Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3823-2013.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/3823/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému Y. A., W.. XX. XX. XXXX, M. F. T. Y. F. F., E. W. H. T. Z. XXXX/XX, F. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 570,96 Eur s príslušenstvom spolu s trovami exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu voči povinnému vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Súd ukladá povinnému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Ondrejkovej, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 40,91 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 05. 12. 2013 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Andrey Ondrejkovej, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, Bratislava (ďalej len „exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Výkazom nedoplatkov č. 1300032325, vydaný oprávneným dňa 01. 02. 2013, vykonateľný dňa 01. 03. 2013, udelil exekútorovi dňa 19. 12. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného Y. A., W.. XX. XX. XXXX, M. F. Y. F. F. (ďalej len „povinný“).
2. Dňa 06. 03. 2019 bolo na súd doručené podanie exekútora, v ktorom poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, na základe ktorého žiadal exekúciu zastaviť. Exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 63,65 Eur, ktoré pozostávali z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur, hotových výdavkov v sume 19,85 Eur + DPH vo výške 10,61 Eur.
3. Súd zistil vlastnou činnosťou podľa údajov Obchodného vestníka, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/314/2018 zo dňa 23. 04. 2018, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 83/2018 dňa 30. 04. 2018, bol okrem iných právnych skutočností výrokom č. I na majetok povinného vyhlásený konkurz a výrokom č. V súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. 4. Súd ďalšími lustráciami zistil, že v Obchodnom vestníku č. 150/2018 zo dňa 06. 08. 2018 príslušný správca vyhlásil zrušenie konkurzu, pretože na základe majetkových lustrácii povinného zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
5. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
6. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a. pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b. pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c. zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e. pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f. pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g. peňažný trest podľa Trestného zákona, h. nepeňažná pohľadávka.
8. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje "starý dlh" dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.“
9. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
10. Podľa § 167v ods. 1 ZKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
11. Podľa § 167v ods. 4 ZKR zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
12. Dôvodová správa k citovanému ustanoveniu § 167v ZKR uvádza, že „Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania prostredníctvom obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden veriteľ dlžníka. V odseku 3 sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie sú na konkurz predpoklady. V odseku 4 sa upravujú osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz.“
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Prieskumom exekučného titulu a súdneho spisového materiálu súd zistil, že pohľadávka vymáhaná v súčasnom exekučnom konaní druhovo nespadá do skupiny nedotknutých pohľadávok podľa citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, na ktorú by sa účinky vyhlásenia konkurzu nevzťahovali.
15. Zo zistených právnych skutočností vyplýva, že u povinného súčasne došlo: 1. k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok a 2. k oddlženiu. Súd so zreteľom na citované ustanovenia ZKR a dôvodovú správu prijal záver, že následné zrušenie konkurzu nemalo vplyv na oddlženie povinného, čoho následkom je skutočnosť, že pohľadávka tvoriaca predmet exekučného konania sa stala voči nemu nevymáhateľnou. Nevymáhateľnosť pohľadávky oprávneného nastoľuje stav, kedy právo je síce exekučným titulom oprávnenému priznané, ale nie je možné uskutočniť jeho nútený výkon z majetku povinného, čo zakladá neodstrániteľnú prekážku pre ďalšie vedenie exekúcie.
16. Z uvedených dôvodov preto súd musel voči povinnému vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastaviť.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. V nadväznosti na skutočnosť, že exekúcia bola vyhlásená z popísaných dôvodov za neprípustnú a následne bola zastavená, súd v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku uplatnil všeobecnú zásadu o úhrade trov exekúcie exekútorovi tak, že tieto bude nahrádzať povinný.
21. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur, ktorú mu súd následne priznal, pretože uvedená výška odmeny je minimálnou hranicou odmeny podľa uvedených ustanovení Vyhlášky, ktorú si exekútor pri zastavení exekúcie môže uplatniť.
25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
27. Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu účelnosti dôvodnosti hotových výdavkov, z ktoré pozostávali z vynaložených nákladov na poštovné vo výške 14,95 Eur, telekomunikačných výdavkov vo výške 4,00 Eur, poplatkov za bankové služby vo výške 0,70 Eur a poplatkov za elektronické lustrácie vo výške 0,20 Eur.
28. Pred preskúmavaním účelnosti a odôvodnenosti hotových výdavkov súd považoval za potrebné uviesť, že rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, je podľa účinnej právnej úpravy konaním, o ktorom súd nerozhoduje z tzv. zákonnej povinnosti, ale je to návrhové konanie, ktoré sám iniciuje exekútor (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017). Inak povedané, ak exekútor v prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nenavrhne rozhodnúť o trovách exekúcie, súd v tomto prípade o trovách exekúcie nerozhoduje. Okrem tejto skutočnosti súd s poukazom na čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku zastáva názor, že je to hlavne exekútor, ktorý musím mať v prípade uplatnenia trov exekúcie záujem na tom, aby jeho trovy boli náležite špecifikované a preukázané dostupnými listinami.
29. V nadväznosti na uvedené, súd nepriznal náhradu na poštovné vo výške 14,95 Eur, pretože tento nárok nebol exekútorom bližšie špecifikovaný tým, aké zásielky boli odoslané, aký je bol ich počet, aká hodnota v eurách pripadá na jednu odoslanú písomnosť a ako mali súvis s vykonávaním exekúcie. Len samotné uvedenie sumy za poštovné, kedy exekútor neuviedol aké písomnosti odoslal, zakladá nepreskúmateľnosť takéhoto nároku a súd ho nemohol priznať.
30. Rovnako súd nemohol priznať nárok na telekomunikačné výdavky vo výške 4,00 Eur, pretože exekútor bližšie nešpecifikoval ich vznik a dôvod použitia. Ak exekútor len uviedol sumu bez jej bližšej špecifikácie, takýto nárok je potrebné opätovne označiť za abstraktne uplatnený, čoho následkom je neprípustnosť jeho priznania.
31. Súd priznal len nároky na náhradu poplatkov za bankové služby, elektronických lustrácií Registra obyvateľov SR a lustrácií v evidencii Ministerstva vnútra SR vo výške 0,90 Eur (0,70+ 0,20), ktoré sa týkajú zisťovania majetku povinného (bankové účty, vlastníctvo motorových vozidiel a zisťovanie bydliska povinného) ktorých výška a odôvodnenosť je súdu známa z jeho početnej rozhodovacej činnosti ohľadne trov exekúcie.
32. Celková výška priznaných trov exekúcie predstavuje sumu 40,91 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov v sume 0,90 Eur a DPH v sume 6,82 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Banská Bystrica 03. 09. 2019