Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23S-125-2018.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Subarea
23S/125/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: S.Housing, s. r. o., so sídlom Bernolákova 14/B, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 324 295, právne zastúpený advokátom: JUDr. Bohumil Novák, advokátska kancelária, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101511834/2018 zo dňa 06.08.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.10.2018 bola tunajšiemu správnemu súdu doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101511834/2018 zo dňa 06.08.2018, ktorým žalovaný vydal daňový exekučný príkaz a nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 278 197,91 Eur, podľa § 92 ods. 1 a § 108 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Daňová exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 100861974/2018 zostavený správcom dane ku dňu 02.05.2018. Vydaným daňovým exekučným príkazom, správca dane prikázal poskytovateľovi platobných služieb - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s, pobočka zahraničnej banky, Bratislava v zmysle § 108 ods. 7 Daňového poriadku odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade terminovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Zároveň mu uložil povinnosť poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Vydanie daňového exekučného príkazu správca dane odôvodňoval tým, že daňový subjekt nezaplatil daňový nedoplatok, ani v náhradnej lehote stanovenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve č. 101223482/2018 zo dňa 26.08.2018. V súlade s § 92 ods. 4 Daňového poriadku správca dane uviedol poučenie, že daňový exekučný príkaz nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
2. V zmysle petitu žaloby žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. 101511834/2018 zo dňa 06.08.2018 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť na základe akých skutočností bolo vydané, predovšetkým, čo bolo podkladom pre vydanie exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov zostavený ku dňu 02.05.2018, pričom daňové exekučné konanie podľa takéhoto titulu ani nemohlo začať. Tvrdil nezákonnosť exekučného titulu z ktorej vyplýva aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal, že žalobcovi nebola doručená exekučná
výzva podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Daňového poriadku, takže sa nemal možnosť proti nej brániť. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť vydané ani napadnuté rozhodnutie, ktoré je preto nezákonné.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu odmietnuť pre jej neprípustnosť. Napadnutý daňový exekučný príkaz je súčasťou daňového exekučného konania, ktoré je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok. Predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti SSP na základe správnych žalôb sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. V zmysle judikatúry súdov podlieha súdnemu prieskumu v obmedzenom rozsahu len daňová exekučná výzva, ktorú súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/77/2012, 2Sžf/65/2012).
4. Žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca nenapadol vydanú daňovú exekučnú výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 17.07.2018, ale daňový exekučný príkaz, ktorý mu bol doručený dňa 31.08.2018. Poskytovateľ platobných služieb, doručený príkaz ani administratívny postup správcu dane, nenamietal.
5. Žalovaný zastával názor, že správna žaloba, ktorou žalobca napáda daňový exekučný príkaz je neprípustná a pokiaľ by sa žaloba týkala daňovej exekučnej výzvy, v takom prípade, by bola žaloba podaná po lehote a zároveň, by daňový subjekt nevyužil prípustné opravné prostriedky.
6. Žalovaný zaujal stanovisko aj k jednotlivým žalobným bodom a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Konštatoval, že zo zistení, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2015, daňový subjekt predajom stavebných pozemkov v sume 1 700 000 Eur sa stal platiteľom DPH v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a bol povinný túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu, pretože podľa správcu dane nešlo o príležitostný predaj nehnuteľností, keďže daňový subjekt o predaných stavebných pozemkoch neúčtoval ako o svojom majetku, ale ako o zásobách. Registrátor dňa 12.09.2017 zaregistroval žalobcu ako daňový subjekt - platiteľa DPH v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH od 23.04.2015. Následne daňový subjekt podal dňa 25.10.2017 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 07/2017 a uviedol sumu základu dane 1 420 833,34 Eur (na riadku 3) a sumu dane 284 166,66 Eur (na riadku 4). Celková výsledná suma z daňového priznania za 07/2017 je vlastná daňová povinnosť v sume 280 197,91 Eur (po zaplatený sumy 2 000 Eur je exekvovaná suma nedoplatku 278 197,91 Eur). Konštatoval, že v zmysle § 68 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku, daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania - t. j. za zdaňovacie obdobie 07/2017 je daň vyrubená vo výške 280 197,91 Eur. Daňový subjekt do dňa vyjadrenia k žalobe nepodal žiadne dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 07/2017, ktorým by bol opravil, resp. zmenil údaje uvedené v riadnom daňovom priznaní, ktoré bolo podané dňa 25.10.2017. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 a následné vyrubovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím č. 100711050/2018, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. 101401094/2018, voči ktorému podal daňový subjekt správnu žalobu na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že exekučný titul sa týka výlučne DPH za zdaňovacie obdobie 07/2017.
7. Žalobca v replike zo dňa 22.02.2019 uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. Žalovaný v duplike zo dňa 13.03.2019 zotrval na stanovisku, že žalobcom napadnutý exekučný príkaz je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka vedenia exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti správneho súdu je určovaný predmetom rozhodnutia orgánu verejnej správy. Daňový exekučný príkaz vydaný v zmysle § 108 ods. 7 Daňového poriadku nie je predmetom súdneho prieskumu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu ohľadom vecnej stránky žaloby, pričom v prípade súdneho prieskumu v rozsahu žalobných bodov navrhoval žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietnuť.
8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, s obsahom správnej žaloby, vyjadrením žalovaného k nej ako aj s ďalšími vyjadreniami účastníkov konania, dospel k
záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti daňového exekučného príkazu, ktoré považoval a v správnej žalobe označil za rozhodnutie, ktoré však nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 27 ods. 1 SSP; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
14. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto preskúmava aj v žalobe namietané procesné pochybenia orgánu verejnej správny v rozsahu a z dôvodov tvrdených v žalobe, najmä, či tieto pochybenia sú takej intenzity, že môžu vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
15. Správny súd v rámci súdneho prieskumu, v zmysle právnej úpravy v tretej časti SSP nie je súdom skutkovým a v preskúmavacom konaní posudzuje len zákonnosť rozhodnutí a postupu, resp. nečinnosť alebo iný zásah orgánu verejnej správy. Súd teda preskúmava zákonnosť postupu, resp. nečinnosť, či iný nezákonný zásah v súlade so zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej je prísne viazaný rozsahom a dôvodmi nároku žalobcu uplatneného v jeho žalobe. Významným je najmä petit žaloby, z ktorého vyplýva, aký druh žaloby žalobca podal, čoho sa domáha podanou žalobou, teda ako navrhuje, aby správny súd rozhodol. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP v predmetnom druhu konania, pričom nemôže ísť nad rozsah žaloby. Správny súd nenahrádza vôľu žalobcu, nemôže namiesto žalobcu sformulovať za neho iné nároky, rozdielne od ním požadovanej súdnej ochrany v zmysle ním formulovaného petitu žaloby.
16. Keďže žalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ktorým je daňový exekučný príkaz, ktoré rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, správny súd posudzoval len túto správnu žalobu s tým, že primárne sa zaoberal procesnými podmienkami, za ktorých môže súdny prieskum prebiehať.
17. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku; daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
18. Podľa § 88 ods. 2 Daňového poriadku; daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku; exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku; výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
21. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku; deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
22. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku; daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
23. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku; správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
24. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku; do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
25. Podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku; odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
26. V danom prípade daňový úrad zostavil ku dňu 02.05.2018 z údajov evidencie daní Výkaz daňových nedoplatkov č. 100861974/2018 u žalobcu, obsahom ktorého bolo v zmysle § 89 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku výška daňového nedoplatku podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie 07/2017 na DPH vo výške 278 197,91 Eur. Výkaz daňových nedoplatkov sa stal vykonateľným v zmysle § 89 ods. 3 Daňového poriadku dňom jeho vyhotovenia. Dňa 11.06.2018 vydal daňový úrad rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 101135575/2018 na základe predmetného exekučného titulu
- Výkazu daňových nedoplatkov z 02.05.2018. Dňa 26.06.2018 vydal daňový úrad daňovú exekučnú výzvu, ktorou oznámil žalobcovi, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov ku dňu 02.05.2018 začal podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia z 11.06.2018 a zároveň vyzval žalobcu zaplatiť daňový nedoplatok v lehote 8 dní odo dňa doručenia
daňovej exekučnej výzvy. Po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy (01.08.2018, fikcia doručenia 17.07.2018) vydal daňový úrad podľa § 92 ods. 1 v spojení s § 108 Daňového poriadku daňový exekučný príkaz, a to prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Daňový exekučný príkaz č. 101511834/2018 zo dňa 06.08.2018 bol doručený žalobcovi 31.08.2018, následne napadnutý predmetnou správnou žalobou na tunajšom správnom súde.
27. Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že daňové exekučné konanie sa začína na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, a to dňom vydania tohto rozhodnutia, ktoré sa nedoručuje daňovému dlžníkovi. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 Daňového poriadku).
28. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové konanie nemalo byť vôbec začaté, správny súd uvádza, že vo vzťahu ku začatiu daňového exekučného konania je významným procesným úkonom správcu dane daňová exekučná výzva, proti ktorej je prípustný riadny opravný prostriedok v zákone obmedzenom rozsahu v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku a ďalší procesný úkon, ktorým je daňový príkaz, ktorý je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 92 ods. 4 Daňového poriadku). Obe tieto procesné rozhodnutia sa doručujú daňovému dlžníkovi. Až právoplatné rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve (po vyčerpaní prípustného opravného prostriedku) môže byť predmetom súdneho prieskumu.
29. V predmetnej veci, z administratívneho spisu vyplýva, že daňová exekučná výzva nadobudla právoplatnosť dňa 01.08.2018 (adresát zásielku v úložnej dobe, ani po opakovanom pokuse o doručenie, neprevzal). Podľa petitu žaloby niet pochýb o tom, že žalobca podal správnu žalobu, ktorá smeruje proti daňovému exekučnému príkazu, ktoré však nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že daňový exekučný príkaz je procesným úkonom v rámci vedenej daňovej exekúcie, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Proti daňovému exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle § 92 ods. 4 Daňového poriadku. Daňový exekučný príkaz, ktorým bola nariadená exekúcia spôsobom prikázania pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb je procesným úkonom, ktorým sa určil jeden zo spôsobov vedenia exekúcie. Daňovým exekučným príkazom sa nezakladá povinnosť daňovému subjektu. Žalobou napadnutým rozhodnutím bola uložená povinnosť peňažnému ústavu.
30. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom, na ktoré poukázal žalovaný, že opačný výklad, by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu, čo opakovane konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Sžf/63/2016 zo dňa 23.08.2016. Niet pochýb o tom, že žalobca v tomto prípade nenapadol vydanú daňovú exekučnú výzvu, eventuálne postup daňového úradu v súvislosti s ňou, čomu by musel zodpovedať iný žalobný návrh - petit, resp aj iný druh žaloby. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd je v tomto konaní viazaný rozsahom žalobných bodov a petitom žaloby, preto sa bližšie nezaoberal namietanou otázkou, že žalobca nemal vedomosť o daňovej exekučnej výzve. Zároveň správny súd nebol oprávnený posudzovať v zmysle § 27 ods. 1 SSP zákonnosť daňovej exekučnej výzvy ako skôr vydaného rozhodnutia (opatrenia), z ktorého daňový exekučný príkaz vychádza, pretože u daňovej exekučnej výzvy zákon pripúšťa samostatný súdny prieskum (§ 6 ods. 2 SSP).
31. Správny súd dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu daňového exekučného príkazu, preto neposudzoval opodstatnenosť žaloby z vecného hľadiska. Nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť (vo vzťahu k bodu 5 žaloby), že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101401094/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 prešlo testom súdnej kontroly na základe podanej správnej žaloby na tunajšom správnom súde, ktorý rozsudkom č. k. 24S/128/2018-80 zo dňa 21.03.2019 zamietol žalobu žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2019, a proti rozsudku nebola podaná kasačná sťažnosť.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP podľa výsledku konania, keď v spojení s odmietnutím žaloby Správny súdny poriadok upravuje náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Zároveň správny súd nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 171 SSP, t.j. pre vyvodenie zodpovednosti za procesné zavinenie odmietnutia žaloby alebo pre vyvodenie zodpovednosti za procesné zavinenie vzniku trov konania, ktoré by inak neboli vznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Uznesenie nadobúda právoplatnosť doručením ( § 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr. a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.