Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: H. E., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom A. L. XXXX/XX, XXX XX L. Y., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. februára 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. H. E., bytom A. L. XXXX/XX, L. Y. (ďalej len „žalobca“) bol v roku 2007 uznaný invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne mu bola stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vo výške 80%. V roku 2011 mu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená na 60% a to základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým bolo: Zhubný nádor J. R. - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch)podľa Kapitoly XII. Choroby mužských pohlavných orgánov, Položka č. 3 - zhubný nádor R., písmeno c/ Prílohy č. 4 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) so zohľadnením stavu po nefrektómii vpravo pri zachovaní funkcie jednej obličky.

2. Žalobca bol dňa 22.10.2018 opätovne podrobený posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, na základe čoho bol vydaný Odborný posudok o invalidite z 22.08.2018, kde boli zistené viaceré choroby žalobcu. Ako rozhodné zdravotné postihnutie bol určený Zhubný nádor J. R. po stabilizácii zdravotného stavu - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa Kapitoly XII. - Choroby mužských pohlavných orgánov, Položka č. 3 - zhubný nádor R., písmeno c/ Prílohy č. 4 k Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 30% s tým dôsledkom, že invalidita žalobcu zanikla. Podľa posudkovej časti posudku: „U XX ročného účastníka konania po zhodnotení doložených odborných nálezov konštatujeme, že základné ochorenie je posledné 3 roky v remisii, a preto je už miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia 30%. Pridružená sprievodná kormobidita zatiaľ nie je z posudkového hľadiska významná. Ide o stav po nefrektómii Y. pre afunkciu s hraničnou kreatinémiou bez iných klinických prejavov ochorenia solitárnej obličky“.

3. Následne bolo vydané dňa 09.11.2018 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa , 112 ods. 2 až 6 bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok od 16.12.2018 (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie dôvodila, že pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 22.10.2018 nie je viac ako 40%. Jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 22.10.2018. Z uvedeného podľa Sociálnej poisťovne, ústredie vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa , pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Keďže žalobca nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, nárok na invalidný dôchodok mu zanikol, preto invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa, ústredie odňala. Ďalej sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvádza, že posudkový záver posudkového lekára sociálnej poisťovne vychádza zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidnom dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobca bol poučený, že môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

4. Na základe odvolania žalobcu bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkom z 13.12.2018. Ako podklady boli použité objektívne nálezy a odborné nálezy, rovnako ako pri posúdení zdravotného stavu z 22.10.2018, ako aj novo doložené odborné vyšetrenia. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené: Zhubný nádor J. R. - po stabilizácia zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa Kapitoly XII. - Choroby mužských pohlavných orgánov, Položka č. 3 písmeno c/ Prílohy č. 4 k Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu bola určená na 30%. V posudkovej časti sa uvádza, že: „U XX ročného účastníka konania po zhodnotení doložených a novodoložených odborných nálezov konštatujeme, že základné ochorenie (zhubný nádor R. Y. - XXXX) je viac ako posledné 3 roky podľa doložených nálezov onkológa v remisii, a preto je už miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia 30%. Pridružená sprievodná kormobidita zatiaľ nie je z posudkového hľadiska významná. Ide o stav po nefrektómii vpravo (R. XXXX) pre afunkciu obličky z hydronefrózou pre striktúru J. N.. V doloženom nefrologickom vyšetrení z 21.11.2018 ide o CKD G3 a A1 KDIGO solitárnej obličky vľavo s hraničnou kreatinémiou bez iných klinických prejavov ochorenia solitárnej obličky, bez hamatúrie, proteinúrie a sekundárnej hypertenzie. Doplnené diabetologické vyšetrenie včítane záťažového testu nepreukázalo ani poruchu glukózovej tolerancie, stav bude vyžadovať redukciu hmotnosti, a preto klinický stav nie je z posudkového hľadiska významný. Iná pridružená závažnejšia chorobnosť sa aktuálne u účastníka konania nevyskytuje. Opakovaným zhodnotením klinického stavu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 30%. Nakoľko nenastali žiadne nové okolnosti, ktoré by mali vplyv na požadovanú zmenu zotrvávame na pôvodnom posúdení a odstupujeme spisový materiál k odvolaciemu konaniu H.. P. - Sociálna poisťovňa ústredie Banská Bystrica“.

5. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, o čom bol vydaný posudok zo 17.01.2019. V tomto posudku sú uvedené výsledky vlastného vyšetrenia, výsledky laboratórnych vyšetrení, ako aj závery z lekárskych správ z onkologického vyšetrenia, USG vyšetrenia brucha, CT vyšetrenia hrudníka, dutiny brušnej, retroperitonea a panvy, nefrologických vyšetrení, diabetologického vyšetrenia, očného vyšetrenia. Zistené boli rovnaké choroby ako v predchádzajúcich posudkoch. V posudkovej časti sa uvádza, že: „XX ročný účastník konania so stredoškolským vzdelaním, ktorý vykonával v minulosti prácu K., toho času nezamestnaný je v starostlivosti urológa od roku XXXX, kedy mal zistený a operačne odstránený zhubný nádor J. R.. Následne absolvoval 6 cyklov chemoterapie. Počas chemoterapie bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Po stabilizácii nádorovej choroby v roku 2011 pri kontrolnej lekárskej prehliadke mu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 60%. Toho času podľa predložených odborných lekárskych vyšetrení urológa je nádorové ochorenie u účastníka konania v dlhodobej remisii (XX rokov) bez potreby liečby. Vzhľadom k uvedenému určujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 30%. Stav po odstránení pravej obličky v roku 2010 a pri jednej solitárnej obličke je dlhodobo sledovaný nefrológom, stabilizovaný. Prítomná je ľahká funkčná porucha solitárnej obličky (kreatinín 124,7 - norma 54 až 100, glomerulárna filtrácia za 24 hodín 1,99, kreatinín v moči je v norme, mikroalbuminúria 2,53 - norma 0,0 až 30,0, moč je chemicky negatívny), bez iných prejavov ochorenia solitárnej obličky, bez sekundárnej

hypertenzie. Diabetológom vyšetrený pre hyperglykémiu. Urobený záťažový test, ktorým nebola zistená porucha glukózovej tolerancie. Pri obezite má poruchu metabolizmu tukov, ktorá sa vyžaduje diétny režim a redukciu hmotnosti. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách u žalobcu bola stanovená na 30%, pri zachovaní rovnakého rozhodujúceho postihnutia ako pri predchádzajúcich posudkoch“.

6. Následne bolo dňa 01.02.2019 vydané rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“) č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietnuté a toto rozhodnutie bolo potvrdené (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Po rekapitulácii predchádzajúceho konania, ako aj po uvedení citácií ustanovení platnej právnej úpravy žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na posudkový záver odborného posudku o invalidite zo 17.01.2019, ktorý citovala so záverom, že invalidita zanikla, nakoľko miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť sa od 22.10.2018 zmenila zo 60% na 30%. Ďalej žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní boli zohľadnené lekárske správy z laboratórnych vyšetrení, z onkologických vyšetrení, z USG vyšetrenia, sono brucha, CT vyšetrenie hrudníka, dutiny brušnej, nefrologické vyšetrenie, diabetologické vyšetrenie, očné vyšetrenie a vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol Choroby mužských pohlavných orgánov. Zhubný nádor R. - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), ktoré bolo zaradené do Kapitoly XII, Položky 3, písm. c/ Prílohy č. 4 k a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 22.10.2018 bola určená na 30% z percentuálneho rozpätia 30% až 50%, na základe čoho invalidita zanikla. Iné zdravotné postihnutia, a to stav po odstránení pravej obličky pre jej afunkciu, pričom solitárna oblička je s ľahkou poruchou funkcie, porucha metabolizmu tokov, hyperglykémia, podľa žalovanej nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa , pretože tieto ochorenia sú posudkovo nezávažné, pričom citovala závery lekárskeho posudku. Ďalej žalovaná uviedla, že z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60% na 30% od 22.10.2018 sa invalidný dôchodok žalobcovi odňal odo dňa nasledujúceho dňa po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila, t.j. od 16.12.2018. Uzavrela, že v odvolacom konaní, po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa preukázaných lekárskych správ a vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 22.10.2018 určil na 30%, a preto žalobca už nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná skonštatovala, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodujúcu diagnózu žalobcu žalovaný nesprávne obodoval podľa prílohy č. 4 k Žalovaný ani prvostupňový orgán nezvýšil mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa s prihliadnutím na ostatné diagnózy, ktorými žalobca trpí a toto nezvýšenie vo svojom rozhodnutí ani nezdôvodnil. Žalovaný namietal, že v odbornom posudku o invalidite posudkový lekár sociálnej poisťovne neuviedol a pri posúdení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nezohľadnil ďalšie diagnózy, ktorými žalobca trpí a ktoré boli sociálnej poisťovni známe a vyplývali zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. V posudku neuviedol diagnózu cukrovka, pričom len samotná táto diagnóza žalobcu odôvodňuje priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 až 40%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu žalovaná posúdila chronický zhubný nádor J. R.. Toto zdravotné postihnutie žalovaná zaradila podľa Prílohy č. 4 do Kapitoly XII, Položka 3 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%. Podľa názoru žalobcu mala žalovaná túto diagnózu ohodnotiť vzhľadom k rozpätiu od 30 do 50% minimálne na 40%. Ďalej žalobca namietal, že ako sekundárna diagnóza je v lekárskom posudku žalovanej uvedený stav po nefrektómii Y., ktorá podľa posudkového lekára nie je významná a neodôvodňuje navýšenie percentuálnej miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Len samotná táto diagnóza by podľa žalobcu odôvodňovala stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 25 do 35%. Žalovaná nezvýšila mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa , resp. neodôvodnila, prečo tieto diagnózy nezohľadnila, a prečo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s týmto ustanovením nepristúpila. Podľa názoru žalobcu mala žalovaná priznať žalobcovi za pridružené diagnózy navýšenie straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10%. Žalobca záverom navrhol, aby súd doplnil dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobcu a zistenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná sa vo vyjadrení k správnej žalobe s námietkami žalobcu nestotožnila. Uviedla, že na základe odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 13.12.2018 a dňa 17.01.2019. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní s tam uvedeným záverom, podľa ktorého je nádorové ochorenie u žalobcu v dlhodobej remisii (11 rokov) bez potreby liečby, vzhľadom na čo posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu a určil ju na dolnej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 30%. Po odstránení pravej obličky v roku XXXX a pri jednej solitárnej obličke je dlhodobo sledovaný nefrológom a stav je stabilizovaný. Prítomná je ľahká funkčná porucha solitárnej obličky bez iných prejavov ochorenia solitárnej obličky, bez sekundárnej hypertenzie. Diabetológom bol žalobca vyšetrený pre hyperglykémiu, bol mu urobený záťažový test, ktorým nebola zistená porucha glukózovej tolerancie. Pri obezite má žalobca poruchu metabolizmu tukov, ktorá sa vyžaduje diétny režim a redukciu hmotnosti. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu sa od 22.10.2010 zmenila zo 60% na 30% na základe čoho invalidita zanikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené Choroby mužských pohlavných orgánov, zhubný nádor R. po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), ktoré boli zaradené do Kapitoly XII Položky č. 3 písm. c/ Prílohy č. 4 k a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalovaného od 22.10.2018 bola určená na 30% z percentuálneho rozpätia 30 až 50%, na základe čoho invalidita zanikla. Iné zdravotné postihnutia, a to hydrokela V. R., stav po odstránení J. obličky pre jej afunkciu, solitárna oblička s ľahkou poruchou funkcie, porucha metabolizmu tukov, hyperglykémia nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 na 30% od 22.10.2018 sa invalidný dôchodok žalobcovi odňal odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie za ktoré sa dávka už vyplatila, t.j. od 16.12.2018. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia žalobcu, a to rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj iných zdravotných postihnutí boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú zo skutkového hľadiska úplne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Rozhodujúci bol zdravotný stav žalobcu ku dňu posúdenia zdravotného stavu a rozhodnutia o odvolaní. Žalovaná sa ďalej pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti, na základe čoho navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Na ústnom pojednávaní žalobca zotrval na písomne podanej správnej žalobe. Rozhodujúca diagnóza bola podľa jeho názoru nesprávne obodovaná. Žalovaný nezvýšil mieru poklesu podľa s prihliadnutím na ostatné diagnózy, ktorými žalobca nesporne trpí, najmä s dôrazom na stratu obličky pri súčasnom obmedzení funkcie druhej obličky. Podľa odborného posudku o invalidite nemá žalobca žiadne obmedzenie. Na to predložil krátkou cestou lekársku správu - nález H.. J. R. z odboru pracovného lekárstva Medicentrum, s.r.o., Rimavská Sobota zo 16.07.2019, kde je uvedené, že pacient je po radikálnej orchiektómii a je sledovaný u onkourológa a súčasný stav je hodnotený ako stabilizovaný a ponechaný v dispenzárnej starostlivosti, toho času bez chemoterapie. V roku 2010 nefrektómia funkčnej obličky vpravo, stav po striktúre s hydronefrózou. Zistená chronická

choroba solitárnej obličky vľavo. Vzhľadom k trvalému poškodeniu zdravia z pracovno-lekárskeho hľadiska je nutné zaradiť menovaného mimo rizika tepelnej záťaže chladom a teplom, mimo rizika nadmernej fyzickej záťaže, mimo zvýšeného rizika úrazu, mimo zvýšeného rizika infekcie. Ďalej uviedol, že na vyjadrenie k správnej žalobe nereagoval, nakoľko toto vyjadrenie bolo urobené osobou, ktorá na tento úkon nebola splnomocnená, pretože nešlo o vyjadrenie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Napriek tomu podotkol, že takéto vyjadrenie nemôže nahrádzať ani zhojiť nedostatky napadnutého rozhodnutia. Navrhol dokazovanie znalcom na určenie poškodenia zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu a záverom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Na otázku súdu, v čom vidí dôvod nesprávneho určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu na 30% uviedol, že vie o tom, že v iných obdobných prípadoch žalovaná určila u iných pacientov trpiacimi takýmito alebo obdobnými postihnutiami vyššiu mieru poklesu odôvodňujúcu invaliditu. Konkrétne označenie alebo predloženie takého rozhodnutia nebolo.

10. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktorého správnosti zotrvala. Poukázala na to, že zdravotný stav žalobcu bol opakovane posúdený pred vydaním napadnutého rozhodnutia so záverom, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť je 30%, ktorú mieru nemá dôvod spochybňovať. Pri jej stanovení boli zohľadnené všetky lekárske správy a diagnózy. Zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený ako dlhodobo stabilizovaný a bez potreby liečby. Pridružené ochorenia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné, ktorými sa posudkoví lekári zaoberali na základe lekárskych správ a ďalších vyšetrení. Navrhla žalobu zamietnuť. Doplnila, že nespochybňuje, že žalobca nepochybne trpí zdravotnými problémami, avšak konkrétne po posúdení jeho zdravotného stavu nespĺňa podmienky pre uznanie invalidity. V prípade zhoršenia alebo pretrvávania nepriaznivého zdravotného stavu tak, že by bol spôsobilý neskôr na priznanie invalidity má možnosť požiadať o jej priznanie. Zástupkyňa žalovanej námietky žalobcu považovala za irelevantné, nakoľko v danom prípade bola miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na základe vyšetrení konkrétnej osoby, konkrétnych lekárskych správ, na základe ktorých bola posúdená a stanovená táto miera. Ďalej na otázku súdu uviedla, že z odborného hľadiska sa nevie k predloženému posudku zo 16.07.2019 vyjadriť, avšak na účely priznania invalidného dôchodku sa posudzuje zdravotný stav podľa zákonných kritérií, nie na základe vyjadrení pracovnej zdravotnej služby. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na nariadenom pojednávaní nezistil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto žalobu žalobkyne zamietol pre nedôvodnosť.

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

15. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

16. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

17. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

18. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

19. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

20. Podľa ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

21. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

22. Podľa dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

23. Podľa dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

24. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

25. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

26. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

27. Podľa Prílohy č. 4 k , Kapitoly XII - Choroby mužských pohlavných orgánov, Položky 3. Zhubný nádor semenníka: a/ po odstránení lokalizovaného seminómu - (MPSZČ) 30 - 40% alebo lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín (T1-3 N0 M0) b/ po odstránení v pokročilých štádiách, - (MPSZČ) 70 - 80% počas onkologickej liečby c/ po stabilizácii zdravotného stavu - (MPSZČ) 30 - 50% (spravidla po dvoch rokoch) d/ neliečiteľné formy - (MPSZČ) 90%

28. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že v odbornom posudku o invalidite posudkový lekár Sociálnej poisťovne neuviedol a pri posúdení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nezohľadnil ďalšie diagnózy, ktorými žalobca trpí a ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Najmä diagnózy - cukrovka, ktorá samotná podľa Kapitoly IV Položka 1. písm. b/ Prílohy č. 4 k odôvodňuje priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v rozsahu 30 - 40 % a stav po nefrektómii - strata obličky s obmedzením funkcie druhej obličky, ktorá sama o sebe by podľa Kapitoly XI Položka č. 4. a 5. písm. a/ Prílohy č. 4 k odôvodňovala stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 - 35 %. Ďalej žalobca namietal, že žalovaná v rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia nesprávne určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 30 %, pretože podľa jeho názoru ju mala ohodnotiť, vzhľadom na rozpätie 30 - 50 % a vzhľadom na iné obdobné prípady, minimálne na 40 %. Na pojednávaní žalobca na podporu svojich tvrdení predložil Správu - nález H.. J. R., lekára z odboru pracovného lekárstva Medicentrum, s.r.o., Rimavská Sobota zo 16.07.2019, kde je uvedené, že pacient je po radikálnej orchiektómii a je sledovaný u onkourológa a súčasný stav je hodnotený ako stabilizovaný a ponechaný v dispenzárnej starostlivosti, toho času bez chemoterapie. V roku 2010 nefrektómia funkčnej obličky vpravo, stav po striktúre s hydronefrózou. Zistená chronická choroba solitárnej obličky vľavo. Vzhľadom k trvalému poškodeniu zdravia z pracovno-lekárskeho hľadiska je nutné zaradiť menovaného mimo rizika tepelnej záťaže chladom a teplom, mimo rizika nadmernej fyzickej záťaže, mimo zvýšeného rizika úrazu, mimo zvýšeného rizika infekcie.

29. Podľa v nadväznosti na má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho postenia, na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa , bolo u žalobcu opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Zhubný nádor R.. Po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch). Podľa Kapitoly XII, Položky 3 písmena c/ Prílohy č. 4 k je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 30 - 50 %, pričom u žalobcu bola stanovená na 30 %. Stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobcom spochybnené. Podľa žalovanej sú ostatné ochorenia žalobkyne posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v Posudku z 17.01.2019 uviedol, že ide o stav po odstránení pravej obličky v roku 2010 a pri jednej solitárnej obličke je dlhodobo sledovaný nefrológom, stabilizovaný. Prítomná je ľahká funkčná porucha solitárnej obličky (kreatinín 124,7 - norma 54 až 100, glomerulárna filtrácia za 24 hodín 1,99, kreatinín v moči je v norme, mikroalbuminúria 2,53 - norma 0,0 až 30,0, moč je chemicky negatívny), bez iných prejavov ochorenia solitárnej obličky, bez sekundárnej hypertenzie. Diabetológom vyšetrený pre hyperglykémiu. Urobený záťažový test, ktorým nebola zistená porucha glukózovej tolerancie. Posudkový lekár sa pri uvedených záveroch opieral okrem vlastného vyšetrenia o odborné nefrologické vyšetrenie z 21.11.2018 a odborné diabetologické vyšetrenie z 08.11.2018, ktorých závery sú v časti Lekárske vyšetrenia popísané. Uvedené posudkové závery boli prevzaté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. č. 3.

30. Námietka žalobcu, že v odbornom posudku o invalidite posudkový lekár Sociálnej poisťovne neuviedol a pri posúdení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nezohľadnil ďalšie diagnózy, ktorými žalobca trpí a ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je teda v rozpore s obsahom spisu - najmä posudku z 17.01.2019 a posudku z 13.12.2018, ale aj v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Tieto závery boli prevzaté do obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo predmetom preskúmania a ktoré bolo individuálnym správnym aktom zanechávajúcim právne účinky voči žalobcovi završujúcim správne konanie o odňatí invalidného dôchodku. Odborný lekársky posudok nemá povahu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia - ), iba ktorý je spôsobilý s konečnou platnosťou autoritatívne stanoviť mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a rozhodnúť o nároku poistenca na invalidný dôchodok, alebo o jeho odňatí. Lekárskym posudkom teda nebolo a nemohlo byť rozhodnuté o ne/invalidite žalobcu. Lekárska posudková činnosť v zmysle predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak len jedným z podkladov rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Posudkový lekár teda nie je oprávnený samostatne rozhodovať, pretože toto oprávnenie prináleží výhradne organizačným zložkám Sociálnej poisťovne (pobočka Sociálnej poisťovne, ústredie Sociálnej poisťovne - až ), ktoré vedú konanie a vydajú rozhodnutie. Hoci sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje v súlade s zákona o sociálnom poistení (na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením

diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), táto skutočnosť nezbavuje miestne a vecné príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinnosti vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkový lekári) vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Nie je možné v súvislosti s touto námietkou žalobcu opomenúť ani fakt, že podľa , sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú a tiež skutočnosť, že ani prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za niektoré z ostatných zdravotných postihnutí, ktorú je možné zvýšiť najviac o 10 %, by nemalo žiadny vplyv na výrok prvostupňového rozhodnutia, pretože žalobca by ani v takom prípade nedosiahol výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - vyššiu ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorú je potrebné pre invaliditu podľa dosiahnuť.

31. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: Choroby mužských pohlavných orgánov. Zhubný nádor R.. Po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa Kapitoly XII, Položky č. 3 písmena c/ Prílohy č. 4 k je stanovený interval miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 30 - 50 %. Primárne bolo teda hodnotené toto zdravotné postihnutie, závery ktorého hodnotenia nie sú v rozpore s obsahom spisu, nakoľko z lekárskych správ a posudkov je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu po operačnom odstránení zhubného nádoru J. R. je stabilizovaný, pričom k zmene v stanovení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti došlo po viac ako dvoch rokoch. Vyhodnotenie zhromaždených podkladov (najmä lekárskych správ a posudkov) a stanovenie konkrétnej výšky miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti bolo v diskrečnej právomoci Sociálnej poisťovne, ústredie a následne žalovanej, ktorí s použitím správneho uváženia zhodne dospeli k autonómnemu záveru, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu je 30 %, čo bolo odôvodnené a podložené lekárskymi správami a posudkami. Diskrečná právomoc (na použitie správnej úvahy) orgánu verejnej správy je zákonom dovolenou súčasťou rozhodovacieho procesu, v ktorom orgán verejnej správy v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a v tomto prípade určí výšku miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti poistenca, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Podľa správny súd v takomto prípade (ak rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy) preskúma iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vzhľadom na uvedené a tiež na to, že výška miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu bola stanovená v zákonnom rámci (od 30 do 50 %), nebolo pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistené vybočenie z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Navyše žalobca okrem tvrdenia a odkazu na neidentifikované rozhodnutie iného správneho súdu v obdobnej veci, neuviedol žiadne akceptovateľné dôvody a nepredložil relevantné podklady, ktoré by jeho tvrdenie o nesprávnom stanovení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť (o nesprávnom obodovaní) osvedčovali. Čo sa týka použiteľnosti iných rozhodnutí správnych súdov v obdobných veciach možno vo všeobecnosti uzavrieť, že posúdenie a určenie výšky miery schopnosti poklesu schopnosti poistenca ako fyzickej osoby je natoľko individuálna otázka, že ju je možné zovšeobecňovať iba v niektorých základných aspektoch, rozhodne nie absolútne.

32. Žalobcovi by bolo možné priznať, resp. neodňať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u neho bolo zistené iné rozhodujúce postihnutie odôvodňujúce invaliditu (s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti prevyšujúcej 40 %), čo zjavne zistené nebolo, nakoľko na osvedčenie iného, resp. závažnejšieho stupňa zdravotného postihnutia žalobca nebol v konaní o odňatí invalidného dôchodku predložený žiadny dôkaz. Preukázanie takého zdravotného postihnutia tak žalobca v prvostupňovom ani v odvolacom konaní, kde rozhodovala žalovaná, nedosiahol. Neurčenie niektorého zo zdravotných postihnutí zakladajúcich invaliditu žalobcu, iného ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, nemožno žalovanej vyčítať, nakoľko im zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a posudkov zhromaždených v administratívnom (posudkovom) spise nevyplýva. Žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (tiež prevzatím dôvodov odborného posudku) náležite vysporiadala aj s ostatnými ochoreniami žalobkyne, ktoré vyhodnotila ako posudkovo nezávažné, na základe čoho tieto neodôvodňovali percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa

33. Podľa , bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a bol povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo v konaní o odňatí invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu sociálneho poistenia a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správa - nález H.. J. R., lekára z odboru pracovného lekárstva Medicentrum, s.r.o., Rimavská Sobota zo 16.07.2019 takýmto podkladom nie je, pretože nešlo o listinu, ktorá bola súčasťou spisu a ktorá by tak mohla byť posudkovými lekármi sociálneho poistenia nesprávne vyhodnotená alebo opomenutá pri vypracovaní odborných lekárskych posudkov, napriek tomu, že im bola známa. Do úvahy nie je možné vziať námietky žalobkyne a podklady, ktoré žalovaná pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemala k dispozícii.

34. Podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach a rovnako aj na konanie orgánov sociálneho poistenia. Z tohto dôvodu nemožno predloženej Správe - nálezu H.. J. R., lekára z odboru pracovného lekárstva Medicentrum, s.r.o., Rimavská Sobota zo 16.07.2019 prikladať význam z hľadiska správnosti posúdenia zdravotného žalobcu uskutočneného najneskôr v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 01.02.2019. Žalovaná v súlade s uvedenou zásadou vychádzala zo zdravotného stavu žalobkyne zisteného bezprostredne pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím zohľadnila vývoj zdravotného postihnutia žalobcu. Uvedené ustanovenie však žalobcovi nebráni v súlade s domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Keďže pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ), v správnom súdnictve sa dokazovanie zásadne nevykonáva. Vykonáva sa len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Z tohto dôvodu nebol priestor vyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobcu a zistenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. K tomuto návrhu je potrebné tiež uviesť, že Sociálna poisťovňa disponuje vlastným odborným aparátom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely rozhodovania vo veciach sociálneho poistenia a to posudkovými lekármi. Podľa , v nadväznosti na je len posudkový lekár v rámci lekárskej posudkovej činnosti oprávnený na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov. O odbornej spôsobilosti posudkových lekárov správny súd nemá žiadne

pochybnosti, pričom ani v preskúmavanej veci nebolo zistené, že by sa posudkový lekár odchýlil od obsahu spisu tvoriaceho lekárske správy a vyšetrenia. Navyše znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym ale len skutkovým (odborným) otázkam. Posúdenie a kvantifikácia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa , nepochybne bola aj výsledkom právneho posúdenia žalovanej (v rámci správnej úvahy), do ktorého znalec nie je oprávnený nijako zasahovať, pretože znalec zo žiadneho odboru (rovnako ako správny súd) nemôže nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a prisvojiť si tak ich výlučnú právomoc na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku verejnej správy.

37. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať alebo posudzovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal najmä to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.