Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1945-2015.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1945/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnej: C. C., so sídlom v C., O. XXX/XX, T.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 7 o vymoženie 817,87 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.03.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 817,87 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č. SR 04328/2014 zo dňa 25.09.2014. Dňa 07.05.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 214234 zo dňa 27.08.2015. Dňa 10.02.2016 doručila povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Dňa 06.04.2016 postúpil súdny exekútor súdu oznámenie oprávneného k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O doplnení návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie rozhodol súd uznesením č. k. 35Er/1945/2015-27 zo dňa 09.05.2017 tak, že exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod spis. zn. EX 27658/2015 pokračuje. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2017. Následne súd uznesením č. k. 35Er/1945/2015-52 zo dňa 16.04.2018 rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2016 tak, že exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti 0,25%-ného zmenkového úroku z omeškania denne zo sumy 1.817,87 € od 15.07.2014 do 22.01.2015 a zo sumy 817,87 € od 23.01.2015 do zaplatenia. Ďalej uznesením č. k. 35Er/1945/2015-56 zo dňa 17.04.2018 povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. 35Er/1945/2015-52 zo dňa 16.04.2018 o zastavení exekúcie v časti. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o čiastočnom zastavení exekúcie zo dňa 16.04.2018 podal oprávnený dňa 03.05.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 16CoE/149/2018-85 zo dňa 24.04.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii je procesným rozhodnutím, ktorým súd v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodne o posúdení, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia. Keďže rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii nie je konečným rozhodnutím, nič nebráni tomu, aby odvolací súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným odlišne ako súd prvej inštancie s dôsledkami vyplývajúcimi z tohto posúdenia, a to i napriek tomu, že uvedený výrok nadobudol právoplatnosť. Ďalej odvolací súd uviedol, že v zmluve o úvere vystupuje na jednej strane podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná duplicitne, teda jednak ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a jednak ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a čísla živnostenského registra. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka pritom ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Ak teda zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy, nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z.. Okrem toho, ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o povinnom ako o fyzickej osobe. Odvolací súd preto zastal odlišný názor ako súd prvej inštancie a nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený s povinným dňa 23.01.2013, je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je na mieste aplikácia § 52 a nasledujúce zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Oprávnený svojím odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.817,87 € od 15.07.2014 do 22.01.2015 a zo sumy 817,87 € od 23.01.2015 do zaplatenia. Odvolací súd sa však výškou úrokov, dobou, za ktorú majú byť priznané a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského, sa javili uvedené námietky ako právne irelevantné. Odvolací súd za prvoradé považoval preskúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu, pričom konštatoval, že nakoľko podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné opätovne zisťovať, či v tomto konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby preskúmal rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve a posúdil, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Totiž rozsudok, ktorý bol vydaný na základ neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Odvolací súd tiež uložil súdu prvého stupňa postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a vo veci znova rozhodnúť. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd opätovne oboznámil s obsahom spisu a zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 04328/2014 zo dňa 25.09.2014. Týmto rozhodnutím vznikol oprávnenému voči povinnému nárok na úhradu sumy 1.817,87 € s príslušenstvom, a to na podklade Zmluvy o úvere č. 904700255 zo dňa 23.01.2013, na základe ktorej veriteľ /oprávnený/ poskytol dlžníkovi /povinnému/ úver vo výške 1.000,00 € a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 872,00 €, t.j. celkovo sumu 1.872,00 €, a to v 12.tich mesačných splátkach po 156,00 € počnúc dňom 21.02.2013 na účet veriteľa. Dlžník zároveň prehlásil, že finančné prostriedky špecifikované v zmluve mu boli poskytnuté na účely podnikania. Dlžník bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ a zároveň aj obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom, teda ako fyzická osoba - podnikateľ.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2019, dlžník nebol v predmetnej zmluve o úvere identifikovaný jednoznačne, t.j. nie je možné spôsobom nevyvolávajúcim žiadne pochybnosti jednoznačne ustáliť, že úver bol povinnému poskytnutý na účely podnikania, pričom dôkazné bremeno znáša veriteľ a ten dosiaľ súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Z tohto dôvodu je potrebné nahliadať na dlžníka /povinného/ ako na spotrebiteľa požívajúceho ochranu podľa ustanovení § 52 a nasledujúce OZ, ako aj predpisov o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je teda povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1. až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu exekučného konania súd konštatuje splnenie prvých dvoch podmienok zakotvených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej súd skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Z obsahu spisu súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmeniek, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej len „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej len „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Druhú zmenku je oprávnený vyplniť remitent v prípade, ak bude prvá zo zmeniek zničená alebo stratená. Ďalej bola súčasťou Zmluvy o úvere aj Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami v ten istý deň /23.01.2013/. Súd pripojenú Rozhodcovskú zmluvu preskúmal, a to najmä z tej stránky, či jej dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a či spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Podľa ust. § 70 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) v platnom znení, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účinného do 31.12.2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Podľa ust. § 39 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Po preskúmaní obsahu predloženej Rozhodcovskej zmluvy súd zistil, že zmluvné strany sa v čl. II /Predmet zmluvy/ dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 904700401 zo dňa 23.01.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená vo forme osobitného dokumentu v písomnej podobe, súd konštatuje, že táto bola uzatvorená v súlade so zákonom a spĺňa požiadavky platnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej súd preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že táto nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a táto fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodcovský súd konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje, a preto ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení OZ. Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere súdu reálne nepodieľal. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že Rozhodcovská zmluva bola dojednaná samostatne, v podobe odlišného dokumentu od Spotrebiteľskej zmluvy, nemožno konštatovať, že má charakter individuálneho dojednania, nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania totiž nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 O. z.). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné, že predmetnú Rozhodcovskú zmluvu podpísal povinný spolu so Zmluvou o úvere v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou ani tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne od zmluvy neodstúpi. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, spis. zn. 6CoE 256/2012, s ktorého závermi sa súd stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou, odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že by bola zmluva platná. Od počiatku absolútne neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Ústavný súd SR v rozhodnutí spis. zn. IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. Panelová 533/19, Košice. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil, pričom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2016 týkajúcimi sa výšky úrokov, či dobou, za ktorú majú byť priznané. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú Vandu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má Vandu uvedenú v odseku 1, ak táto Vanda mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.