Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-15-2019.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. X. XXXX/XX, zast.: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51 255 022, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, o zaplatenie 1.062,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 523,65€ s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 973,65€ od 03.05.2016 do 10.01.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 773,65€ od 11.01.2019 do 20.02.2019, z úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 723,65€ od 21.02.2019 do 15.03.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 523,65€ od 16.03.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 538,56 € s príslušenstvom zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2019 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.062,21 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.12.2014 bola medzi predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva o pôžičke č. 9003205. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach s výškou splátky 60,80 €. Žalovaná si neplnila svoju povinnosť splácať riadne a včas. Ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.688,80 €. Predchodca žalobcu listom zo dňa 27.02.2016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných splátok nedošlo a tak predchodca žalobcu k 19.04.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 27.04.2016. Celkový dlh tak ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.062,21 €.
3. Súd žalobu doručil žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby označila dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná dňa 24.04.2019 prostredníctvom svojho zástupcu doručila tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe. Uviedla, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie dodávateľa. Spotrebiteľom je žalovaná ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na hore uvedené má postavenie spotrebiteľa aj z toho dôvodu, že tento úver jej nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej typovej zmluvy, teda zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu ako veriteľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola vopred pripravená a žalovaná podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť jej obsah. Dôvodom, pre ktorý žalovaná s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť je skutočnosť, že žalobcom uplatňovaný nárok je premlčaný. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo dohodnuté v článku IX. Zmluvné podmienky, bod 12.2 tak, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Právo požadovať od dlžníka zaplatiť celú pohľadávku (tzv. zosplatnenie úveru) si žalobca uplatnil listom zo dňa 27.04.2016 nazvaným „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, v ktorom vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 2.001,30 € po doručení tohto oznámenia. Z potvrdenia Okresného súdu Partizánske vyplýva, že dňa 26.02.2019 bol prijatý návrh na začatie konania o zaplatenie 1.062,21 € s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že premlčané sú všetky splátky splatné pred 26.02.2016. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že neuhradenou splátkou, kvôli ktorej sa stal zročným celý dlh je splátka splatná dňa 20.09.2015. Jednotlivé mesačné splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Prvá neuhradená splátka bola tá, ktorá bola splatná 20.04.2015, ale bola zaplatená dňa 20.05.2015, kedy bol zaplatené dve splátky po 60,80 €. Táto istá situácia sa opakovala aj so splátkou splatnou dňa 20.07.2015, ale bola zaplatená dňa 18.08.2015, kedy boli zaplatené dve splátky po 60,80 €. Prvou úplne neuhradenou ostala už vyššie spomínaná splátka splatná dňa 20.09.2015, kvôli ktorej sa stal zročným celý dlh a následne boli neuhradené splátky splatné dňa 20.10. a 20.11.2015. Týmto dňom (20.09.2015) začala plynúť 3 ročná premlčacia doba a uplynula dňa 20.09.2018. Žaloba bola súdu doručená až dňa 26.02.2019, preto je nárok žalobcu premlčaný. Na základe uvedených skutočností súdu navrhuje, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.
4. Dňa 07.06.2019 doručil žalobca tunajšiemu súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Uznesením č.k. 3Csp/15/2019-75 zo dňa 19.06.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcu a do konania na strane žalobcu vstúpila Intrum Slovakia s.r.o.
5. Dňa 23.08.2019 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej. Uviedol, že v súvislosti s vyjadrením zástupcu žalovanej uviedol, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Odkazuje na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/aJ. ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Čo sa týka otázky premlčania nároku, žalobca je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka Phd. podľa ktorého: „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.“ Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje odcitovať ustanovenia zmluvy ako aj právnych predpisov, ktoré majú dopad na právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 12 bod 12.2 uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“
Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Taktiež v zmysle výzvy ohľadom zosplatnenia pohľadávky uvádza, že zosplatnenie pohľadávky bolo medzi stranami dohodnuté vo všeobecných obchodných podmienkach - čl. 12 bod 2, ktoré sú súčasťou Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 9003205. Zmluvné strany na znak prejavenej vôle predmetné opatrili svojimi podpismi. Následne v zmysle ustanovení Zmluvy a Zmluvných podmienok bola žalovaná formou Predžalobnej upomienky zo dňa 27.02.2016 upozornená na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Nakoľko u žalovanej nedošlo k náprave finančnej disciplíny, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.04.2016 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2016). Žaloba bola na súd podaná dňa 27.02.2019, a teda nebola podaná po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. Žalovaný po podaní žaloby vykonala úhrady v sume 450,00 €, nasledovnými platbami: úhrada zo dňa 10.01.2019 v sume 200,00 €, úhrada zo dňa 20.02.2019 v sume 50,00 €, úhrada zo dňa 15.03.2019 v sume 200,00 €. Z dôvodu čiastkovej platby berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 450,00 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Žalobu tiež berie späť v časti o zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov v sume 88,56 €, navrhuje súdu konanie v tejto časti zastaviť.
6. Na pojednávaní dňa 03.09.2019 zástupca žalovanej uviedol, že poukazuje na vyjadrenie zo dňa 18.04.2019 - vyjadrenie k žalobe, a súdu navrhuje, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%. Svoj návrh odôvodňuje tak, že má za to, že uplatnený nárok je premlčaný z dôvodu, že k zosplatneniu úveru ku dňu 19.04.2016 došlo z dôvodu nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.09.2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.02.2019, čiže premlčujú sa všetky splátky splatné pred dňom 26.02.2016. Druhý dôvod, pre ktorý žiada žalobu zamietnuť, je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a to z dôvodu, že v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je v zmluve uvedený v tvare mesiac/rok a má za to, že musí byť v zmluve uvedený presný dátum konečnej splatnosti úveru. Ďalej, zmluva neobsahuje rozčlenenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, dôsledkom bezúročnosti poskytnutého úveru je povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi len poskytnuté finančné prostriedky - t.j. 2.000 € a zaplatila žalovaná 2.138,80 €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňuje sumu 523,65 € vrátane príslušenstva a má za to, že z vyššie uvedených dôvodov nemá nárok ani na úhradu tejto sumy.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Súd sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou dňa 22.12.2014 a zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 €. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 60 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 60,80 €.
9. Súd sa oboznámil s prehľadom splátok a zistil, že žalovaná do podania žaloby splatila na predmetný úver sumu 1.688,80 €. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná sa do omeškania dostala splátkou splatnou dňa 20.03.2015, splátkou splatnou dňa 20.08.2015, splátkou splatnou dňa 20.02.2016 a predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dňa 19.04.2016. 10. Súd sa oboznámil s predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2016 a zistil, že touto výzvou upozornil predchodca žalobcu žalovaných na možnosť zosplatnenia celého dlhu, ak neuhradia dlžné splátky do 05.04.2016.
11. Súd sa oboznámil s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.04.2016 a zistil, že predchodca žalobcu týmto listom oznámil žalovaným, že pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
24. Súd v prvom rade preskúmal či nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaná namietala, že zosplatnenie celého dlhu malo byť predchodcom žalobcu vykonané základe prvej plne neuhradenej splátky splatnej dňa 20.09.2015. S takouto argumentáciou žalobca nesúhlasil. Súd konštatuje, že ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka predpokladá zosplatnenie pre nesplnenie „niektorej“ zo splátok. Ustanovenie teda nepredpokladá, že by veriteľ zosplatnenie musel vyhlásiť na základe prvej nesplatenej splátky. Právo vybrať si, na základe ktorej nesplnenej splátky dlh zosplatní ponecháva výlučne na veriteľa. V prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu uložiť veriteľovi povinnosť zosplatniť celú dlžnú sumu na základe prvej nesplatenej splátky, ak by toto právo chcel využiť, v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka by to bolo presne a jasne uvedené. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že predchodca žalobcu nemusel dlh zosplatniť na základe prvej nesplatenej splátky, ale sám si vybral na základe ktorej splátky dlh zosplatní. Preto nárok žalobcu premlčaný nie je.
25. Súd zmluvu uzatvorenú medzi predchodcom žalobcu a žalovanou posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom fyzickou osobou na vopred pripravenom predtlačenom formulári. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 2.000 €, s mesačnou splátkou vo výške 60,80 €, počtom splátok 60, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 30,32% ročne, priemernou hodnotou RPMN 18,66%, RPMN 30,32%, s termínom konečnej splatnosti 12/2019. Celkovo mala žalovaná splatiť na predmetný úver sumu 3.648 €. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu1.688,80 €. Súd mal za to, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov nebolo sporné, že predchodca žalobcu so žalovanou predmetnú zmluvu uzatvorili, žalovaná úver čerpala a došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti, čo vyplýva z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktoré súd považoval za nesporné.
26. Vzhľadom na námietku absencie údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí - uznesenie NR SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 konštatuje, že „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve neabsentuje a úver sa preto nebude považovať z uvedeného dôvodu za bezúročný a bez poplatkov.
27. Vzhľadom na námietku absencie údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. f zákona o spotrebiteľských úveroch súd konštatuje, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je dostatočne určený termín konečnej splatnosti zmluvy. V zmluve sa uvádza, že konečná splatnosť zmluvy je k 12/2019, pričom na ľavo od termínu konečnej splatnosti je uvedené, že ďalšie splátky sú splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola k 20.12.2019. Toto bolo stranami dohodnuté v zmluve, žalovaná priamo v zmluve konštatovala, že sa so zmluvou oboznámila a tak má súd za to, že mohla dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti je k 20.12.2019, pretože aj všetky ostatné splátky splácal k 20. dňu príslušného mesiaca a v údaji o termíne konečnej splatnosti tak stačilo, aby tento údaj bol uvedený len označením mesiaca a roka v ktorom má byť poskytnutý úver splatený v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalovaná mohla po oboznámení sa so zmluvou dospieť k termínu konečnej splatnosti. Termín končenej splatnosti tak ako je uvedený v zmluve, teda označením mesiaca a roka v ktorom má byť úver splatený v celom rozsahu je dostatočne určitý a presný a spĺňa náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver riadne a včas splnila, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 523,65 € .
29. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., pričom prihliadol aj na čiastočné úhrady žalovanej počas konania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 973,65€ od 03.05.2016 do 10.01.2019, zo sumy 773,65 € od 11.01.2019 do 20.02.2019, zo sumy 723,65 € od 21.02.2019 do 15.03.2019, zo sumy 523,65 € od 16.03.2019 do zaplatenia. 30. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
31. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
32. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 538,36 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd neprihliadol na možný nesúhlas žalovanej z dôvodu, že k spaťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 145 CSP v časti o zaplatenie 538,36 € konanie zastavil.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.