom navrhla za procesnú opatrovníčku pre konanie sestrenicu p. A. G. a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.7.2023 bola táto ustanovená za opatrovníka pre konanie A. B.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.7.2023 č.k.XXXX/XX/XXXX-XX bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a bola ustanovená znalecká organizácia z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria, F. D. M., E. na preskúmanie duševného zdravia vyšetrovanej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, p. A. B..

4. Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.XXX/XXXX zo dňa 24.11.2023, vypracovaného znalcom: F. D. M., E., vyplynulo, že poverený znalec p. A. B. vyšetril v zariadení F. H. F., kde je vyšetrovaná umiestnená od júna 2023. Znalec konštatoval, že sa jedná o XX-XXXXX ženu, mobilnú; organické, zmiešanej proveniencie, postihnutie osobnosti terapeuticky korigovateľné; kognitívny deficit zmiešanej proveniencie, ktorý nespĺňa objektívne kritéria D. v pravom slova zmysle (kognitíva výbava posudzovanej, verifikovaná mini- mental testom nie je oveľa hlbšia, ako sa pri danom veku očakáva; jej schopnosť úsudkov, racionálneho a pragmatického riešenia vyskytnuvších sa situácii nie je forezne významne narušená). Posudzovaná je komunikatívna, afekt emocionálne primeraná a priliehavá; nehrozí, že by sa stala obeťou manipulácie vzhľadom na svoje mentálne schopnosti. Zo záveru znaleckého posudku vyplynula D.. L. D. zmiešaný typ, ľahký stupeň; depresívna porucha aktuálne pod medikáciou v remisii. Znalec uviedol, že posudzovaná je vďaka svojej nie podstatnejšie narušenej kognitívnej výbave uzrozumená s tým, že je umiestnená v zariadení, kde je o ňu postarané; že môže disponovať primeranými finančnými čiastkami; je schopná sebaobsluhy, komunikatívna; chápe zmysel toho, čo sa v reálnom svete v jej okolí deje. Je schopná v plnom rozsahu svoje konanie ovládať. Za podmienok Zariadenia pre seniorov, v ktorom je posudzovaná umiestnená, je táto schopná riešiť situácie, kedy by bolo potrebné vybavovať akékoľvek neodkladné záležitosti; je spôsobilá a uzrozumená s nakladaním s finančnými prostriedkami v podmienkach zariadenia; zaobstarávať si v týchto podmienkach samostatne, prípadne požiadať o pomoc, veci bežnej potreby; je spokojná s tým, ako je v Zariadení o ňu postarané. Sebaobsluhy je spôsobilá s prípadnou pomocou. V závere na otázku, že aké právne úkony môže vyšetrovaná vykonávať, resp. nie je schopná vykonávať, znalec uviedol, že nevidí dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej.

Posudzovaná je vďaka svojej nie podstatne narušenej kognitívnej výbave uzrozumená s tým, že je umiestnená v zariadení, kde je o ňu postarané; že môže disponovať primeranými finančnými čiastkami; je schopná sebaobsluhy, komunikatívna; chápe zmysel toho, čo sa v reálnom svete v jej okolí deje.

5. Podľa až 3 , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

6. Podľa z.č. ( ), v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

7. Podľa , návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

8. Podľa , účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

9. Podľa , ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

10. V danej veci súd po oboznámení sa so záverom znaleckého posudku dospel k záveru, že pokračovanie v konaní vo veci návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u p. A. B. nie je dôvodné, preto konanie podľa zastavil.

11. Súd poukazuje na to, že filozofia právnej úpravy vo veciach spôsobilosti na právne úkony v zmysle , reflektujúca princípy D. N. o právach osôb so M. H., má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri inštitúte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení alebo obmedzení sa O. F. primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu osoby v spôsobilosti na právne úkony bude možné pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkové, či administratívneho práva) alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Teda, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiadny dopad na dotknutú osobu. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť, až keď je preukázané, že menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby neprichádzajú do úvahy. Dôvodom a zmyslom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u fyzickej osoby je ochrana uvedenej osoby pred sebou samým, teda pred právnymi úkonmi, ktoré by fyzická osoba mohla urobiť vo svoj neprospech. Teda ochrana jedinca je podstatou konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pričom musí byť preukázané, že potreba ochrany človeka obmedzením jeho spôsobilosti na právne úkony výrazne prevyšuje právo na osobnú integritu, ktorej je spôsobilosť na právne úkony nedeliteľnou súčasťou. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.októbra 2014, sp.zn. XXXX XXX/XXXX). Treba mať na pamäti, že konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka. V demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať

takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.

12. Už v rozhodnutiach Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR pred účinnosťou nového boli aplikované vyššie uvedené myšlienky chápania konaní vo veciach spôsobilosti na právne úkony. Napr. z Nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. P. Q. XXX/XXXX vyplýva, že pri interpretácii a aplikácii ustanovenia (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva) či "iba" ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo ( ), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.

13. V danej veci zo znaleckého psychiatrického posudku na osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyplynulo, že u vyšetrovanej osoby sa síce jedná o L. D., zmiešaný typ, ale len ľahký stupeň a D. H. aktuálne pod A. v K.. Znalec konštatoval, že nevidí dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej. Z obsahu znaleckého posudku tiež vyplynulo, že posudzovaná poskytnutú informáciu, že ju vnučka a dcéra chcú obmedziť spôsobilosti na právne úkony prijíma znepokojene; cíti sa ňou byť zaskočená ... Teda u posudzovanej osoby sa síce jedná o L. D., zmiešaný typ, ale len ľahký stupeň a jej stav nie je natoľko vážny, že by bolo potrebné v záujme dotknutej osoby a požiadavky jej ochrany pred sebou samou, rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a tým zasiahnuť do jej osobnej integrity. Posudzovaná je vďaka svojej nie podstatne narušenej kognitívnej výbave uzrozumená s tým, že je umiestnená v zariadení, kde je o ňu postarané; že môže disponovať primeranými finančnými čiastkami; je schopná sebaobsluhy, komunikatívna; chápe zmysel toho, čo sa v reálnom svete v jej okolí deje. Menovaná nevystavuje svoju osobu žiadnym neprimeraným majetkovým ani iným rizikám, neuzatvára žiadne nevýhodné zmluvy ohrozujúce jej vlastnú ekonomickú či inú existenciu. Preto a najmä s poukazom na záver znaleckého posudku súd nevidel dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej v žiadnej oblasti.

14. S poukazom na vyššie uvedené a na záver znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej a v záujme hospodárnosti konania, súd už ani zbytočne nevytyčoval pojednávanie a konanie týmto procesným rozhodnutím v zmysle zastavil.

15. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa a , trovy dôkazov platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

18. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súčasne súd v zmysle vyslovil, že štátu sa náhrada trov dôkazov, t.j. znalečného, nepriznáva. Návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony síce nebolo vyhovené, ale napriek tomu súd neuložil navrhovateľke povinnosť náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, pretože v čase podávania návrhu sa jej návrh

s poukazom na niektoré ňou predložené lekárske správy nemusel zdať byť zjavne bezdôvodný a jeho bezdôvodnosť vyplynula až po vykonanom znaleckom dokazovaní.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (štvormo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).