Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-71-2023.pdf
PDF · 93.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/71/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice
uznáva sa za vinného, že
1. v presne nezistenom čase, pravdepodobne v priebehu mesiacov marec alebo apríl 2022 v byte na 1. poschodí na D. XX v Košiciach v detskej izbe olizoval maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX na vonkajšej strane genitálií a následne v kúpeľni bytu masturboval a ejakuoval v kúpeľni bytu do umývadla tak, že to maloletá videla a dňa 16.06.2023 v čase od 17:00 hod. do 17:15 hod. v skladových priestoroch A. B. na F. X/XX G. C. olizoval maloletú E. B. na obnažených genitáliách a následne sa jej dotýkal svojím obnaženým penisom taktiež na vonkajších genitáliách maloletej a následne pred maloletou masturboval a ejakuoval v kuchynke skladových priestorov predajne do umývadla, čím takto svojím konaním minimálne dvakrát iným spôsobom ako súlož sexuálne zneužíval osobu mladšiu ako pätnásť rokov svoju dcéru, pričom v čase skutku vedel, že menovaná nedovŕšila 15- ty rok života,
2. v presne nezistenom čase, v priebehu obdobia od 30.04.2018 do 30.04.2020, minimálne jeden krát v byte na D. XX v Košiciach sexuálne zneužíval svoju dcéru, maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že túto vyzliekol, položil ju sadnúť do umývadla kúpeľne, pred maloletou si obnažil svoj pohlavný úd a potom ju „opiškal", teda sa vymočil alebo ejakuloval na nahé telo maloletej, po ktorom uvedené rozotrel, následne maloletú osprchoval, pričom ju požiadal, aby o tom nehovorila, čím takto svojím konaním iným spôsobom ako súlož sexuálne zneužíval osobu mladšiu ako pätnásť rokov, svoju dcéru, ktorá v tom čase mala mať 3 až 4 roky veku dieťaťa,
teda
v bode 1. rozsudku osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a na chránenej osobe – blízkej osobe
v bode 2. rozsudku osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe – blízkej osobe,
čím spáchal
v bode 1. rozsudku zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmená a/, b/ Trestného zákona, § 138 písmeno b/ Trestného zákona, §139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,
v bode 2. rozsudku zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, §139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,
za to mu ukladá:
Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona), § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 73 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ukladá ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaných skutkov. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutkov ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činu kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora a opatrovníka poškodených. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané výsluchom znalca a listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a rozhodnutie o ochrannom opatrení (ochrannom liečení).
Z vykonaných dôkazov, konkrétne zo znaleckého posudku prezentovaného znalcom zastupujúcim znaleckú organizáciu Psychiatrickú a sexuologickú expertíznu organizáciu, s.r.o. znalcom z odvetvia psychiatria, sexuológia je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, nie je duševne chorý, má neporušené rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti, jednoznačne rozumie kauzalite dejov príčina – následok. V čase spáchania skutkov bol obžalovaný schopný plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou – iná porucha sexuálneho zamerania so sexuálnym záujmom o predpubertálne dievčatá a chýbaním averzií voči geneticky príbuznej osobe. Vzhľadom na charakter skutku znalec považoval za potrebné uviesť, že sa preukázateľne nejedná o heterosexuálnu pedofíliu, nakoľko „skutočný“ pedofil má sexuálny záujem o „cudzie“ deti, napríklad tie čo sú zverené do jeho starostlivosti. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného znížená podstatne. Znalec zároveň konštatoval nebezpečnosť pobytu obžalovaného na slobode pre spoločnosť zo sexuologického hľadiska, a preto mu navrhoval uložiť ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Ústavnú formu považoval t.č. za potrebnú najmä vzhľadom na sexuálny záujem o dievčatá predpubertálneho veku, súčasné neporozumenie a nevyznanie sa vo vlastnej sexualite, neovládanie stratégií ako sa vyhnúť sexuálne delikventnému konaniu; aj s prihliadnutím na fakt, že posudzovaný si bol minimálne rok vedomý závažného problému vo svojej sexualite a za danú dobu ambulantne nevyhľadal akéhokoľvek odborníka v danej oblasti. Zároveň vzhľadom na početnosť prognosticky pozitívnych faktorov u obžalovaného /neprítomnosť duševnej choroby/poruchy, neprítomnosť závislosti, bezproblémové sociálne fungovanie, nekriminálna minulosť, dobrá spolupráca so znalcom, doznanie stíhaného skutku) očakáva aj veľmi dobrú spoluprácu pri ústavnej forme liečenia a následnú možnosť relatívne skorej zmeny na ambulantnú formu liečenia.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že neexistuje metodika na určenie schopnosti ovládať svoje konanie v percentách, za podstatne zníženie môžeme rozumieť viac než polovicu. Taktiež vypovedal, že deviácia je vrodený stav. Intelektová zložka u obžalovaného nie je nijako narušená, rozpoznávacia zložka v čase skutku bola plne zachovaná.
Na otázku opatrovníka poškodených odpovedal, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú mu o tejto veci známe, je rizikovosť opakovania konania kladeného obžalovanému za vinu celoživotná, ale v rôznych etapách života bude tá rizikovosť rozdielna, bude súvisieť aj so životnými okolnosťami.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané závery znaleckého posudku č. 80/2023 znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality H. D. I., podľa ktorého výsledky vyšetrenia obžalovaného svedčia pre ľahko nadpriemerné rozumové schopnosti s lepším výsledkom performačnej skúške oproti verbálnej. Pamäťové schopnosti sú priemerné avšak dostatočne kvalitné, vyjadrovanie je zrozumiteľné, obžalovaný je schopný v súvislostiach a jasne opisovať prežité udalosti. Celkový psychický a sociálny vývin zodpovedá norme a nie sú prítomné žiadne podstatné odchýlky až na samotnú vyšetrovanú vec, ktorá je jednoznačne odchýlkou v sexuálnom správaní obžalovaného. Vyšetrovaný skutok obžalovaný opisuje konzistentne, hodnotí ho ako skrat, ako neplánované konanie, nerozumie svojmu konaniu.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov a v registri priestupkov má priestupky na úseku dopravy.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť v stave podstatne zmenšenej príčetnosti.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestných činov a ich úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona vyhodnotil súd ako poľahčujúce okolnosti. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov" je v zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného činu.
Pokiaľ ide druh a výšku uložených trestov ako aj uloženého ochranného opatrenia , tak súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňa- tia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom za súčasného uloženia ochranné- ho liečenia podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby usta- novenej zákonom vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčet- nosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Pri posudzovaní príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutkov možno vzhľadom na závery znaleckého posudku nepochybne vylúčiť nepríčetnosť obžalovaného v čase spáchania skutkov, ako aj jeho „plnú“ príčetnosť. Znalcom zistené podstatné zníženie ovládacích schopností u obžalovaného v ča- se spáchania skutkov možno charakterizovať ako jeho zmenšenú príčetnosť, ktorá v zásade nevyluču- je trestnú zodpovednosť páchateľa a nemá vplyv ani na existenciu jeho trestnej zodpovednosti za stí- hané konanie, ale voči takémuto páchateľovi odôvodňuje osobitný postup vo vzťahu k jeho trestaniu. V tomto smere je potrebné uviesť, že zmenšená príčetnosť je priestor medzi príčetnosťou a nepríčetnos- ťou, v ktorom môže byť ovládacia alebo rozpoznávacia zložka znížená rôznou mierou. Aj odborná psy- chiatrická literatúra uvádza, že medzi príčetnosťou a zmenšenou príčetnosťou leží široký medzipries- tor a osoby, ktoré doň spadajú, buď plne nechápu protiprávnosť svojho konania, alebo nemajú potreb- né zábrany proti protiprávnemu konaniu, alebo oboje. Sú síce z právneho hľadiska zodpovedné, ale ich vina v porovnaní s úplne zdravým človekom je menšia.
Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú zákonom stanovenú hranicu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spojení s ústavným ochranným sexuologickým liečením považoval súd za plne opodstatnené, keďže obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v stave zmenšenej príčetnosti, pričom je nepochybné, že práve jeho sexuálna deviácia mala podstatný vplyv na jeho protiprávne konanie. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že stav páchateľa so zmenšenou príčetnosťou (to sa týka aj ob- žalovaného), býva často taký, že táto osoba nie je plne spôsobilým objektom výkonu trestu, ako je tomu
v prípade iných (zdravých) páchateľov. Preto je namieste, najmä s prihliadnutím na sexuálnu deviáciu obžalovaného, voliť také prostriedky, ktoré by čo najlepšie viedli k cieľu, ktorým je hlavne účinná ochra- na ostatných pred možnými protiprávnymi činmi obžalovaného do budúcnosti. Tento osobitný postup pri trestaní takýchto páchateľov, ktorý odôvodňuje zmenšená príčetnosť, je v súlade so zásadou, pod- ľa ktorej stav zmenšenej príčetnosti neznamená trestať menej, ale znamená trestať inak. Závažnosť a spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, ktorý sa dopustil trestnej činnosti v stave zmen- šenej príčetnosti, je tu vyvažovaná povinným uložením ochranného liečenia, pričom takýto postup je odôvodnený zdravotným stavom obžalovaného. Súd sa pritom plne stotožňuje so závermi znalecké- ho dokazovania, v zmysle ktorých stav obžalovaného vyžaduje uloženie ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme. Vzhľadom k uvedenému musí byť pri sankcionovaní obžalovaného dominan- tné uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou, ktoré tu do určitej miery nahrádza aj trest odňatia slobody, pretože práve liečebným prístupom možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účinnejšie, než výkonom trestu odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania a nahradenie časti tohto trestu ochranným liečením pokladá súd u obžalovaného za žiadúce, pretože sexuálnu deviáciu obžalovaného nie je možné pozitívne a účelne ovplyvniť výkonom trestu odňatia slo- body, pričom práve ochranné ústavné sexuologické liečenie by malo byť schopné, čo najúčinnejšie elimi- novať hrozbu opakovania trestnej činnosti zo strany obžalovaného v budúcnosti. Nemožno prehliadnuť postoj obžalovaného, ktorý svoje konanie nielen priznal, ale na hlavnom pojednávaní aj pri výsluchu pred sudcom pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby úprimne oľutoval, kedy plakal.
Opätovne možno zvýrazniť, že ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je špeciálnym ustanovením, týkajúcim sa ukladania trestu zmenšene príčetnému páchateľovi, ktorý viac ako uloženie trestu odňa- tia slobody potrebuje liečenie, ktorého uloženie je v takomto prípade povinné. Vzhľadom k uvedenému je logická aj právna úprava, ktorá pri výmere trestu odňatia slobody zmenšene príčetnému páchateľo- vi nestanovuje žiadne hranice. Jedinou zákonnou požiadavkou podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je to, aby súd okrem trestu odňatia slobody uložil aj ochranné liečenie. Výmeru trestu od- ňatia slobody zákon ponecháva na úvahu súdu, pretože tá bude závisieť najmä od zdravotného stavu zmenšene príčetného páchateľa.
S poukazom na uvedené má teda súd za to, že okrem uloženia ochranného ústavného sexuologického liečenia obžalovanému, ktoré musí byť v prípade obžalovaného dominantné, bude u neho pri použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona postačujúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Vzhľadom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného bol trest ukladaný ako trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na prísnejší trestný čin (t.j. v tomto prípade obe konania boli kvalifikované podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona). Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Pri uložení ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme súd postupoval podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže ide o prípad uvedený v § 39 ods. 2 písm. c/ a taktiež obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a podľa zistení znalca je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
Takto uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným sexuologickým liečením v ústavnej forme podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti a individualizácie trestných sankcií, mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie (vrátane dostatočnej ochrany spoločnosti), a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.
Na záver má súd za potrebné uviesť, že ohľadne návrhu matky maloletých na náhradu morálnej ujmy vo výške 50- násobku minimálnej mzdy súd o tomto nerozhodoval, nakoľko má za to, že tento návrh nebol uplatnený oprávnenou osobou, uvedené však nebráni, aby požadovaný nárok bol následne uplatnený pred príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.