Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/37/2022

Potvrdené rozhodnutím 7To/46/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. mája 2024, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora a sťažnosti poškodeného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.01.2024 sp. zn. 5T/37/2022 takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora. Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť poškodeného C. C.."

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2024

rozhodol:

Podľa trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. F. XXX/XX, ktorú mal spáchať tak, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 11:45 hod., na chodníku pred rodinným domom č. XXX/XX, na G. E. F. v meste C. D., po predchádzajúcej slovnej nezhode, fyzicky zaútočil na poškodeného H. H. tým spôsobom, že ho zovretou päsťou viackrát udrel do oblasti tváre, následne ho chytil za krk zovretím rukou, čím takto svojim konaním poškodenému H. H. spôsobil podľa záverov znaleckého posudku č. 89/2021, vypracovaného znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc. zranenia, a to zlomeninu nosových kostí a nosovej priehradky s posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou okolo ľavého oka s nakrvácaním pod spojovku ľavého oka, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie mäkkých tkanív posledného článku palca ľavej ruky s dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní 27 dní, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa Tr. zákona

postupuje Okresnému úradu Trebišov na prejednanie priestupku.

Podľa poškodeného H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., I. XXX/XX, E. C. D., E. F. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 13.04.2022 obžalobu na obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku, na hlavnom pojednávaní vyhlásil po poučení podľa , že nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ďalej uvádzal, že pred skutkom si rodina poškodeného zakúpila záhradný bazén, ktorý potrebovala osadiť, keďže pre vybudovanie lôžka bolo potrebné vykonať zemné práce, povolil poškodenému ako susedovi, aby tieto práce vykonal pomocou ťažkých mechanizmov tým, že sa k svojmu pozemku dostane cez pozemok obžalovaného, pričom došlo zo strany poškodeného a zo strany mechanizmov k poškodeniu trávnika, ako aj vodomernej šachty. Následne chcel poškodený od obžalovaného, aby mu rovnako povolil aj prístup žeriava cez svoj pozemok na premiestnenie bazéna, s čím už ale obžalovaný nesúhlasil. Pred spáchaním skutku došlo medzi obžalovaným a poškodeným k verbálnej kontraverzií, keď vytýkal

poškodenému susedovi H. H., prečo pohrabané ihličie, ktoré umiestnil do igelitového vreca neumiestnil ku KUKA nádobám. V dôsledku toho poškodený obžalovanému vysvetľoval ako je to s odnáškou smetí ako aj ihličia, v tom čase sa nachádzal na hranici susediacich pozemkov, postupne počas hádky sa dostal pred jeho rodinný dom, kde vykonáva obžalovaný aj svoju podnikateľskú činnosť. Uvádzal, že na balkóne sa nachádzal okrem neho aj jeho švagor J. K., poškodený H. H. počas slovnej výmeny názorov ho volal dole pred dom, K. mu hovoril, aby dole k H. nešiel, ale on aj tak zišiel dole, po vyjdení z bránky nasledoval útok zo strany poškodeného a to 4-5 úderov smerovalo na jeho hrudník a keď začali údery smerovať na jeho hlavu, začal si túto kryť rukami, vykryl jeden z úderov, odrazil jeho ruku a tou sa udrel do nosa poškodený a zaliala ho krv. Povedal obžalovanému „krvácaš.“, poškodený si pretrel nos, zistil, že tam má krv a začal útočiť znovu, videl, že je zle a jeho úmyslom bolo zastaviť útok a spacifikovať ho. Uvádzal, že nemal kde cúvať, keďže za ním bolo vozidlo Renault Alaskan, ľavou rukou uchopil poškodeného okolo krku, stočil ho pod seba a vyzýval ho, aby sa uspokojil a keď sa ho pýtal, či sa uspokojí a ten mu povedal áno, tak ho pustil a odišiel do domu a poškodený odišiel takisto smerom k svojmu domu. Pri incidente utrpel zlomeninu prsta, boleli ho rebrá a mal narazenú oblasť tváre, ale lekárske správy o tom nemôže predložiť, iba lekársku správu o zranení prsta, ktorú predložil v inej trestnej veci, kde vystupoval ako poškodený a H. H. vystupoval ako obžalovaný. Obžalovaný tvrdil, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu aktívnemu útoku, on sa počas incidentu iba bránil po tom, čo ho napadol H. H.. Ďalej obžalovaný uvádzal, že okrem nich dvoch na mieste incidente, resp. v blízkosti nebola žiadna iná osoba okrem J. K., ktorý bol v čase incidentu na balkóne, ktorý je vzdialený od miesta skutku asi 3 m, ďalej uvádzal, že L. H., otec obžalovaného bol vo vzdialenosti asi 250 m až 300 m, kde býva a rovnako M. L. sedel v aute vzdialenom asi v takej istej vzdialenosti, keďže vošiel na ulicu Pri štadióne, kde sa stal incident z križovatky, ktorá je pri dome L. H., uvádzal, že svedok N. C. prichádzal sprava z pohľadu jeho domu, tiež zo zákruty vzdialenej asi 300 m. Po ukončení konfliktu vošiel dnu do domu a až následne začal pociťovať bolesť prsta na pravej ruke, ktorý mal neprirodzene vykrútený, na to volal políciu, ktorí mu uviedli, aby išiel na lekárske ošetrenie a prípadne, že môže podať trestné oznámenie. Po incidente, keď už bol v dome, pred jeho domom sa začalo schádzať príbuzenstvo poškodeného, na chodníku bol L. H., otec poškodeného, prichádzala tam aj manželka poškodeného L., následne po nich prišli na miesto M. L. a O. C. a následne prišiel na miesto aj L. C., pričom svedok N. C. na mieste ani nezastavil, ale prešiel popred dom a pokračoval v ceste do mesta. Počas prítomnosti príbuzných pred domom obžalovaného si vymieňali názory a L. C., svokor poškodeného stále opakoval, aby išiel von, že si to vybavia. Rovnako obžalovaný vypovedal aj v zápisnici o konfrontácii s poškodeným H. H.. Obžalovaný uviedol, že k incidentu došlo priamo pred bráničkou jeho domu na chodníku, pričom pred bráničkou bolo zaparkované aj jeho vozidlo Renault Alaskan.

Z výsluchu svedka poškodeného H. H. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že došlo medzi ním a obžalovaným k výmene názorov ohľadne smetného vreca, na umiestnenie tohto vreca, resp. na odvoz tohto vreca mali rozdielny názor, on v tom čase bol na hranici susediacich pozemkov, teda svojom a obžalovaného, ale keďže nepočul, išiel bližšie smerom k balkónu, na ktorom stál obžalovaný a ešte s jednou osobou, B. mu uviedol, že smetí mu vysype na hlavu a hneď nato prišiel dole, čo netrvalo ani 3 až 5 sekúnd a hneď nato ho napadol, udrel ho svojou rukou do tváre, nevie, ktorou rukou, nevie, či to bolo päsťou alebo otvorenou dlaňou, ale išlo o 3 až 4 údery do tváre, on sa bránil, naťahovali sa, vie, že mu krvácalo z nosa, pri naťahovaní, keďže je nižší od obžalovaného, dostal sa pod jeho pazuchu, obžalovaný ho škrtil a znovu ho udrel do oblasti hlavy a to asi dvakrát. Následne ho B. zo zovretia pustil a išiel na svoj dvor. Svedok uvádzal, že celý incident mohla vidieť pracovníčka B., ktorá stála spoločne s jedným pánom na balkóne u B.. Následne na miesto došiel aj jeho otec L. H., v tom čase už bol B. na svojom balkóne, následne prišiel aj svokor L. C., O. C. a M. L., ktorí mu prišli pomôcť s bazénom. Svedok uviedol, že pred incidentom medzi ním a obžalovaným nedošlo k žiadny hádkam a nedorozumeniam, vychádzali spolu dobre. V zápisnici o konfrontácii svedok priznal, že to bol on, ktorý volal obžalovaného dole na chodník z balkóna. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že si už nepamätá, či obžalovaného volal dole na rozhovor alebo niečo iné, potvrdil, že k útoku obžalovaného došlo pred domom obžalovaného blízko pri bránke jeho oplotenia, pričom pred bránkou a v blízkosti boli nejaké autá, určite tam bol obžalovaného Renault Pick up, ide o väčšie vozidlo. Po tom, čo bol napadnutý obžalovaný, začalo mu tiecť z nosa, nato nasledoval ešte jeden alebo dva úvery, on sa bránil, dostal sa pod ruku obžalovaného, ktorý ho uchopil pod krkom, škrtil ho a vtedy mu povedal, aby ho pustil, načo po viacerých výzvach obžalovaný uvoľnil zovretie a pustil ho. Vtedy vo vzdialenosti 15 m až 20 m uvidel svojho otca L. H., neskôr asi po minúte na miesto činu prišli M. L. a L. H., O. C. a jeho otec L. C., na mieste videl aj N. C.. Poškodený popieral, že by aj on udrel obžalovaného. Po skončení incidentu odišiel do svojho domu, pričom otec, manželka aj svokor sa ho pýtali, čo sa stalo.

Z výsluchu svedka J. K. v prípravnom konaní vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k slovnej hádke, on s poškodeným bol v tom čase na balkóne rodinného domu obžalovaného, potýčka medzi nimi spočívala v tom, že sused ho vyzýval, aby prišiel dole, vyšiel von z domu, nevedel dôvod prečo ho volá, iba počul výhražný tón od suseda H. H., snažil sa zabrániť švagrovi B., aby dole išiel, niekoľkokrát mu to zopakoval, aby tam nešiel, B. sa však zobral a išiel dole, vystúpil na ulicu, jeho sused H. H. pribehol k nemu, predtým sused H. H. stál na hranici pozemkov, poškodený sa rozbehol smerom k B. a padli prvé údery zo strany H. H., B. sa v prvých sekundách len bránil, no potom vzniklo také ako dvaja v sebe, trvalo to možno minútu, B. sa snažil zamedziť susedovi v ďalších útokoch tým, že ho vlastne objal, trošku sa tam poklopčili, boli v sebe a to bolo všetko. Svedok tvrdil, že okrem neho na balkóne na začiatku incidentu nebola žiadna osoba, rovnako ani pred domom obžalovaného sa nenachádzali žiadne osoby. Keď poškodený volal obžalovaného dole, bol zúrivý, preto sa snažil dohovoriť obžalovanému, aby dole nešiel, zo strany poškodeného to bola provokácia a mal zlý pocit, že sa niečo zlé stane. Svedok tvrdil, že ako prvý zaútočil H. H., prvé jeho údery smerovali do hrude a hlavy obžalovaného, potom to už boli údery navzájom, išlo o viac úderov, prvý úder bol zo strany Barnabáša určite päsťou. Obžalovaný sa najprv bránil útoku, ale potom údery poškodenému opätoval. Svedok tvrdil, že útočníkom bol H. H., brániacim sa bol obžalovaný a to hlavne v úvodnej fáze. Na hlavnom pojednávaní J. K. v podstate vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, potvrdil, že sused H., keď došiel B. dole na chodník pred rodinný dom, poškodený sa voči nemu rozbehol a zasadil úder niekde na hruď, pričom sa stretli v 2/3 pozemku obžalovaného smerom k bránke, švagor ho zobral do objatia, aby poškodený na neho nemohol ďalej útočiť, pričom takto sa krepčili a naťahovali približne 2 minúty, pričom neboli to žiadne priame údery alebo kopy.

Z výsluchu svedkyne K. P., ktorá je zamestnaná v spoločnosti obžalovaného vyplynulo, že 03.11.2021 tesne pred obedom sa nachádzala v kancelárii, počula výkriky od suseda z vonku, naťahoval sa s B. kvôli ihličiu, všimla si, že p. B. vyšiel von na balkón, svedok poškodený provokoval B. s tým, aby išiel dole, aby ukázal aký je chlap, ona v tom čase sedela celý čas za počítačom, videla, že p. B. vybehol von, po nejakom čase, asi po 3 minútach vyšla na balkón, videla, že H. H. tiekla krv z nosa, snažili sa ukľudniť obidve osoby, aby sa správali normálne, keď H. H. videl, že mu tečie krv z nosa, tak začal byť agresívnejší a začať biť p. B., udieral ho päsťou do oblasti tela, potom B. zobral H. H. do tzv. zveráka, načo sa ho opýtal, či sa ukľudní alebo nie a keď poškodený uviedol, že sa ukľudní, tak ho pustil, nato obaja odišli z miesta incidentu, H. H. smerom domov a takisto B. išiel do svojho domu. Medzitým prišli na miesto činu ďalšie osoby, niekto na p. B. vykrikoval, aby išiel dole, nevie uviesť, ktorá osoba to bola, následne išla so svojim vlastným motorovým vozidlom zaparkovaným pred domom B. pre obedy s kolegyňou. Počas cesty k motorovému vozidlu zaregistrovala susedku L. H., manželku poškodeného, že táto sa nachádza v okne svojho domu, na poschodí, odkiaľ videla pekne vonku na chodník, ktorý sa nachádza pred B. domom, mala v ruke mobilný telefón a jej sa zdalo akoby chcela niečo natočiť. Svedkyňa tvrdila, že pred konfliktom sa na balkóne nachádzal J. K., opakovane tvrdila, že H. H. jednoznačne slovne provokoval B., uviedla, že osobne nevidela, kto zaútočil pri incidente ako prvý, ale z toho čo videla po tom, čo prišla na balkón, útočníkom bol jednoznačne p. H. a p. B. sa len bránil.

Z výsluchu svedka H. L. Q., zamestnanca spoločnosti obžalovaného vyplynulo, že v čase incidentu sedel v kancelárii, došla za ním pracovníčka R., že vonku sa bijú, vyšiel na balkón, videl, že p. B. a p. H. sa navzájom pretláčajú, H. videl, že mu krváca z nosa, utrel si nos, vtedy p. H. raz sa zahnal smerom k p. B., ten ho hmatom spacifikoval so slovami, či sa už ukľudní a ak sa ukľudní, tak ho pustí, čo sa aj stalo. Svedok nevedel uviesť, či došlo zo strany poškodeného k provokáciám, aby B. vyšiel vonku, nevedel uviesť, či sa H. H. vyhrážal p. B. ublížením na zdraví, rovnako nevedel uviesť, kto zaútočil ako prvý, nevedel posúdiť kto počas skutku bol útočníkom a kto sa bránil, do deja sa zapojil až vtedy, keď boli v sebe, až vtedy vybehol na balkón. Počas incidentu, keď bol na balkóne spoločne s K. na mieste incidentu, resp. v jeho blízkosti nevidel žiadne osoby. Ďalej uviedol, že po tom, ako H. H. zistil, že mu krváca nos, zahnal sa na p. B. a tento ustupoval dozadu, načo následne obžalovaný B. spacifikoval H., pričom bol už skoro opretý o auto značky Alaskan.

Z výsluchu svedkyne L. R., zamestnankyne vo firme obžalovaného vyplynulo, že ku skutku veľa uviesť nevie, pred incidentom ju p. B. požiadal, aby mu umyla okuliare, ale on medzitým išiel na balkón a vtedy už len počula ako sused H. H. ho volá vonku, že ho zbije, čo sused H. uviedol niekoľkokrát a nakoniec B. išiel vonku, svedkyňa nevedela uviesť, čo bolo príčinou hádky, resp. fyzického incidentu medzi uvedenými osobami. Svedkyňa potvrdila, že na balkóne rodinného domu sa nachádzal p. K.,

svedkyňa uviedla, že priamym svedkom fyzických útokov nebola, pretože bola v kancelárii, na balkóne sa nezdržiavala.

Z výsluchu svedka L. H., otca obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že v čase incidentu vynášal von smetí do KUKA nádoby na dvor, počul krik od domu svojho syna, pozrel sa a videl, že ide o jeho syna H. H. a videl, že sa bijú B. s jeho synom, B. boxoval jeho syna, lebo syn H. bol otočený chrbtom k nemu a tvárou k nemu videl B.. Utekal na miesto incidentu, uvádzal, že býva 6 až 8 domov od tohto miesta, kde sa bili a keď bol 2 domy od miesta činu, videl, že B. drží jeho syna pod krkom a boxoval ho na hlavu, ale viackrát. Vtedy už B. videl, že ide k ním a pustil syna, nato odišiel cez bránku do svojho domu, na balkón, videl, že synovi tečie krv z nosa. Svedok potvrdil, že pred incidentom obžalovaný s jeho synom vychádzali veľmi dobre, neboli medzi nimi žiadne konflikty, navzájom si pomáhali, svedok uviedol, že nevidel kto zaútočil ako prvý, lebo keď bol na dvore doma, vtedy už bola hádka a videl iba toľko, že boli v sebe. Svedok tvrdil, že na miesto činu okrem účastníkov incidentu prišiel ako prvý, svedok tvrdil, že po skončení incidentu došli na miesto aj C. a manželka poškodeného. Na hlavnom pojednávaní svedok uvádzal, že zo vzdialenosti spred svojho domu, vo vzdialenosti asi 150 m od svojho domu počul krik, videl, že obžalovaný s jeho synom sa bijú, keď išiel bližšie, videl, že sused chytil za krk jeho syna a bil ho do hlavy, utekal smerom k ním, na mieste incidentu nevidel žiadnu inú osobu, asi o 5 minút prišiel na miesto činu M. L. na aute, bol sám. Svedok potvrdil, že po incidente, kedy už bol pred rodinným domom obžalovaného, hodil vrece s ihličím do predzáhradky jeho domu.

Z výsluchu svedka L. C. vyplynulo, že 03.11.2021 viac osôb volal H. H. pomôcť s prenesením bazéna na záhradu, toto bolo pred samotným incidentom, osoby, ktoré tam boli sa rozišli, ale o 30 minút prišiel naspäť k H. H., zistil, že majú medzi sebou konflikt H. H. a sused B., videl, že H. tiekla krv z nosa, bola tam aj jeho manželka L. a H. otec L. H., ktorí mu povedali, čo sa stalo, B. v tom čase už bol na balkóne a on mu povedal, že keď je chlap, tak nech príde dole, B. v tom čase stál na balkóne, aj ešte s jedným mužom. Svedok potvrdil, že pred incidentom susedské vzťahy medzi oboma osobami boli dobré, nekonfliktné, navzájom si pomáhali. Svedok potvrdil, že celý incident nevidel, videl len to, že H. si utieral nos od krvi.

Z výsluchu svedka N. C. v prípravnom konaní vyplynulo, že svojim autom prichádzal od ulice K. smerom na štadión, blížil sa po ulici na Na štadióne k domu p. B., všimol si, že p. B. vybehol na H. H., keď vyšiel z brány, nemyslel si, že sa idú biť a ako prichádzal svojim vozidlom bližšie, videl, že B. udiera H. H., vtedy s autom spomalil a videl, že H. sa chytá za nos, on s vozidlom spomalil, ale išiel ďalej, za takú polhodinku volal H., čo sa stalo. Svedok tvrdil, že na mieste incidentu nevidel žiadne iné osoby, okrem poškodeného a obžalovaného. Cestou po ulici sa nestretával ani so žiadnym autom, ktoré by išlo oproti. Svedok tvrdil, že videl ako sa približuje B. k H. H. a začal ho udierať. Na hlavnom pojednávaní svedok uvádzal, že pracoval v čase incidentu v donáškovej službe, po predmetnej ulici prechádzal denne veľakrát, išiel po ulici plynulou jazdou, asi 40 km za hodinu, videl z vozidla zo svojho pohľadu po ľavej strane, že sa bijú, pričom prichádzal k miestu incidentu od starého štadióna, teda z ľavej strany k domu obžalovaného, to, že dochádza k incidentu videl asi zo vzdialenosti 7 m až 10 m pred miestom incidentu, on vyšiel zo zákruty, ktorá je umiestnená na ulici E. F. a je vzdialená od miesta incidentu asi 30 m, všimol si, že pred miestom incidentu boli nejaké motorové vozidlá a k incidentu došlo za týmito vozidlami, najprv mu tieto vozidla bránili vo výhľade z ďaleka, ale keď bol v blízkosti 7 m až 10 m od miesta činu, videl, že p. B. drží obžalovaného za krk a udiera ho, nato s vozidlom spomalil a videl, že sa H. H. drží za hlavu, za nos, načo on pokračoval v plynulej jazde.

Z výsluchu svedka O. C. vyplynulo, že v inkriminovaný deň v čase medzi 11:00 hod. a 12:00 hod. spoločne s M. L. išli na motorovom vozidle k p. H. pomôcť s osadením bazéna, keď vybočili doprava na ulicu Pri štadióne, z diaľky videli, že sa bijú obžalovaný a svedok poškodený H. niekde medzi domami, veľa toho nevideli, boli v sebe, toto videl len z diaľky. Keď došli k rodinnému domu H. H., L. zaparkoval vozidlo pred jeho rodinným domom, vystúpili z vozidla a išli na dvor p. H., tento išiel pre nejaké veci a následne do nemocnice, pretože mu krvácalo z nosa. Svedok ďalej uviedol, že pred domom obžalovaného boli zaparkované asi dve autá, svedok uvádzal, že nevidel kto z účastníkov incidentu zaútočil ako prvý a nepočul o čom sa uvedené osoby rozprávali.

Z výsluchu svedka L. O. vyplynulo, že je zamestnancom spoločnosti obžalovaného, dňa 03.11.2021 dopoludnia bol na balkóne, obžalovaný a poškodený sa naťahovali medzi sebou, chopili sa jeden druhého, navzájom sa naťahovali, od krvi bol jeden aj druhý, nevie, či sused, teda H. chytil B. ruku, vykrútil mu ju, nechcel sa na to pozerať, preto išiel dnu do domu, následne sa to skončilo, každý odišiel

do svojho dvora, videl ako si p. B. poutieral svoju peru, ktorú mal zakrvavenú. Uvádzal, že dôvodom roztržky bol spor okolo lístia, ktorý poškodený dal na B. pozemok, resp. pred jeho dom. Svedok uvádzal, že incident vyprovokoval poškodený, pretože gestikuloval, volal dole p. B. a ukazoval svojou rukou nech príde dole obžalovaný, uvádzal, že na balkóne bol aj B. švagor J. K.. Svedok uvádzal, že nevidel kto zaútočil ako prvý, pretože v tom čase bol ešte v kancelárii a na balkón vyšiel až v priebehu incidentu, prišlo mu to tak, že sa naťahujú ako malí chlapci, následne pred rodinný dom prišiel nejaký starší pán, ktorý volal obžalovaného, ktorý bol už v tom čase po incidente na balkóne, aby prišiel dolu, keď je chlap.

Z výsluchu svedka M. L., bratranca poškodeného H. H. vyplynulo, že v inkriminovaný deň mu zavolal poškodený s tým, či mu pomôže s osadením bazéna, predpoludním spoločne s O. C. išli na vozidle k poškodenému, keď zabočili na ulicu E. F., z diaľky asi 100 m videl, že obžalovaný a poškodený idú proti sebe, obžalovaný chytil poškodeného za krk a začal udierať poškodeného do oblasti hlavy svojou päsťou asi trikrát až štyrikrát. Svedok tvrdil, že prvý zaútočil obžalovaný na poškodeného. K incidentu došlo od bránky, pred bránkou domu obžalovaného asi 1,5 m pred Pick upom a obaja sa pohybovali v rámci 1 m až 1,5 m. Keď zabrzdil a odstavil auto, poškodený už vchádzal do svojho dvora, držal si rukou nos, videl, že z nosa mu tečie krv. Okrem iného ďalej svedok uvádzal, že po zabočení z križovatky na ulicu Pri štadióne, kde sa nachádza dom poškodeného videl, že dve osoby sú v sebe, vo výhľade mu nebránili žiadne stromy, žiadne predmety, vozidlá, kríky a videl to, čo uvádzal.

Z výsluchu svedkyne L. H. C., manželky poškodeného v prípravnom konaní vyplynulo, že celý incident pozorovala z izby v rodinnom dome, kde sa nachádzala spoločne so svojou postihnutou dcérkou, ktorá je napojená na prístroje, slovné nezhody medzi obžalovaným a manželom nepočula, iba videla, že manžel je pri vreciach na odpady, ďalej videla, že manžel ide smerom k bráne A. B., manžel gestami, rukami ukazoval smerom na obžalovaného, akoby manžel B. niečo vysvetľoval, nato B. vyšiel zo svojho dvora, vyšiel cez bráničku, pristúpil k poškodenému a obžalovaný manžela raz udrel, po údere sa manžel chytil za svoj nos, následne obžalovaný svojou ľavou rukou chytil zozadu za krk manžela, takto ho držal a druhou pravou rukou B. viackrát udrel do oblasti hlavy manžela, asi dvakrát. Medzitým vyšla na dvor k manželovi, videla, že z nosa silno krváca, videla, že manželov sveter, ktorý mal na sebe je od krvi, manžel sa išiel umyť dnu do domu, následne išla k oploteniu a kričala obžalovanému, ktorý už bol na svojom balkóne, prečo stále ich rodinu provokuje. Svedkyňa potvrdila, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným boli od počiatku dobré, až neskôr sa zhoršili, takisto potvrdila, že B. dovolil manželovi, aby domiešavač, ktorý mal vypustiť betón na ich pozemok, za účelom osadenia bazénu povolil, čo neskôr im vykrikoval. Svedkyňa tvrdila, že celý incident pozorovala zo vzdialenosti asi 4 m z izby, ktorá sa nachádza v 2. nadzemnom podlaží. Tvrdila, že sa nechcela do veci veľmi miešať, pretože majú ťažko postihnutú dcéru, ktorá má silnú atrofiu a je pripojená na kyslíkové prístroje. Uviedla, že sa rozprávala so svojim manželom o celom incidente a po vzájomnej dohode s manželom sa rozhodla ísť svedčiť, čo videla a počula. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uvádzala, okrem už vyššie uvedených skutočností, že keď prišla dole na dvor po incidente, manžela sa na dvore pýtala, čo sa vlastne stalo a kvôli čomu a prečo došlo k incidentu, potvrdila, že z izby v dome mala dobrý výhľad na miesto, kde došlo k incidentu, tento pozorovala zo vzdialenosti 5 m až 6 m, svedkyňa potvrdila, že na balkóne u p. B. bola jedna osoba, ale nevie kto, svedkyňa uvádzala, že k útoku došlo na mieste situovanom za čiernym Pick upom, tesne pri bráničke susedovho domu. Na otázku, či videla, že by sa manžel bránil uviedla, že nevidela presne, pretože sa venovala dcérke. Takisto potvrdila, že po incidente sa pýtala manžela, keď už boli spolu na dvore, čo sa stalo.

Z výsluchu znalca MUDr. Dušana Hrubalu, ktorý vypracoval znalecký posudok na zranenia poškodeného H. H. vyplynulo, že v prípade poškodeného určil dobu práceneschopnosti v trvaní 27 dní, v prípade jeho zranení išlo o ľahké poranenia, intenzita útoku bola taká, že spôsobila len ľahké zranenia, kedy došlo k väčšej intenzite, zranenia mohli byť ťažšie, ku skutočnosti, že zlomenina nosa u poškodeného bola zistená až po opakovanom vyšetrení RTG uviedol, že vyšetrujúci lekár nemusí mať také skúsenosti v diagnostike v oblasti tváre, pretože ich analýza je veľmi komplikovaná, pretože sa tam prekrývajú rôzne kosti a musí ísť o skúseného lekára. V prípade Dr. Kholodenka, ktorý vyšetroval poškodeného ako prvý, uviedol, že ide o lekára, ktorý pôsobí v NsP Kráľovský Chlmec minimálne 10 rokov a má fyzický vek asi 40 rokov, aj keď všetky klinické príznaky nasvedčovali zlomenine nosa, resp. nosových kostí, čo potvrdili aj lekári na traumatológii a ambulancii, pripisoval túto skutočnosť neskúsenosti uvedeného lekára. Pri výsluchu v prípravnom konaní ďalej znalec uvádzal, že poškodený sa nepodrobil operačnému zákroku nosa v narkóze, K. I. mu dňa 05.11.2021 pri miestnom znecitlivovaní napravoval nosové kosti a nosovú

priehradku. Znalec ďalej uviedol, že ako znalec nemôže posudzovať otázku, či zo strany obžalovaného išlo o aktívnu obranu alebo priamy útok.

Zo znaleckého posudku K. N. I. na zranenia poškodeného H. H. vyplýva, že tento utrpel pri úraze 03.11.2021 poranenia, a to zlomeninu nosových kostí a nosovej priehradky s posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou okolo ľavého oka a s nakrvácaním pod spojovku ľavého oka, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie mäkkých tkanív posledného článku palca ľavej ruky, vo všetkých prípadoch z hľadiska medicínskeho išlo o poranenia ľahké a doba liečenia práceneschopnosti trvala v prípade najťažšieho zranenia a to podvrtnutia krčnej chrbtice 27 dní, v prípade zlomeniny nosových kostí a nosovej priehradky 21 dní, v prípade ďalších poranení 10, resp. 7 dní. Znalec ďalej uvádza, že poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, pretože 10 dní mal výrazné bolesti nosa, sťažené dýchanie cez nos mal asi 20 dní, výraznejšie bolesti krku mal asi 14 dní, krvné podliatiny pretrvávali 2-3 týždne. K zlomenine nosových kostí a nosovej priehradky, pomliaždeniu mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou a otrasu mozgu ľahkého stupňa, pravdepodobne došlo naraz jediným pôsobením na oblasť nosa a ľavého oka, najpravdepodobnejšie úderom päsťou, pričom úder päsťou bol sily strednej a väčšej intenzity. Podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo najpravdepodobnejšie pri chytení krku poškodeného zovretím, pričom pôsobenie bolo na rozhraní menšej a strednej intenzity a pokiaľ ide o pomliaždenie mäkkých tkanív posledného článku palca ľavej ruky, pravdepodobne toto vzniklo zahryznutím zubami útočníka do oblasti posledného článku palca pravej ruky s menšou až strednou intenzitou. Mechanizmus vzniku poranení zodpovedá tomu, ako to vo svojej výpovedi uvádzal poškodený tak, že bol udretý päsťou niekoľkokrát do tváre, resp. nosa, potom bol chytený a držaný zovretím rukou okolo krku a následne bol uhryznutý do palca ľavej ruky. Bolesť a sťažené spoločenské uplatnenia znalec vyčíslil sumou 2 380,30 Eur, čo zodpovedá 105 bodom.

Z lekárskej správy zo dňa 03.11.2021 vypracovanej v NsP Kráľovský Chlmec Dr. Kholodenkom vyplýva, že v čase o 13:30 hod. bolo zistené povrchové poranenie nosa, pomliaždenie palca ľavej ruky a natiahnutie krku u poškodeného, pričom predpokladaná doba liečenia je do 7 dní a ide o ľahký úraz. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodený bol práceneschopný od 03.11.2021. Z lekárskej správy K. S. I. zo dňa 05.11.2021 vyplýva, že poškodený má vybočený viditeľne nos doprava a bola vykonaná repozícia nosovej priehradky.

Zo správy Dr. Kholodenka z 03.11.2021 v čase o 13:30 hod. ďalej vyplýva, že röntgen lebky a nosa je bez zjavných traumatologických zmien, rovnako röntgen ľavej ruky palca je bez zjavných traumatologických zmien.

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu nevyplývajú žiadne zásadné skutočnosti, popisuje sa tu miesto činu, vzdialenosti, šírka chodníka, z fotodokumentácie tejto zápisnice vyplýva, že v čase spáchania skutku sa pred rodinným domom obžalovaného nachádzajú 3 ihličnaté stromy, na mieste sa nachádza aj čierne osobné motorové vozidlo značky Renault Alaskan a pri jednom zo stromov na trávnatej ploche vedľa chodníka pred rodinným domom obžalovaného sa nachádzajú modré vrecia, čiastočne prikryté drevenou paletou.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným v prípravnom konaní vyplýva, že obaja popisujú okolnosti skutku tak, ako pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní, na otázku obhajkyne obžalovaného, či poškodený volal B., ktorý bol na balkóne von na chodník, poškodený H. uviedol, že ho nevolal, obžalovaný mu povedal, že mu vysype vrece nad hlavu, poškodený uvádza, že ho vysmial a povedal mu poď dole s úmyslom, že sranduje.

Zo zápisnice z rekonštrukcie zo dňa 01.08.2023 vyplýva, že tak poškodený, ako aj obžalovaný ukázali, kde došlo k incidentu, rovnako svedkyňa L. H. C. ukázala miesto, z ktorého pozorovala situáciu pred domom obžalovaného, rovnako svedok L. H., otec obžalovaného ukázal miesto, kde prvýkrát spozoroval incident, bola odmeraná vzdialenosť medzi miestom incidentu a miestom, z ktorého svedok L. H. sledoval prvýkrát situáciu a táto vzdialenosť predstavovala 138 m. Rovnako bol požiadaný N. C., aby ukázal miesto z osobného motorového vozidla, odkiaľ prvýkrát videl obžalovaného a poškodeného. Z fotografického záberu č. 24 a 25 je zrejmé, že incident prvýkrát videl, keď jeho vozidlo bolo kolmo na miesto incidentu a zároveň N. C. k tomu uviedol, že v tomto mieste spomalil rýchlosť z 30 km na 10 km. Svedok M. L. takisto ukázal miesto, kde odbočil na ulicu Pri štadióne, toto miesto bolo

odmerané a vzdialenosť predstavovala 138 m od miesta skutku. V zápisnici o rekonštrukcii sa ďalej konštatuje, že svedkyňa L. H. pri vyhotovovaní fotodokumentácie z rodinného domu odbiehala k svojmu chorému dieťaťu a krátky čas sa muselo čakať kým sa vráti k oknu. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že svedok C. na otázku obžalovaného potvrdil, že nevidel, keď prichádzal autom k miestu incidentu žiadne osoby a tieto videl až z miesta, ktoré ukázal a ktoré miesto je zachytené na zábere č. 26 a 27. Z fotodokumentácie pripojenej k predmetnej zápisnici je evidentné, vychádzajúc z tvrdení obžalovaného, ako aj poškodeného, že miesto incidentu bolo v blízkosti bráničky, ktorou sa vchádza na pozemok obžalovaného a na mieste sa nachádza vyššie vozidlo obžalovaného Pick up Renault Alaskan.

Z fotodokumentácie takisto vyplýva zo záberu č. 30 pozícia obžalovaného, keď držal poškodeného v tzv. zveráku.

Z fotodokumentácie predloženej v konaní pred súdom je väčšie modré vrece alebo plachta, ktorá zakrýva nejaký materiál a táto plachta je prikrytá dvomi drevenými paletami.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ, odboru kriminálnej polície v Trebišove sp. zn. ČVS: ORP-12/1-VYS-TV-2022 vyplýva, že A. B. podal 03.11.2021 v čase o 11:51 hod. telefonicky na OO PZ C. D. podanie, ktorým oznámil, že bol napadnutý susedom.

Z uznesenia odboru kriminálnej polície zo dňa 23.05.2022 vyplýva, že trestnú vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona postupuje Okresnému úradu v Trebišove na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že v danej veci sa nejedná o trestný čin, ale o priestupok pre skutok, ktorého sa mal dopustiť H. H. dňa 03.11.2021 a v čase okolo 11:35 hod.. Z odôvodnenia predmetného uznesenia okrem iného vyplýva, že vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu, poškodený A. B. utrpel zlomeninu prvého článku tretieho prsta pravej ruky s posunutím úlomkov, jedná sa o úraz ťažký a doba liečby spojená s PN je v tomto prípade stanovená na 56 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus uvedeného zranenia, toto môže vzniknúť buď priamym pôsobením násilia do uvedenej oblasti, napr. kopnutím, úderom palice, tyčou alebo podobne, môže vzniknúť aj nárazom ruky na tvrdú podložku, resp. nárazom prsta do tela útočníka pri vzájomnom napádaní, je nepravdepodobné, že zranenie vzniklo pádom a pravdepodobným sa javí vznik zranenia úderom do tela útočníka, či však úder na telo H. H. bol útok alebo aktívna obrana, znalcovi toto posudzovať neprislúcha. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že proti tomuto uzneseniu A. B. podal sťažnosť. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. zo dňa 18.07.2022 vyplýva, že sťažnosť A. B. proti vyššie uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa bola zamietnutá, pretože nie je dôvodná. Prokurátor v odôvodnení okrem iného uvádza, že vychádzajúc z výsluchov osôb, ktoré boli vypočuté aj v konaní, ktoré teraz súd posudzuje nebolo možné jednoznačne určiť kto koho napadol, resp. výpovede pokiaľ ide o napadnutie z jednej alebo druhej strany sa rôznia. Zhoda v podstate ostala pokiaľ ide o tečúcu krv z nosa podozrivého a spôsob akým sťažovateľ chytil podozrivého predtým, než ho pustil. Nakoľko nebolo možné určiť osobu útočníka a osobu obrancu, teda kto koho napadol, vyšetrovateľ musel vychádzať a hodnotiť ďalšie dôkazy, aby mohol vydať meritórne rozhodnutie a za takejto situácie boli rozhodné predovšetkým skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním, z ktorého je zrejmé, že zlomenina v prípade sťažovateľa, teda Čurmu vznikla pri údere, resp. náraze tretím prstom do tela poškodeného, pričom mohol to byť náraz do hrudníka alebo aj do tváre, najpravdepodobnejšie zlomenina prsta vznikla pri niektorom z úderov poškodeného, teda Čurmu nárazom tretím prstom poškodeného do tvrdej časti tela podozrivého H. H.. Prokurátor uzatvára, že zlomenina prsta A. B. vznikla v dôsledku jeho úderu do tela podozrivého.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovaného vyplýva, že tento sa dopustil v čase od novembra 2016 do októbra 2021, 18tich priestupkov, v 17tich prípadoch priestupkov na úseku dopravy.

Zo správy mesta C. D. o povesti obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má arogantné vystupovanie voči obyvateľom mesta, na sociálnych sieťach udáva nepravdivé informácie a tým zavádza ľudí.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k tomuto záveru:

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 03.11.2021 došlo medzi obžalovaným a poškodeným k incidentu, v dôsledku ktorého došlo k zraneniam, tak obžalovaného, ako aj poškodeného. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestné oznámenie vo veci podal A. B. proti H. H. na OO PZ v C. D., vo veci bolo vznesené obvinenie H. H., pôvodne pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zákona, neskôr bol stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v oboch prípadoch v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu je zjavné, že trestná vec bola postúpená Okresnému úradu Trebišov na prejednanie priestupku. Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov o sťažnosti A. B. proti uzneseniu, ktorým bola vec postúpená na prejednanie priestupku okrem iného vyplýva, že nebolo možné jednoznačne určiť kto bol v prípade predmetného incidentu útočníkom a kto obrancom, zamietnutie sťažnosti sa v podstate opiera o jediný dôkaz a to znalecký posudok MUDr. Hrubalu, kde sa poukazuje, že toto zranenie si A. B. privodil sám a to pri útoku rukou na tvrdú časť tela, v tom čase obvineného H. H.. Obžalovaný sa v konaní bránil tým, že k incidentu bol vyprovokovaný H. H., ktorý ho volal, keď stál na balkóne dole na chodník, pričom to bol on, ktorého napadol poškodený po tom, čo vyšiel na chodník pred svoj rodinný dom a k útoku došlo v mieste blízkosti bráničky, ktorou sa vstupuje na jeho pozemok, kde sa v čase skutku nachádzalo aj osobné motorové vozidlo Renault Alaskan. Obžalovaný celý čas trestného konania tvrdil, že to bol on, ktorý bol napadnutý poškodeným, iba sa bránil útoku poškodeného, pričom pri útoku okrem zlomeniny prsta mal aj zranené rebrá a tvár. Tvrdil, že zranenie si spôsobil poškodený sám, keď sa udrel rukou, keď on odvracal jeho útok päsťou. Opačne popísal skutkový stav poškodený, ktorý tvrdil, že po vyjdení obžalovaného na chodník došlo k útoku obžalovaného na jeho telo, keď ho obžalovaný mal zasiahnuť, buď otvorenou dlaňou alebo päsťou jednej z rúk do jeho tváre, následne ho mal obžalovaný zovrieť svojou rukou za krk a ďalej ho asi dvakrát až trikrát udrieť päsťou do oblasti hlavy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na mieste incidentu sa nachádzali iba obžalovaný a poškodený, z výsluchov viacerých svedkov vyplynulo, že v blízkosti miesta incidentu a to na balkóne domu obžalovaného sa nachádzala jedna osoba a z výsluchov je zrejmé, že išlo o švagra obžalovaného J. K.. Tento svedok popísal skutkový stav tak, že to bol poškodený, ktorý volal obžalovaného, ktorý sa nachádzal pri ňom na balkóne, vonku na chodník, svedok uviedol, že po vyjdení obžalovaného z domu na chodník pred rodinný dom, to bol poškodený, ktorý v tom čase sa nachádzal v strede pozemku pred rodinným domom obžalovaného a rýchlym krokom pristúpil k obžalovanému a ho napadol fyzicky, obžalovaný sa iba bránil útoku, následne po útoku poškodeného došlo k vzájomnému napadaniu sa obžalovaného a poškodeného a došlo k viacerým úderom. Jedine svedok J. K. v konaní uviedol, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že útočníkom a pôvodcom incidentu bol poškodený. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, na jednej strane svedkovia spriaznení s obžalovaným, a to jeho švagor J. K., ako aj jeho zamestnanci, na strane druhej to boli blízki príbuzní poškodenej osoby. Tieto dve skupiny vypovedajú diametrálne odlišne, pokiaľ ide o pôvodcu incidentu, svedkovia vypovedajúci v prospech poškodeného uvádzali v konaní, že to bol obžalovaný, ktorý ako prvý napadol pred rodinným domom poškodeného, svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného okrem J. K., ktorý uvádzal, že prvotným útočníkom bol poškodený, neuvádzali, resp. nevedeli uviesť kto zaútočil ako prvý, pretože sa nachádzali v rodinnom dome a začiatok incidentu nevideli, tvrdili, že iba počuli hádku medzi obžalovaným a poškodeným kvôli vrecu s odpadom. Ďalej uvádzali iba svoje subjektívne dojmy, kto mohol byť pôvodcom incidentu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany svedkov svedčiacich v prospech poškodeného vyplýva, že prvou osobou, ktorá videla incident bol otec poškodeného L. H., ktorý poučil krik z miesta činu zo vzdialenosti 138 m, čo bolo zistené pri rekonštrukcii, tento svedok uviedol, že videl ako jeho syn a obžalovaný sa bijú. Následne uvádzal, že keď sa približoval k miestu incidentu, obžalovaný mal jeho syna vo zveráku, teda uchopeného jednou rukou pod krkom a údajne ho mal udierať do hlavy. Z vykonanej rekonštrukcie okrem iného vyplýva záver, že obžalovaný tvrdil, že v tom čase svedka L. H. nemohol vidieť, pretože bol otočený k tejto osobe chrbtom, keď mal poškodeného vo zveráku. Z výsluchov svedkov O. C., M. L. vyplynuli tvrdenia, že videli incident po tom, čo zabočili s motorovým vozidlom na ulicu Pri štadióne, pričom vo vzdialenosti 138 m videli na mieste činu v sebe obžalovaného a poškodeného. Z výsluchu svedka L. H. vyplynulo, že M. L. sa dostavil na miesto činu asi po 5tich minútach na osobnom motorovom vozidle a bol sám, teda bez O. C.. Za týchto okolností, pokiaľ samotný svedok L. H. tvrdí, že na miesto činu sa dostavil až po takom dlhom čase M. L. s vozidlom a sám bez O. C., súd nemôže brať výpovede týchto svedkov, teda O. C. a M. L. ako pravdivé a dôveryhodné. Rovnako pokiaľ ide o výpoveď svedka N. C. svedčiaceho v prospech poškodeného, v prípravnom konaní tento svedok tvrdil, že miesto incidentu pozoroval zo vzdialenosti 7 m až 10 m, keď prichádzal smerom k domu obžalovaného, z rekonštrukcie vyplynul záver, že z takejto vzdialenosti incident nemohol pozorovať, pretože k incidentu došlo tesne za vyšším motorovým vozidlom obžalovaného L. a sám potvrdil pri

rekonštrukcii, že incident, resp. časť incidentu videl až v čase, keď bol so svojím vozidlom na úrovni miesta činu, ktoré bolo kolmo na jeho vozidlo, pričom videl incident v čase, keď obžalovaný mal držať poškodeného pod krkom a mal ho udierať do hlavy.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčovala, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní manželka poškodeného L. H. C., ktorá mala pozorovať incident z okna rodinného domu a to z izby, kde sa nachádzalo jej ťažko postihnuté dieťa, ktoré je napojené na kyslíkový prístroj. Svedkyňa popisovala, že túto udalosť videla, nepočula príčinu incidentu, popisovala útok obžalovaného na poškodeného, že to bol obžalovaný, ktorý napadol jej manžela, následne vyšla na dvor a pýtala sa manžela, čo sa vlastne stalo a kvôli čomu a prečo došlo k incidentu. Pokiaľ táto svedkyňa tvrdila, že celý incident videla, prvá otázka, ktorú manželovi položila po príchode na dvor predsa nemohla byť v takom znení, že čo sa vlastne stalo, ale otázka mala skôr prirodzene znieť, prečo a z akého dôvodu ťa obžalovaný alebo sused bil. Na hlavnom pojednávaní na otázku, či videla, že by sa manžel bránil, uviedla táto svedkyňa, že „Nevidela som presne, pretože som sa venovala chorej dcérke“. Týmito tvrdeniami samotná svedkyňa spochybnila svoju výpoveď ohľadne skutkového deja popisovaného tak, že to bol obžalovaný, ktorý napadol jej manžela, keďže sa pýtala, že čo sa vlastne stalo a nevidela presne, pretože sa venovala dcérke. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zápisnicu o rekonštrukcii, kde sa konštatuje, že keď sa vyhotovovali snímky z izby, z ktorej mala svedkyňa pozorovať incident, táto odbiehala k svojej chorej dcérke a istý čas sa muselo na ňu čakať. Súd sa domnieva, že za takýchto okolností výpoveď tejto svedkyne nemožno brať ako jednoznačnú a nespochybniteľnú. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd konštatuje, že nemožno jednoznačne vysloviť, či to bol obžalovaný alebo poškodený, ktorý napadol ako prvý druhú stranu, čo v podstate zodpovedá aj skutkovému zistenému stavu v pripojenom vyšetrovacom spise, ktorý konštatuje aj prokurátor v uznesení o sťažnosti A. B.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sú tu zjavné rozpory a pochybnosti kto bol útočníkom a kto bol obrancom. Z vykonaného dokazovania sa súd domnieva, že celý incident vyprovokoval poškodený, ktorý volal obžalovaného z balkóna dole na chodník, túto skutočnosť potvrdili, nie len J. K., ale aj viacerí svedkovia, ktorí sa nachádzali v dome obžalovaného, ktorí toto mali počuť, napokon v zápisnici o konfrontácii to potvrdil aj samotný poškodený, ktorý napokon priznal, že to bol on, ktorý volal obžalovaného dole pred dom, pričom dodal, že to myslel žartom alebo že srandoval. Ďalej súd poznamenáva, že miesto činu sa nachádzalo tesne pri bráničke rodinného domu obžalovaného, čo je tiež zásadná skutočnosť, keďže poškodený išiel v ústrety obžalovanému, a nie naopak. Pokiaľ ide o zranenia u oboch osôb, teda obžalovaného a poškodeného, zo znaleckého posudku a z pripojeného vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že práceneschopnosť obžalovaného trvala 52 dní, práceneschopnosť poškodeného 27 dní, čiže pri incidente utrpel vážnejšie zranenie obžalovaný, v znaleckom posudku sa konštatuje, že viaceré zranenia poškodeného boli z hľadiska medicínskeho poraneniami ľahkými. Pokiaľ ide o jedno zo zranení, a to pomliaždenie prsta poškodeného, konštatovalo sa, že k tomuto uhryznutiu mohlo dôjsť, ale pokiaľ ide o mechanizmus takéhoto poranenia, zo skutkového deja nevyplýva, že by sa ústa obžalovaného dostali do styku s rukou, resp. s prstom poškodeného, skôr zo skutkového deja vyplýva opačná možnosť, keď k tomuto zraneniu mohlo dôjsť, keď bol poškodený v tzv. zveráku obžalovaného. Táto skutočnosť však nebola jednoznačne a nepochybne skutkovo preukázaná. Konštatovanie prokurátora, v uznesení o sťažnosti A. B. v postavení poškodeného, kde vystupoval poškodený ako obvinený, že zlomenina prsta obžalovaného vznikla v dôsledku úderu sťažovateľa do tela podozrivého, je iba subjektívnym názorom a domnienkou prokurátora. V znaleckom posudku sa znalec jednoznačne nevyjadril, či k tomuto zraneniu nemohlo dôjsť aj pri útoku poškodeného na ruku obžalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že sa snažil po úderoch poškodeného na jeho hruď a pri útokoch neskôr na jeho hlavu vykryť tieto údery otvorenou dlaňou. Súd sa domnieva, že aj v tejto časti sú zjavné pochybnosti, teda či k zraneniu došlo takýmto mechanizmom, keď sa obžalovaný bránil útoku poškodeného, alebo či k tomuto zraneniu došlo pri útoku obžalovaného rukou na telo poškodeného. Súd sa domnieva, že ohľadne mechanizmu poranenia prsta obžalovaného nemožno nepochybne a jednoznačne uzavrieť, ako to učinil prokurátor v uvedenom uznesení o sťažnosti, že toto zranenie obžalovaného vzniklo nepochybne mechanizmom, na ktorý poukazuje prokurátor a teda úderom B. do tela poškodeného. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že vzhľadom k okolnostiam, vzhľadom k následkom spôsobeným konaním obžalovaného, ale aj vzhľadom ku skutkovým okolnostiam ako aj na mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, nemožno jednoznačne a nepochybne uzavrieť, že v prípade ide o prečin, súd sa domnieva, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná, ktorú skutočnosť súd opiera najmä o to, že to bol poškodený, ktorý incident vyprovokoval, nemožno nezobrať do úvahy aj dĺžku liečenia a práceneschopnosti, ktorá bola dôsledkom vzájomného incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, keď to bol obžalovaný, ktorého práceneschopnosť predstavovala dobu

vyššiu, až dvojnásobnú, ako to bolo v prípade zranení poškodeného. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že konal v sebaobrane, súd takúto obranu obžaloba nemôže akceptovať, nad takouto možnosťou nemožno uvažovať, pretože obžalovaný mohol útoku, resp. incidentu zabrániť jednoduchým spôsobom, že by jednoducho na miesto činu po výzvach poškodeného sa nebol dostavil.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že pochybnosti súvisiace so samotným skutkovým dejom sú tak závažné, že nemožno nepochybne a jednoznačne s vyššou dávkou istoty vysloviť, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako sa mu to kladie za vinu, vzhľadom k všetkým skutočnostiam vyššie uvedeným súd sa domnieva, že konanie obžalovaného bolo vyprovokované poškodeným, vzhľadom aj k pohnútke obžalovaného a všetkým okolnostiam je konanie obžalovaného, závažnosť jeho konania nepatrná, preto súd trestnú vec obžalovaného postúpil na prejednanie priestupku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príčinou incidentu bola hádka o vrece s odpadom, čomu mohla predchádzať aj nespokojnosť poškodeného s tým, že po tom, čo obžalovaný povolil vstup ťažkých mechanizmov pri budovaní bazénu na záhrade poškodeného a následne nepovoleniu obžalovaného so vstupom ďalších mechanizmov pri osadzovaní samotného bazénu, čím poškodený mohol byť dotknutý a musel pre osadenie bazénu a jeho preloženie požiadať ďalšie osoby, ktoré v podstate v konaní vystupujú ako ďalší svedkovia vypovedajúci v konaní v jeho prospech. Vzhľadom k obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, kde trestná vec H. H., voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie pre zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva a k zistenému skutkovému stavu v tomto konaní je súd názoru, že vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému A. B. za stavu, keď trestná vec ohľadne obvineného H. bola postúpená na prejednanie priestupku, a uloženie akéhokoľvek trestu by vyvolalo stav zjavného nepomeru pri vyvodení zodpovednosti voči obžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.