Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_1To-69-2019.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/69/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 3. septembra 2019 prejednal odvolanie podané obžalovaným E. A., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/4/2019-124 z 29.5.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/4/2019-124 z 29.5.2019 bol obžalovaný E. A. uznaný za vinného, že:
dňa 6.9.2018 asi o 16.55 hod. na parkovisku pred obchodným domom StopShop v Liptovskom Mikuláši, od osoby vystupujúcej pod menom B. prevzal skladačku s obsahom 0,23 g sušenej rastliny rodu Cannabis (konopa) s obsahom účinnej látky THC najmenej 10 mg, čo zodpovedá jednej obvykle jednorázovej dávke drogy, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do I. skupiny omamných látok, ktorú mal pri sebe až do 19.30 hod. dňa 6.9.2018, kedy bol príslušníkmi Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, kontrolovaný na odstavnej ploche pred ubytovňou na Ulici A. Z. č. XXXX/XXA v E. F., pričom v čase o 21.05 hod. toho istého dňa uvedenú látku dobrovoľne vydal v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľovi PZ,
čím spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 171 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ústavné protitoxikomanické liečenie.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 29.5.2019 (č.l. 118-123 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku a obžalovaný sa nevyjadril k možnosti podať odvolanie.
Dňa 11.6.2019 okresnému súdu bolo doručené elektronicky odvolanie obžalovaného E. A. bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré bolo potvrdené písomným podaním do podateľne okresného súdu 12.6.2019. Z podania vyplýva, že ide o odvolanie obžalovaného E. A. proti výroku o treste.
Dňa 24.7.2019 okresnému súdu bolo doručené elektronickou poštou bez zaručeného elektronického podpisu odôvodnenie obžalovaného E. A., ktoré bolo potvrdené písomným podaním doručeným
v rovnaký deň do podateľne okresného súdu, pričom obhajca obžalovaného uviedol v odvolaní nasledovné odvolacie argumenty:
„Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka 2T/4/2019 zo dňa 29.05.2019 mi bol uložený podľa ust. § 141 ods. 1, ust. § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, ust. § 37 písm. m/) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka 3T/65/2018, zo dňa 26.06.2018 (ďalej len „skorší Rozsudok“) som bol uznaný za vinného za spáchanie trestného činu podľa ust. § 156 ods. 3 Trestného zákona, za ktorý mi Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil trest odňatia slobody s výmerov 3 roky nepodmienečne. Predmetný trest som začal vykonávať odo dňa 13.05.2019 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Mám zato, že trest, ktorý mi bol uložený skorším Rozsudkom, a ktorý som začal vykonávať vo výkone trestu odňatia slobody je dostatočný na moju nápravu a ochranu spoločnosti. Samotným uložením trojročného nepodmienečného trestu odňatia slobody je zabezpečená dostatočná represia za všetky spáchané trestné činy, a to s poukazom na skutočnosť, že doposiaľ som nevykonával trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a teda môj prvý výkon trestu odňatia slobody v trvaní tri roky bude pre mňa dostatočným trestom za všetky moje spáchané trestné činy, za ktoré som bol doposiaľ uznaný za vinného. Na základe vyššie opísaného mám zato, že je dostatočne odôvodnené použite ustanovenia § 44 Trestného zákona a to upustenie od ďalšieho trestu, ktorý je popri treste, za ktorý som bol odsúdený skorším Rozsudkom, minimálny. Ďalej mám zato, že sú splnené všetky formálne znaky uvedené v ustanovení § 42 Trestného zákona, ako aj skutočnosť, že uložený trest skorším Rozsudkom je vzhľadom k vyššie opísanému, dostatočným trestom nie len pre moju nápravu ale aj ako represia za všetky moje trestné činy. V tejto súvislosti chcem poukázať na skutočnosť, že trest uložený skorším Rozsudok som začal vykonávať 13.05.2019, a teda v čase vynesenia rozsudku v tejto trestnej veci (29.05.2019) som vykonal len jeden mesiac z uloženého trojročného trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že skoro celý trojročný trest ešte musím vykonať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Rovnako si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že moje odvolanie smeruje len proti výroku o uložení trestu odňatia slobody a nie proti uloženému ústavnému protitoxikologickému liečeniu, ktoré budem riadne vykonávať, čo je znakom toho, že chcem docieliť svoju nápravu. Vzhľadom na vyššie opísané odvolaciemu súdu navrhujem, aby v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok o treste, Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka 2T/4/2019 zo dňa 29.05.2019 a v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku nahradil výrok novým znením „v zmysle ust. § 44 Trestného zákona upúšťam od ďalšieho trestu obžalovaného“ nakoľko je možné urobiť nové rozhodnutie na podklade dostatočne odôvodneného skutkového stavu.“
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného a jeho odôvodneniu.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že uložený trest považujú za neúčelný a navrhuje, aby krajský súd procesným postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že podľa § 44 Tr. zák. upustí od uloženia ďalšieho trestu obžalovanému. Obžalovaný uviedol, že sa pripája k tomu, čo povedal jeho obhajca.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný E. A. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný E. A. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného E. A. prijal.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu v podstate nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu, ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a správnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák.
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý a stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup obžalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa iný dôvod dovolania neprichádza do úvahy.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného E. A. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.