Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-2T/161/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2019, trestnej veci obžalovaného T. U., nar. XX.XX.XXXX P. L. X., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák. a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný T. U. N. U. W. H. , nar. XX.XX.XXXX P. L. X., trvale bytom X.O. XXX, C. L. X., Z.

j e v i n n ý , ž e

dňa 24.11.2013, v čase okolo 20.00 hod., v L. X., v blízkosti H. so sídlom C. Č.. XXX, po predchádzajúcom konflikte, fyzicky napadol G. O. tak, že ju vo svojom osobnom motorovom vozidle zn. G. O., ev. č. L. XXX X., lakťom pravej ruky udrel do oblasti úst, následne ju opakovane udieral päsťami do oblasti tváre a hlavy, v dôsledku čoho G. O. stratila vedomie, pričom po tom ako vedomie nadobudla a chcela vozidlo opustiť, obžalovaný T. U., ju chytil pravou rukou okolo pása, pritiahol ju k sebe a takýmto spôsobom ju držal približne 20 minút, a to aj napriek tomu, že ho G. O. žiadala, aby ju pustil a nechal odísť, čím v dôsledku jeho konania poškodená G. O., bytom D., L. XX, C. L. X., utrpela viacnásobné pomliaždenie tváre a vlasatej časti hlavy, vyrazenie keramického mostíka dvoch predných zubov horného zuboradia, otras mozgu stredného stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou práceneschopnosti v trvaní najmenej tri týždne, pričom uvedené poranenia poškodenú G. O., obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti, a to najmä bolesťami hlavy, sťaženou hygienou tváre a hlavy, sťaženým hryzením a prežúvaním potravy, kozmetickým defektom v oblasti úst, výskytom závratov, nevoľnosti, sťaženým pohybom hlavy a krku ako i nosením krčného goliera,

t e d a

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- násilím,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák.,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., sa mu ustanovuje skúšobná doba 30 (slovom: tridsať) mesiacov.

Podľa , je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., L. XX, vo výške 1.690,- Eur.

Podľa , sa poškodená G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa , je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej P. Z. L.C., H..U.., IČO: XX XXX XXX, X., C. X, vo výške 1.181,42 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej G. O., svedkov L. U., T. U., J. X., L. B., znalca L.. H. K., prečítaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou, výpovede T. W., oboznámením znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku T.. H. V., L.., a oboznámením ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Uviedol, že dňa 24.11.2013 mu volal syn, že poškodená G. O. mu pred garážou doma v X. rozbila auto X., jedničkovú radu, že volali policajtov. Medzitým mu niekoľkokrát volala aj sama poškodená a povedala mu, že mu ide podpáliť firmu, preto tam išiel, auto odstavil asi 200, 300 metrov pred areálom do šmánia a odtiaľ išiel peši. Keď prechádzal cez bránu areálu, videl ako mu poškodená rozbíjala druhé auto a hádzala kamene aj do ďalších. Keď na ňu zakričal, začala kamene hádzať po ňom, on jej stále odbiehal, urobili asi dve kolečká okolo firmy. Vtedy tiež zistil, že poškodená vypustila aj psa. Ako jej stále odbiehal, poškodená kričala, ziapala, následne sa dostal až mimo areálu , kde asi 15 minút čakal so psom. Keď nastal kľud, išiel k svojmu autu, otvoril dvere, pustil dovnútra psa a ani nestihol zabuchnúť dvere a poškodená už sedela v aute. V ten deň poškodená išla so synovej oslavy 18-ky, na ktorú on bol pozvaný, ale neprišiel, pretože sa dozvedel, že začala robiť v erotických kluboch, poškodená asi už vedela, že je medzi nimi koniec, mala asi aj vypité, bola nepríčetná a v aute začala vykríkať, pustila sa do neho, on sa snažil len brániť. Celé to trvalo asi 5 - 10 minút. Vo vozidle mu volal syn, že treba ísť na políciu kvôli tomu rozbitému autu, na čo mu on povedal, že teraz nemôže hovoriť. Medzitým chcel vycúvať auto, ale musel stále držať poškodenú, a tak zapadol a nedokázal vycúvať, preto volal synovi, aby prišli a vytiahli ho. Medzitým poškodená stále do neho skákala, mal roztrhnutú košeľu, gombíky, on sa ju snažil stále odtlačiť, poškodená však našla nôž, ktorý nosí v aute a začala ním šermovať, snažil sa jej ho dostať z rúk, pretože ju poznal a mal obavu o svoj život, musel jej ho za každú cenu z tých rúk vytiahnuť. Potom poškodená nôž otočila proti sebe, priložila si ho na krk s tým, že sa podreže. Následne sa mu podarilo ten nôž jej vytrhnúť z rúk, zapichol ho pod čalúnenie medzi sedačky a poškodenú držal jednou rukou okolo pása, aby nemohla šermovať rukami, ona kopala nohami, narobila diery do prístrojovky, rozkopala kúrenie. Celý čas poškodená skákala, bila ho, on sa len snažil brániť a dostať ju von z auta, až po nejakom čase, keď sa trochu ukľudnila sa mu podarilo odtlačiť ju a dostať von, vonku opäť dostala amok, šmyklo sa jej a spadla, on ju zdvihol a už ju držal tak, aby nedokázala šermovať. Po pár minútach potom prišli mladí, syn T. sa s ňou začal rozprávať a mladšieho poslal pre ďalšie auto, aby dokázali vytiahnuť to jeho. Vtedy sa poškodená ukľudnila, nič nehovorila o tom, že by sa mala zavolať polícia, sanitka. Tvrdil, že ešte predtým ako sa rozchádzali mu povedala, že ho zničí a myslí si, že by si dokázala aj sama ublížiť, len aby mu narobila zle. Tvrdil, že vo vozidle poškodenú nenapadol, do auta ju ani nevolal, nastúpila tam sama dobrovoľne a proti jeho vôli, z

vozidla mala možnosť kedykoľvek odísť, naopak poškodená napadla jeho a ešte vytiahla aj nôž, v aute ju držal len preto, aby ju ukľudnil, pretože kopala, škriabala. Poškodená bola v amoku, už v minulosti bol svedkom takéhoto správania, napríklad asi rok a pol až dva roky pred týmto incidentom mu volala, aby prišiel, keď prišiel, kričala po ňom a on keď chcel odísť, skočila po ňom, ale sa uhol a poškodená si o dvere zlomila prst, zaviezol ju aj do nemocnice, pričom sa to neriešilo vtedy žiadnym trestným oznámením, potom večer mu volala jej dcéra, aby opäť prišiel, pretože si poškodená chce niečo urobiť, on ju našiel sedieť na rímse balkóna, že skočí.

Poškodená G. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný bol jej priateľ, boli spolu asi 6 rokov, od uvedeného incidentu sa nestretávajú. Uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá prečo prišla do toho areálu, ani prečo išla do auta, vie len, že sedela v aute a obžalovaný ju držal a trieskal pravou rukou, potom odpadla, následne si pamätá ako chcela odísť, ale obžalovaný ju nechcel pustiť, nemohla vozidlo dobrovoľne opustiť a potom prišli tí traja. Keď ju obžalovaný vo vozidle držal, bránila sa, búchala do prístrojovej dosky nohami, vytŕhala sa mu zo zovretia, odtláčala sa nohami, rukami nemohla robiť nič, pretože ju obžalovaný držal. Poprela, že by obžalovaného ohrozovala nožom. Obžalovaný mal amok, povedala mu, že už nechce sním žiť tak ako doteraz a z tohto dôvodu vznikol ten incident. Ona potom išla do nemocnice, kde jej pomohol p. B.. Na otázky obhajcu poškodená odpovedala, že do firmy do areálu išla asi preto, že sa tak s obžalovaným dohodli, do auta si asi sadla na jeho popud, nepamätá si o čom sa bavili, nevie prečo a na aký popud ju začal biť, nebavili sa však určite o ničom takom, že by robila v erotických kluboch. S obžalovaným mali stále nejaké nedorozumenia, že sa rozchádzali, niekedy sa obžalovaný aj týždeň neozval a potom k nej prišiel napitý, raz bol rozchod z jeho strany, inokedy zasa z jej. Obžalovaný občas mával amoky, pripustila, že jej obžalovaný raz spôsobil zranenie ruky dverami. Pokiaľ ide o synov obžalovaného a p. X., tí priami svedkovia incidentu neboli, žiadnu pomoc jej neposkytovali, nevšímali si ju. Vzhľadom na výpoveď poškodenej boli prečítané jej výpovede z prípravného konania. Z výpovede zo dňa 20.1.2015 bolo zistené, že poškodená sa s obžalovaným dohodla, že sa stretnú na jeho firme, sem sa dostavila ako prvá svojím motorovým vozidlom, ktoré odparkovala nad areálom, vošla do areálu, pustila si psa a čakala na obžalovaného. Obžalovaný prišiel peši, keď ho zbadala, zvýšeným hlasom od neho chcela vedieť, prečo neprišiel na synovu oslavu, aj keď to sľúbil, následne odišla z areálu ku svojmu vozidlu, z ktorým však nemohla vyjsť, pretože obžalovaný stál so svojím vozidlom tesne pred ňou. Obžalovaný s vozidlom zapadol, ona sa mu ponúkla, že mu pomôže ho vytlačiť, na čo obžalovaný jej povedal, aby si sadla dopredu, že možno to pomôže a tak si sadla na sedačku spolujazdca. Do toho mu zazvonil telefón, niečo si vybavil, ale ona nevie čo a po telefonáte zrazu zostal iný, ako nepríčetný. Ona mu povedala, nech niekoho zavolá, že chce odísť a potrebuje vyjsť so svojím autom, na čo obžalovaný ju z ničoho nič treštil lakťom pravej ruky do oblasti tváre, nevie presne kde, asi na ústa a potom ju začal biť päsťou po hlave, krku, najprv pravou rukou, potom sa k nej natočil a aj ľavou rukou. Potom si už nepamätá, pretože odpadla a prebrala sa na to ako ju obžalovaný fackuje, chcela ísť von z auta, ale obžalovaný ju držal oboma rukami za pás a nechcel ju pustiť, ona mu povedala, že chce ísť preč, držal ju až pokiaľ nezavolal niekoho na telefóne, vtedy ju držal iba jednou rukou, keď telefonoval. Asi po 10 - 15 minútach prišiel syn obžalovaného s nejakým pánom, jeho syn išiel smerom k nim a obžalovaný ju vytlačil z auta. Následne sa bavili o tom ako vytiahnuť jeho auto, ona sa rozprávala so synom obžalovaného T. o tom, že jej obžalovaný vybil zuby, na čo jej T. povedal, že on nemôže za svojho otca ako sa správa. Ona potom išla na pohotovosť, kde jej pomohol p. B., dovtedy sa s ním nepoznala, telefón na ňu si vypýtal až na pohotovosti, z pohotovosti ju poslali domov, ale neskôr jej bolo zle, preto sa tam vrátila a následne ju v nemocnici hospitalizovali. Na otázky vyšetrovateľa poškodená uviedla, že keď si sadla k obžalovanému do vozidla, nebola agresívna, keď ju obžalovaný držal okolo pása, bránila sa, chcela ísť von, kopala nohami a ťahala sa z toho zovretia, nič nemala v ruke, žiadny nôž, nemala sa ani ako dostať do odkladacieho priestoru, keďže ju obžalovaný držal, taktiež nie je pravda, že by po tom ako vyšla von z auta spadla. Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že v daný deň si s obžalovaným telefonovali celý čas, volala mu počas oslavy, dožadovala sa stretnutia, miesto stretnutia navrhol obžalovaný, nepamätá si už, či to, aby si sadla do vozidla a zaťažila ho navrhol obžalovaný alebo sa ponúkla ona, keď si sadla, nestihla sa už dostať von, obžalovaný zostal mimo a sama ani nečakala takú reakciu. Keď sa pýtala von z vozidla už po precitnutí povedal, že ju pustí, až keď niekto príde, ona sa mu sťažovala na vybité zuby aj bolesť celej hlavy a krku, obžalovaný sa jej smial do tváre. Keď ju držal a nechcel z vozidla pustiť, normálnym hlasom mu hovorila, aby ju pustil, v tom čase ju už ale nenapádal, iba ju držal, počas zovretia sa o nič neudrela, nebolo na nej vidieť žiadne modriny, v tom čase sa ešte nemohli spraviť, bolo akurát vidieť vybité zuby, ako jej obžalovaný vrazil lakťom do tváre prebrala sa na to, že ich nemá, mala skloporcelánové korunky na svojich zuboch. Políciu nevolala preto, že myslela, že bude charakterný a

sám sa prizná k tomu, čo spravil, preto išla iba na pohotovosť. Po príchode synov sa už s obžalovaným nerozprávala, iba s T., povedala mu čo všetko jej jeho otec spravil, ešte sa aj díval, že nemá predné zuby aj s tým druhým pánom, ktorý tam bol. Z výpovede zo dňa 22.7.2016 bolo zistené, že poškodená p. B. pred tým ako ho stretla pred nemocnicou poznala, nevie však ako dlho, on sám ju požiadal o to, aby uviedla, že sa nepoznajú. P. B. jej dvoril, nepoznala ho osobne, až v čase výsluchu sa s ním aj s jeho deťmi začala stretávať.

Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou vyplynulo, že obaja zotrvali na svojich výpovediach.

Svedok L. U., syn obžalovaného uviedol, že poškodená v daný deň u nich doma v X. hádzala kamene do auta, vyzerala ako zmyslov zbavená, vyhrážala sa tiež, že príde aj na firmu, kde potom tiež na jednom aute bolo rozbité sklo a vypustený pes. Po tom ako prišiel do areálu firmy si nepamätá kde boli obžalovaný a poškodená, či v aute alebo vonku z auta, na poškodenej si nevšimol žiadne vonkajšie zranenia, akurát bola strapatá, zdalo sa mu, že otec má poškriabaný krk, ale nevie, či mal roztrhané oblečenie. Poškodená väčšinu času kričala nadávky smerované k obžalovanému. On priamy svedok žiadneho násilia nebol.

Svedok T. U., syn obžalovaného, uviedol, že dňa 24.11.2013 poškodená prišla ku nim domov a rozbila tam auto, čo vtedy hovorila poškodená si nepamätá, išla však na firmu, preto tam išli aj oni. Keď prišli do areálu, zbadali tam rozbité ďalšie auto, obžalovaný s poškodenou boli pri aute, poškodená vyšilovala, čo však presne kričala si nepamätal, otec nekričal, bránil sa a ukľudňoval poškodenú. Pokiaľ by aj poškodená nejaké zranenia mala, nevšimol si ich, ani že by mala poškodené oblečenie, pripustil, že sa s ňou možno rozprával, avšak nespomína si o čom. Na otázku prokurátorky, že v prípravnom konaní pripustil, že mu poškodená hovorila o tom, že má vybité zuby a že si toto aj všimol uviedol, že si to nepamätá.

Svedok J. X. uviedol, že spolu so synmi obžalovaného išli k večeru do L. X. zistiť, či nie sú aj tam rozbité autá, keď volali obžalovanému, zistili, že on tam už je. Keď prišli na firmu, obžalovaná s poškodeným stáli pri aute, chvíľami sa rozprávali, chvíľami boli kriky, poškodená mala akoby hysterický záchvat, fackala obžalovaného a on jej chytal ruky. Poškodená sa nedožadovala žiadnej prvej pomoci, nesťažovala sa na žiadne zranenia, ani žiadne viditeľné zranenia nemala, či mala vybité zuby nevidel. Taktiež nevie, či mal nejaký škarabanec obžalovaný, ani či mal poškodené oblečenie. Rovnako poškodená nepôsobila, že by mala strach z obžalovaného, mohla kedykoľvek odísť.

Svedok L. B. uviedol, že poškodená mu volala, že jej niekto ublížil, že má vybité zuby a že ide do nemocnice a keďže on išiel akurát zo Ž. povedal, že sa zastaví. Stretli sa pred nemocnicou, ako prišla nevie, videl ju prichádzať zakrvavenú na tvári , mala krv aj v ústach a taktiež mala fľak na saku, nevie však, aký veľký, bola rozstrapatená. Keď otvorila ústa, bolo vidno, že nemá predné zuby. Pôsobila ako niekto, kto dostane., bola roztrasená, aj hlas mala taký. Poškodená mu povedala, že bola s nejakým pánom v aute, že jej ublížil a že ju nechcel pustiť, ale nič bližšie. Ohľadne rozporu s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, že poškodenú nepoznal uviedol, že sa poznali, mailovali si, nechcel však, aby to vyzeralo tak, že jej chce pomáhať, v tom čase bol a stále je ženatý a nechcel tiež, aby vznikali nejaké podozrenia a aby sa manželka dozvedela, že si písali, boli by z toho problémy.

L.. H. K., znalec z odboru psychológie zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 34/2016, uviedol, že schopnosť poškodenej O. správne a úplne vnímať sledované, prežívané udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať ich je primeraná, nemá sklony k fantazijnému, alibistickému alebo účelovému spracovaniu skutočnosti a nie je schopná si vymyslieť a popísať priebeh svojho napadnutia. Z vyšetrenia tiež nezistil sklony k teatralite, nadsadzovaniu a zveličovaniu. Na otázku obhajcu prečo uviedol, že z dvoch verzií je verzia poškodenej podstatne bližšia realite, keď vyšetroval iba poškodenú a nie aj obžalovaného znalec odpovedal, že poškodená pri znaleckom vyšetrení neodbočovala od témy, držala sa toho, čo povedala, nedostávala sa do protirečení, neodbiehala od vyšetrenia, neboli u nej snahy niečo simulovať a predstierať. Pokiaľ aj poškodená uviedla, že si niečo nepamätá, toto musel rešpektovať, keďže z lekárskych správ je zrejmý aj údaj o bezvedomí. Podstatou je následok spôsobený poškodenej, a to traumatizácia a z ničoho nič by k tomu nedošlo, keby aj poškodená bola útočná, nedá sa vysvetliť ako sa ten následok dostavil ku nej a tiež, že bola aj hospitalizovaná. Za akýsi spúšťací moment považuje telefonát, ktorý obžalovaného nejakým spôsobom vyprovokoval. K dôveryhodnosti obžalovaného sa

vyjadriť nevedel, musel by ho znalecky vyšetriť, avšak z výpovede na hlavnom pojednávaní sa mu javilo, že obžalovaný rozprával zaokrúhlene a zaobalene.

Zo záverov znaleckého posudku č. 99/2014 T.. H. V., L.., znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva súd zistil, že dňa 24.11.2013 poškodená G. O. utrpela viacnásobné pomliaždenie tváre a vlasatej časti hlavy, vyrazenie dvoch predných keramických zubných implantátov v hornej čeľusti, otras mozgu stredného (II.) stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice. K otázke mechanizmu vzniku jednotlivých zranení znalec v znaleckom posudku uviedol, že viacnásobné pomliaždenie tváre a vlasatej časti hlavy vzniklo v dôsledku pôsobenia opakovaného tupého násilia, a to s najväčšou pravdepodobnosťou mechanizmom opakovaných úderov predmetom menej pevnej konzistencie s menšou deformabilitou, pričom sa jednalo o pôsobenie tupého násilia, ktoré bolo vedené stredne menšou až strednou intenzitou, z charakteru poranenia je možné určiť, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o údery rukou zovretou do päste inej osoby smerované do oblasti tváre a vlasatej časti hlavy poškodenej. V prípade vyrazenia dvoch predných keramických zubných implantátov v hornej čeľusti toto poranenie vzniklo v dôsledku pôsobenia tupého násilia, ktoré bolo vedené stredne veľkou intenzitou, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mohlo veľmi dobre jednať o úder lakťom smerovaný na tvár poškodenej, pričom došlo k zasiahnutiu jej úst a v dôsledku prenesenia násilia na keramické implantáty došlo k ich vyrazeniu. Otras mozgu stredného stupňa je poranenie mozgu, ktoré vzniklo pri náhlom a prudkom pohybe mozgu v uzavretej dutine lebečnej, otras mozgu bol riadne potvrdený neurológom a vyhodnotený ako otras mozgu stredného stupňa, je v danom prípade možné uviesť, že takéto poranenie vzniká pri úrazoch charakterizovaných intenzívnym nárazom hlavy do pevného predmetu, prípadne úderu, resp. údermi pevným predmetom do oblasti hlavy. Vzhľadom na to akým spôsobom mala poškodená utrpieť zranenia je možné predpokladať, že jej hlava bola opretá o hlavnú opierku a došlo k náhlemu a prudkému pohybu mozgu v dutine lebečnej. Pokiaľ ide o podvrtnutie krčnej chrbtice, toto poranenie krku v dôsledku nadmerného a násilného ohnutia hlavy proti trupu v oblasti krku, v danom prípade s veľkou mierou pravdepodobnosti vzniklo pri predmetnom napadnutí, nakoľko telo poškodenej sa nachádzalo v polohe sediac na sedadle motorového vozidla, pričom pri opakovaných úderoch došlo k nadmerného a násilnému oj hnutiu hlavy oproti trupu v oblasti krku. Mechanizmus jednotlivých zranení súhlasí s tvrdením poškodenej, tieto zrnenia si poškodená nemohla a nespôsobila sama vlastným konaním a všetky zistené poranenia boli spôsobené konaním inej osoby. Uvedené poranenia sú úrazové zmeny hodnotené zo súdno-lekárskeho hľadiska ako ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 3-4 týždňov, doba liečenia predstavuje 4-6 týždňov, nemala by však presiahnuť hranicu 6 týždňov. Poranenia tváre a vlasatej časti hlavy obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života počas 8 -10 dní postupne ustupujúcimi bolesťami a sťaženou hygienou tváre a hlavy, vyrazenie dvoch predných keramických zubných implantátov počas 5-10 dní postupne ustupujúcimi bolesťami, sťaženým hryzením potravy, prežúvaním potravy a kozmetickým defektom v oblasti úst, otras mozgu stredného stupňa počas trvania 2 - 3 týždňov vyskytujúcimi sa bolesťami hlavy, závratov, nevoľnosti a podobne a podvrtnutie krčnej chrbtice počas 3-4 týždňov sťaženým pohybom hlavy a krku, nosením krčného goliera a postupne ustupujúcou bolestivosťou pri pohyboch hlavy. Znalec poranenia poškodenej bodovo ohodnotil celkovo na 105 bodov (x 16,10 € = 1690,50 €). Z doplnku k znaleckému posudku č. 99/2014 bolo zistené, že poškodená utrpela vyrazenie keramického mostíka dvoch predných zubov horného zuboradia a po konzultácii so zubným lekárom poškodenej bol ustálený záver, že predmetný keramický mostík spontánne nevypadával, na jeho vypadnutie muselo byť použité silové pôsobenie, napr. tupý úder na oblasť tváre. Najpravdepodobnejší mechanizmus tohto zranenia je pôsobenie tupého násilia vedeného minimálne stredne menšou intenzitou, a to predmetom pevnej konzistencie s menšou deformabilitou, menšej kontaktnej plochy a v danom prípade sa veľmi dobre mohlo jednať o úder rukou zovretou do päste inej osoby smerovaný do oblasti tváre, prípadne sa nedá vylúčiť ani úder lakťom. Toto zranenie obmedzovalo poškodenú v obvyklom spôsobe života počas trvania 2-5 dní práceneschopnosti postupne ustupujúcim bolestivým hryzením potravy.

Z prečítanej svedeckej výpovede T. W., zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bolo zistené, že v súvislosti s ošetrením a liečbou ich poistenkyne - poškodenej G. O. vznikli pre zdravotnú poisťovňu celkové náklady vo výške 1.181,42 €.

Ďalej mal súd skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi, a to zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 15.12.2014, lekárskymi správami poškodenej, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-1207/PB-PB-2013, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.11.2015,

č.k. -160 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.6.2016, č.k. -178 právoplatným 23.5.2016, ktorým bola poškodená G. O. oslobodená spod obžaloby pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., nakoľko skutok nie je trestným činom.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe spáchal obžalovaný. Tento je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej G. O., ktorá tak v priebehu prípravného konania i na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch vypovedala zhodne, zhodne popisovala priebeh skutku, a to najmä čo sa dialo v motorovom vozidle, ako na ňu obžalovaný zaútočil, aké zranenia jej spôsobil, ako ju držal a nechcel z motorového vozidla pustiť, pričom vo svojich tvrdeniach zotrvala i na konfrontácii s obžalovaným. Skutočnosť, že si na hlavnom pojednávaní nespomínala na všetky detaily a poukázala na svoje výpovede z prípravného konania, súd považuje za logické, a to vzhľadom na dlhý časový odstup od spáchania skutku. Jej výpoveď je podporená i znaleckým posudkom L.. H. K., ktorý u poškodenej nezistil, že by nebola schopná správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať alebo že by mala sklony k účelovému, fantazijnému alebo alibistickému spracovaniu skutočnosti a uviedol, že nie je schopná si priebeh napadnutia vymyslieť a popísať ho. Pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, aj v tomto smere bola potvrdená výpoveď poškodenej, a to znaleckým posudkom T.. H. V., L.., ktorý opísal zranenia poškodenej, mechanizmus ich vzniku s tým, že tento sa zhoduje s výpoveďou poškodenej, tieto zranenia boli jednoznačne spôsobené konaním inej osoby a poškodená si ich nemohla spôsobiť sama. Tým bola zároveň aj vyvrátená obrana obžalovaného v tom smere, že by si poškodená bola schopná tieto zranenia spôsobiť sama len, aby mu uškodila. Ohľadne námietok obžalovaného k znaleckému posudku, a to, že znalecký posudok je pre absenciu príloh nepreskúmateľný a z toho dôvodu nezákonný súd uvádza, že znalecký posudok obsahuje podrob- né údaje ako sa znalec dopracoval k záverom, aké metódy použil a z akých dôkazov vychádzal (všetky tieto listiny sú súčasťou trestného spisu), a preto nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku. V neposlednom rade výpoveď poškodenej ohľadne ublíženia na zdraví bola potvrdená i svedkom B., pričom súd nepovažuje jeho výpoveď za účelovú, svedok vypovedal zhodne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, pričom skutočnosť, prečo najskôr uviedol, že poškodenú nepozná logicky vysvetlil. Pokiaľ ide o výpovede svedkov L. U., T. U. a J. X., títo prišli až po skutku, vyjadrovali sa len k tomu, čo bolo potom a hoci tvrdili, že si nevšimli zranenia na poškodenej, tieto si nevšimli ani na obžalovanom, ktorý ale sám uviedol, že bol údajne doškriabaný a mal roztrhané oblečenie. Naviac ale svedok T. U. pripustil v prípravnom konaní, že sa mu poškodená sťažovala na vybité zuby a že tieto si aj sám všimol. Naviac ostatné zranenia spôsobené poškodenej podľa názoru súdu ani nemuseli byť bezprostredne po incidente viditeľné voľným okom. Pokiaľ ide o nevykonané dôkazy, a to vypracovanie nového znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva, resp. doplnku k znaleckému posudku T.. H. V., L.. a pribratie znalca z odboru stomatológie, súd tieto zamietol z dôvodu, že tieto považoval vzhľadom na už vykonané dokazovanie za nadbytočné. Znalec T.. H. V., L.. vyčerpávajúco vo svojom znaleckom posudku a v jeho doplnku sa vyjadril k zraneniam poškodenej, k mechanizmu ich vzniku a tiež k obmedzeniu poškodenej v obvyklom spôsobe života, pričom znalecký posudok spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ ide o znalca z odboru stomatológie, k tejto problematike bol vypracovaný doplnok, ktorý T.. H. V., L.. vypracoval po konzultácii so zubným lekárom poškodenej, naviac pokiaľ ide o samotné vybitie zubov, toto zranenie poškodenú obmedzovalo v obvyklom spôsobe života max 2-5 dní, a preto takýto znalecký posudok sa javil pri doposiaľ vykonanom dokazovaní ako nadbytočný a nehospodárny. Na základe uvedeného súd potom po právnej stránke konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. d/ Tr. zák., teda že inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., teda inému úmyselne ublížil na zdraví. Svojím konaním obžalovaný naplnil všetky znaky uvedených trestných činov.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený kladne, doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý ani trestne stíhaný.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 vety prvej Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., a to že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., a to, že spáchal viac trestných činov. Súd obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest, nakoľko spáchal viac trestných činov, pričom vychádzal z trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného, a to z trestnej sadzby ustanovenej pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností by u obžalovaného prichádzal do úvahy trest na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, a to podmienečný trest v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom. S prihliadnutím však na doterajší život obžalovaného a taktiež na dĺžku trestného konania (skutok spáchaný v roku 2013, obžaloba podaná v roku 2016 a prvé hlavné pojednávanie v roku 2019), počas ktorého sa naviac obžalovaný nijakého ďalšieho skutku nedopustil a naďalej viedol riadny život, mal súd za to, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa postačí uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov, ktorým trestom sa zabezpečí zákon sledovaný účel trestu.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej G. O. vo výške 1.690,- € v zmysle znaleckého posudku a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške vo výške 1.181,42 € za preukázané liečebné náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodenej G. O..

Pokiaľ ide o zvyšný nárok poškodenej G. O. na náhradu škody, súd ju odkázal na civilný proces, nakoľko by v tomto smere bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.