Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-11-2019.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. D., bytom X. XXXX/XX, J., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 143,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 47,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
- zo sumy 8,05 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 10,- Eur od 26.09.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 10,- Eur od 27.10.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 10,- Eur od 26.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 9,66 Eur od 29.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 33,60 %, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 143,74 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzatvorila so žalovaným dňa 13.07.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb a dodatok. Slovak Telekom, a.s. následne poskytoval žalovanému telekomunikačné služby za podmienok stanovených v zmluve a dodatku. Žalovaný neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej sume 47,71 Eur. V dôsledku uvedeného spoločnosť Slovak Telekom, a.s. z dôvodu neuhradenia platieb za poskytnuté telekomunikačné služby ani do 45 dní po lehote ich splatnosti odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb a vyrubil žalovanému pokutu za nedodržanie minimálneho obdobia využívania služieb vo výške 96,03 Eur. Dňa 21.06.2017 bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe, ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému.
3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami (dôkazmi) a poučením o procesných právach a povinnostiach sporovej strany ako spotrebiteľa postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. v spojení s § 111 ods. 3 C.s.p. na adresu jej trvalého pobytu. Žalovaný si na adrese prihláseného trvalého pobytu zásielky zo súdu neprevzal. Keďže sa žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nepodarilo doručiť žalobu s prílohami a poučením o procesných právach strany sporu ako spotrebiteľa na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., súd v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 C.s.p. vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného miesta pobytu žalovaného. Keďže ani šetrením súdu nebolo zistené iné miesto pobytu žalovaného okrem adresy evidovanej v registri obyvateľov SR, súd v súlade s § 116 ods. 2 veta prvá C.s.p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe aj na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Toto oznámenie bolo vyvesené, a teda zverejnené od 09.07.2019 do 24.07.2019. V zmysle § 116 ods. 2 veta druhá C.s.p., žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa citovaného ustanovenia bola žaloba žalovanému doručená spolu s poučením o procesných právach sporových strán týmto zákonným spôsobom uplynutím 15- dňovej lehoty. Žalovaný sa k žalobe, žalobcom predloženým listinným dôkazom a tvrdeniam uvedeným v žalobe ani po takomto zákonnom doručení žaloby nevyjadril, nárok žalobcu nepoprel, nevzniesol voči žalovanému nároku žalobcu žiadne pripomienky, ani hmotnoprávne námietky, ani neuviedol žiadne svoje tvrdenia odlišné od tvrdení žalobcu.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 03.09.2019 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22.08.2019.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 13.07.2015 uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol Slovak Telekom, a.s. žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný neuhradil telekomunikačné služby v celkovej sume 47,71 Eur.
9. Z dôvodu neuhradenia ceny telekomunikačných služieb do 45 dní po ich splatnosti Slovak Telekom, a.s. odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalovaným a uplatnil si nárok na zmluvnú pokutu v sume 96,03 Eur.
10. Žalobca si teda svojou žalobou uplatnil nárok pôvodne patriaci spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Postúpená pohľadávka pozostávala z nároku na úhradu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 47,71 Eur a a uplatnenej zmluvne pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným.
11. Tento nárok žalobca odvodzuje od zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, uzavretej so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytnutí verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Preto súd pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie uvedeného osobitného zákona a v ostatnom vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
12. Podľa § 524 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 44 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 odsek 1 písmeno a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 odsek 12 písmeno b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
18. Podľa § 52 odsek 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila, keď žalovanému umožnila používať ňou poskytované telekomunikačné služby. Za poskytnutie týchto služieb žalovanému vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb, tak ako vyplýva z predložených faktúr bola vo výške 47,71 Eur a suma zmluvnej pokuty vo výške 96,03 Eur. Táto cena služieb ani suma zmluvnej pokuty podľa tvrdenia žalobcu nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovaným uhradená, čo žalovaný v konaní nespochybnil. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Súd mal za preukázané, že Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému telekomunikačné služby v celkovej sume 47,71 Eur a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
24. Súd naopak nepriznal žalobcovi sumu 96,03 Eur, ktorá mala predstavovať zmluvnú pokutu za nedodržanie dohodnutej doby viazanosti žalovaným. V tejto časti súd návrh zamietol z dôvodu, že vyhodnotil ustanovenia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb (bod 5), ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože poškodzuje žalovaného ako spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú sankcionované.
25. Zmluvná podmienka dohodnutá v bode 5 Dodatku k Zmluve o pripojení Happy XS volania NAJ zo dňa 10.07.2015 je pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatnou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
26. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva zo skutočnosti, že je súčasťou dodatku k zmluve o pripojení, ktorý svojou formou a obsahom zodpovedá formulárovým zmluva. Dodatky k zmluvám o pripojení sa líšia len svojim obsahom o údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type mobilného telefónu, kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
27. Žalovaný ako spotrebiteľ sa spomínaným dodatkom zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie v podstate akejkoľvek svojej povinností, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta aj spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pre prípad, že by táto porušila ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť. Toto dojednanie je aj v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
28. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade išlo o formulárovú zmluvu, pričom zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že by sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
29. Vyššie cit. ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na dojednanie o zmluvnej pokute vyplýva, že dohoda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, že „záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb“, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa.
30. Z bodu 5 spomínaného Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 pod písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 4 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
31. Z bodu 1 písm. b/ Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku.
32. Zmluva o pripojení, súčasťou ktorej je dodatok a všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia však neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Povinnosť riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb je koncipovaná tak široko, že pre neurčitosť neumožňuje posúdiť ani primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Pokiaľ teda dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo tak široké vymedzenie porušenia zmluvných záväzkov zo strany žalovaného, z obsahu ktorého nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, prípadne ich súhrn by mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť takáto sankcia uplatnená, takéto dojednanie nemožno považovať za určité. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.
33. Zároveň súd dospel k záveru, že ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať zmluvnú pokutu žalobcovi, je nárok na jej zaplatenie odvíjajúci sa od ďalšej podmienky pre jej uplatnenie, ktorým je vypojenie SIM karty. Ide totiž o ďalšiu skutočnosť alebo úkon, na ktorý sa právo na uplatnenie zmluvnej pokuty viaže. Podľa názoru súdu nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne okrem porušenia zmluvnej povinnosti na následné odstúpenie od zmluvy, preto aj z tohto dôvodu je nutné považovať dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné.
34. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
37. Keďže žalovaný sa nesplnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,05 % ročne zo sumy 8,05 € od 26.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 27.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 9,66 € od 29.12.2015 do zaplatenia.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).