Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-189-2014.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX T., o zaplatenie 1.474,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 374,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.474,35 eur od 12.03.2014 až do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.474,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.474,35 eur od 12.03.2014 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ktorá sa stala v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 21.6.2004 Zmluvu č. 1260111. Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu jej pohľadávky dlhovala sumu 1.897,04 eur. Sankčný úrok v sume 13,63 eur, riadny úrok v sume 129,83 eur a poplatky v sume 279,23 eur žalobca neuplatnil žalobou. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania. Dlžná suma pozostáva z rozdielu medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb žalovanej započítaných na istinu.
2. V priebehu konania žalobca dňa 2.9.2019 ( č.l. 151 ) zobral žalobu späť v časti istiny 374,35 eur a prevyšujúceho úroku z omeškania. Ďalej uviedol, že nakoľko žalovaná v priebehu konania uznala svoj záväzok čo do právneho dôvodu a čo do výšky - a to Dohodou o urovnaní zo dňa 27.6.2019. Preto žiadal aby súd rozhodol v konaní rozsudkom pre uznanie a súhlasil so splátkami pohľadávky po 20 eur mesačne. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v časti o zaplatenie 374,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.474,35 eur od 12.03.2014 až do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak ( č.l. 49 ), že spoločnosť Kreditné karty pôžičkovú kartu Quatro Premium. Následne jej zaslali zmluvu, ktorú po podpise zaslala späť. Následne jej oznámili úverový rámec 30.000 Sk so splátkami 1.000 Sk mesačne. Do júla 2010 splátky uhrádzala vo VÚB, a.s. Nevie koľko presne uhradila na splátkach. Kartu občas použila na výber menšej čiastky. V roku 2011 odišla do dôchodku, poberá dôchodok 360 eur mesačne, sumu 160 eur uhrádza dcére na výdavky domácnosti, nakoľko u dcéry býva. Pohľadávku nemôže preto uhradiť v celej sume naraz.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so Zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty ( č.l. 3 ), s výpismi z pôžičkovej karty ( č.l. 4 - 10 ), Zmluvou o postúpení pohľadávok ( č.l. 11 - 12 a 13 - 16 ), príloha ku zmluve o postúpení pohľadávok ( č.l. 17 ), cenník VÚB ( č.l. 36 ), obchodnými podmienkami ( č.l. 37 ), cenníkom poplatkov ( č.l. 47 - 48 ), Vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku ( č.l. 78 ), Dohodou o urovnaní ( č.l. 144 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Dňa 21.6.2004 uzatvorila žalovaná s pôvodným veriteľom spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zmluvu o používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ( kreditnej platobnej karty ) č. 1260111. Úrok a poplatky v zmluve dohodnuté neboli, zmluva odkazovala na obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník úrokov a poplatkov.
6. Na základe žiadosti žalovanej zo 17.1.2015 bol úverový rámec ku zmluve č. 1260111. zvýšený na sumu 30.000 Sk.
7. Z Vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 5.11.2010 súd zistil, že VÚB, a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť dlžného zostatku v sume 1.863,85 eur z dôvodu, že sa jej nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu u žalovanej tak, aby pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok.
8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2016, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a postupníkom - žalobcom ( č.l. 11 - 17 ) súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky, vrátane jej príslušenstva, uvedenej a špecifikovanej v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Dlžníkom je žalovaná, špecifikovaná pohľadávka je č. zmluvy 2696873, dátum prvého čerpania je 13.9.2005, výška splátky 86,30 eur, názov karty ZOLIK, výška pohľadávky 2.694,36 eur, zostatková istina 2.236,54 eur.
9. Z výpisov z účtu úveru VÚB, a.s. ( č.l. 67 - 77 ) súd zistil, že tieto sa týkajú Pôžičkovej karty PREMIUM za obdobie od 20.7.2004 do 3.5.2011. Číslo zmluvy - účtu je 1260111 a žalovaná vyberala z účtu finančné čiastky a taktiež robila vklady - splátky pohľadávky na tento účet.
10. Z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou súd zistil, že žalobca sa so žalovanou dohodli na uhradení sumy 1.100 eur v mesačných splátkach po 20 eur, keď žalovaná v dohode uznala pohľadávku žalobcu v sume 1.897,04 eur vzniknutú na základe zmluvy o používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ( kreditnej platobnej karty ) č. 1260111 zo dňa 9.7.2004.
11. Podaním zo dňa 30.10.2015 pôvodný veriteľ oznamoval žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu ( č.l. 21 )..
12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uzatvorila s VUB, a. s. zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Premium v roku 2014. Pri podpisovaní zmluvy jej zo strany VUB, a. s. neboli oznámené bližšie údaje o úvere, nebola oboznámená s výškou úroku tohto úveru, nebola oboznámená taktiež s úrokom z omeškania a ani s poplatkami z omeškania. Zmluvu som uzatvorila tak, že jej prišla poštou ponuka na uzatvorenie takéhoto vzťahu, v tejto ponuke neboli ani obchodné podmienky, ani sadzobník, bolo tam len oznámené, že môže získať takúto úverovú kartu. Ona pôvodne chcela pôžičku a to spotrebiteľský úver. Táto zmluva bola lákavá tým, že vždy mala možnosť čerpať z tohto úveru pomocou pôžičkovej karty a vždy po nejakom čase bola povinná uhradiť nejakú čiastku pričom v nasledujúcom období jej bola k dispozícii zo strany VUB, a. s. ďalšia čiastka. V ďalšom období jej prišlo poštou oznámenie, že jej zvyšujú limit na túto pôžičku, s čím vždy súhlasila a toto im oznámila vždy písomne pomocou návratky. Úver splácala pravidelne do júla 2010, keď mala nízky dôchodok z ktorého
nedokázala splácať tento úver a tiež si nevedela skontrolovať akú čiastku vyčerpala a taktiež zaplatila. Počas obdobia keď splácala tento úver, uhrádzala v splátkach dosť vysoké splátky a to aj navyše popri stanovenej splátke. Zároveň z tohto úveru aj pomocou karty vyberala finančné prostriedky. Po prechode úveru na eurá už sa nevyznala v tých čiastkach, nevedela koľko mám ešte splatiť. Je dôchodkyňa , dôchodok má 360,- eur, zamestnanie nemám, prácu si hľadá. Pokiaľ by ju súd zaviazal na zaplatenie časti pohľadávky, túto by bola schopná splácať maximálne 30,- eur mesačne. Býva s dcérou, ktorej uhrádza náklady súvisiace s bývaním u nej od 100-180,- eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že so žalobcom uzavrela dohodu o urovnaní. Nevie čo všetko je potrebné aby bola postúpená pohľadávka zo strany banky na iný subjekt, s týmto nie je oboznámená. Jej prišlo len od žalobcu oznámenie, že sú poverení bankou a zastupujú banku vo vymáhaní tejto pohľadávky.
13. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
20. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
24. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom konania bola suma vyplývajúca z postúpenej pohľadávky banky Všeobecná úverová banka, a.s. V spore nebolo sporné, že pohľadávka voči žalovanej vznikla zo Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Premium z 21.6.2014. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ - banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
27. Súd ako prvé v spore skúmal, či žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimácia, t.j. či má nárok na uplatnenú pohľadávku, t.j. či uplatnená pohľadávka bola na žalobcu platne postúpená.
28. Žalobca sa v spore od žalovanej domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy o úvere tvrdiac, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.3.2014 novým veriteľom žalovanej. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosti, si tieto svoje povinnosti aj splnil. Zákon v cit. ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca dôkaz o tejto právnej skutočnosti súdu nepredložil a tým túto právnu skutočnosť nepreukázal. Žalobca v súdnom konaní súdu nepredložil dôkaz, že by banka - VÚB, a.s. žalovanú vyzvala na úhradu splátok úveru s úhradou ktorých by bola žalovaná v omeškaní. Žalobca bol na predloženie takéhoto dôkazu nad rámec povinností súdu vyzvaný zo strany súdu v súvislosti s predvolaním na pojednávanie konané dňa 3.9.2019 ( č.l. 147, 149a ).
29. Ak je pre platnosť postúpenia v danom prípade potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
30. Z výpisu z účtu úveru je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a je zrejmé, že žalovaná neuhrádzala splátky úvere riadne a včas od 30.6.2010 a na jej strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Dôkaz o výzve na úhradu dlžných splátok a dokaz o vypovedaní zmluvy, resp. o zosplatnení pohľadávky žalobca súdu nepredložil. Pokiaľ banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi bez dodržania týchto povinností, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti z dôvodu nedoručenia výzvy na úhradu nesplácaných splátok, a preto banka nebola oprávnená zosplatniť pohľadávku a tiež postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku „prístupu s odbornou starostlivosťou“, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
31. Súd mal v spore preukázané, že pôvodný veriteľ - banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to písomne vyzvať žalovaného k úhrade dlhu a bez tohto po zosplatnení pohľadávky postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného, ktorá vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, nebolo však preukázané, že by bola žalovaná pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere.
32. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ani to, že postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 je preto pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov nie je ani zrejmé, či bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky a teda nie je zrejmé, či sa postupovalo podľa § 526 Občianskeho zákonníka ( Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi ). Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
33. Neplatnosť právneho úkonu - postúpenia pohľadávky za existencie týchto právnych skutočností nie je možné podľa názoru súdu nahradiť uznaním dlhu zo strany žalovanej voči žalobcovi v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa 10.5.2019 v zmysle § 588 O.Z. Na žalobcu pohľadávka VÚB, a.s. nikdy neprešla, preto nemôže byť ani platne uznaná. Žalovaná taktiež potvrdila, že nemá žiadne vedomosti o tom, za akých okolností môže byť platne postúpená pohľadávka. Uznaním dlhu nemôže vzniknúť pohľadávka subjektu, ktorý túto pohľadávku nemal. Z toho dôvodu súd v tomto konaní ani nerozhodoval rozsudkom pre uznanie, tak ako to navrhoval žalobca.
34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).